Sídlo Yuuki Botan

Odmena? A čo také chceš? Spýtala som sa ho a z prekvapeným pohľadom som ho sledovala.
Praj si čokoľvek a splním ti to! Len nech to nie je nejaký trápny nápad okay? Nikomu lásku vyznávať nemienim! Povedala som potom a šťuchla som mu do líca.

Sčervenala som až po korienky vlasov a preglgla som. B-bozk...? M-myslíš to vážne...? Zakoktala som sa no prisunula som sa bližšie.
Len bozk... ale potom sa nesťažuj... pošepkala som a privrela som oči. Moja ruka odbehla k jeho líci a moje pery sa dotkli tých jeho. Nebol to dlhý bozk, plus, tá jeho pakotina v pere mi dostatočne vadila no nič som nehovorila. Len som si oprela čelo o to jeho a neotvárala som oči.

V tej chvíli som nič iné nedokázala len som sa jemne zasmiala. Si si istý? Nie že potom za mnou prídeš a budeš plakať! Odtiahla som sa malinko a usmiala som sa.
Nuž, odmenu si dostal... čo teraz? Spýtala som sa ho a naklonila som hlavu na stranu.

No tak... ešte stále by sme mohli niekam ísť... ale už je asi dosť neskoro... Povedala som neprítomne. Teraz som si vlastne uvedomila čo som spravila a znova som sčervenala po končeky vlasov.
Eh... a uhm... dúfam že... sa teraz ku mne necítiš zviazaný... okay? Nechcem aby toto čo tu bolo teraz nejako zmenilo náš... postoj... okay...? Eh.... okay...? Zakryla som si rukami líca ktoré mi červenali.

Eh... nuž toto... bol.... prvý bozk no... eh... gomen... idem sa zahrabať... niekam... Pípla som a bola som náramne šťastná že som sa mohla pozerať bokom. Niekam. Nevedela som kam.
Jednou rukou som si teda prehrábla vlasy a dala som si neposlušný pramienok za ucho no naďalej som sa snažila nejako schovať svoje červenanie. Čo sa mi vôbec nedarilo. Potom som sa znovu pozrela na Reia a kusla som si do pery. Takže... to nebol až tak zlý bozk? Povedala som ešte a pozrela som sa inam.

Uff.... Okay! Eh? Pozrela som sa vonku a uvedomila som si že sme vlastne celú noc asi prerozprávali.
Oh! Veď ja ťa musím ísť odprevadiť aspoň k bráne! A raňajky! Vyskočila som z postele, chmatla som nejaké oblečenie zo skrine a rozbehla som sa do kúpelne pri čom som sa snažila ešte nehodiť držku o zem.
Hneď ako som sa osprchovala tak som sa rozbehla do kuchyne kde som sa rozhodla robiť na raňajky onigiri. Ryžu som už mala aj tak rozrobenú v chladničke, stačilo ju teda už len poskladať do určitého tvaru. Vlasy som mala zapnuté v spone a po krku mi stekali kvapôčky vody, to sa usuší, povedala som si. Behom chvílky boli onigiri na stole a tak som aspoň postavila na čaj.

Ako môže niekto odmietnuť čaj na ráno!? TSE!? Nafúkla som sa a položila som pred neho tanier na ktorom boli onigiri. Prešla som potom k chladničke a povedala som: Nuž mám tu džús nejaký, minerálku, mlieko... čo z toho chceš? Spýtala som sa a naďalej som sa pozerala do chladničky. Po tomto budem musieť zas nakúpiť.

Minerálku som mu teda podala aj z pohárom, zavrela som chladničku a niečo málo som pojedla.
Potom som to ale všetko nechala na stole a pobrala som sa teda za Reiom.

(Presun)

Dotackala som sa do sídla, vyzula som sa, teda skôr som si roztrhala čižmy, zhodila som zo seba mikinu a vestu a v kraťasoch som sa snažila potom dostať rovno do svojej postele . Hneď ako som tam bola tak som zaspala maximálne rýchlo.

Jashin čo to tu tak hrozne dupe? Zamračila som sa, nedovolilo mi to spať! Pootvorila som jedno očko aby som sa pozrela že kto to mi tu lozí po sídle ale bola to chyba. Príliš veľa svetla! Veď ja umriem dnes! Pomyslela som si a chcela som strčiť hlavu pod vankúš keď v tom mi dotyčný vošiel do izby. Yuu-chan...? ČO TU ROBÍ REI!? Zmohla som sa len na to že som otvorila oči. Ešte stále mám vidiny? Si skutočný? Spýtala som sa viac-menej samej seba a zdvihla som ruku ktorá mu zablúdila na krk a potom na končeky vlasov. Si skutočný... !?Prekvapene som povedala no potom som sa na posteli zdvihla a unavene som ho objala. Čo tu robíš tak skoro ráno...? Spýtala som sa ešte keď potom som si uvedomila ako skromne som oblečená. Top, vrchné tri gombíky rozopnuté, kraťasy, rozstrapatené vlasy!? JASHIN-SAMA!? Rýchlo som ho pustila a prehodila som cez seba aspoň deku, dúfala som že moje červenanie nebude komentovať a radšej mi odpovie na otázku.

Nepotrebovali? Oh, chudáčik... rýpla som si doňho a posadila som sa na posteli. Prehrábla som si rukou vlasy a zívla som si. Ťažkú? Eh ale nie... len som akoby vyzvala jedného človiečika že dokážem vypiť viac než on a tak sa nám to trochu vymklo z ruky že sme ani nevedeli prečo pijeme. Oh a včera mi bolo povedané že som krásna a roztomilá! No nie som úžasná? Jashin, to som jediná žena ktorú kedy videli či čo? Všetky sme krásne a úžasné!Zasmiala som sa ale po chvíľke som to ľutovala. Hovorila som že tentoraz budem mať opicu veľkú ako Hokage monumenty... ah, kso... Prehodila som si deku aj cez hlavu a povedala som. Eh, kto vie možno by som s ním ani piť nešla... keby nemal červené vlasy... ah, kso... Dodala som zo smiechom.

Po nejake dobe jsme dosli s Akemi k nejakemu baraku. No nevedel jsem kam me vede. Nejdrive Akemi zacala skrabat na dvere a po chvili jsem zzaklepal i kdyz jsem nevedel kdo se ukaze tuseni jsem mel ale nevedel jsem to jiste.

Oh áno, pociťujeme spoločnú lásku... ANI VO SNE BAKA! Hodila som po ňom menší vankúš.
Je s ním ale sranda, je vtipný a pekne sa na mňa pozerá... je možné že som sa zamilovala... Zasnene som povedala no potom som sa zasmiala. Nie, nie. Nebudem nikomu ničiť život svojou prítomnosťou... teda tebe možno budem ale to je len detajl! Zasmiala som sa.
Eh? Narcis jeden... vyplazila som na Reia jazyk a pomalinky som chcela zliesť z postele čo sa mi ale nedarilo keďže som bola zamotaná v deke.
Niekto mi škrabal na dvere a ja som mala giganticky veľkú chuť vyvolať svojho tigra a poslať ho po tej návšteve ale prešlo ma to. 
JEDEN DEŇ KSO! CHCEM JEDEN DEŇ VOĽNA! Mumlala som do vankúša a potom som sa zdvihla. Vzala som notes a naň som naškrabala odkaz pre Hitomi. 
Máš chuť vziať ma do Tsuki? Spýtala som sa Reia a pousmiala som sa.

Kdyz otevrel ten zrzek no myslel jsem ze me porazi.
"Ehmm ja myslel ze tady bydli Yuuki-sama." Podival jsem se na Akemi takovym pohledem kam si me to sakra zavedla.