Rōen Gekkou

pro **Rōen Gekkou** Sat Aug 22, 2015 8:12 pm

~ Meno ~
Rōen Gekkou
~ Prezývky~
Rō, Ren
~ Vek ~
20
~ Pohlavie ~
Muž/ské
~ Hodnosť ~
Tokubetsu Jōnin
~ Klan ~
×
~ Kekkei Genkai/Hijutsu ~
×
~ Dedina ~
Tsukigakure no Sato
~ Váha ~
70 kg
~ Výška ~
179 cm
~ Elementy ~
Suiton, Doton

~ Charakter ~

Rōen je pozitívny a vždy dobre naladený typ človeka. Aspoň sa o to teda snaží v každej situácii. A tým myslím doslova v každej! Často krát sa stretáva s chvíľami, kedy sa s úsmevom obzerá po ostatných, no ostatní na neho len hádžu vražedné ksichty, pretože celkovo situácia, v ktorej sa on usmieva, iný riešia vážne veci. Ale čo sa dá robiť, proste je taký. Čo tiež nemusí byť zrovna každému príjemné, snaží sa svoju pozitívnu náladu previesť na iných. Je mu jedno, aký zlý deň majú alebo či sa mu aj vyhrážajú, berie to pomaly ako samozrejmosť niekoho rozveseliť a preto tak i vždy koná. No samozrejme má každý chvíle, kedy je nesvoj a on nie je výnimkou. V takýchto momentoch býva skôr tichý, nezveruje sa o ničom s nikým, vo vážnej nálade je to vlastne jeden z najtichších ľudí na svete! A ak by sa niekto aj zaujímal o jeho problémy, dostával by to z neho len veľmi ťažko. A nakoľko on sám si uvedomuje, aký mrzutý je v takýchto náladách, stalo sa to tiež podnetom k tomu jeho obvyklému, večne pozitívne naladenému ja! Zbožňuje však aj ďalšie veci než len tvorenie úsmevu iným ľuďom. Rád si z ľudí strieľa, necháva svoju menšiu hyperaktivitu stále sršať a jeho zvedavosť mu akoby zostala z detstva. Tak isto, ak má šancu na provokáciu, využije ju naplno. Oveľa viac ho ale baví, keď mu sú provokácie vrátené, vtedy je to totiž tá pravá zábava, nie iba keď provokuje on a druhá strana je mŕtva.
Veci, ktoré zbožňuje alebo nemá rád.. no, dalo by sa povedať, že tieto veci sa menia každým dňom. Jeden deň môže milovať dážď, no ak by zmokol na ten druhý, rázom by ho už nenávidel. Môže zbožňovať tmu, no zakopne v tme o roh postele a už viac tmu nechce ani vidieť! A takto by sa dalo menovať veľa iných vecí, zahrnujúc i veci ako alkohol a ďalšie, menej slušné súčasti dnešného sveta.

~ Vzhľad ~

Pokiaľ ide o vzhľad, na Rōenovi je výrazných niekoľko vecí, aj keď on sám sa pokladá za človeka, ktorý ničím špeciálne nevyčnieva z davu. Prvým záchytným bodom na ňom sú určite jeho hnedé, večne inak postavené vlasy strednej až krátkej dĺžky. Občas ich má rozstrapatené, občas postavené tak, že mu špicaté pramene vlasov stoja na každú svetovú stranu za radom a občas ich má kľudne i v cope, jednoducho to záleží od toho, ako sa zobudí, či nájde gumičku, či má chuť s nimi vôbec niečo robiť a tak podobne. Najobvyklejšie ich ale nosieva voľne, tak, že mu pramene visia popri hlave a zvyšok mu ide dozadu. Druhým výraznejším bodom na ňom sú strieborno-čierne oči. Zrenice má samozrejme čierne, no dúhovky má zafarbené do priam až lesklej striebornej farby, ktorú prerušujú už iba akési čierne fľaky tiahnuce sa od zrenice. Ak už na ňom nie je nič zaujímavé, tak aspoň oči určite! Aspoň.. trošičku.. Rōenova pokožka je bledá, nie až tak, že máte pomaly pocit, že stráca pigment, no nepatrí ani k ľuďom, čo by mali čo i len "chytenú" pokožku od slnka. To skôr sa rovno spáli než opáli. Jeho postava je ľahšia, nejde o chalana, ktorý by sa vedel rovnať Raikagom, ale na druhú stranu nie je ani až tak strašne vychrtlý a suchý jak vyžla. Je tak "akurát" na svoj vek a druh postavy. Pokiaľ ide o oblečenie, väčšinou ho je možné vídať v čiernej farbe. Rád nosieva voľné košele jednej farby a nie je u neho výnimkou ani plášť, či skôr sako?, pod ktorým obvykle nosí len nejaké tričko a k tomu farebne ladiace gate. Okrem týchto konkrétnych vecí, ktoré nosí najradšej, si ale na seba samozrejme vie hodiť skoro hocičo, podstatné je len to, že to má väčšinou čiernu, hnedú alebo šedú farbu. Pokiaľ ide o nejaké doplnky ako tetovanie či piercingy, v tomto je Rōen čistý. Zatiaľ sa ešte nepobláznil natoľko, aby si čokoľvek z toho dal na telo. Zatiaľ, ehm..

~ Príbeh ~

Nedá sa povedať, že by Rōen v detstve patril zrovna k dobrým deťom. Bol to skôr pravý opak. Od narodenia rodičom iba vytváral vrásky na čele, pretože bol neustále neposedný, nedokázal na jednom mieste zostať ani chvíľu a akonáhle sa pohol, už bol z toho hneď aj prúser. Nie vždy pre neho. Samozrejme, občas až hrozivo vytvoril svoj vlastný pád, občas kvôli nemu padali iný, no jednoducho to bol malý lotor, ktorý všade strkal nos a chcel všetko vedieť. Prečo je tráva zelená, prečo rastie, prečo sa po nej ľudia smejú. Jednoducho ho zaujímalo všetko, ako asi každé dieťa, avšak u neho to trvalo podstatne dlhšie. Občas má pri ňom vlastne človek pocit, že to trvá dodnes.. no, to už za to asi môžu skôr jeho hyperaktívne chvíľky, ktorých pravda nie je tak málo. Rōen bol jedináčik, no rodičom dával zabrať viac, než keby asi mali dve deti. Podobné správanie si neskôr aj preniesol do akadémie. Nič nevedel, pretože radšej zabával spolužiakov než by sa učil a dával pozor, no treba uznať, že sa ale hlásil najviac zo všetkých! To, ako to dopadlo, to už je druhá vec a pre neho hlavne nepodstatná. Domov takýmto spôsobom ale začínali chodiť sťažnosti, občas ho dokonca samotný učiteľ z akadémie vytiahol a doviedol ho spolu so sťažnosťou. Ale tresty na neho neplatili. Nedokázal proste iba mlčať a nič nerobiť, len počúvať tie nudné učivá, v ktorých sa dôvod, prečo sa ľudia po tráve smejú, aj tak nedozvedel. Toto správanie ho prešlo vždy až vtedy, keď mu už otec vážne pohrozil, občas ho i zbil a nakričal na neho tak, že sa báli ďalší deň aj susedia. Nestávalo sa často, že jeho otcovi takto rupli nervy, ale keď sa tak stalo, Rōen sekal dobrotu! A taktiež to aspoň malo nejaký význam, pretože tú trochu, čo sa naučil pri každom takomto prípade, aspoň neskôr vedel využiť. Nie dokonalo a na jednotku, ale jeho.. vedomosti stačili na to, aby sa nejako predral skúškami a dostal pásku so znakom dediny. Jupí, Genin! A amen tomu, kto ho mal dostať.

Rōen bol o čosi starší a každý sa snáď už nádejal, že dostane rozum a prestane robiť také blbosti, ako to robil dovtedy, no všetci mali akosi smolu. Jeho správanie sa nezmenilo a ak, tak určite nie k lepšiemu. Platilo to o obdobiach jak Genina, tak i Chuunina. Rōen totiž nedokázal svoju bláznivosť skrotiť, ba čo viac, nechával sa ňou voľne unášať, veď to bola zábava, ne?! Vrásky tak netvoril už iba rodičom, ale čoskoro i svojmu senseiovi, ktorý to s ním ale prekvapivo zvládal postupom času lepšie a lepšie. Zrejme si na Rōenove správanie už začínal zvykať a dokonca ho už i vedel schladiť, čo väčšinou Rōena v takých momentoch donútilo sklapnúť. Ale len do momentu, čo hral odutosť ako dieťa, následne potom začal znova! Ako prišli ďalšie roky, Rōenove záujmy sa trošičku obrúsili. Hyperaktivita, akú predvádzal, sa aspoň trošku stiahla a po dlhšom čase ľudí doslova prekvapoval, keď začínal cvičiť či načúvať slovám, ktoré inokedy len ignoroval. Dá sa vlastne povedať, že sa dostal z tej najhoršej bláznivej fázy, ktorú so sebou ťahal od detstva. Nebyť toho, zjavne by Geninom ostal dlhšie, ale takto to na neho len malo pozitívny vplyv, neskôr už aj ako u Chuunina. Opäť však, bol to len mladý chalan a preto sa asi netreba diviť tomu, že jeho záujmy sa chvíľkovo ubrali k skúšaniu odvážnejších vecí. Pitie, cigarety a samozrejme očumovanie báb na každom rohu. Je to trochu komické, ale práve táto činnosť sa stala podnetom k výberu jeho zamerania, ktoré dnes už síce berie vážne, no vtedy to bolo skôr len pre srandu, bral to ľahkovážne. S jeho cieľom, stať sa senzibilom, sa teda zdôveril aj svojmu senseiovi. Ten bol možno milo prekvapený, no v tej dobe ani len netušil, čo skutočne sa skrývalo za takýmto rozhodnutím Rōena. Podstatné však bolo, že to na neho samého zaberalo a ukázal snahu v trénovaní toho, čo chcel, i keď jeho úmysly boli znova trochu detinské a hlúpe. Tá pravá úprava jeho charakteru na normálnejšieho človeka prišla po tragickej smrti oboch jeho rodičov. Šlo o misiu, bežnú, nikto by nečakal, že sa pokazí, no obaja jeho rodičia padli aj s ďalšími dvoma Shinobi z dediny do pasce nepriateľa, odkiaľ sa už nedokázali vrátiť. V osudný deň sa u Rōena prejavila jeho zlá nálada, ktorá ho doslova nechala vychladnúť na dlhšiu dobu, počas ktorej by sa počet jeho slovných reakcií dal spočítať na rukách. Smútok nešiel samozrejme prekonať rýchlo, no po niekoľkých dňoch, týždňoch sa Rōen dal znova dokopy a ukázal znova úsmev. Dnes je jeho hyperaktivita síce menšia, no treba bohužiaľ ďakovať tragickej udalosti, pretože by pravdepodobne pokračoval životom stále rovnakým, nerozvážnym spôsobom. Mať stále horúcu hlavu a meniť rozhodnutia zo sekundy na sekundu.. to dnes stálo život mnohých a on k nim našťastie už viac nepatril a ani mu to snáď nehrozilo. Ostala v ňom však túžba každého rozveseľovať. Sám si prešiel smútkom a nechcel to už zažiť, čo ho i dnes stále núti ľuďom čarovať úsmevy na tvári. Okrem zmeny povahy prišla i zmena jeho prístupu k trénovaniu, čo sa odrazilo na postupe jeho hodnosti na základe zásluh i úrovne jeho schopností. Jeho rank sa z Chuunina teda čoskoro zmenil na Tokubetsu Jounina, ktorým je dodnes. Čo ho posunie zas ďalej, ostáva záhadou.

~ Techniky & BOS ~
A ~ Sensing Technique
B ~ Mujin Meisai, Doton: Domu
C ~ Doton: Moguragakure no Jutsu, Hiding in Surface Technique, Doton: Tsuchi Nami no Jutsu
D ~ Shunshin no Jutsu, Doton: Shinjuu Zanshu no Jutsu

NIN: 4,5 ~ TAI: 4 ~ GEN: 2
STAMINA: 3 ~ INT: 3,5 ~ HS: 2
SPEED: 4 ~ STRENGHT: 3

pro **Hokori Mai** Sat Aug 22, 2015 8:22 pm

POVOLENO

Rōen Gekkou

Rōen Gekkou

Re: Rōen Gekkou