Údolí Kukuřice

Strana 4 z 4 Previous  1, 2, 3, 4

Zobrazit předchozí téma Zobrazit následující téma Goto down

Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Assasin Senju za Thu Aug 29, 2013 12:26 pm

First topic message reminder :

Ohromné údolí, které skrývá spoustu tajemství.

_________________
Techniky:



Body:

Učím se:


Theme FightingSong:



HokageTheme Song:




Ve světě ninjů jsou ti, kdo porušují pravidla a nařízení považováni za odpad, ale ti, co opustí své přátelé jsou horší než to!
avatar
Assasin Senju
Hachidaime Hokage *ADMIN
Hachidaime Hokage *ADMIN

Počet příspěvků : 1602
Registrován : 13. 07. 13
Age : 37
Location : České Budějovice

Zobrazit informace o autorovi http://nsgo.forumczech.com/

Návrat nahoru Goto down


Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Itama Senju za Tue Apr 28, 2015 6:32 pm

Odrazil všechny mé údery a pak se opět dostal do bezpečné vzdálenosti. Ještě než začal mluvit, tak můj pohled upoutalo nebe. Měl jsem takový pocit, že na dnešek hlásili jasno a místy polojasno. Tohle ale odpovídalo spíše na oblačno s občasným deštěm. Počasí je ale nevyzpytatelné. Pokrčil jsem rameny a zase sledoval Seita.
,,Co jsi to říkal?!!" Jeho slova se do mně zabodly a mi málem pukla hlava vztekem. ,,Teď zemřeš!" Vytáhl jsem skoro všechny shurikeny, co jsem měl u sebe a začal je po něm házet. Spíše jsem byl teď poháněn zlostí a vztekem, takže shurikeny letěly velikou rychlostí. Ať už chtěl uhnout kamkoliv, vždycky tam letěly další dávky.
V jeden moment jsem však vytáhl svoji katanu a provedl následující útok. Hiraishingiri. Tuhle techniku provedl na začátku i Seito, ale nesetkal se s úspěchem. Měl na sobě moji značku. Teď když musel neustále uhýbat, tak moment překvapení hrál pro mě.

_________________
Techniky
Spoiler:
Suiton: Suijinheki
Suiton: Suishouhaa
Hiraishin no jutsu
Hiraishingiri
Suiton: Suiryuudan no jutsu
Sensor
Kokuangyo no Jutsu
Kuchioyse no jutsu
Fuuton: Shinkuuha
Fuuton: Shinkuugyaku
Fuuton: Shinkuu renpa
Fūton: Shinkū Taigyoku
Keiyaku Fūin
Kaija Hōin
Fūja Hōin
Shikoku Fūin
Fūka Hōin
Gogyō Fūin
Gogyō Kaiin
Sharingan 3(v pravém oku)
Genjutsu Sharingan
Kamui
základní techniky

Body
Spoiler:
N-5, G-4, T-3, Int.-3, RP-5, Ch-4, R-5, S-3
avatar
Itama Senju
Mrtvý/á
Mrtvý/á

Počet příspěvků : 76
Registrován : 19. 07. 13
Location : Iwagakure no Sato

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Seito Senju za Tue Apr 28, 2015 7:15 pm

Zachoval se přesně tak, jak jsem očekával. Začal zuřit a i na tu dálku jsem viděl, že je hodně vzteklý. Můj plán tedy vyšel. Itama teď bude poháněn jen zlostí a možná nechá některá místa odkrytá.
Svoji náladu mi taky hned ukázal. Když totiž vytáhl obrovské množství shurikenů a začal je po mně házet. Rozeběhl jsem se po vodě a pohybem začal opisovat kružnici. Byl jsem od něj vzdálen, takže mi to zatím stačilo. Žádný shuriken mě dostatečně neohrozil a z mraků začal pomalu padat déšť. Ze začátku to bylo jen pár kapek.
Pak se ale stalo něco, s čím jsem vůbec nepočítal. Když jsem se vyhýbal všem těm shurikenům, tak Itama využil moment překvapení a použil techniku, kterou jsem použil na začátku i já. Věděl jsem o tom, že mám na pravém boku jeho značku.
V dalším momentě jsem ucítil, jak mi bokem projela jeho katana. Bolest mě poslala k zemi a já se málem ani neudržel na vodní hladině. Cítil jsem, jak se mi z toho místa valí krev. Taky to poznala moje vesta, která byla brzo na boku zbarvená rudou barvou.
Z mraků však začalo hustě pršet, takže to trochu moji bolest otupilo. Nějak jsem se vyškrábal zpátky na nohy a podíval se na Itamu. Vyhrával. Už jsem od něj inkasoval tři zásahy a já ho zatím ani neškrábl. Teď jsem to chtěl však změnit. Vytáhl jsem jeden kunai a pohled přesunul k obloze. Na chvíli jsem si vychutnával to, jak mi kapky přistávaly na tváři a pomalu stékaly dolů. Pomalu se blíží finále souboje. Takhle jsem to alespoň cítil. Musím překousnout tu bolest a jít za hranice svých možností.
Déšť už byl opravdu hustý a technika Ame no mai byla připravena. Podíval jsem se zpátky na Itamu a na mé tváři byl úsměv.
Najednou jsem zmizel. Tohle ale nebyl Hiraishin. Mohl jsem se objevit všude, kde sahal déšť. V dalším momentě jsem stál před Itamou a kunaiem, co jsem měl v ruce, mu mířil na srdce. Sotva jsem se však k srdci přiblížil a byl jsem zase pryč. Teď jsem byl za ním a mířil mu na záda. Takhle jsem to opakoval pořád dokola, pokaždé jsem však mířil na jinou část těla a vždycky se objevil někde jinde. Itama teď nemohl vědět, kde přijde další útok. Současná situace mu ani neumožňovala přístup k úniku, protože při každém náznaku, jsem se u něho objevil já a útočil.

_________________
Techniky
Spoiler:

Body:
Spoiler:
TAI - 3,5 NIN - 5 GEN - 2 RP - 4 SIL - 3 CHAK - 4 INT - 3,5 RYCH - 5

Vybavení:
Spoiler:
ZVN, katana
avatar
Seito Senju
Jounin
Jounin

Počet příspěvků : 770
Registrován : 14. 07. 13

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Itama Senju za Tue Apr 28, 2015 8:25 pm

Můj útočný tah vyšel a já zasáhl Seita. Stál jsem nad ním a vychutnával si ten pocit. Pohled na krvácejícího Seita mě dostatečně naplňoval a přitom jsem se usmíval. Člověk by řekl, při pohledu na mě, že už mi v hlavě opravdu střelilo. To mě ale nezajímalo, protože za mě mluvily výsledky.
Za chvíli se však opět vzchopil a stál znovu na nohách. Co se taky dalo čekat? Já i on jsme z klanu Senju, takže nějakou tu fyzickou bolest vydržíme. Teď však musel bolest překousnout on, protože já byl zatím v pohodě.
Mezitím začalo pršet, což se mi vůbec nelíbilo. Nemám rád déšť, protože pak jsem většinou mokrý. A už vůbec nemám rád mokré věci. Co mě však zarazilo, byl ten jeho pohled na mě a následný úsměv. Něco bylo špatně. Ten pohled se mi totiž vůbec nelíbil a můj předpoklad se naplnil.
V dalším momentě stál přede mnou a mířil mi na srdce. Automaticky jsem chtěl jeho ruku zastavit, ale sotva jsem udělal nějaký pohyb, už byl zase pryč. Najednou jsem ucítil škrábnutí na zádech. Jak je to možné? Tohle není Hiraishin... Tak co to je? Ptal jsem se sám sebe, ale pak mi to došlo. Za to počasí může on! To je ta jeho technika a teď může být asi všude.
Chtěl jsem použít Kamui, ale jakmile jsem s tím začal, hned byl u mě a prostě mi to nedovolil. Zkoušel jsem uniknout i jinak, ale nic nevycházelo. Místo toho jsem obdržel mnoho dalších ran. Zmohl jsem se jenom na to, abych si kryl důležité životní orgány. Jestli jsem do této doby vyhrával, tak teď se to celé otočilo a najednou začal mít Seito převahu, protože těch ran, co jsem obdržel, bylo mnohem více.
Při některé z nich se mi dokonce podlomily kolena a já padl na hladinu, ale dokázal jsem se na ní udržet. Těžce se mi dýchalo a já každou sekundou doufal, že ta technika skončí a já to nějakým způsobem přežiju.

_________________
Techniky
Spoiler:
Suiton: Suijinheki
Suiton: Suishouhaa
Hiraishin no jutsu
Hiraishingiri
Suiton: Suiryuudan no jutsu
Sensor
Kokuangyo no Jutsu
Kuchioyse no jutsu
Fuuton: Shinkuuha
Fuuton: Shinkuugyaku
Fuuton: Shinkuu renpa
Fūton: Shinkū Taigyoku
Keiyaku Fūin
Kaija Hōin
Fūja Hōin
Shikoku Fūin
Fūka Hōin
Gogyō Fūin
Gogyō Kaiin
Sharingan 3(v pravém oku)
Genjutsu Sharingan
Kamui
základní techniky

Body
Spoiler:
N-5, G-4, T-3, Int.-3, RP-5, Ch-4, R-5, S-3
avatar
Itama Senju
Mrtvý/á
Mrtvý/á

Počet příspěvků : 76
Registrován : 19. 07. 13
Location : Iwagakure no Sato

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Seito Senju za Wed Apr 29, 2015 5:55 pm

Několikrát jsem ho zasáhl. Nepodařilo se mi však ani jednou zasáhnout nějaký důležitý orgán. Teď měl však Itama mnohem více obdržených ran než já. To může být v závěru souboje rozhodující.
A proč jsem stále nepokračoval v útočení? Odpověď byla jednoduchá. Už jsem totiž nemohl dále udržet tuto techniku. Netušil jsem, že technika bude tak složitá a vyčerpávající. Proto jsem se v jistou chvíli teleportoval dále od Itamy a techniku zrušil. Mraky ustoupily mnohem rychleji, než se tvořily, a za chvíli na bojiště opět svítilo slunce.
Já si teď taky musel kleknout na jedno koleno a chytnout dech. Díval jsem se na Itamu a oba jsme vypadali, že už toho máme dost. Oba jsme ale zatím měli stejné šance na vítězství. Šlo jen o to, kolik toho ještě zvládneme.
Nechtěl jsem už déle čekat, ale konečně to ukončit. Složil jsem tedy pečeť a vytvořil jen jednoho vodního klona. Ten oběhl Itamu a zastavil za ním, takže Itama byl teď mezi námi. Zatím tam ale jen stál a nic nedělal. Mohlo se zdát, že jsem ho vytvořil pro to, aby sledoval souboj a pokud by to se mnou nevypadalo dobře, tak by mohl poslat zprávu do Konohy.
Ještě jsem vytáhl jeden kunai a použil techniku na jeho prodloužení. Fūton: Shinkūjin. Ať o vítězi rozhodne přesnost. Postavil jsem se odhodlaně proti Itamovi. ,,Je čas." Určitě chápal, co tím myslím, takže jsem jen čekal, až se postaví a můžeme to ukončit.

_________________
Techniky
Spoiler:

Body:
Spoiler:
TAI - 3,5 NIN - 5 GEN - 2 RP - 4 SIL - 3 CHAK - 4 INT - 3,5 RYCH - 5

Vybavení:
Spoiler:
ZVN, katana
avatar
Seito Senju
Jounin
Jounin

Počet příspěvků : 770
Registrován : 14. 07. 13

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Itama Senju za Wed Apr 29, 2015 6:37 pm

Technika naštěstí pro mě skončila, ale i tak jsem obdržel mnoho ran. Byla to bolest, kterou už jsem pěkně dlouho nezažil. Pořád jsem byl však na živu a ještě stále jsem mohl vyhrát. Stačí se jen chopit šance. Ta možná přišla...
Šlo vidět, že i Seito je z techniky vyčerpaný, ale byl na nohách dříve než já. Možná to byla ta proslulá ohnivá vůle, která ho poháněla. Já však nikdy pocit této vůle nezažil. Mě poháněla jenom smrt a zkáza.
Ještě však vytvořil klona, který se postavil za mě. Vypadal však neškodně, takže jsem si ho zatím nevšímal, ale svoji pozornost jsem věnoval Seitovi.
Pak pronesl ty slova a zaujal jasnou pozici. Moc dobře jsem ho chápal. Proto jsem se i já postavil a vytáhl svou katanu. Nečekal jsem na nic a rozeběhl se přímo k němu. Za běhu jsem se začal zase smát, protože jsem očekával své konečné vítězství. Měl jsem na sobě hodně řezných ran, ale schopnost Kamui jsem stále mohl použít, takže tohle Seitovi nevyjde pokud si myslí, že se nechám zasáhnout.
Přibližoval jsem se k Seito a skoro u něj vedl svůj finální úder, který mířil na jeho srdce...

_________________
Techniky
Spoiler:
Suiton: Suijinheki
Suiton: Suishouhaa
Hiraishin no jutsu
Hiraishingiri
Suiton: Suiryuudan no jutsu
Sensor
Kokuangyo no Jutsu
Kuchioyse no jutsu
Fuuton: Shinkuuha
Fuuton: Shinkuugyaku
Fuuton: Shinkuu renpa
Fūton: Shinkū Taigyoku
Keiyaku Fūin
Kaija Hōin
Fūja Hōin
Shikoku Fūin
Fūka Hōin
Gogyō Fūin
Gogyō Kaiin
Sharingan 3(v pravém oku)
Genjutsu Sharingan
Kamui
základní techniky

Body
Spoiler:
N-5, G-4, T-3, Int.-3, RP-5, Ch-4, R-5, S-3
avatar
Itama Senju
Mrtvý/á
Mrtvý/á

Počet příspěvků : 76
Registrován : 19. 07. 13
Location : Iwagakure no Sato

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Seito Senju za Thu Apr 30, 2015 9:00 pm

Bylo to tady. Pro jednoho z nás to bude znamenat konec. Jenom jsem doufal, že mi to vyjde. Itama se na mě rozběhl a já malinkatou chvíli čekal. Pak jsem se i já vydal na svůj možná poslední běh.
Mezitím můj klon, který tam dosud jen tak stál, vytáhl jeden Hiraishin kunai a hodil ho směrem k nám. Mířil přímo na Itamovy záda. Kunai však musel překonat velkou vzdálenost, takže ho neměl zasáhnout, ale letěl k nám z jiného důvodu. Všechno teď stálo jenom na dobrém načasováním.
Já už byl skoro u Itamy. I já svůj úder vedl na jeho srdce. Už zbývaly jenom centimetry. Cítil jsem, jak špička jeho katany proniká skrz moji vestu a pak ji ucítil na kůži... Říká se, že v takových momentech člověku proběhne před očima celý život. Mi se v hlavě promítlo něco podobného. Viděl jsem všechny své přátele z Konohy. Postupně jsem je spatřil. Pak jsem uviděl své smějící se rodiče a vybavily se mi společné šťastné chvíle. Nakonec se objevily dvě osoby. První byl můj bratr Assasin, který mě provedl životem a vždycky stál při mně. A úplně poslední osoba byla Hana. Znal jsem ji teprve krátce, ale i tak se dostala hluboko do mého srdce. Vybavil se mi její úsměv, její oči a všechny radostné chvíle, které jsme spolu prožili. Cítil jsem k ní něco víc a nikdy jsem jí to nestihl říct. Díky všem těmto momentům a lidem mi došlo, proč musím pokračovat ve své cestě. Katana však pokračovala dále a já cítil, jak proniká i skrz kůži a najednou střih...
Už jsem nebyl před Itamou, ale objevil jsem za ním u kunaie, který na něho směřoval. Nebyla to však ideální pozice, protože jsem byl od něho trochu dále, než jsem si představoval. Moje ostří ale bylo naštěstí prodloužené díky fuutonu. Teď jsem mu nemířil na srdce, ale na krk. Pokud všechno vyšlo tak, jak mělo. Tak by ostří prošlo skrz na skrz jeho krkem...

_________________
Techniky
Spoiler:

Body:
Spoiler:
TAI - 3,5 NIN - 5 GEN - 2 RP - 4 SIL - 3 CHAK - 4 INT - 3,5 RYCH - 5

Vybavení:
Spoiler:
ZVN, katana
avatar
Seito Senju
Jounin
Jounin

Počet příspěvků : 770
Registrován : 14. 07. 13

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Itama Senju za Fri May 01, 2015 11:17 am

Viděl jsem, jak moje katana proniká jeho vestou a pokračuje dále. Jeho ostří sice taky mířilo na mé srdce, ale díky Kamui prošlo jen skrz a nic se nestalo. Usmál jsem se, protože už jsem myslel, že je konec. Stačila možná jen chvíle a zasáhl bych jeho srdce. To se však nestalo...
Místo toho Seito najednou zmizel a pak přišla už jen bolest. Podíval jsem se dolů a uviděl, jak mi z krku trčí jeho kunai, který byl posilněný o fuutonovou techniku. To byl pro mě konec. Prohrál jsem.
V dalším momentě mě zradily nohy a já padl na hladinu. Voda však už trochu ustoupila, takže jsem se úplně nepotopil, ale cítil jsem pod sebou i zem. Z krku se mi řinula krev. Kvůli ráně na krku jsem ani nemohl pronést nějaké poslední slova. Pro mě už to byly jen sekundy na tomhle světě a pak mě čeká věčná tma.
Avšak i v tento moment jsem myslel na to, jak ještě Seita dorazit. Pokud mám umřít já, tak ho vezmu s sebou. Měl jsem připravené záložní řešení. Pod celým mým pláštěm se totiž nacházelo nespočet výbušných lístků, které jsem aktivoval. Seito byl docela blízko a pokud by se chtěl přesvědčit, že jsem opravdu mrtvý a trochu se přiblížil, tak ho zastihne obrovský výbuch.
Po pár vteřinách ten výbuch opravdu nastal, ale jestli to dostihlo i Seita, tak to se už asi nikdy nedozvím. Moje tělo totiž bylo roztrháno na kusy a s tím i můj život. Exploze poškodila i Sharingan, takže už se nebude dát nikdy použít.
A tohle je konec Itamy Senju. Shinobiho, který se celý život hledal, ale nikdy nenašel...

_________________
Techniky
Spoiler:
Suiton: Suijinheki
Suiton: Suishouhaa
Hiraishin no jutsu
Hiraishingiri
Suiton: Suiryuudan no jutsu
Sensor
Kokuangyo no Jutsu
Kuchioyse no jutsu
Fuuton: Shinkuuha
Fuuton: Shinkuugyaku
Fuuton: Shinkuu renpa
Fūton: Shinkū Taigyoku
Keiyaku Fūin
Kaija Hōin
Fūja Hōin
Shikoku Fūin
Fūka Hōin
Gogyō Fūin
Gogyō Kaiin
Sharingan 3(v pravém oku)
Genjutsu Sharingan
Kamui
základní techniky

Body
Spoiler:
N-5, G-4, T-3, Int.-3, RP-5, Ch-4, R-5, S-3
avatar
Itama Senju
Mrtvý/á
Mrtvý/á

Počet příspěvků : 76
Registrován : 19. 07. 13
Location : Iwagakure no Sato

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Seito Senju za Fri May 01, 2015 12:55 pm

Vyšlo to. Zasáhl jsem Itamu a to znamenalo konec. Stačilo však málu k tomu, aby tahle situace byla naopak. Ale ne dnes. Dnes jsem vyhrál já.
Pozoroval jsem Itamu, jak pomalu padá k zemi. Kvůli poškození krku nemohl mluvit, ale já k tomu něco říct mohl. ,,Víš proč jsem vyhrál? Protože já bojoval i za druhé. Bojoval jsem za celou Konohu, abys ji už nikdy nemohl ohrozit. Ten pocit, že za něco bojuješ, mi dodal v souboji potřebnou sílu. Je to něco, co ty už nikdy nezažiješ." Udělal jsem pár kroků k němu a chtěl se přesvědčit, že je už opravdu konec.
Nastalo však něco, co jsem nepředpokládal. Itama mě i v poslední chvíli chtěl dostat. Když jsem byl u něho, všiml jsem si, že se z něho pomalu line kouř a pak mi to došlo. Následovala rychlá otočka, odraz a...
Nestihl jsem uskočit do bezpečné vzdálenosti a tak mě exploze zasáhla a následně odhodila. Přistál jsem nekontrolovaně na zemi a následovalo pár kotrmelců, než se moje tělo úplně zastavilo.
Ležel jsem na břichu a těžce dýchal. I na mě dopadla únava z celého souboje, ale hlavně se hlasitě ozývala všechna zranění. Navíc jsem cítil na zádech nepříjemné pálení. Když jsem tam nahmatal rukou, zjistil jsem, že mi výbuch sežehl oblečení a popálil nepříjemně záda.
Opravdu jsem tento souboj vyhrál? Napadla mě tato otázka, zatímco jsem bezvládně ležel na zemi. Do Konohy to pěšky nezvládnu. V takovém stavu určitě ne. Zbývá tak jen jediná možnost. Použít Hiraishin a modlit se, aby mě v nemocnici dali do pořádku. Spojil jsem tedy pomalu ruce k sobě a udělal dnes svoji poslední pečeť. Pak moje tělo zmizelo a já tak vsadil svůj život do rukou lékařů v Konoze.(přesun)

_________________
Techniky
Spoiler:

Body:
Spoiler:
TAI - 3,5 NIN - 5 GEN - 2 RP - 4 SIL - 3 CHAK - 4 INT - 3,5 RYCH - 5

Vybavení:
Spoiler:
ZVN, katana
avatar
Seito Senju
Jounin
Jounin

Počet příspěvků : 770
Registrován : 14. 07. 13

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Goku za Tue Jun 02, 2015 9:29 pm

Moje kroky ma zaviedlo až do údolia, ktoré bolo posiate kukuricou. AJ keď tá bola značne zničená.. že by nejaké známky nedávneho boja? Kto vie. Mňa to moc nezaujímalo. Bol som tu len kvôli tomu "jednému" cieľu. Zapískal som a na rameno mi dosadol môj sokol. Dal som mu do batôžteka svitok s jednoduchými inštrukciami a len som ho nasmeroval smerom ku konohe. "Leť!" Zvlietol do vzduchu.. po čom sa vytratil práve tým smerom. Sám som sa začal "pripravovať". Nevedel som síce či moje pozvanie prijme, no mal na výber? Kto vie.. všetko záležalo od jeho osobnosti. No myslel som si.. že naozaj príde. Predsa len tu žilo pomerne veľa ľudí.. a nalákať ho sem, šlo aj nasilu. Prípravy samozrejme mali čo dočinenia s Nuibari a pascami, spojenými s ocelovými niťami. Na samotnom poli by sa to ale robilo a vytváralo ťažko. Preto som si vybral pomerne dobré miesta v neďalekým stromoch. Malo by mi to chvíľu trvať, no to aj jeho cesta sem. Ak sem teda príde.. ak nie? Tak.. sa zahrám na toho záporáka.

_________________
avatar
Goku
Nukenin (A-rank) *ADMIN
Nukenin (A-rank) *ADMIN

Počet příspěvků : 777
Registrován : 14. 07. 13

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Hideo Hatake za Wed Jun 03, 2015 8:06 am

Neponáhľal som sa, ale predsa som na miesto určenia dorazil dosť včas. Možno aj rýchlejšie než on samotný predpokladal. Moje schopnosti bežali na plno, a tak nebol problém ho vypátrať, bol som až príliš silný a príliš dobrý senzibil aby sa dokázal utajiť. Samozrejme som očakával množstvo pascí, spomínajúc na prvý súboj s Hakuei kde som padol do jednej z pascí, som začal našľapovať opatrne. Len čo som dorazil na kukuričné polia, kde takto z rána sadala na nížinu hmla, rozhliadol som sa. Pokľakol som k najbližšiemu parezu, zničenému a pozeral na známky boja ktoré sa tu udiali len nedávno, boli to možno týždne dozadu. Narozdiel od môjho vyzývateľa, som bol dosť zvedavý, a k tomu som bol perfektný stopár, tak som začal čítať zo zeme. Kým som nenašiel neznáme stopy, nedávne. Ktoré viedli k neďalekým stromom.

„Kto si? A čo chceš?“ Spýtal som sa po chvíli s kamenným výrazom, hľadiac presne na miesto kde stopy viedli a kde som pociťoval čakru. Zdalo sa že som pripravený na všetko, ale ešte pred tým by som bol rád informovaný, prečo a kto ma tu dotiahol za akým účelom. Aj keď ma oko pod páskou svrbelo, to mi dávalo jasne najavo čo sa asi deje a prečo po mne ide. Aj keď boli tu iné šance, Hakuei, Amegakure, Suna a množstvo ďalších ľudí ktorých som za tento život naštval.


_________________
avatar
Hideo Hatake
Juudaime Hokage *MOD
Juudaime Hokage *MOD

Počet příspěvků : 345
Registrován : 24. 06. 14

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Goku za Wed Jun 03, 2015 8:28 am


Hideo naozaj mohol pocítiť nejakú chakru, moju.. no na prvý dojem ho pravdepodobne ani nenapadlo, že to je chakra ľudská. Predsa len som nebol "normálny" shinobi s "normálnym" chakrovým obehom. Mohlo mu to prísť tak, že zo stromov sa šíril až ľadový pokoj.. rozhodne však medzi tými strmami neboli žiadne zvieratá. Stromy však boli rozsiahle, bol to menší les .. a ja som sa ocitol priamo pred nimi. Hideo však mohol pocítiť aj iné chakry, no už na prvý dojem mu bolo jasné, že nepatria žiadnemu shinobimu. Na to boli príliš slabé.. nevyvinuté.. takmer ich ani nepostrehol. Stony ktoré sa z lesa ozívali, však už započuť určite mohol. "Prekvapil si ma." Povedal som zľahka "mechanickým" hlasom, ktorý som samozrejme len hral."Nečakal som, že sa sem dostavíš tak skoro.. dobre.. to je viac než dobre.. následuj ma, chcem ti niečo ukázať." Predsa len jeho Sharingan bol istým spôsobom problém a chcel som si ho privlastniť skôr, než by mi aj tento problém mohol .. "vyrobiť". Samozrejme moja cesta viedla pomedzi stromy. Kráčal som však. Stále mi mohol vidieť na chrbát. Ruky som mal spustené voľne popri tele a tak by určite zaregistroval včas, keby že sa nejakú pascu posnažím spustiť. Ten typ pascí som však na neho nepripravil.. a teraz som ani nemienil žiadnu použiť.. no, možno by niekto celú túto situáciu nazval pasca. 
Zrazu som sa vytratil z cesty a objavil som sa na jednom zo stromov. Hideo si mohol všimnúť pomerne bizarný výjav.

Bola tu asi desiatka ľudí, možno aj shinobi? Kto vie.. nikto z nich nebol mŕtvy, no Hideo si aj vďaka sharinganu mohol všimnúť veľmi odolné a ostré oceľové lanká.. nerobilo by mi problém potiahnuť nimi a osoby na stromoch rozštvrtiť. "Už som ti chcel poslať prst.. alebo dva. No necháp ma zle, nemám rád zbytočné obete.." Z vrecka som vytiahol fľaštičku a on v momente mohol vedieť, o čo mi ide. Hodil som mu ju do rúk. Mal som ešte jednu, keby ho náhodou napadlo túto rozbiť. Následne som chytil jedno z ocelových laniek, ktoré sa nachádzalo pri mne. "Musím ti vysvetlovať, čo po tebe chcem.. a čo sa stane, ak nespravíš to čo po tebe chcem?" Bola to skôr rečnícka otázka. Bol to skúsený shinobi.. určite vedel, o čom hovorím.. a určite vedel aké následky by malo svoj sharingan v momente zničiť. "Ich život je v tvojich rukách, pustím ich v momente, keď do rúk dostanem tvoj Sharingan.. No nemysli si že po tom zdrhnem, aj tak by si ma nenechal." Samozrejme že som s ním chcel bojovať. Koľko ľudí chcelo jeho mŕtve telo? Nespočet. Koľko ľudí za to bolo ochotných zaplatiť? "Budeš mať šancu získať ho späť, ak sa ti podarí poraziť ma." Dodal som. Rozhodnutie bolo čisto na ňom.

_________________
avatar
Goku
Nukenin (A-rank) *ADMIN
Nukenin (A-rank) *ADMIN

Počet příspěvků : 777
Registrován : 14. 07. 13

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Hideo Hatake za Wed Jun 03, 2015 9:18 am

Nasledoval som ho, kým sme nezastavili sa v lese. Cítil som ho po celý čas, nech mal ľadovú čakru akú chcel, mal ju a ja som bol v senzibilstve na najvyššej možnej úrovni. Vtedy môj pohľad na malý okamih stratil tu vážnosť a s trochu zdeseným výrazom som pozeral na stromy, na ktorých bolo zavesených množstvo tiel. Na malý okamih som stratil všetku svoju vážnosť, a už nechýbalo veľa aby som sa k nim rozbehol, ignorujúc fakt že to môže byť nejaká pasca. Trvalo pár sekúnd než som sa z tranzu prebral, okamžite zatvrdol a s pevným a odhodlaným výrazom pozrel na svojho súpera, pričom mi v oku mohol zahliadnuť jedinú vec. Hnev. Videl len jedno oko, tak ako som ja nevidel ani tvár súpera. Nevidel ten Sharingan, po ktorý si prišiel, ten bol ukrytý pevne pod čelenkou, pričom aj moju tvár samotnú zdobila maska. Jediný kúsok tela bolo moje uhlíkovo čierne oko, v ktorom sálala nenávisť, keď som pohliadol na všetky tie telá. Tu však vyslovil svoju požiadavku, hádžuc po mne podivnú fľaštičku, pričom než to vyslovil, som okamžite pochopil o čo mu ide.

„Tak o to mu šlo, o môj Sharingan. Až tak moc, že je ochotný ich všetkých obetovať. No, nedomyslel to asi do konca. Sharingan mu dať nemôžem a vyvážiť to telami, je nemožné. Taká zbraň v rukách nepriateľa prinesie oveľa väčšiu škodu ako smrť týchto Shinobi..“ V mojej mysli sa odohrával boj, naozaj silný boj, predsa len som ich chcel zachrániť, ale nemohol som mu odovzdať moje oko. To predsa nešlo. Nie len že to oko patrilo môjmu priateľovi a ja som mu sľúbil že ho nikomu neodovzdám a zničím ho len čo príde môj koniec, oko teoreticky patrilo Konohe a dávať ho neznámemu Shinobimu, by bola extrémna hlúposť a on si isto dobre uvedomoval, aký som a čo sa mi asi teraz premietalo v hlave.
„Je zaujímavé ako žiadaš o oko. Mohli sme to vyriešiť aj pri pive v nejakej krčme, bez zbytočných obetí. No nech už by sme boli kdekoľvek, za hocijakých podmienok, moje stanovisko by bolo rovnaké, a to..“ Začal som a už v tú chvíľu, ako som pustil fľašku na zem, ako očakával, kde sa s cinkotom rozbila a roztok sa rozlial po zemi, mohol tušiť aká je moja odpoveď. Ruka sa zviezla ku čelenke. Nadvihol som ju. Nadvihol a odhalil krvavo červené oko, plné zloby a nenávisti, zatiaľ čo v čiernote môjho druhého oka sa objavil rovnaký chlad ako mával on. V čiernom oku sa stratil ten hnev, stratili sa všetky city.
„Že ti ho nedám. Ak ho chceš, budeš ma musieť zabiť, ale to sa ti buď nepodarí, alebo sa ti to podarí a oko sa v tú chvíľu zničí..“ Šach Mat, zdalo sa, musel ma dostať živého ak chcel oko. V tom istom okamihu ako som dohovoril, vyťahujúc kunai, som sa pozeral na telá zavesené na strome. Počul som ich stony, a to ako im pomaly dochádza život, vtedy to so mnou pohlo a silná ľútosť prebila samotný hnev. Na malý okamih som sklopil oči a odvrátil sa. Pár z nich dokonca bolo zo zeme Hi no kuni. Pár bolo neznámych, ale čo bolo prvé, boli to ľudské životy hodné zachránenia.
„Je mi to ľúto.. Ale sami chápete.. Čo by sa stalo ak by to oko získal..“ V mysli sa mi odohral boj, ľútosť znova prešla do pozadia a na tvári sa mi objavila nenávisť. To cez masku nevidel, ale aj on musel cítiť ako zo mňa sála čakra, čakra ktorá ho chcela zabiť. A oko, krvavé oko, na neho hľadelo ako na mŕtvolu.
„Neschopný ma poraziť, musíš priniesť obete? Nepoznáš čo je česť, pretože sa bojíš čestného súboja a tak musíš používať ľudské tela aby ťa chránili? Hanbil by som sa, keby som musel klesnúť tak hlboko. Ak chceš oko, musíš ma poraziť vo férovom súboji..“ Prehovoril som nakoniec, dúfajúc že ho to presvedčí aby nezačal rozštvrťovať telá. Predsa len mal som city, ale vedel som ich potlačiť. Ak by získal oko, dopadlo by to naozaj zle.


_________________
avatar
Hideo Hatake
Juudaime Hokage *MOD
Juudaime Hokage *MOD

Počet příspěvků : 345
Registrován : 24. 06. 14

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Goku za Wed Jun 03, 2015 9:36 am



Povzdychol som si a pohľad som na chvíľku sklopil k zemi. Chvíľu to vyzeralo tak, že na moju podmienku pristúpi. Predsa len, Sharingan by som aj tak nemal ako použiť, nebol som medik.
"Nerozumiem." Odpovedal som mu a následne som potiahol lankom, pri čom sa človeku po jeho pravici začali lanká zarezávať do pokožky.
"Jediné čo som chcel, bol tvoj sharingan.. vo flaštičke.. ktorý by si mohol získať späť, ak by si ma zabil. Bol to risk, no mohol si zachrániť tieto životy." Chlapík zostal rozštvrtený.. jeden z desiatich.. jeho krv, ako aj s časťami tela dopadli na zem. Aký to musel byť pohľad pre ostatných? Veliteľ Jouninov.. ktorý uprednostňoval nejaké oko pred životmi živých ľudí. Pre čo ? Pre väčšie dobro? Hideo práve v mojich očiach hlboko klesol.
"Nesnaž sa ma rozosmiať. Som Shinobi... profesionál... a k dosiahnutiu môjho cieľa použijem všetky možné prostriedky, ktoré použiť môžem." Moje oči nemali žiadny nahnevaný pohľad.. skôr to bolo niečo na štýl "another day in the office".. Lanká sa začali sťahovať tento krát okolo tela nejakej ženy. "Tvoje slová sú obojstranný meč. Nebudeš schopný ma poraziť bez tvojho Sharinganu? Vieš.. že ho aj tak nebudem môcť využiť na boj proti tebe.. ale nie, ty si taký ako ja. Profesionál.. vždy počítaš s tými najhoršími možnými možnosťami.. pre vyššie dobro.. a sú to tvoje rozhodnutia ktoré týchto ľudí budú stáť život. Ja som len ten kto vykoná popravu." Stále som sa ho snažil presvedčiť, aby mi to oko vydal. Mohol byť nasratý ako len chcel.. no fakt bol fakt. "Nevieš o mne nič.. ja o tebe pomerne dosť vecí. Nemáš istotu že nebudem schopný poraziť ťa, alebo ti popri boji vyrvať sharingan z oka. Jediná istota je život týchto ľudí, teda jeho zvyšku. Nebudem ich naháňať a nezabijem ich po boji s tebou, nemám na to dôvod.. nevedia kto som. Nevedia odkiaľ som.. " Mohlo to znieť, ako keby som sa ho snažil presvedčiť. Čo som sa aj snažil. Veril som, že by som bol schopný poraziť ho aj cez jeho využívanie Sharinganu, no väčšie šance by som mal, keby že mu sharingan pred bojom odstránim. 
"Rozhodol by som sa rýchlo.. tento krát neostanem len pri jednom, verím tomu že v očiach tej ženy si mohol byť hrdinom..." Pravdepodobne začala kričať od bolesti. Predsa len to nebolo nič "príjemné".

_________________
avatar
Goku
Nukenin (A-rank) *ADMIN
Nukenin (A-rank) *ADMIN

Počet příspěvků : 777
Registrován : 14. 07. 13

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Hideo Hatake za Wed Jun 03, 2015 11:00 am

Môj pohľad ostal nezmenený, aj keď povedľa mňa dokázal rozštvrtiť človeka. Cítil som ako kvapky krvi dopadajú na zem a jeho čakra pomaly uhasína, ako senzibil som to cítil. Po chrbte mi však tento krát mráz neprešiel. Stáli sme oproti sebe a hľadeli si tvrdo do očí. Ja som v jeho videl veľa vecí, nevidel som tam bezcitného vraha, niekoho kto sa vyžíva v utrpení ľudí, proste bol taký, videl som že to proste berie ako svoju úlohu a nepletie do toho city. Možno známky nudy? Čo však mohol vidieť v mojich očiach, bola zloba. Napriek kamennej tvári, ktorú som sa po celý čas snažil mať nasadenú, vo mne kypel hnev. V oboch očiach mi nenávisť voči nemu pulzovala, preto čo práve robil, pre jedno oko bol fakt schopný bezcitne zabíjať nevinných. V tú chvíľu som ho zaradil do skupiny chudákov, ktorý už nevedia čo zo životom. Chudák, do ktorého jedného dňa zabodnem s radosťou meč a nechám ho na zemi vykrvácať bolesťou, kým neodvolá a neoľutuje všetky skutky ktoré urobil. Pretože také správanie, aké má on, nemajú ani zvieratá.

„Blbo sa snažíš hádzať životy týchto ľudí na mňa, keď práve ty nie si len kat ale aj sudca. Snaž sa ma presviedčať o svojej nevinnosti koľko chceš, ja mám ruky čisté, ale ty ich máš plné krvi..“ Prehovoril som, bol vo mne cítiť hnev. Ale slová ktoré som povedal, boli plné racionality. Patril som práve k tým Shinobi, ktorý za všetkých okolností používajú svoj mozog na prvom mieste. Poslúchať mozog, nie srdce. Takto som pred ním teda stál, a on ako povedal, ma pozná. V tú chvíľu som pocítil jej ston, ženský ston bolesti. Povzdychol som si.
„To oko, ťa zabije. Nebudem to možno ja kto si po neho príde, príde si po neho niekto oveľa mocnejší, chytrejší a s menšími citmi, kedy nebude mať problém odsekať ti všetky končatiny..“ Možno to boli prázdne slová, ale bolo jasné že až sa stretnem s Kisukem a on zistí kto má oko, bude schopný prebojovať sa aj dedinami, len aby oko získal a zničil ho. Vedel že v mojich rukách je opatrované, nepriateľa proti mne bude brať ako zlodeja. A tých zabíja.
„Keď inak nedáš..“ Znova som prehovoril a siahol rukou k oku. Po chvíli sa ozvalo tiché zasyčanie, sprevádzané výkrikom. Bol to krátky výkrik, ktorý takmer okamžite ustál. Akoby bolo po všetkom, ale nebolo. Ruky som mal po chvíli celé od krvi, rovnako ako z rúk, sa valila krv aj z oka, prázdneho oka. Ruku som natiahol dopredu, stále bez výrazu, snažiac sa potlačiť bolesť ktorá mi pulzovala okom. A Tanaki vyhral. Získal, svoje oko. Moje oko.
avatar
Hideo Hatake
Juudaime Hokage *MOD
Juudaime Hokage *MOD

Počet příspěvků : 345
Registrován : 24. 06. 14

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Goku za Wed Jun 03, 2015 11:17 am

Nakoniec to predsa len fungovalo. Pozeral som sa, ako si vybral jeho Sharingan. Nie že by som mu veril, no spravil presne to, čo som po ňom chcel. Prikývol som preto, tento krát som na jeho slová nemal čas reagovať.
Pre zmenu som mu ukázal malú časť mojich schopností.. rýchlosť. Bol som naozaj rýchly. Behom sekúnd som sa zjavil pred ním a behom ďalších som už aj so Sharinganom vo flaštičke stál na jednom z konároch stromov (ak to teda nevadí). Vybratie Sharinganu muselo v jeho telu vytvoriť šok.. bolesť, nemyslel som si, že by sa počas môjho pohybu dokázal moc brániť. Nezabil som ho však.
Prezrel som si Sharingan vo fľaštičke. Vyzeral v poriadku.. nezničene.. plával si v zelenej tekutine a ja som bol pomerne spokojný. Uložil som ho do jedného zo zvitkov a následne som ruky zložil do jednoduchej pečate.
"Svoju Časť dohody si splnil." Lanká sa uvoľnili a ľudia začali padať na zem. Neboli vážne zranený a neboli ani povesený príliš vysoko. Jediná zranená osoba bola pra´ve žena, ktorá krvácala no.. nevyzeralo to smrteľne vážne.
"Dám ti minútu.. aby sa odtiaľto stratili.. a aby si sa ty dal dokopy." Rozhodne si nebude vedieť nahradiť stratené oko. No myslel som si, že nejaká prvá pomoc v jeho prípade by bola na mieste. "A áno.. krv je na mojich rukách. Bola.. je a stále bude." Na chvíľku som sa odmlčal a čakal som, či sa rozhodne hneď bojovať, alebo nebodaj utiecť.. či najprv ošetriť svoje zranenie.

_________________
avatar
Goku
Nukenin (A-rank) *ADMIN
Nukenin (A-rank) *ADMIN

Počet příspěvků : 777
Registrován : 14. 07. 13

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Hideo Hatake za Wed Jun 03, 2015 12:27 pm

Mal pravdu, nemal som šancu mu zabrániť aby mi vytrhol oko z rúk. Moje vlastné oko z mojich vlastných rúk. Videl pred sebou zničenú formu života, ktorá okamžite ako prišla o oko padla na kolená na zem. Držiac si krvácajúce oko, som tam čupel a sledoval ako púšťa na zem ľudí. Na jednu stranu som bol rád, na druhú ma mrzelo že to tak dlho trvalo a nemohol som zachrániť aj toho jedného, ktorý teraz ležal rozsekaný vedľa mňa. Bol to naozaj hnev, ktorý ma donútil urobiť to? Znova som mal v hlave rôzne kalkulácie a počítal som s rôznymi výsledkami pre väčšie dobro? Naozaj ma tento maskovaný Shinobi poznal tak dobre? Ale odkiaľ, to bola dobrá otázka, odkiaľ toho mohol vedieť toľko o mne keď to nik iný nevie. Pravda, informácie sú v tomto svete najdôležitejšie, môžeš mať silu akú chceš, s informáciami, dosiahneš viac.

„Choďte.. za.. Pakkunom..“ Prehovoril som trhane, k ľuďom na zemi, ktorý sa pomaly dostávali na nohy, snažiac sa pochopiť o čo tu ide. Možno po tom čo sa stalo, boli ochotný bojovať po mojom boku a pomôcť mi, predsa len som im práve zachránil život, výmenou za môj vlastný. Ale môj hlas, napriek tomu ako zničene znel, znel až moc autoritatívne. Predsa len, bol som veliteľ a tí to majú v krvi. Rozkazovať. Práve totiž v ten moment sa pri lese objavil malý pes, hnedý, avšak jediný ktorý vedel rozprávať. Zavelil a rozhodol sa viesť čo najrýchlejšie ľudí odtiaľ. Ja som chvíľu pozeral len zem, kým som sa rozhodol niečo urobiť. Dal mi čas aby som sa zotavil. Odmietol som jeho dar.
„Teraz.. zomrieš..“ Znelo to výhražne, ale nebol som plný zloby, aj on to pocítil, uvedomoval si. Chladný závan ktorý mával v hlase aj on často krát, teraz pocítil na vlastnej koži a striasol sa. Nemohol to kontrolovať, ale pocítil chladný pot. Aj keď takú vec nikdy nezažil, práve ju zažil, keď sledoval prázdne miesto, kde doteraz bolo moje oko. Postavil som sa, ignorujúc fakt že nejsom v kondičke, postavil som sa a zatarasil cestu ktorou utekali ľudia. Mienil som bojovať. Do konca.


_________________
avatar
Hideo Hatake
Juudaime Hokage *MOD
Juudaime Hokage *MOD

Počet příspěvků : 345
Registrován : 24. 06. 14

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Goku za Wed Jun 03, 2015 12:37 pm

Pozeral som sa na nich a ani som sa nepohol. Nemal som v pláne ich pozabíjať, nemal som k tomu dôvod.. a preto som moju časť dohody plánoval splniť. Keď sa však stratili a Hideo zablokoval cestu k nim, na tvári sa mi objavil ľahký úsmev. Nebolo to však nič normálne.. a on to ani nemal ako cez moju kuklu vidieť.
"To je ono... presne tieto slová.. som chcel počuť..." U stromu som sa prikrčil a pozrel som sa Hideovi do zvyšného oka. Cítil som vo vzduchu napätie. Adrenalín? Či už tu dnes zomriem, alebo odídem ako víťaz... pre tieto okamžiky som žil. Rukami som spravil jednoduchú pečať. V pečatiach som naozaj nebol dobrý. No tieto veci boli natoľko primitívne, že som ani nemusel byť. Hmla sa začala ťahať po celom priestore.. až pohltila aj Hidea.. a samozrejme aj mňa. Bola nepreniknuteľná a v podstate si jeden nevidel ani na nohy. Hideo mohol tušiť, čo za bojovníka som. Predsa len toto bola technika špecifická pre vrahoch.. plus tie nite, a ich ovládanie.. Rozhostilo sa úplné ticho, ktoré prehlušilo len zvuk kovu, ktorý niekto vyťahoval z púzdra. Bol som to práve ja, kto vyťahoval svoje tanto z púzdra upevnenom na zadnej časti opasku. To som si dal do úst a rukami som zložil znova len jednu pečať. Zatiaľ sa však nič iné nedialo, no Hideo mohol započuť podivný zvuk. Ako keby sa oceľové lanká sťahovali o stromy všade okolo nás.

_________________
avatar
Goku
Nukenin (A-rank) *ADMIN
Nukenin (A-rank) *ADMIN

Počet příspěvků : 777
Registrován : 14. 07. 13

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Hideo Hatake za Wed Jun 03, 2015 1:02 pm

Stíchol som, tak ako svet okolo nás, keď som mu pevne hľadel do očí. Môj plán vychádzal presne tak ako som potreboval, len som nevedel ako dlho to ešte potrvá. Usudzoval som že je veľmi rád keď práve on určuje podmienky tohto súboja. Alebo vlastne, všetkého čo sa okolo neho deje. Preto budem veľmi šťastný ak mu túto jeho vlastnosť zoberiem. Nepoznal ma. Nevedel kto som, možno som bol známy, ako Biely Vlk Konohy, ale to bolo všetko. Inteligentný to áno, ale bol som extrémne opatrný, pretože aj on samotný ako šermiar, bol extra liga a podceniť takého súpera bola totálna hlúposť. Najlepšie ale na tom všetkom bolo, že chcel použiť schopnosť zabíjania. Sairento Kiringu.

„Tak rýchlo, čo máš v pláne.. dlho to neudržím, ale ľudia by mali byť ďaleko..“
Prebehlo mi hlavou, keď som sa pozeral okolo seba, v hmle kde som nič nevidel, len počul, počul ako sa lanká trú o strom. Bol som ale informovaný o jeho meči, bol príliš slávny aby ho ľudia nepoznali a môj dedko ho už raz na bojovom poli stretol. Predovšetkým, som vedel ako bojovať proti tomuto meču, už len z dôvodu, že som takmer všetky meče poznal. Informovanosť to áno, a za ňu som vďačil jednému z Hokágov dediny ukrytej v listí. Kakashimu. Ostal som teda stáť v pozore, nerozhliadal som sa ani nič, bol som si akoby úplne istý že sa všetko podarí.


_________________
avatar
Hideo Hatake
Juudaime Hokage *MOD
Juudaime Hokage *MOD

Počet příspěvků : 345
Registrován : 24. 06. 14

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Goku za Wed Jun 03, 2015 2:34 pm

Po pár sekundách sa zo zeme pomerne slušnou rýchlosťou vyrazili ukryté lanká a vytvorili pavučinu, ktorá vytvorila niekoľko štvorčekov a tie sa rýchlo začali sťahovať. Hideo to mohol len počuť, no ten zvuk bol rovnaký ako ten, ktorý počul pred tým. Ako sťahovanie ocelových laniek okolo rozličných stromov, praskanie dreva, šúchanie kovu o kov a podobne. Ja už som v rukách držal Nuibari, ktorej lanko som naťahoval čo malo taktiež za následok túto techniku. Sám som stal na konároch stromov, takže ma technika nemala ako zasiahnuť. Ocelové lanko som si v rýchlosti obviazal o jednu rukavicu, čím som si uvoľnil druhú ruku, ktorou som z Nuibari odpojil kotúč ktorý bol vyplytvaný na túto techniku a pripojil som druhý zväzok ocelovích laniek. Ovládal som ju naozaj bravúrne.. predsa len to bola Ihla.. a ja som bývaval Anbu s ozameraním na Oinina. Pravdepodobne by Hideo odskočil, no to už som mal v pláne na neho hodiť Nuibari a následne ju pomocou Shoushuriken no jutsu nasmerovať do dráhy jeho úskoku. Chcel som sa poistiť, že ho trafím. Nuibari ako taká letela naozaj rýchlo, čo mohlo vypovedať o mojej fyzickej sile, ktorá rozhodne nebola ani len áčková.

_________________
avatar
Goku
Nukenin (A-rank) *ADMIN
Nukenin (A-rank) *ADMIN

Počet příspěvků : 777
Registrován : 14. 07. 13

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Hideo Hatake za Thu Jun 04, 2015 10:06 am

Zdalo sa že som sa objavil v naozaj nepríjemnej situácii. Všade okolo mňa bola hmla, samé pasce a môj nepriateľ sa skrýval niekde medzi stromami a snažil sa ma zabiť. Sám som bol oslabený po vyňatí Sharinganu, zdalo sa to tak, pretože ledva som stál na nohách a krv bola všade. Už len tá strata krvi mala ľahký dopad na moje telo, nehovoriac o fakte že mi jedno oko chýbalo a samotné zorné pole bolo oslabené. No namiesto toho, aby som tvoril v hlave nejaké všemocné taktiky, alebo sa snažil poriadne bojovať, namiesto toho som stál v hmle a vytiahol papierik a ceruzku, pričom som si tam čmáral niečo pre seba. Zvláštne, možno naozaj silná technika? Alebo som si bol tak istý že som začal robiť hovadiny. Možno, som cítil smrť a tak som chcel zanechať po sebe posledný odkaz. Faktom bolo, že som si vložil papierik späť do vrecka vo chvíli keď sa začali nite sťahovať. Normálny Shinobi by nedokázal reagovať, nie takto oslabený, ale ja som patril k tým ktorých reflexy boli na maxime, aj bez Sharinganu. Nehovorili mi Biely vlk z Konohy len tak pre nič za nič. Urobil som to čo očakával Tanaki. Skočil som do vzduchu, keď vyslal dopredu svoj meč. Ten sa strašne rýchlo blížil, priamo proti mne. Zahliadol som to. Už ale bolo neskoro?

„Si.. dobrý, naozaj..“
Prešlo mi mysľou. V hmle Toujou nič nevidel, nemohol, ale mohol cítiť mňa. Či ma to zasiahlo alebo nie, to tiež mohol pomocou nití zistiť, nepotreboval až tak dobre vidieť na scénku dole pod ním. Napriek tomu, hodilo sa to. A práve jemu áno, pretože by pochopil čo sa stalo, zatiaľ však jedinú vec ktorú pocítil, ľahký pocit z lanka ktoré držal v ruke. To bolo napnuté, ako letel meč proti mne, avšak lanko sa uvoľnilo a dopadlo na zem, akoby sa meč len zaryl do zeme a ostal v jednej polohe. Avšak po pritiahnutí pocítil niečo iné, ako lanko ubralo na váhe. A po chvíli to pochopil, keď potiahol lanko, na ktorom už meč nebol pripnutý.
„To bolo tesné..“ Zašomral som si popod nos, držal si ruku ktorá vyzerala akoby som ňou trhol na stranu tak prudko a teraz ma extrémne bolela, ale napriek tomu som stál. Stál na podivnej skale, ktorá sa tu zobrala boh vie odkiaľ. Až teraz to mohol pochopiť Tanaki, len čo som vyskočil a zahliadol proti sebe letiaci meč, v extrémnej rýchlosti som zložil pečate. Našťastie, v tomto som bol špecialista. Dokázal som skladať pečate tak rýchlo, že ani samotný Sharingan by si ich nevšimol. Tá milisekunda pred dopadom, mi stačila nato aby sa pôda zdvihla a tak meč samotný, namiesto mňa, narazil do skaly. V tej rýchlosti ako ju hodil, bolo normálne že by ju prebodol skrz na skrz, čo aj urobil, ale ja som si všimol niečo iné. Lanko, ktoré s pomocí Raiton techniky stačilo preseknúť. Všetko záviselo na pár sekundách, už aj ja som sa lúčil so životom, ale niečo mi zachránilo život. Čo to bolo, bol som bez oka, bez Sharinganu, v šoku a oslabený, spomalený a vykrvácal som. Čo bola moja tajná zbraň?
avatar
Hideo Hatake
Juudaime Hokage *MOD
Juudaime Hokage *MOD

Počet příspěvků : 345
Registrován : 24. 06. 14

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Goku za Thu Jun 04, 2015 10:24 am

Už z trhnutia smerom späť som pocítil, že meč na lanku nie je. Bolo mi jasné že musel využiť nejakú techniku.. a aj som započul niečo pripomínajúce Raiton takže.. No pochyboval som o tom, že sa Nuibari pokúsi využiť. Bola to v podstate len prerastená ihla. Ak nemal Oininsky výcvik, bola mu nanič.. a ešte k tomu bez laniek. Preto som predpokladal že meč letel ďalej, až kým neprebodol nejaký zo strmov či sa nezabodol do zeme. Hmla pomaly začala upadávať. Prečo? No.. momentálne mi zavadzala.. keďže som ju využíval len na rýchle vraždy a tento krát plán číslo jedna zlyhal. Momentálne mi vyhovovalo to, že na mňa vidí. Prečo? To mal Hideo čoskoro pochopiť. Mohol ma teda vidieť, boli sme približne v rovnakej rovine, keďže on stál na skale a ja na jednom z konárov. Mohol si všimnúť, že som mal tanto už znova v púzdre, no na mojom opasku pribudla ďalšia pošva s ešte zasunutou katanou. Ruku som mal položenú na jej rúčke a prikrčenie mohlo znamenať len jedno. Nemal som však v pláne ho šetriť. Nebol som ten typ, ktorý si nepriateľa moc oťukával. Navyše som veľmi dobre vedel, že je Hideo v hierarchii vo svojej dedine, určite vyššie, než ja. Predsa len on bol veliteľom Jouninov a ja ? som nebol ani Jounin. Vyrazil som preto oproti nemu, teda k zemi a k tej podivnej kamennej skale. Stále to však bola len skala. No bola to jeho technika a ako sám poznamenal, mal som rád súboj pod kontrolou. Gurensen ... Čepeľ prešla jeho kamennou stenou ohromnou silou. Samozrejme sa hneď stupila, no stále si razila cestu ďalej, až kým ju úplne nerozdrvila. Následne sa síce rozpadla no to mi moc nevadilo. V momente som v rukách držal ďalšiu katanu, ktorú som vytiahol zo zvitku. Síce ustúpila hmla, no nastal pomerne hustý prach.. aj cez zvuk dopadajúceho kameňa som však bol schopný zaregistrovať zvuk tepúceho srdca a zrýchleného dychu, ktorými Hideo disponoval. Zaútočil som na neho. Nejednalo sa o žiadnu techniku.. klasický, surový, priamy a až barbarský útok. No sek mal znova silu, ktorá ani u Shinobi nie je príliš.. "primeraná".

_________________
avatar
Goku
Nukenin (A-rank) *ADMIN
Nukenin (A-rank) *ADMIN

Počet příspěvků : 777
Registrován : 14. 07. 13

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Hideo Hatake za Thu Jun 04, 2015 11:08 am

Jednu vec si Toujou neuvedomil, a to ako som ho mal prečítaného. Taký som bol. Nikdy som priamo neriskoval, môj spôsob boja nikdy nebol čestný. Už len vďaka Sharinganu s ktorým som sa naučil zachádzať na majstrovskej úrovni. A hlavne, ani seba som nebral ako elitu, postavenie v dedine mi nárokovala moja vlastná krv. Pradedo, veliteľ Jouninov. Dedo bol Hokágem, môj otec velil Anbu jednotke a bol prehlásený za hrdinu z Konohy. Právo vysokého postavenia mi bolo proste dané krvou. Ale samotná krv mi prepožičala ešte niečo, schopnosť boja. Vyšplhal som sa na tak vysoké miesto len obrovskou drinou, nemohol očakávať že ma len tak ľahko porazí, ak to vôbec ešte dokáže. To bolo teraz na vážkach, už len z dôvodu že bol nahratý. Už dosť dlhú dobu som ho mal v hrsti, ani on sám si to neuvedomoval, tak silno si bol istý, až ho to zaslepilo a podcenil ma. A mňa sa väčšinou nikdy neoplatilo podceniť.

„Nerád to hovorím, ale..“ Prehovoril som nahlas keď sa dostal až ku mne. Zo skaly som prosto zoskočil na jeho meč, zabodnutý v zemi neďaleko, stál som na jeho rúčke ako urážka toho aký bol šermiar. Šermiar čo stratí svoju zbraň, stratil česť, tak som sa to učil, tak som to poznal z rozprávania môjho deda. A teraz tak isto, som stál na rúčke, čakal na majstrovský ťah Toujoua, pričom som sa nijako nemienil brániť, len som stál a čakal kým úder dopadne. Stalo sa však niečo, čo neočakával ani on. Len čo ma sekol, nastavil som proti nemu ruky, a zopol ich, akoby som sa modlil. A presne v dlani som zastavil jeho úder. Meč sa dostal medzi moje ruky a zastavil. Napriek tomu aká bola jeho rana silná, a že by ma presekla napoly, som ju obyčajne rukami pozastavil. Vtedy mi isto pozrel do očí znova.
„Šach Mat..“ Dopovedal som, keď tam ostal stáť, neschopný pohybu. Určite nechápal čo sa stalo, že som takú silnú ranu zastavil rukami. Akoby som chytal letiacu guľku z pištole. Nemožné, zdalo sa, aj keď teraz to tak nevyzeralo, Toujou bol naozaj skvelý súper, chytrý a silný, ale stratil svoju silu už na začiatku súboja, keď mi prvý krát pozrel do očí a obral ma o Sharingan. Sharingan, pri ktorom si bol istý že mu pláva v nádobke v brašni, Sharingan ktorý mi tak chýbal v oku. Sharingan, ktorý sledoval priamo pred sebou. Áno, mal som ho späť, v oku, po krvi nebola ani stopa, a po únave a oslabení taktiež nie. Stál som tam, svieži akoby sme ešte ani nezačali bojovať, akoby sme sa pred sekundou prvý krát stretli. Pevný a hrdý, s odhodlaným výrazom som oboma očami, čiernym a červeným hľadel do jeho očí.
„Toujou Tanaki. Prehral si..“ Vyslovil som jeho meno a až vtedy pochopil čo sa stalo. Nikdy som mu Sharingan nedal. Nikdy som sa ho nevzdal, a celé to bola len hra aby som odstránil ľudí z dohľadu, aby ma nerozptyľovali a mohli sme bojovať naplno, bez toho aby museli umierať nevinný. Sledoval som ho krvavým pohľadom a teraz mu došlo, že predávanie Sharinganu bolo jedno veľké Genjutsu. Tak isto ako hod jeho ihlou som prežil len vďaka Sharinganu a rovnako ako pri odovzdávaní oka, aj teraz ho moje oko donútilo zastaviť úder aby som ho mohol chytiť. Oko, tak mocné oko schopné ovládať ľudí, ktorý sú v Genjutsu naozaj slabí. Rovnako ako Toujou. Jeho jediná slabina. A teraz, keď bol na malý moment paralyzovaný, sme si mohli na chvíľku pohovoriť, o čo mu vlastne išlo. Zabiť, aj keď si to zaslúžil, som ho nechcel.

avatar
Hideo Hatake
Juudaime Hokage *MOD
Juudaime Hokage *MOD

Počet příspěvků : 345
Registrován : 24. 06. 14

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Goku za Thu Jun 04, 2015 11:30 am

Kupodivu ma táto skutočnosť neprekvapila. Prečo? Bolo to pomerne jednoduché.. skúsenosti. Keby že poviem, že som predvídal celý tento priebeh súboja, tak by som klamal Nečakal som že bude sila sharinganu natoľko veľká, že by naozaj stačil len jeden pohľad. No.. naozaj som spravil chybu? Teraz som stál pred Hideom neschopný pohybu a neschopný hocijakej akcie. Alebo si to aspoň Hideo myslel. Dokonca povedal moje meno, čo ma prekvapilo. Bol som si istý, že o mne v podstate nemá kto ako vedieť. Do Anbu výcviku som sa dostal ešte ako Genin a vystúpil som z Anbu jednotiek len prednedávnom. Bola pravda, že som býval v prvej línií pri druhom útoku na Iwu.. taktiež že som tri mesiace bol v podstate v držaní lovcov no.. odkiaľ o mne vedel on? Táto skutočnosť bolo to jediné, čo ma v tejto situácií znepokojovalo.
 "Nemal by si si byť svojou výhrou taký istý... " Pozeral sa mi do očí. .a ja som v tých jeho videl sharingan. Naozaj som nemal Doujutsu no, kde bral istotu, že keď som neschopný pohybu, nie som schopný spraviť ani nič iné? Vtedy to mohol začať cítiť. Neistý pocit.. neistý pocit ktorý sa stupňoval. Z neistého pocitu sa pri pohľade do mojich očí vyvinul strach. Prečo by sa ma však mal báť? Nemohol som sa ani pohnúť. Tento "strach" však neostal len obyčajným strachom .. ale postupoval ďalej. Pocit, pri ktorom naskakuje husia koža, človeka zahaľuje studený mot a pri ktorom cíti, ako mu smrť dýcha na krk. Smrť? Alebo ja? Stál som pred Hideom a moja ruka pomaly prenikala do jeho jouninskej vesty.. do jeho pokožky, tela.. až moje prsty zovierali jeho srdce. Bola to ilúzia? Nie, jeho sharingan nič také nezachytil. Bola to realita? Nie.. bol to výplod jeho strachu, jeho vlastnej fantázie. Bol to výplod môjho zabijackeho úmyslu, ktorý bol schopný paralyzovať a odrovnať sebaschopnejšieho shinobiho. Kto s koho? Jeho paralýza či môj vládcov zabijacký úmysel. Vedel som, že ani jeden z nás rovnakú chybu nespraví druhý krát. Teraz sa však hralo o čas. Kto sa prvý pohne, bude mať výhodu v nasledujúcom strete. Budem to ja, alebo to bude on? Z môjho tela začala vychádzať podivná fialová aura.. čo to bolo zač? Obklopovalo to celé okolie a bolo z nej cítiť nekonečný pokoj.. a informáciu, informáciu o Hideovej smrti. Chcel som ho zabiť. Samozrejme že som ho chcel zabiť, už od začiatku tohto súboja som išiel hlavne po jeho krku. Hideo však celú váhu tohto môjho rozhodnutia a chtíču, pocítil práve v tento moment.

_________________
avatar
Goku
Nukenin (A-rank) *ADMIN
Nukenin (A-rank) *ADMIN

Počet příspěvků : 777
Registrován : 14. 07. 13

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Hideo Hatake za Thu Jun 04, 2015 2:06 pm

Sharingan. Mocné oko. Najsilnejšie Doujutsu aké kedy existovalo, už len z dôvodu že práve z neho sa tvorí Rinengan. Mocné oko, schopné nie len predvídať súperove ťahy dopredu, ale schopné ich napodobniť a presne okopírovať. Ale ešte mocnejšia moc Sharinganu je schopnosť ovládať ľudí, ako zistil samotný Toujou. Schopný ich paralyzovať, donútiť robiť iné veci, dokonca z neho vytiahnuť informácie. Ale to nebola hlavná schopnosť akú som zaužíval. Vysoké postavenie mi získal môj mozog. Mozog, premýšľať, byť vždy pár ťahov pred súperom. A hlavne, nikdy som nebojoval priamo, nikdy sa to pri mojich bojoch nestalo, ak som nevedel čo súper využíva za techniky. Vždy som preto použil nejakú bábku a väčšinou to bol môj klon. Klon, ktorý teraz spôsobil extrémny prevrat v bitke aká sa tu odohrala.

„Čo to?!“ Aj môj klon to pochopil, keď to pocítil. Ten strach, ktorý pocítil, ten strach zo smrti, ktorý vyžaroval priamo z Toujoua. Čakal všetko, ale nie nič také. Takú paralýzu ako teraz zažil, bolo to niečo čo nečakal, dokonca nebol schopný sa ani udržať. Ako klon toho zvládol dosť, na dosť dlhú dobu ale niečo také ho dostalo, niečo s čím samotný Hideo vôbec nerátal. Než stihol všetko docítiť poriadne, než stihol nejako zareagovať alebo sa tomu nejako vzoprieť, klon sa rozpadol. Nebol to však obyčajný klon, bol to Raiton:Kage Bunshin, tvorený zo samotného blesku, ktorý okamžite po rozpadne nechal svojho súpera pocítiť plnej jeho sile. Cez meč, ktorý bol vodivý sa blesk dostal do celého tela Toujoua, ktorý tým stratil paralýzu z Genjutsu ale pocítil v celom tele neuveriteľnú bolesť. Na krátko ale, trvalo to len pár sekúnd, než sa blesk utíšil a Toujou sa pozviechal na nohy. Vtedy si uvedomil na čo naletel, ale jediná vec ktorá ostala po Hideovi, bol papierik na ktorom bolo niečo napísané. Len čo otvoril, vzhliadol na krátky text.

„Možno príde deň keď umriem, a môj Sharingan získa niekto iný, ale nie dnes. Musíš ešte posilniť a viac sa pripraviť a až ten deň nadíde, vyhľadaj ma vo svete. Určite ma nájdeš, až príde ten správny deň. A možno Sharingan získaš aj bez zbytočných obetí nevinných ľudí“

Po dočítaní správy sa mohol rozhliadnuť po okolí ale nikde nebolo vidu ani slychu. Bol som preč, aj keď som sa nachádzal s originálom v okolí, tentoraz s potlačenou čakrou som odchádzal preč. Vedel som že tento krát som to asi prehnal. Pôjde po mne Konoha, idú po mne nukenini a teraz sa do toho pripletie Kirigakurčan, ktorý chce môj Sharingan? Musel som na čas zmiznúť.

avatar
Hideo Hatake
Juudaime Hokage *MOD
Juudaime Hokage *MOD

Počet příspěvků : 345
Registrován : 24. 06. 14

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Goku za Thu Jun 04, 2015 2:24 pm

Vedel som že je silný. Preto som sa proti nemu rozhodol postaviť práve ja skôr, než by s ním skrížil cestu iný kirigakurčan, ktorý by s veľkou pravdepodobnosťou umrel. No nečakal som niečo takéto. Bol stále krok či dva predo mnou, ani som si neuvedomil, že bojujem s klonom. Za všetko pravdepodobne mohol práve pohľad do jeho Sharinganu. No stále to bola chyba, s ktorej som sa mal čo naučiť. Bol vidieť rozdiel v skúsenostiach. Naozaj som si myslel že proti nemu budem mať šancu. Nebol by to prvý súper, ktorý by bol silnejší než ja, a ktorého som nakoniec porazil. No nie. Nejaký čas som po našom strete sedel na zemi a pozeral som sa na jeho lístok. Aj cez to že bol veliteľom Jouninov a aj cez to, akým spôsobom ma premohol.. ma nechal na žive. Nemyslel som si však, že by to bolo kvôli ľútosti. Bola to však chyba, ktorej sa nemal dopustiť a podľa toho listu, si bol toho aj sám vedomí. 
Postavil som sa a zo zeme som vybral Nuibari, ktorý som znova schoval do zvitku. Následne som sa vydal preč. Ocitol som sa v pomerne zlej situácií. Nemohol som sa vrátiť do Kirigakure kvôli veci, ktorú som tu spôsobil.. predsa len ak sa Hideo vráti do konohy a povie im o tomto útoku, čo som si myslel že povie, v Kirigakure by ma čakalo len vezenie. Od dnešného dňa sa môj život obráti trocha iným smerom.. aspoň to tak vyzeralo.
(presun)

_________________
avatar
Goku
Nukenin (A-rank) *ADMIN
Nukenin (A-rank) *ADMIN

Počet příspěvků : 777
Registrován : 14. 07. 13

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Údolí Kukuřice

Příspěvek pro Sponsored content


Sponsored content


Návrat nahoru Goto down

Strana 4 z 4 Previous  1, 2, 3, 4

Zobrazit předchozí téma Zobrazit následující téma Návrat nahoru

- Similar topics

 
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru