Jazero

pro **Hikaru Hyuuga** Tue Aug 12, 2014 4:19 pm

First topic message reminder :

Pokojné jazierko na hranici Kawa no Kuni (川の国, "Zem riek")
a Hi no Kuni (火の国, "Zem ohňa"), obklopené ľudskou rukou nerušenými úkazmi matky prírody. Jedná sa nepochybne o prakticky dokonalé miesto na prechádzky a odpočinok.

pro **Goku** Mon Aug 03, 2015 7:12 am

"Na terajšie pomery vyzerám úplne normálne. Možno až na tie vlasy.." Zamrmlal som a na tie jej slová o tom že mi neverí a o tom že nehovorila priamo o svojej sile..
"Hee? Nevkladáš trocha moc dôvery vo svojich kuchiyosen?" Spýtal som sa jej s podvihnutým obočím. Samozrejme v minulosti existovali.. no legendy o sfére ktorá dokázala ovládať dosť unikátne kuchiyosen, ale že by ona bola tiež na takej úrovni? Nejak sa mi tomu nechcelo veriť.
"Medzi nami je zásadný rozdiel.." Odvetil som zrazu a naznačil som prstom na ňu a následne na mňa.
"Poznám sovje limity lepšie než ty.. no s takým prístupom ako máš, by si v tomto svete dlho neprežila." Znova však zasadila pomerne tvrdú ranu do môjho ega s tou biednosťou. No nemienil som sa nechať.
"Hovorí o zakrpatená lolita.." Zasmial som sa a v očiach sa mi bojavila výzva.
"Čo ty na to? Predvediem ti niečo?" Možno ju predsa len ochromím. Bol osm si však istý že takto neznalú osobu, by som vedel poraziť pomaly aj v spánku.

pro **Sumi** Mon Aug 03, 2015 8:57 am

"Červená nieje zlá." Zakývala som súhlasne hlavnou, keďže červená bola moja obľúbená farba. Mala som ju snáď naj radšej a to bola asi jediná dobrá vec na tomto človekovi.

Ani mi neprišlo divné, že vie o mojich privoleniach, však som mala svoje telo pokryté celé tými pečaťami. Dokonca som tu pred ním bola takmer nahá a naozaj si mohol všimnúť, že bolo málo miest nepoškvrnených. Hoci som si ich z tela mohla dať kedy som chcela preč, to som robila jedine, ak som našla lepšou náhradu za privolanie. "Limity? Ja nepotrebujem vedieť o limitoch som proste dobrá." Hovorilo zo mňa zasa moje sebavedomie. Stále si myslel, že som to hovorila asi len tak, ale ak by som privolala Kura, tak by videl, že už len od neho by dostal. V tom ale zasa urazil moju výšku .. a ... ešte to slovo. "JA .. NIE SOM LOLITA!" Priložila som k sebe ruky a zo mňa začalo sršieť obrovské množstvo chakry. Mala som jej veľmi veľa a na privolania som jej aj dosť využívala, preto ak sa chcel predviesť mal by prerušiť moje vyvolávania. Ak by som nechcelo vyvolať naozaj niečo obrovské už by to tu bolo ale ja som ho tentoraz chcela zničiť.

pro **Goku** Mon Aug 03, 2015 9:19 am

"Byť dobrou nestačí.." zamrmlal som no jej správanie sa mi prestalo páčiť. Tá zmena v jej chakre.. a chakra ako taká.. Ustúpil som o krok a prestal som sa usmievať. Nechcel som jej ublížiť no napadol ma len jeden spôsob, ako ju v rýchlosti.. upokojiť? Bolo to vôbec upokojenie? Siahol som po jednej z mojich nepríjemnejších zbraní. Tak nejak som pochyboval že tam, odkiaľ pochádzala, na niečo také narazila.

Jazero - Stránka 8 Tumblr_msti05qu8J1qd70o6o3_500

To čo videla ďalšie chvíle nebola tak úplne ilúzia, ale môj zabijácky úmysel po ktorom som musel siahnuť. Z jej pohľadu som sa za zlomok sekundy objavil u nej, s katanou v ruke a tá katana skrz na skrz trčala cez jej hruď.. následovalo potiahnutie.. veľa krvi, neskutočná bolesť a strach? Ani som sa však nepohol. Ak sa uvedomila. Mohla si všimnúť že stojím stále na mieste, aj keď môj pohľad nebol nijak milý, skôr som sa pomerne prísne mračil.

pro **Sumi** Mon Aug 03, 2015 9:29 am

Bola som až príliš vznetlivá a u mňa doma mi nikto takto neodporoval a ani ma tak neurážal, ako on. Nevedela som zhodnotiť silu nepriateľa a urobila som začiatočnícku chybu. Snažila som sa privolať niečo veľké priamo pred nepriateľom. Hnev bol ten, čo mi zatemnil myseľ, no než sa mi to podarilo videla som, ako sa ku mne veľmi rýchlo dostal a on ... ma vážne bodol. Nevedela som, že to je ilúzia, však som cítila aj bolsť, tú chuť zabíjať, však doteraz tu nič také nebolo. Okamžite som padla na kolená a chytila sa za hruď. Bola som v takom šoku, že som sa nemohla ani nadýchnuť. Pozerala som do zemi a celá roztrasená sa snažila aspoň trochu po ňom zalapať. Myslela som si, že zomriem, že už to mám spočítané. Dokonca mi do očí vyrazili aj slzičky. Teraz som tam tak kľačala a triasla sa, ako malé decko. Snažila som si nahmatať ranu ale nešlo to, keď som sa pozrela na to miesto nič tam nebolo. "Č..čože?" Šeptla som do vzduchu a pozrela sa pred seba. Bola som tentoraz vystrašená, však som si myslela, že už je po mne. Nevedela som akosi pobrať, čo sa stalo. Nešlo mi to do hlavy ani trochu, zranená som totiž nebola. Neviem, čo sa stalo ale musel to určite urobiť on, nemám vidiny, však čo som zošalela? Dýchala som veľmi nepravidelne a ani trasľavka neustupovala. Zahryzla som si do pery, aby som to aspoň trochu zahnala. Vlastná krv ale nechutila až tak zle.

pro **Goku** Mon Aug 03, 2015 9:37 am

Podišiel som k nej. Znášala to naozaj zle, pravdepodobne sa s ničím takým doteraz nestretla. Až ma to trocha mrzelo. Nevyužil som ani len posilnený Sakki, len obyčajný, ktorý by bol po chvíľke cviku schopný zoslať takmer každý. Kľakol som si pred ňu a ruku som ju opatrne položil na hlavu.
"Pššt.. prepáč prehnal som to." Povedal som na svoje ospravedlnenie. Vedel som že stret so mnou nie je takmer nikdy príjemný. Tento krát zo mňa však mohla cítiť úplne iný pocit.. pokoj. Bolo to niečo, čo som svojmu okoliu dokázal navnadiť tiež. Chcel som jej pomôcť upokojiť sa.. aby sa prestala triasť, trocha si prečistila hlavu a podobne.

pro **Sumi** Mon Aug 03, 2015 9:51 am

Tam odkiaľ som bola ak už nevedel takmer nikto vytvoriť ilúziu ale vedela som, len teoreticky, že bolesťou sa to dá zahnať. Keď sa začal približovať chcela som pred ním újsť, lenže telo ma neposlúchalo. Potom sa ma dotkol a nastala úplná zmena v tom, čo som cítila. Ako náhle som pocítila, že som schopná pohybu v sekunde som sa prebleskla Na iné miesto, než doteraz. Nebola to technika len čistá rýchlosť. Objavila som sa na strome blízko toho miesta kde sme boli. V mojich očiach bol pohľad naňho už úplne iný, považovala som ho za hrozbu. "Bude lepšie, ak zabudneš, že si ma tu niekedy videl. Doteraz som si tu nažívala v úplnom kľude." Pokiaľ neprišiel on. Aj teraz by som sa najradšej odtiaľto dostala ale sama som sa do toho cudzieho kmeňa alebo ako to nazývajú mesta neodvážila. To bola najväčšia škoda, keďže som už mala na pláne ísť s ním. Lenže ak ovláda niečo také veľmi ťažko by som sa mu vedela brániť a on by toho mohol v budúcnu využiť. Veľmi ťažko som niekomu verila a moja nedôverčivosť e teraz o to väčšia. Ja hlupaňa, že som urobila takú školácku chybu. Ako sa tam ale teraz dostať? Žeby som ho sledovala? Byť v jeho blízkosti neprichádzala do úvahy ale sledovať ho, to už je niečo iné. Skrývať som sa vedela veľmi dobre.

pro **Goku** Mon Aug 03, 2015 10:04 am

Objavil som sa na konári hneď vedľa nej. Nerobilo mi problémy sledovať jej pohyby. Nie s tým čo som zvládal.. ako fyzicky, tak aj po tej stopárskej stránke.
"Zabudnúť? Sama tu neprežiješ.. mala si šťastie, že ťa doteraz nikto neobjavil." Môj pohľad ostal pomerne nemenný.
"Ja nie som niekto, koho by si sa mala báť.. ale sú tu ľudia... alebo skôr netvori, o ktorých to už povedať nemôžem." Dodal som. Nechcel som ju tu nechať samú. Chudák dievča.. aj tak už bol zázrak že tu žila tak dlho bez toho, aby na ňu niekto narazil, aby ju niekto sundal..

pro **Sumi** Mon Aug 03, 2015 10:10 am

Hneď, ako sa objavil vedľa mňa ja som bol na druhom strome o proti nemu. "Ako neprežijem? Doteraz som tu prežila sama veľmi dlhú dobu. Tentoraz som si proste nedávala pozor. Normálne som sa stihla skryť každému, len ty si ... ." Nevedela som definovať, prečo som si ho nevšimla skôr. Nestretla som sa tu so žiadným shinobi, to bolo asi dostatočné vysvetlenie, predsa len som žila v lese pri rieke a mala dobré skrýše. Potom začal hovoriť o nejakých ľuďoch, netvoroch alebo o čom. Ak je niečo ešte horšie, ako on, čo potom? Nie žeby som sa bála to by som si nepripustila. Chvíľu som sa tvárila, že premýšľam. Mala by som ho využiť... ak ma naučí, ako tu prežiť, ľahko by som sa mu potom vytratila. To, že som neverila ja ľudom znamená, že oni by mali ešte menej dôverovať mne. "T-tak, čo s tým teda urobíme?" Nepozerala som naňho, keď som o tom hovorila. Predsa len som teraz priznala, žeby som s ním šla.

pro **Goku** Mon Aug 03, 2015 10:24 am

"Ja som..?" Podvihol som jedno obočie, zatiaľ som som sa objavil v sedavej polohe po jej pravici. Sedel som na konári na ktorom stála a opieral som sa o jeho kmeň.
Pohupoval som jednou nohou, zatiaľ čo som mal druhú prikrčenú a opieral som si o ňu ruku.
Jej názor sa pomerne rýchlo zmenil.. naozaj moc nevedela klamať. No prečo nie? Možno jej pomôžem zvládnuť.. ako sa tomu hovorí.. adaptáciu prostredia? well...
"Najprv? ... sa zastavíme v prvom obchode s oblečením.." Zasmial som sa a len som prstom poukázal na tie jej kožušiny.
"Ak budeš celý čas oblečená v tom, budeš zbytočne na očiach.. ver mi, je to to posledné čo si praješ."

pro **Sumi** Mon Aug 03, 2015 10:31 am

Zasa sa premiestnil. Musela som uznať, že bol rovnako rýchli, ako som bola ja. Zvláštne, nepovedala by som to doňho. Potom začal hovoriť o nejakom obchode s oblečením. Nevedela som, čo to je obchod ale išlo o oblečenie, takže by to nemalo byť nič zlé. "Neviem, čo to je ten obchod, či o čom to hovoríš ale dobre. Aj keď ja som rada na očiach." Zazubila som sa naňho. To, čo som povedala bola pravda. Byť stredobodom pozornosti nieje zlé. Dokonca aj moja nálada sa zasa rýchlo zmenila o 180 stupňov. Zoskočila som dole zo stromu a čakal naňho. Nevedela som kade chce ísť ani vôbec ktorý smerom by to malo približne byť. V takej civilizácii som nebola, cítila som sa pomerne natešene. Rada som skúmala nové veci.

pro **Goku** Mon Aug 03, 2015 10:36 am

"Ahaa.. no môžeš mi veriť, nie si rada na očiach." Uškrnul som sa, po čom som zoskočil zo stromu k zemi, vedľa nej.
"Dobre Sumi tak.. teda za mnou. Aj tak musíme ísť do jedného z prístavov.. tam sa nejaký obchod nájde." Zamieril som si do späť do Tsukigakure no sato. No predsa len sa tam odtiaľto dalo dostať len cez more. To som si chcel vísť len na pár hodín a hľa.. celodenný výlet a ešte zo sebou privediem túto malú divošku. Dúfal som že to tam nikomu nebude vadiť.
(presun)

pro **Sumi** Mon Aug 03, 2015 10:47 am

Nesúhlasila som s ním, chcela som byť na očiach ale je možné mu to vysvetliť? Bol tvrdohlavý, tak ako som bola ja, takže som nepovedala nič, len v hlave som si myslela svoje. "Tak už toľko nekecaj a poďme už." Povedala som mu a následovala ho. Predsa len on musel viesť a ja som šla pár krokov za ním, aby som naňho videla a mala prehľad po okolí. Stále som musela byť v strehu.
(presun)

pro **Hana Ichiro** Tue Oct 20, 2015 7:07 pm

Nemala by som. Ja viem. Ale chýbalo mi to. Neďaleko brehu jazera sa objavil portál, z ktorého som vyšla ja s malým drakom bielej srsti a tyrkysovej hrivy na ramene. Bol nezvyk stáť na mieste, kam chodievali ľudia bežne relaxovať. O takejto hodine tu však nebol nikto, čo mi vyhovovalo. Zmenila som sa. Aspoň vzhľadovo. Teda, nie tak úplne, modré vlasy mi siahali už nad pás, miesto typickej papierovej ruže mi hlavu zdobila korunka zo živých bielych ruží. Zahalená som bola v čiernom plášti, ktorý som inak nosila i ešte za čias svojho pôsobenia v Konohe. Teraz som sa však cítila dokonale voľná. Slobodná. Žiadne záväzky, problémy ani stres. Žiaden vplyv Hakuei. Len pocit slobody a nespútanosti.
"Možno práve to mi celý ten čas chýbalo, Fírnen-kun. Presne takýto pokoj som potrebovala." Prehovorila som k drakovi, ktorý do mňa štuchol nosom.
"Vravel som ti, že ti s nami bude fajn. Si súčasťou našej rodiny."
Pousmiala som sa. Jeho slová ma zahriali pri srdci. Vykročila som smerom k jazeru, od ktorého hladiny sa odrážali mesačné lúče. Už si ani nepamätám, kedy som také niečo zažila naposledy. Nikdy som nemala čas si jednoducho urobiť výlet k jazeru a trochu si oddýchnuť. Aj keď pravda, neprišla som tu za účelom oddychu. Ľudský svet mi už trocha chýbal, preto...preto som chcela nejakú krátku chvíľu stráviť aspoň na odľahlom mieste.

pro **Seito Senju** Tue Oct 20, 2015 7:32 pm

Nečekal jsem, že se objevím na takovém místě. Bylo to pro mě příjemným překvapením, když jsem uviděl Hanu v pořádku. Nevěděl jsem totiž, co se s ní všechno stalo od doby, kdy jsme se viděli naposledy. Vypadala v pořádku. Za to jsem byl nesmírně rád.
,,Ahoj?" Vypadala sice fyzicky v pořádku, ale nevěděl jsem, jak je na tom s tím ovlivněním Hakueim. Proto jsem pozdravil docela nejistě.
Ještě jednou jsem se rozhlédl kolem, abych se podíval na krajinu. Bylo tu hezky. Jezero a svit měsíce. Docela pěkná scenérie.
Taky jsem zaregistroval změnu Hany. Měla delší vlasy, na hlavě čelenku z růží. Slušelo jí to.

pro **Hana Ichiro** Tue Oct 20, 2015 7:44 pm

Akonáhle som započula nejaký hlas, prudko som sa rušiteľovi otočila, dvíhajúc k nemu svoju dlaň pripravená ho kedykoľvek usmrtiť, pokiaľ šlo o nepriateľa. Bola som opatrná. Spriama som sa zahľadela na človeka predo mnou.
"Seito-kun...?" Môj hlas znel váhavo, zmätene. Nečakala som, že sa tu objaví. A už vôbec nie to, že sa so mnou vôbec bude chcieť vôbec baviť po tom, čo som všetko som v Konohe napáchala. Uvoľnila som sa.
"Čo tu robíš?" To bola snáď jediná otázka, na ktorú som sa práve zmohla. Bola som mimo z toho, že ho vidím. Možno sa tu objavil len náhodou. Nie, nemožné. V takomto stave by Konohu určite len tak neopustil, navyše, je tam mnoho miest podobných tomuto, takže by sa mu to ani neoplatilo...Alebo sa mýlim? Ak sa zaujímal o to, ako to so mnou a s vplyvom Hakuei je...na prvý pohľad nebolo vidieť ani stopy po tom, že by som vôbec niekedy nejakou očistou prešla. Skrývala som to za harmóniu a pokoj, ktoré sa mi usadili v duši.

pro **Seito Senju** Tue Oct 20, 2015 8:05 pm

Už to vypadalo, že na mě zaútočí. Za to bych si mohl ale sám. Možná bych se měl začít objevovat před lidmi a ne za jejich zády. Každý má přeci jinou reakci na cizince.
Naštěstí mě hned poznala, takže se situace ve vteřině zase uklidnila.
Když jsem se jí podíval do očí. Viděl jsem tam zase tu "starou" Hanu. Už z ní nevyzařoval takový ten chlad a zlo. Najednou tam byla zase spokojenost a rovnováha. Nevím, jak to dokázala, ale byl jsem za to rád.
Udělal jsem k ní pár kroků a pak ji objal. Byl jsem za ní rád, ale já působil ztrápeně. Chvíli jsem ji držel a pak se od ní trochu oddálil. ,,Máme problémy v Konoze. Já mám problémy, taky. Nevím, co bude. Nevím, co naše činy způsobí. Prostě si nejsem teď ničím jistý." Podíval jsem se jí do očí a snažil se z nich vyčíst nějakou naději. Ta by mi teď bohatě stačila.

pro **Hana Ichiro** Tue Oct 20, 2015 8:32 pm

Nie, nebola som v poriadku. Od toho som mala ešte ďaleko. Avšak práve vďaka tomu, že som žila medzi drakmi na mieste, kde panoval kľud a kde som žila v spoločnosti tvorov, ktorí ďaleko prevyšovali inteligenciu ľudí, naučila som sa to potlačiť. Dočasne. Kým som však nebola vystavená stresu a zatiahnutá do problémov, ktoré by vo mne mohli negatívne pocity vyvolať, malo by to byť v poriadku. Pohľadom som skúmala jeho tvár. Vyzeral tak...strápene, čo trápilo i mňa. Prečo? Čo sa mu stalo? Keď ma objal, ostala som stáť ako prikovaná, stuhnutá. Prekvapilo ma to. Moje ruky sa mu však pomaly omotali okolo krku a objatie opätovala. Cítila som sa nesmierne príjemne, ale pohľad naňho ma zarmucoval, hlavne keď mi vyrozprával, o čo teda ide. Palcom som ho pohladila po líci.
"Všetko sa vyrieši, Seito-kun. Konoha stojí už dlhé roky, a ďalšie dlhé roky stáť aj bude, kým ju budú obývať tak schopní a úžasní Shinobi ako si ty, Hideo-san či mnohí tí, ktorí sa hoc aj obetujú preto, aby ju zachovali." Pery sa mi roztiahli do letmého úsmevu.
"Pozri, Seito-kun. Dôvod, prečo som teraz taká aká som je ten, že verím, že som schopná kompletne zničiť zvyšky vplyvu Hakuei, ktoré vo mne ostali. S pomocou teba. I všetkých ktorých mám rada. Vy všetci mi dodávate silu, pretože mám spomienky na to, aká som šťastná medzi vami bola a cítim, že tie putá, ktoré medzi nami boli, tu stále sú neporušené. Viem, že mi veríte." Druhá, voľná ruka sa mu presunula na miesto, kde by sa malo nachádzať jeho srdce.
"A tak isto verím ja v to, že to zvládneš a nie som jedináa. Stojí za tebou celá dedina i tvoj brat. Tvoji predkovia, ktorí naďalej žijú v tebe. Si silný, Seito-kun. Nestrácaj svoju nádej, jediné, čo musíš urobiť, je veriť v seba a svoje schopnosti. Ak chceš, dokážeš čokoľvek." Ukončila som svoj dlhý prejav. Dúfala som, že mu to pomôže. Hoc som s ním nebola fyzicky, myslela som naňho po celý čas, ktorý som strávila s drakmi.

pro **Seito Senju** Tue Oct 20, 2015 8:51 pm

Poslouchal jsem pečlivě její slova a díval se jí celou dobu do očí. Měla pravdu. Možná jsem právě tohle potřeboval slyšet. Pak jsem jí ještě jemně stiskl ruku, kterou měla přiloženou na mém srdci a trochu se pousmál.
,,Máš pravdu. Dokud tam budeme my, tak Konoha jen tak lehce nepadne.." Přikývl jsem odhodlaně hlavou.
,,Jsem rád, že se ti to daří. Věřím v tebe. Pokud ti my dodáváme sílu, tak věř, že ty ji zase dodáváš mi. A všechno bude v pořádku."
Celou dobu jsem z ní nespouštěl pohled. Byl jsem šťastný za tuhle chvíli. Byly tu totiž jen samé problémy, tak alespoň na chvíli se můžu zastavit a být spokojený. Alespoň pár minut.

pro **Hana Ichiro** Tue Oct 20, 2015 9:06 pm

"Verím, že až sa vrátim, uvidím Konohu opäť prekvitať. Rovnako ako Ame." Ohľadom mojej rodiny ma zužovali isté obavy týkajúce sa Ayame a jej plánov. Spojenecká zmluva medzi Ame a Konohou však platila stále, preto som dúfala, že len čo si Konoha svoje problémy vyrieši, postará sa mi aj o Ame počas mojej neprítomnosti.
"Neboj sa, všetko sa dá do poriadku." Zahľadela som sa mu spriama do očí.
"Predpokladám, že sa tu nezdržíš dlho..." Bola by som radšej, ak by povedal, že má dosť voľného času, ale to určite pravda nebola. Čo bola škoda, pretože je dosť možné, že keď...keď toto stretnutie skončí, neuvidíme sa veľmi dlho. Výlet tu, do ľudského sveta, som si urobila prvý a posledný krát do doby, kým v sebe nezničím posledné kúsky zla, i keď sama som vedela, že sa k svojmu starému ja úplne neprinavrátim už nikdy. Sklopila som pohľad k zemi, resp. k vodnej hladine, na ktorej sme obaja stáli. Tá predstava toho, že ho dlho neuvidím...bola strašná.

pro **Seito Senju** Wed Oct 21, 2015 8:03 am

Když vzpomenula Ame, tak šlo vidět, že má kvůli toho nějaké obavy. Nechtěl jsem se jí však na to zbytečně ptát. Dal jsem si však za úkol to, že až vyřešíme Konohu, tak se určitě v Ame zastavím a zjistím, co se děje tam.
,,Bohužel ne." Odpověděl jsem smutnějším tónem a zároveň ji chytl za ruku. ,,Nejraději bych tu však byl s tebou věčnost."

Podíval jsem se na ni, když sklopila pohled na vodní hladinu. Bylo mi jasné, co ji teď trápí. Ona se vrátí tam, kde může jen pár lidí a já se vrátím zpátky do Konohy. Může to trvat měsíce, které rychle uplynou a stane se z nich i rok, dva, tři... Tohle byla zlá představa.
Pak jsem ji prsty jemně uchopil za bradu a zdvihl ji výš, aby se naše oči opět setkaly. Díval jsem jí do očí a měl pocit, že se čas zastavil. Stáli jsme tu jen my dva. Na vodní hladině, kterou osvětloval svit měsíce.
Přiblížil jsem se k ní a pak udělal to, co jsem měl už udělat hrozně dávno. Políbil ji na rty. Srdce mi zrychlilo. Nebylo žádné jiné místo na světe, kde bych byl raději než tady a teď s ní.

pro **Hana Ichiro** Wed Oct 21, 2015 12:21 pm

Tvárila som sa sklamane, aj keď som takú odpoveď čakala. Konoha ho potrebovala, musel sa vrátiť. Práve v tej chvíli som si želala, aby som sa mohla vrátiť s ním, proste na všetko zabudnúť a začať nový život, ale kým sa nevysporiadam so svojim problémom, nebude to možné. Vedela som, že by som len napáchala viac zla. Prečo mi nemôže osud priať, aj keď som po dlhej dobe našla to, čo som potrebovala? Prečo nás musí rozdeliť na kto vie akú dobu? Sťažka som si povzdychla. Bolo to ťažké.
Zrazu som pocítila jeho prsty na svojej brade a následne jemný tlak, nevzdorovala, proste som k nemu zdvihla oči. Vyzeral tak nádherne vo svite mesiaca. Zatajila som dych, srdce sa mi rozbúchalo vo chvíli, keď sa ku mne naklonil a pobozkal ma. Spočiatku som tam stála ako prikovaná, bola som z toho úplne rozklepaná, pripadala som si ako pätnásťročná pubertiačka, hoc som ten vek mala už dávno za sebou. Bolo to pre mňa niečo nové, nikdy predtým...som nikoho nemala. Akosi som sa láske stránila, ale on...on bol iný. Výnimočný. Privrela som oči. Nechala som sa unášať pocitom šťastia i lásky, pritiahla som si ho bližšie a bozk mu opätovala. Nedokázala som premýšľať nad ničím iným, než nad nami dvoma. Netrápili ma žiadne problémy ani obavy, nič negatívne. Aspoň na krátku dobu som zabudla na všetko zlé. Kiež by táto chvíľa nikdy neskončila...

pro **Seito Senju** Wed Oct 21, 2015 5:35 pm

Polibek mi opětovala, a tak jsme tam ještě chvíli stáli a naše rty se dotýkaly. Tahle chvíle by mohla trvat navždy, ale bohužel nemůže. I tak jsme mohli být oba alespoň chvíli šťastní.
Po chvíli jsem od ní trochu oddálil hlavu, ale stále ji držel v objetí. Díval jsem se jí do očí a měl pocit, že se do nich propadám. Měla totiž nádherné oči. Ještě chvíli jsem se jen díval, než jsem se odvážil něco říct.
,,Je to naposledy, co nás osud rozdělí. Slibuju." Myslel jsem to vážně. Až se příště potkáme, tak už chci být jen s ní. A nic nás nerozdělí. Ale jak dlouho na sebe budeme muset čekat? Avšak na dívku, jako je Hana, se rozhodně vyplatí čekat. Po těch slovech jsem ji ještě jednou políbil a sevřel v pevnějším objetí. Ještě chvíli. Ještě malou chvíli jsem tu s ní chtěl být a na nic nemyslet.

pro **Hana Ichiro** Wed Oct 21, 2015 6:09 pm

Žiarivo som sa na Seita po bozku usmiala. To bola snáď najkrajšia chvíľa za poslednú dobu, ktorú som prežila. Ak nie za celý život. Nikdy som nepatrila k tým veľmi šťastným, hoc som sa na svet snažila až do svojich osemnástich rokov dívať cez "ružové okuliare". Pohľadom som skúmala jeho tvár, snažiac si do pamäte vryť každý jeho rys, aby som si ho počas pobytu mimo ľudskej civilizácie dokonale pamätala. Aj keď. Naňho sa zabudnúť nedá.
"Počkáš na mňa, nech už doba mojej neprítomnosti bude trvať akokoľvek dlho?" Opýtala som sa ho trochu neisto. Nebola som jedinou ženou na svete, bála som sa, že by jeho srdce mi mohla ukradnúť iná, že by jeho city ku mne ochladli. Neostávalo mi nič iné, než mu veriť a tešiť sa na deň, kedy sa opäť stretneme.

pro **Seito Senju** Wed Oct 21, 2015 6:48 pm

Její otázka mě docela překvapila. Samozřejmě na ni počkám. Co bych to byl za člověka, kdybych přeskakoval od jedné k druhé? Takový já nejsem. Hana je jen jedna. Na tu budu čekat, ať už to bude trvat jakkoliv dlouho.
,,Počkám na tebe. I kdyby to trvalo roky a roky." Mile jsem se na ni pousmál. V tom si mohla být jistá, že až se příště potkáme, tak tu budu jen pro ni.
Stiskl jsem její ruky a ještě se trochu pousmál. Náš společný čas se krátil. Zatím jsem to na sobě nedával znát, ale jen se na ní díval. I já jsem si chtěl zapamatovat každý její detail, tak jako ona. Když s ní nebudu moct být fyzicky, tak na ni budu každý den myslet. To mi určitě dodá dost síly na každý den.

pro **Hana Ichiro** Wed Oct 21, 2015 7:42 pm

Prikývla som a následne ho objala. Musela som sa postaviť na špičky, nepatrila som k tým najvyšším, Seito ma pekne prevyšoval. Ale to bolo jedno. Nechcela som aby odišiel. Mohla som mu ukázať dračí svet. To však momentálne možné nebolo. Musel sa vrátiť. Mrzelo ma to. Pritiahla som si ho k sebe ešte bližšie a tvár mu zaborila do ramena. Pripadala som si ako malé dieťa, ktoré odmieta pustiť svoju hračku.
V rozprávkach býva láska silnejšia než zlo. Fungovalo by to i v mojom prípade? Najskôr nie. Alebo možno...Nie, nemienila som riskovať. Mala by som problém zastaviť sa. Zdvihla som sa opäť pohľad k nemu a opäť sa usmiala, hoc trochu skleslejšie než predtým.
"Želala by som si, aby sme proste mohli spolu utiecť. Niekam preč mimo túto krutú realitu, niekam, kde by sme mohli byť obaja šťastní. Ale bolo by to zbabelé, od nás oboch. Obaja máme povinnosti, putá, sľuby, ktoré nemôžeme len tak zanechať a porušiť. Bohužiaľ." Pohladila som ho po líci a následne mu palcom prešla po dolnej pere. Chcelo sa mi z toho všetkého plakať, ale...dnes nie. Postavila som sa na špičky a tentoraz som ho pobozkala ja.

pro Sponsored content

Jazero

Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero

Re: Jazero