Ijōna Kirainahito [異常な嫌いな人]

Name: Ijōna Kirainahito - Hagisaki
Gender: Male
Nickname: Shiri (尻)
Village: Tsukigakure no Sato
Rank: Chuunin
Income: Pretty good for somebody that young.
Sensei: Lizzy
Birthday: 2.6.XXXX
Age: 22
Family: Somewhere, out there. Unbelievable right?
Clan: Hagisaki
Hijutsu: Shouhasou
Height: 190 cm
Weight: 85 kg


Miscellaneous: He is fucking blind, so he wears a bandana covering his eyes. Okrem toho, dve priezviská má preto, lebo keď vyrastal používal priezvisko matky, klanové sa k nemu dostalo až neskôr.

Character/Opis:
Často sa rozpráva sám so sebou, takže sa občas dostáva do nedorozumení so svojim okolím. Pokiaľ je teda v civile. Nebudem sa moc vyjadrovať k tomu, že na misí skôr mlčí, pokiaľ nieje vhodné rozprávať a bla, bla. Aj keď len v zácviku stále je to ANBU takže niesme snáď stupidní a je nám to jasné. Jeho civil pozostáva z celkom obyčajného oblečenia a na vrchu nosí plášť s kapucňou, ktorý je na obrázku, (na jedinom obrázku na ktorom je plášť s kapucňou xD). Samotnú kapucňu má zvyčajne dole a plášť rozopnutý až po zem, takže sa za nim vleče ako ten biely svadobný habit čo nosia ženy a vo vetre vytvára dojem sexbomby, ktorá rúca davy žien ako tsunami. Katanu nosí aj v civile pod plášťom alebo v rukách v puzdre ktoré sa tvári ako palica, niečo medzi slepeckou a tou čo vláčil Gandalf xD, čisto pre istotu, slepý človek predsa potrebuje aspoň predĺženú pravačku. Jeho charakter samotný sa vyvinul do často celkom otravnej podoby so zmyslom pre humor, ktorý sa naozaj tiahne od klasických detských vtipov, ktoré už málokomu prídu vtipné, až po ten najčiernejší humor z najčernejších. Pod škrupinou je však veľmi inteligentný, hĺbavý človek, ktorý predstavte si, narozdiel od tradičných fórkových postáv, nieje ani precitlivelý smrad, ani hromádka nešťastia, ktorá stratila všetky city pri niakej uplakanej tragédii. Vždy si chcel uloviť draka a spraviť si z neho šiškebab. Nemá rád hluk, ktorý od určitého bodu svojho života vie vždy proste vypnúť, čisto pretože môže (viz. Techniky) a je rád, že je rád.

B rank:

C rank:

D rank:

Battle style:
Uvidíte keď na to príde xD


Points:
Ninjutsu:3,50
Taijutsu:3,50
Genjutsu:1,50
Intelligence:3,00
Speed:3,00
Seals:1
Strength:3
Chakra:2,5

Total: 21








Story:
“Vitaj v pekle.” ozval sa hlas v jeho hlave ktorý sa v jeho mysli tváril veľmi posmešne. Nebol prvý ani posledný. Po množstve predchádzajúcich ktorí ho vystriedali, tento mal najväčší potenciál zo všetkých a to “kópia” vycítila hneď v prvom momente. Potreboval génia pre moc o ktorej vedel, že ju má, no nedokázal ju ovládnuť.

22 rokov späť sa kdesi v lese narodilo dieťa, to však nikoho netrápilo. Prvé roky detstva mal ako každý iný dedinčan, ktorého ste mohli nájsť kdekoľvek na planéte, v ktorejkoľvek dedine alebo jaskyni.
Pôvod jeho rodičov sám nikdy nepoznal a ani ho to nijako špeciálne nezaujímalo. Pointa jeho existencia spočívala v tom, že pretrhával burinu na poli a po nociach si postupom času začal robiť vychádzky do lesa kde mlátil do stromov nunchakmi, ktoré si vlastnoručne vyrobil v pivnici. Keď mal niečo cez 11 rokov tak sa pri svojom výlete do lesa tak trochu zatúlal a narazil na dievča, mohlo byť o pár rokov staršie, pravdepodobne už dlhšie v puberte. Chlapec bol veľmi tichý a len opatrne dievča počúval a ono akoby ho stále ignorovalo. Vracal sa na to isté miesto a proces sa opakoval, pomaly každým dňom, týždňom, mesiacom. Vždy sa nakoniec skoro nad ránom vrátil domov. Po krátkom čase začal nosiť špunty do uší a jeho motorika sa drasticky zlepšovala. Neustále však v jeho existencii figuroval jeden problém a tým bol jeho charakter. Nedokázal prehovoriť, zabávať sa, bol zakriknutý a zdeptaný.
Mohol ubehnúť približne rok odkedy začal chodiť do pasívnej spoločnosti s dámou, ktorú nikdy nevidel. Rozprával sa sám so sebou a vytvoril si imaginárneho priateľa, ktorého označoval za niaku náhradu za osobu s ktorou bol, ale ani trochu spolu nekomunikovali. Aspoň nie priamo, on ju však začínal opatrne kopírovať, nikdy však nie pred ňou. Defacto bol dlhú dobu vnímaný ako ďalšia veverička na strome v okolí jej tréningového poľa. Respektíve, teraz už dve veveričky, keďže jeho osobnosť sa systematicky rozdvojila. Paradoxne v tomto rozštiepení osobnosti bol stále dominantný a tieto osobnosti sa rozhodol striedať ako ponožky, kým nenájde toho správneho. Nebol schizofrenik, stále bol pri vedomí.

“Vitaj v pekle.” ozvalo sa v jeho mysli naposledy.

“Dostali sme zvitok, vidíš bolo to jednoduché.” zhúkol v mysli na originál, ktorý vlastne sám v považoval za kópiu. V zhruba pätnástich rokoch mu to stále nebolo úplne jasné. Nepoberal niektoré skutočnosti, vnímal sa ako radový genin, ktorý si vyšlapal skúšky v akadémii vďaka troche šťastia. “Sme síce slepý ako patron, ale máme niečo čo ostatní nemajú, chápeš to? Všetky naše ostatné zmysly sú na úplne inej úrovni.” To čo vravel takzvaný originál kópii bola síce pravda no ani jeden si neuvedomoval, že celá pointa spočívala niekde inde a na tento moment čakal len niekto ďalší, skúsenejší, koho v skutočnosti už dlhú dobu rádoby poznali.

“Poď so mnou.” prehovoril muž v bielom plášti v nemocnici Tsukigakure a zavolal chlapca, ktorý teraz už nosil pásku dediny, no stále ho nedokázal nikto prinútiť dať si z očí dole slnečné okuliare. Bál sa, že by ho odsúdili a nedostal by ďalšiu príležitosť. Teda, aspoň jedna jeho časť to tak vnímala. Náchylnosť na depresie bola paradoxne problémom jeho druhej polovičky, tá však zvykla mať depresiu práve z toho ako neskutočne dosratá bola z každého nezmyslu jeho mentálne slabšia časť. “Hlavne, že ty si ma vítal v pekle idiot.” Postupom času, nebol to ani tak zánik osobnosti, ako naopak, jej tvorba. Jeden človek sa konečne stával kompletným a jeho osobnosť sa ucelila do toho, čo by ani on sám pravdepodobne pred pár rokmi nečakal. “Si definitívne slepý.” zamumlal si doktor sám pre seba, keď uvidel, že chlapec nemá vôbec vyvinuté v očiach sietnice. “Óó... Ďakujem vám, naozaj som si toho nevšimol.” vygrcol zo seba sarkasticky, zobral sa a po rýchlom teste DNA nariadenom istou osobou odišiel.  Nie dlho po tom začal jeho tréning pod velitelkou jedného z klanov. Ako genin bol veľmi schopný a bleskovo sa prepracoval k chuuninskym skúškam. Po ich úspešnom dokončení bol prijatý medzi jednotky ANBU ako zácvik, naďalej však zotrvával pod priamym dohľadom svojho senseia.