Tajné laboratória

Do týchto labákov nemá prístup absolútne nikto okrem sestier ktoré dedinu založili. Nikto ani nevie že existujú. Neexistuje žiadny oficiálny vchod, dvere, tajný vchod či podobne. Steny labáku sú vytvorené z elementu kovu sestier a dostať sa tam dá len práve cez steny, ktoré vie iba užívateľ koutonu kvázi "otvoriť". V labáku sa nachádzajú všetky zakázané lekárske postupy, techniky, jedy a protilátky či dokonca drogy, ktoré by nikdy nemali spatriť svetlo sveta. Zároveň sa tu nachádzajú aj enzýmy s exotických zvierat či rastlín a priestor na rozličné druhy operácií. Nachádza sa tu tiež najmodernejšia nemocničná a laboratórna výbava ktorú kedy svet zazrel. Dá sa povedať že v tomto smere bola Sora no Kuni vždy prelomová.

V podstate jedno jediné miesto, kde som mala naozaj súkromie. Prešla som cez jednu z kotonových stien a od zlosti som kopla do niečoho, čo mi ležalo pri nohách.. nejaké tie haraburdy. Z jednej z poličiek som zobrala flašku tvrdého alkoholu s vošla som priamo na operačku, alebo teda skôr na stôl vo výskumnej časti. Sadla som si do kresla pre experimenty a poriadne som si z flaśky upila. Nebola som práve alkoholikom.. navyše som nejaký čas nejedla a tak som vedela, že to bude naozaj rýchlo pôsobiť. Po približne 5 deci som sa už cítila trocha nadnesene.. ah.. všetko ma dnes tak nehorázne štvalo. Dokonca aj ten chlast mi nechutil a tak som sa z neho ešte pár krát napila a následne flaška letela cez celú miestnosť, až sa rozbila o blízku stenu,

Prošla jsem skrz kotonovou stěnu a vyhledala Nefrit. Proč mě alkohol nepřekvapuje? Stála jsem u dveří a opírala se o hrany. 
"Povíš mi konečně co se stalo? Co jsem ti provedla, že jsi taková?" vyzvala jsem jí

Oprela som sa rukou o operadlo v kresle a nenútene som sa na sestričku zapozerala.
"Chmm?.. ty.. ty si mi neuribla nić." Zamumlala som a pomaly som sa postavila. Môj krok už vôbec nebol istý. Pár krát som sa zapotácala, až som znova našla jednu skrinku s ďalším alkoholom.
"P..pre..puečo ťa to zaujíma?" Zamumlala som po chvíľke a snažila som sa flašku otvoriť.

Došla jsem k ní a zavřela skříňku a flašku jí vzala z ruky a postavila jí zpět, pak jsem si jí otočila k sobě.
"Protože jsi oje sestra a zajímáš  mě. Takhle jsi se už dlouho nechovala. Bojím se, že se něco stalo. Tak mi to pověz, proč máš špatnou náladu." pohladila jsem jí po tváři

Vedela som že to spraví. Naprázdno som sa len oprela o pult a snažila som sa nejak udržať rovnováhu.
"Zlá nálada huh?" Zamumlala som s miernym uchechtnutím a radšej som si na stôl sadla. Pohladila mi tvár, tento krát som sa nijak neodtiahla či podobne.
"Mali sme sen.." Rozhodila som rukami.
"Toto bol náš sen.. teda.. celá táto dedina. Tebe sa splnil heh.. gratulujem." Znova som len pohľad zavŕtala niekam do zeme a s trocha hladným pohľadom som si premerala flašku, ktorá bola znova zavretá v skrinke.

"A co by jsi chtěla ty? Už tě to tu nebaví? Řekni já ti za to hlavu neutrhnu." mile jsem se na ní usmála. Začínala jsem být v rozpacích, ale kryla jsem to za úsměvem

Pokývala som hlavou na znak, že nesúhlasím s jej otázkami.
"Nepochopila si ma.." Dodala som po čom som sa jej pozrela do očí.
"Tebe sa splnil.. mne nie." Musela som sa postaviť a trocha s problémami sa začať prechádzať.
"Crystal Takaishi.. Daimyo zeme oblohy. Ako krásne to znie.." Povzdychla som si a musela som sa slabo pousmiať.
"Popravde.. nikto ani nevie že existujem.. vieš.. som len tvoj tieň. Chcela som založiť dedinu .. spolu s tebou, spoločne.. chcela som sa o ňu spoločne s tebou starať ale.. nie som toho schopná."

"Ale jsi, nechala jsem tě tu přeci, můj klon nic neudělal jen seděl v kanceláři a já všem říkám, že jsme spolu." chytla jsem jí za ramena. 
"Vedeš výzkumy jsi v boji lepší jak já máš víc nápadů na léky a jedy a ....." zarazila jsem se, najednou jsem ucítila divnou chakru a nejen jednu. 
"Cítíš to?" podívala jsem se polekaně na ní.

"Si jediná kto to tak vidí." Zamumlala som jej no len som slabo prikývla. Tento krát som otvorila šuplík z ktorého som vytiahla injekčnú striekačku a následne som ju podala Crystal, po tom som jej dala aj istú ampulku.
"Vpichni to do mňa.. v .. v tomto stave by som si netrafila žilu." Zamumlala som na čo som si vyhrnula pravý rukáv a natrčila som jej ruku.

"Co je to?" ťukla jsem do injekce a pak nahmatala její žílu, natáhla se pro líh a potřela jím místo a pak jí opatrně tekutinu vpíchla do žíly. 
"Vyřešíme to později ano? Teď by jsem měli jít, Nefrit nechci o tebe přijít a nechci se s tebou ani hádat." odcházela jsem z laboratoře do kanceláře (přesun)

Ako mi vpichla injekciu, na chvíľku som len zatvorila oči a pár krát som sa poplieskala po tvári. Zakalený pohľad sa vytratil a vyzeralo to tak, že som znova úplne pri zmysloch.
"Okej." Šepla som, po čom som zložila jednoduchú pečať a nechala som tu jeden klon. Sama som išla za Crystal. Klon sa zatiaľ napojil rukou na jeden z prístrojov a začal monitorovať hliadky na zemi, v okolí Sora no Kuni. Zároveň samozrejme zachytil aj nie príliš normálne chakry.
(presun)