Zasnežené pohorie

pro **Tora Iku** Fri Jan 08, 2016 12:48 am

Je tu.. Z..z..z..zima

pro **Tora Iku** Fri Jan 08, 2016 12:50 am

Čo som robil v tejto diere? Prečo som odišiel z mojej teplej, útulnej, slnkom prepečenej Kaze no Kuni a namiesto toho.. bam, zasnežené pohorie. Čo som tu vôbec robil? Toto bol sneh? Videl som ho prvý krát v živote. Svojim spôsobom som bol nadšený no druhým spôsobom som mal chuť umrieť. Keď mi ho náhodou fúklo poza kapucu, zreval som od prekvapenia a začal som pobehovať po celom okolí ako zmyslov zbavený. Taký epický a legendárny shinobi ako ja, porazený takou bielou naničhodníckou somarinou. Samozrejme som sa pár krát vytrel. Vlastne som padal každú chvíľu. Či už ma odfúklo, alebo som sa šmykol, alebo som zapadol a všimol som si to, až keď som v ústach prežúval už spomínaný sneh.. des a hrôza. Kde tu bola civilizácia? Prečo som na ostrov prišiel týmto smerom?

pro **Yoko Terumi** Fri Jan 08, 2016 9:22 pm

Nohy ma viedli kto vie kam. Do neznáma. Niekam, kde sa stopy v snehu objavili len zriedka, pretože sem nikto nechodil. Už len kvôli tej ukrutnej zime. Kráčala som proti vetru, zababušená od hlavy po päty, chrániac sa tak pred chladom. Bolo mi jedno, že mi zamŕzajú uši. Tvrdohlavo som šla ďalej, práve vďaka tomu som dokonale vytriezvela.Tá zima ma kompletne prebudila. Čo som však nečakala bolo to, že tu na niekoho narazím - na chlapca, ktorý už z diaľky vyzeral, že sa mu ten sneh veľmi nepáči. Vzhľadom k tomu, že som celý život žila v chladnejšom prostredí, bola som na to zvyknutá a zas mi to až tak nevidela, uňho to však vyzeralo byť presne naopak.
"Nepochádzaš z týchto končín, že?" Prehovorila som, keď som k nemu dorazila, usmievajúc sa naňho ako mesiačik na hnoji.

pro **Tora Iku** Fri Jan 08, 2016 9:36 pm

Prechádzal som sa v tomto nečase a čase, presvedčený že svet skončil, nastala apokalypsa a ja som jediný žijúci tvor na zemi. Ale čo budem robiť? To budem do konca svojho života panic?! Z mojej úvahy ma prerušil hlas, nejaký ženský hlas pravdepodobne.
"Ah už mi začína hrabať." Povzdychol som si, stále sa neotáčajúc k Yoko čelom.

Až keď som tak spravil, zabehli mi vlastné sliny, spadol som na zadok s rukami v obrannom geste, z očí som mal čisté bielky a môj hlas preťal okolitú krajinu v až zúfalom kriku. "WUAAA Čo.. t..to..si .. zač?" Poslednú časť otázky som ani nechcel dokončiť, skôr to zo mňa vypadlo, len som to tak vydýchol. Modré vlasy, strašidelný ksicht a čierne oblečenie. Že by to bola mátoha voči ktorej ma varovali? Ten démon kvôli ktorému tak vyšiluje? Ale.. vyzerala žensky.. tie prsia, možno že nezomriem ako panic?

pro **Yoko Terumi** Fri Jan 08, 2016 10:04 pm

No. Popravde. Čakala som oveľa milšie privítanie. Zdal sa byť...stratený. A trochu mimo hlavne. Miesto toho som sa dočkala kriku. On sa ma vážne zľakol?
Zdá sa, že to funguje. Týýý vole, ľudia sa ma vážne boja! No, konečne sa mi podarilo to, o čo som sa tak snažila. Uvítala by som, ak by sa takto i ďalší, nie len on. Každopádne. Keď už bol takto prestrašený, hodilo by sa to využiť. Trochu srandy predsa nikomu neuškodí. Alebo...?

"Vieš, môj drahý, nevyrazila som sem len tak pre nič za nič. Tvoju krv som cítila už na kilometre ďaleko. Tá vôňa...silná...vábivá...a hlavne...jediná uprostred ničoho." Usmiala som sa doširoka, nie príliš normálne, pričom som ukázala dva páry tesákov, po ktorých som si následne prešla jazykom. Nemala som ich prirodzene, nechala som si ich zhotoviť na zakázku u zubára. To však on vedieť nemohol.
"...sľubujem, že to nebude bolieť. Ak sa nebudeš brániť..." Sadla som si naňho, studenou rukou odhalila bok krku a mierne sa nad naň nahla, pomaly otvárajúc pery, pripravená sa kedykoľvek zahryznúť a vysať mu krv, schválne som to naťahovala, sledujúc pozorne jeho tvár zvedavá na reakciu.

pro **Tora Iku** Fri Jan 08, 2016 10:17 pm

Po jej slovách sa na mojej tvári doslova dalo prečítať, čo si myslím že zo mnou asi tak spraví. Striedala farby ako semafór, len ich bolo viac. Modrá, červená, zelená a nakoniec úplne ale úplne zbledla. Cítil som sa ako nejaký .. obed, aj keď sa schyľovalo k večeru tak možno až večera. Nedalo sa mi ani len preglgnúť a krvi by sa mi človek nedorezal. Keď si na mňa sadla a.. a.. a začala sa sápať po mojom krku no bo.. bolo to moc.

"Bazingaaa....!" Odkvicol som hlavou do snehu a bolo vidiež že... som jednoducho odpadol. Asi som chcel povedať niečo múdreho a chytrého k môjmu koncu no nevedno, či sa mi to podarilo. Bolo po mne, bol som mŕtvy, dead, dokonca mi z úst aj sršala pena. Ak ma chcela vystrašiť na smrť tak sa toho dočkala, ak nie, tak by radšej mala začať z resuscitáciou, masážou srdca a prvou pomocou!

pro **Yoko Terumi** Fri Jan 08, 2016 10:43 pm

Len tak tak som držala, aby som sa nezačala smiať. Ten jeho výraz...na nezaplatenie. On vážne uveril tomu, že som upír! Asi som vážne tak dobrá herečka, akosi som si nemyslela, že ten môj vtip výjde až tak bravúrne, osobne som žila v tom, že dnes upíri žijú len vo filmoch a literatúre. Napokon som to tak či tak nevydržala, vyprskla som do smiechu, odstrčila ho od seba a hodila sa do snehu, kde som sa začala rehotať...vážne ako kôň. Keby ma niekto videl, to, že som zdravá, by asi bolo to posledné, na čo by pomyslel.
"Ty si vážne...?" Sotva som sa posadila do sedu a uprela naňho zrak, zastavila som sa uprostred svojej otázky a nadvihla obočie. On vážne odkvecol? To som ho vystrašila na toľko, že upadol do bezvedomia?
"Eh...čo s ním teraz?" Opýtala som sa samej seba nahlas a poškriabkala sa na zamyslene na hlave. Nedostal ten chudák infarkt?

"Ako že sa to podáva prvá pomoc? Nejaká...eh...ja som tie hodiny prespala." Zatvárila som sa kyslo. Vtedy som si myslela, že to nebudem nikdy do života potrebovať. Avšak teraz mi tu ležal chlapec v bezvedomí, možno s mozgovou mŕtvicou alebo infarktom, a ja absolútne netuším čo robiť. Pomoc však prišla sama! Z môjho rukáva vyliezol malý, roztomilý chameleón, ktorého som šlohla priamo v ZOO a zdrhala tak rýchlo, ako mi nohy stačili. Dala som mu meno Pascal. Pascal vyliezol neznámemu na rameno, kde ho najprv prefackoval labkou, potom chvostom, a keďže ani jedna z týchto možností nefungovala, strčil mu jazyk do ucha. To by pomôcť malo, nie?

pro **Tora Iku** Fri Jan 08, 2016 11:25 pm

Tak nejak som bol odkvecnutý na zemi, v snehu, čo by ma aj mohlo prebudiť? Kde bola tá masáž srdca? Tajne v kútiku duše som dúfal že to je predsa len človek. Po tom smiechu som si v duchu hovoril bingo, je to len obyčajná ženská ktorá vyzerá ako jack rozparovač. Takže stále by mala byť schopná ma tu obšmatávať nie? Takmer som začal špúliť pery pri čakaní na dýchanie z úst do úst keď zrazu.. mi niečo pichalo chvostom do ucha.. chodilo po mne a potom som dostal pusu nie tak úplne od človeka.
"DOSŤ!" Rozhodil som rukami, pri čom som pascala odpálil pravdepodobne niekde do ďalšej kopy snehu Vyzeral som dosť.. rozcuchane a divne. No na moju obranu som mal stále za ušami sneh a triasol som sa, ako keby som sedel na zbíjačke.

pro **Yoko Terumi** Sat Jan 09, 2016 6:33 pm

Tak predsa len toto pomohlo. Akurát ma zarazilo, keď len tak Pascala chudáka odhodil do toho studeného snehu. Okamžite som sa po ňom natiahla, vzala toho úplne roztraseného od chladu chudáka a nechala ho, nech mi vlezie späť do rukáva, kde sa určite zahreje.Tuto chalan však predo mnou nevyzeral o nič lepšie, zdalo sa, že mu je riadna zima.
"Je ti zima, chlapček?" Trochu stupídna otázka na to, že tu ležal na zemi a triasol sa ako ratlík. Od šťastia to asi nebude. Premýšľala som, čo s ním. Ako by som ho mohla zahriať? Drevo som tu nemala, nemohla som založiť oheň, aj tak by sa to nedalo kvôli prudkému chladnému vetru.
"Tak poď. Urobím ti kakavko." Pousmiala som sa naňho, zároveň to kakavko bude ako ospravedlnenie za to, že som ho tak vystrašila. Aspoň to vyzeralo tak, že bol na pokraji infarktu. Otočila som sa a zamierila preč, dúfajúc, že pôjde za mnou. Ak teda nechcel umrznúť. Sám. Uprostred ničoho.

-PRESUN-

pro **Tora Iku** Sat Jan 09, 2016 7:15 pm

Sánka mi padla niekam k zemi. Či mi je zima? No nie vlastne mi bolo celkom teplo, ja sa tak trasiem už od narodenia, vždy keď sa na mňa pricapí nejaký upír s chameleónom v rukáve. Nemali by mať skôr netopierov alebo niečo viac cool? Aj keď to kakao znelo naozaj lákavo. Zamračil som sa a trocha nedôverčivo som sa pozrel na .. no ňu.
"No.. keď hovoríš že Kakao, tak.. tomu neodmietnem." Zamrmlal som potichu a následne som sa len postavil a.. nasledoval ju. Kam ? Do pekla? Ak tam bude teplejšie tak prečo nie.
(Presun)

pro Sponsored content

Zasnežené pohorie

Zasnežené pohorie

Re: Zasnežené pohorie

Re: Zasnežené pohorie

Re: Zasnežené pohorie

Re: Zasnežené pohorie

Re: Zasnežené pohorie

Re: Zasnežené pohorie

Re: Zasnežené pohorie

Re: Zasnežené pohorie

Re: Zasnežené pohorie

Re: Zasnežené pohorie