Jashinizmus

pro **Tetsuya** Fri Sep 11, 2015 12:48 pm

Jashinizmus (ジャシン教, Jashinkyō) je v Naruto univerze záhadný kult vyznávačov fiktívneho boha, Jashina (ジャシン, doslova zlý boh), ku ktorého príslušnosti sa pýšia postavy ako Hidan, no priamo na fóre aj Atsuka, aktuálna Raikage, rovnako ako tajomný radný z Konohy, Marise. Jedná sa o sektu, podľa ktorej je významom života nasledovníkov len rozsievanie deštrukcie a smrti. Tí najzanietenejší vyznávači veria tomu, že ak nasadia vlastné telo a ducha pre rituálne obetovanie čo najväčšieho počtu ľudí spomínanému božstvu, budú odmenení nekonečným životom, aby mohli po celé stáročia napĺňať svoje sväté poslanie. Čo je na tom ale pravdy? Tento článok pojednáva o skutočnej podstate Jashinizmu, jeho vzniku, dlhoročnej histórii, rovnako ako i o technikách.

Najstaršie záznamy o rozličných náboženstvách a kultúrach, ktorými sa modernejší Jashinizmus preukázateľne inšpiroval, siahajú až do dávnych dôb, kedy bol koncept shinobi neznámy. Za pravý rozkvet jeho súčasného spracovania sa ale považuje až obdobie po skončení Sengoku Jidai, kedy začínali vznikať prvé národy shinobi. Iba málokto veril v dočasne vybudovaný mier, o ktorý sa zaslúžil Hashirama. Drobnejšie zoskupenia ninjov sa preto usilovali o vytvorenie akejsi tajnej zbrane v podobe kinjutsu, ktorými by sa v prípade potreby ochránili. Inak na tom isteže nebola ani čerstvo založená Yugakure.

Yugakurčania oprávnene verili tomu, že tú najefektívnejšiu obranu zabezpečí práve absolútna nesmrteľnosť. Zahrávanie sa s podobnými technikami však bolo vzhľadom na podobné pokusy zo strany Kusagakure a neskôr aj Takigakure veľmi prísne kontrolované nielen ostatnými národmi, ale dokonca i samotnými feudálnymi pánmi príslušných zemí. Jeden z najvrchnejších veliteľov dediny, Marise, ktorý bol známy svojou posadnustosťou náboženstvami, preto s niekoľkými ďalšími staršími rozhodol, že najlepší spôsob na zakrytie ich experimentov bude vytvorenie neexistujúcej sekty, ktorá by sa zaoberala sebapoškodzovaním a ubližovaním ostatným. Veru tak. Modernejší Jashinizmus nie je v skutočnosti ničím viac, než len kamuflážou experimentovania združenia ninjov s vidinou dosiahnutia nesmrteľnosti na občanoch. Všecičké obete boli systematicky zmanipulované fiktívnou církvou k tomu, aby sa domnievali, že pokusy na nich a smrť nepodarených jedincov je súčasťou rituálnych obradov, vďaka čomu sa nenašiel nikto, kto by ich považoval za niečo viac než len extrémne nebezpečných maniakov.

Historicky prvou obeťou, ktorá sa priblížila požadovanému cieľu, bola práve pobláznená Atsuka. Technika, ktorá sa do dejín kultu zapísala ako počiatočný úspech, dostala názov Jujutsu: Tamashi Ketsugō (呪術・魂結合, technika prekliatia: spútanie duše). Jej podstata spočívala v tom, že z ľudského tela vytvorila nepriepustnú klietku pre dušu obete. Stala sa tak z nej doslova chodiaca mŕtvola, neschopná nájsť odpočinok bez ohľadu na poškodenie fyzickej schránky. Vďaka tomu, že telom aj po smrti naďalej prúdila chakra, sa udržiava pred štádiom rozloženia, podobne ako tomu je v prípade Edo Tensei, no nevýhodou sa stala skutočnosť, že tým i po fyzickej stránke mnohonásobne zoslabla.

Konkrétne to znamená, že jej nielenže poklesla odolnosť a sila, kvôli čomu sa v taijutsu musí spoliehať predovšetkým na svoju rýchlosť, no prišla tým aj o samotné ninjutsu, keďže jej zostala najmä spirituálna zložka energie. Nie je hádam nutné povedať, že s týmito výsledkami Yugakurčania neboli práve úplne najspokojnejší. Rozhodli sa preto aj naďalej pokračovať v pátraní po dokonalejšej nesmrteľnosti, vďaka ktorej by sa vyvarovali nežiadúcim účinkom. Táto vidina ich zaviedla k modifikácii vo forme nového, tentokrát prepracovanejšieho kinjutsu, ktoré bolo chytro pomenované Jujutsu: Yūrei no Hyōko (呪術・幽霊の憑拠, technika prekliatia: posadnutie duchom). Zatiaľčo koncept spútania duše je aj v tomto prípade podobný, podstata spočíva v niečom inom. Ako to aj vyplýva z názvu, technika je inšpirovaná legendou o zblúdilých dušiach Yūrei (幽霊), podľa ktorej sa človek zabitý násilným činom vráti zo záhrobia v podobe démonického ducha, živiaceho sa ďalšími nevinnými bytosťami. Jak to teda funguje?

Jujutsu extrahuje dušu obete a vo forme obyčajne neviditeľnej pečate ju prepojí s fyzickou schránkou. Tá však na rozdiel od predchádzajúcej podoby techniky zostáva neporušená a tak nepotrebuje zohrávať rolu takzvanej nepriepustnej klietky. Telo vďaka tomu zotrváva živé, no aj keby sa mu voľačo udialo, užívateľ je i naďalej psychicky pri vedomí a aktívne sa podieľa na urýchlenej regenerácii poškodeného tkaniva. Tým, že je fyzická zložka energie so spirituálnou prepojená len onou pečaťou, sa s jej čistou formou manipuluje niekoľkonásobne jednoduchšie, vo výsledku poskytnúc efekt porovnateľný s majstrovstvom ovládania Yōtonu. Užívateľovi tak nerobí problém zvrátiť absolútne čokoľvek, od prebodnutia srdca až po stratenú končatinu. Medzi vedľajšie účinky teda patrí ešte aj zvýšená odolnosť, takmer okamžitá regenerácia, zastavenie starnutia a dokonalá imunita, ale aj toto prevedenie má bohužiaľ svoje slabiny.

Tá najvýraznejšia z nich spočíva v tom, že hoci má užívateľ priamu kontrolu nad dušou vo forme energie, nad tou fyzickou mu zostáva len do tej chvíle, kým nie je spretrhaná centrálna nervová sústava. V prípade, že mu tak napríklad voľakto oddelí hlavu od tela, nemôže zregenerovať zvyšok dostatočne rýchlo. Ako náhle k tomu dôjde, nezostáva mu nič iné, než počkať na cudziu pomoc, alebo zomrieť. Veru tak. Keď sa z neho totiž vytratí úplne všetká energia (to je spôsobené tým, že bez hlavy nemôže žiadnu prijímať v podobe potravy), skôr či neskôr sa úplne rozloží a prepojenie s dušou zmizne.

Ďalšou nevýhodou je, že tak ako telo ani duša nevydrží vo forme energie večne a prerušenie spojenia môže prísť i z onej druhej strany. Práve pre účely vyriešenia tohoto problému vznikla ďalšia technika, Jujutsu: Shiji Hyōketsu. Tá ono takzvané "posadnutie" prostredníctvom krvi rozšíri o iného napadnutého človeka a vzájomným zdieľaním bolesti z neho doslova saje ďalšiu a ďalšiu životnú energiu až do tej doby, kým úplne neumrie. Užívateľ sa vďaka tomu "znovuzrodí" s pripísanými ukradnutými rokmi pôvodne patriacimi obeti. Ako náhle by sa ninja naučil plne ovládať obe spomínané jujutsu, priblížil by sa k nesmrteľnosti asi najviac, ako je to za normálnych okolností vôbec možné. Nemožno Yugakurčanom zazlievať, že tieto výsledky sa im páčili viac. Nadišla chvíľa zahodiť minulosť za hlavu a ťažiť z úspechov.

Niet divu, že sa Yugakure po dlhých rokoch definitívne rozhodli výskum ukončiť a porozpúšťať sektu. Ich poslednému pokusnému králikovi, Hidanovi, ktorý si ale odmietal pripustiť, že to celé bola len jedna obrovská lož, sa to avšak samozrejme nepáčilo, využijúc svoje čerstvo nabudnuté schopnosti na pomstu a elimináciu všetkých zodpovedných shinobi. Kariéru malého ninja národa tak ironicky definitívne ukončil plod ich dlhoročnej práce. Jediný známy preživší bol paradoxne ten, čo to sám celé začal, Marise, ktorému sa aj po tom všetkom besniaceho budúceho člena Akatsuki podarilo presvedčiť, že vražda najvyššie postaveného kňaza církvi by naňho zvalila Jashinov hnev. To však nič nemenilo na tom, že sa bol nútený presťahovať, ale keďže si uschoval záznamy z výskumu, na začatie nového života mal vskutku veľmi veľa času...