Painova věž

TSUYOSHI REN - Shuradō

Ani naďalej ma neprestával udivovať v tom, ako rýchlo si dokázal poradiť s problematickými situáciami. Momentálne mi už bolo jasné, že sa skutočne jedná o legendu.
Uvedomoval som si, že to nemôžem nechať na boj v plávaní. Ten by som totiž s najvyššou pravdepodobnosťou nevyhral. Využil som teda zvyšok svojej rýchlosti a skôr než by mal šancu stihnúť ponoriť celé svoje telo mu vyrazil mečom rovno naproti kunaiu. Ako náhle sme sa zrazili, z môjho tela začalo vychádzať čosi, čo na pohľad pripomínalo chápadlá, ktorými som ho chcel omotať a zabrániť mu tak, aby mi ušiel pod vodu.

TSUYOSHI REN - Shuradō

Hanzove reakcie boli ohromujúce. Na dlhšie vzdialenosti som bol síce podstatne rýchlejší ja, ale ako náhle došlo na súboj tomuto podobný, dokonca i ja som mal problémy držať s ním takto zblízka krok. Ako náhle sa okolo mňa spolu aj s časťou jeho Kusarigami začali namotávať výbušné papieriky, vedel som, že už existuje iba jedna vec, ktorú ešte môžem stihnúť urobiť.
Moje chápadlá Hanza v rovnaký moment, ako sa na mňa nalepili lístky, stačili chytiť a vo chvíli, ako nastal výbuch, som urobil to posledné, čo som mohol - pritiahol som ho k sebe čo najbližšie ako sa len dalo. Výbuch tým pádom postihol i jeho, hoci menej ako mňa. Po tomto však už moje telo, alebo teda to, čo z neho ostalo, iba bezvládne odletelo na pevninu. Bolo očividné, že týmto náš súboj skončil.

TETSUYA - Jigokudō

Hanzo už nebol v stave, kedy by mohol pokračovať v boji. Sám som si toho bol veľmi dobre vedomý a preto som sa nebál vynoriť zo zeme neďaleko od neho. V momente, ako som to spravil, som vytvoril pečate a pripravil sa na privolanie.
"Je mi ľúto, ale jeden suvenír už máte. Tohoto si vezmem ja," prehovoril som a na scéne sa objavil "Kráľ pekla". Ten okamžite doslova pohltil Tsuyoshi Renovo telo a aj s ním opäť raz zmizol. Ja som však ostával naďalej stáť na mieste.
"Poviem vám, ste skutočne úžasný. Týchto dvoch som proti vám vybral zámerne. Muž, ktorého som si práve zobral, bol samurajom a jeho rýchlosť je nepochybne vyššia ako bývala kedysi Mifuneho... a okrem toho proti vám ešte stál aj môj špeciálny "rušič ninjutsu", ktorý mal zabezpečiť, že vám ani váš už používaný dážď nijak nepomôže, no vy ste ich predsa oboch dokázali zlikvidovať a to dokonca bez pomoci dedinčanov. Je vidno, že zmýšľate a bojujete ako skutočná legenda. Zmenili ste sa... k lepšiemu, samozrejme," vyrozprával som sa a dal Hanzovi dosť jasne najavo, že s ním už viac neplánujem bojovať.

Dedina plakala. Áno, napriek tomu že technika dažďa skončila pretože ju už nebola potreba udržiavať. A napriek tomu ťažké kvapky dažďa padali, pretože samotné nebo nad Amegakure plakalo za človekom ktorý nedávno opustil sídla tejto veže. Samotná pochmúrna atmosféra signalizovala ako na tom biedne táto dedina v túto chvíľu je. A taktiež sa v tejto mocnej veži, veži ktorá kedysi symbolizovala silu samotného Paina, človeka ktorý mal pravý sen o miery a dokázal Ame vyzdvihnúť zo dna, sa zhromaždili ľudia v kapucniach ale teraz bez masiek. Uzavretá komunita, Anbu a samotný ľudia Amekágeho pričom väčšina z nich bola pri jeho smrti. Dvere v miestnosti sa dokorán otvorili a vošiel posledný člen spolku.

"Nehorázne! Ako je možné že sa vôbec dostal do dediny tak ľahko, napriek naším zabezpečeniam, dokázal zabiť Amekágeho a ešte utiecť! Musíme pokračovať v hľadaní! Musíme zabezpečiť spravedlnosť!" Prehovoril Shinobi najviac napravo. Bol to on ktorý našiel ako prvý jeho mŕtve telo a vlastne videl celý súboj a počul posledné slova tohto veľkého muža, pre ktorého by okamžite obetoval svoj život aby mohol žiť znova. Bolo až nehorázne desivé ale, že dokázal neznámy zabiť tak silnú osobnosť a utiecť bez problémov. Tu sa však do debaty vložil ďalší muž.

V túto chvíľu nebola vážna situácia len v Amegakure všeobecne, ale rovno aj v miestnosti, v ktorej sa práve nachádzala väčšina Hanzových najvernejších ľudí ktorý sa hádali ako malé deti o to kto dostane lízatko. A práve v tom momente, ako sa zdalo že sa hádka vyhrotí v niečo oveľa viac sa do miestnosti dostalo množstvo papierikov, ktoré zase vynechali bezpečnostnú obhliadku a ignorujúc senzibilské schopnosti Anbu jednotiek, si to na férovku vrazili do miestnosti, kde dokonca vymodelovali Akeshiho.

"Nie len že nie si oprávnený vstúpiť do tejto miestnosti a pripojiť sa k našej debate, vlastne nie si ani oprávnený čo len vôbec byť v dedine. Sám tu hovoríš aké sebecké túzby nepošliapu jeho základy, ale hneď nato ako nás sprzníš sa menuješ vlastným pánom? Vyhrážkou? Dobre vieme ako ti Hanzo nedôveroval pred tým než si zmizol a tvoja identita sa stratila, ale terza po jeho smrti sa vrátiš? Nie len že je to podozrivé ale.." Prehovoril potichu keď celá miestnosť sa zahľadela na Akeshiho ako na blázna. A nesúhlasne s jeho názorom nechala svoje zbrane pripravené. Po týchto udalostiach, to bolo normálne.

V tom momente si mohol sám uvedomiť akej chyby sa dopustil. V tejto miestnosti sa možno nachádzalo len zoopár Anbu jednotiek, nie príliš najvyššej úrovne, ale všetci to boli sbeavedomí chlapy ktorý boli vždy oochotný pre Hanza obetovať všetko, a platiť aj krvou. To sa práve stalo teraz, a na počudovanie všetkých, namiesto toho aby sa zdesili, naštvali alebo vyrukovali na nich jeden po druhom, pevnejšie zovreli zbrane a zazreli na Akeshiho.

"Nie je celkom náhoda že si sa vrátil sem, priamo po jeho smrti. A z nimi. Tie masky.. V tom prípade mi nedávaš na výber.." Jeho preslov o smrti ak sa nevzdajú mal neočakávaný prevrat. Po tom čo sa tu hádali ako malý a boli proti sebe, všetci mali v rukách pripravené meče, pečate a techniky. Dalo sa očakávať že sa ako zbabelci vzdajú, ale takýto priami frontálny útok na ich osoby och len zocelil, stmelil a dal dokopy ich ducha aby boli schopný bojovať. K čomu sa schyľovalo a došlo to aj jemu. Hideo preto prehovoril posledný krát.