Kancelář Mizukage

Vyzeralo to tak, že som bol teraz na rade ja. Preto som pre istotu ešte zaklopal, aby Mizukage vedel, že vchádzam. Po zaklopaní som vošiel a uklonil sa. "Dobrý deň Mizukage-sama." Najprv som pozdravil a potom som sa vyrovnal a prehovoril som zasa. "Mám pre Vás odpoveď od Tetsuyu." Povedal som a čakal som, kým ma pustí k slovu. Aj keď je pravda, že som za ním musel ísť až do Tanzaku, lebo v tom nukeninskom sídle sa ho nájsť nedalo.

Netrvalo dlho a Mizukage ma vyzval k slovu. Ja som už mal našťastie urovnané v hlave všetky myšlienky a slová, ktoré mi Tetsuya povedal. Preto som začal najprv s prvou otázkou, ktorú Mizukage vedel. Bolo pomerne zvláštne, že som si to pamätal tak dobre ale ako nositeľ draka som mal veľmi dobrú pamäť. "Ak nevadí, dovolím si citovať slová Tetsuyu." Doslova by sa to dalo prirovnať k tomu, ako keby som mal fotogenickú pamäť, proste mi to v hlave vždy ostane. "Na vašu prvú otázku odpovedal, že ho vaša starosť oňho s celého srdca dojíma, ale nemusíte mať obavy. Povedal, že je ešte nesmrteľnejší, ako Vy. Pre tentoraz vaša vzájomná dohoda platí, ale do Iwagakure sa sťahovať neplánuje. Higure sa teda môže naďalej hrať na svojom mŕtvom piesočku." Prerozprával som mu takmer všetko, čo mi povedal na tú prvú otázku. Dal som si medzi rozprávaním malú prestávku a pokračoval som v rozprávaní. "Po tej druhej otázke, ktorú som mu povedal sa mi zdal nahnevaný." Oboznámil som ho najprv s Tetsuyovým stavom s akým so mnou rozprával.
"Dúfal, že si z neho robíte srandu. Podľa jeho zdrojov a podľa tých v dedine nieje vítaný. Higure má vlastnú predstavu o tom, ako priviesť Iwagakure k  svetlejším zajtrajškom, to sa jeho netýka. Hovoril taktiež to, že Vám vysvetľoval to, že sa pôvodne tej dediny chcel zbaviť. nie ju naopak zachraňovať, lebo nieje charita." Dokončil som ďalšiu časť svojho rozprávania a dúfal som, že som Mizukagemu priniesol nejaké dôležité informácie, lebo to vážne bola ťažká misia, ako som aj chcel. Spokojný som s ňou bol. Teraz som sa ale nad tým nemal čas zamýšľať aj keď si aj on mohol všimnúť, že som na pár sekúnd prepadol svojej mysli a zasnil som sa. Potom som ale hneď pokračoval v rozprávaní. "Tetsuya v poslednom rade povedal, že sa nemusíte báť o osud tej "prekliatej" dediny. Ešte chvíľu ju má v pláne nechať sa topiť vo vlastnej špine a potom ju rozpredá. V poslednom rade dúfal, že sa s ním teraz budete chcieť stretnúť vy osobne tak, aby za Vami nemusel on." Dokončil som svoj menší monológ. Hneď po tom som ostal ticho a čakal som, či odo mňa niečo ešte bude chcieť.

Očami som pozoroval Mizukageho a pri tom som stál na mieste. Pozeral sa z okna a potom ku mne prehovoril. Keď sa na mňa otočil pozrel som mu do očí a vypočul som si jeho rozkazy. "Rozkaz Mizukage sama!" V očiach mu sršalo odhodlanie. Zajtra sa bude diať niečo veľké a mňa prvé napadlo, že či tam budem môcť ísť aj ja. Nevedel som teraz, či to bude možné ale teraz som šiel splniť rozkaz. Preto po tom, čo som mu ja odpovedal som sa otočil a vybral som sa splniť to, čo som mal urobiť.
(presun)