Senji Kamiuru (Hotovo)

pro Senji Kamiuru Sun Jul 21, 2013 10:29 pm

Dobro vždy prehráva, preto som zlý.

ϟ Meno a priezvisko: Senji Kamiuru
ϟ Hodnosť: ANBU A-rank(Jounin)
ϟ Dedina: Sora no Kuni
ϟ Miesto pôvodu: Blízko Sora no Kuni
ϟ Vek: 16
ϟ Narodenie: 3.5.
ϟ Pohlavie: Dlhé
ϟ Podstata: Katon Doton
ϟ Charakter ϟ
Senji je na svoj vek veľmi vyspelý, väčšina ľudí si myslí, že je dospelý. Nikto sa ani nemôže diviť, jeho správanie v kombinácii s výzorom pôsobí veľmi dospelým dojmom. Je veľmi odlišný od ostatných ANBU. Nieje tichý, zakríknutý, nepôsobí samotárskym, práve naopak, samozrejme ak nieje v službe, vtedy pôsobí ako radový ANBU. Cez všetko čo sa mu v živote stalo je milý, šťastný a hlavne spokojný s tým, čo má. Keď sa dostane na boj, je znova úplne iný. Pôsobí veľmi vážne, každý krok si premyslí a nekoná zbrklo. Nedá najavo nervý a vlastne žiadnu emóciu.
Avatar

Bol teplý, no stále jarný deň. Pomaly ale isto sa blížilo leto, no stále fúkal jarný vánok. Ulice boli prázdne, všade bolo ticho. Všade, až na nemocnicu, ktorá bola v strede mesta, blízko hlavnej budovy kde sídli káge. Ozíval sa z nej zlovestný krik a plač. Áno, nepatril nikomu inému ako malému Senjimu, ktorý sa práve dral na svet a dával o sebe dobre vedieť. Už keď sa narodil, bolo všetkým jasné, že im nastáva najrušnejšie obdobie v živote. Hneď keď sa naučil chodiť, behal po vonku a robil neplechu a zlosť každému, koho stretol. Dokonca ani káge pre neho nebol autoritou a pomaľoval jeho dom farbou. Každý deň mal iný problém a jeho rodičia už boli zúfali. Neustále ho hľadali po lesoch a pár krát sa museli pridať aj pátracie tímy, keďže Senji si nedal povedať. Pomaly sa blížil jeho piaty rok života a Senji bol stále neposednejší a neposednejší. Keď mal päť rokov, jeho rodičov napadlo čím ho zabaviť. Dali mu jeho prvú ninja výbavu. Nebolo to nič prevratné, pár kunaiou, shurikenov, nejaké výbušne lístky, no čo bolo hlavné, dostal svoj prvý meč. Bol to vlastne obyčajný meč, no na čepeli bolo vyryté jeho meno. Senji to zo začiatku bral iba ako hračky, no keď mu rodičia ukázali čo sa s tým dá robiť, hneď ho to zaujalo a svoju energiu začal dávať do trénovania, nie do hlúposti a hlúpych žartov, ktoré už ani neboli žartami. Mal síce iba 5 rokov, no do tréningu dával viacej ako väčšina starších študentov akadémie. Od kedy začal trénovať, niečo ako hlúposti a behanie po dedine nepoznal, jediné čo pre neho bolo dôležité bol tréning a jeho rodičia ktorých miloval a oni milovali jeho. Rodičia ho v tréningu podporovali, boli radi že energiu míňa na niečo normálne, čo mu v budúcnosti pomôže a bude sa mu hodiť keď bude chcieť byť ninjom. Rodičom bolo jasné že bude chcieť byť ninjom a tak boli veľmi radi že už v takom mladom veku tvrdo trénuje, iba si nevedeli predstaviť, ako bude trénovať keď bude mať 13-14, keď už teraz by trénoval do odpadnutia, keby ho rodičia nebrzdili. Pomaly ale isto sa blížili Senjiho šieste narodeniny a rodičia ho chceli prihlásiť na akadémiu, keďže u neho videli veľký talent, no báli sa o neho. Matka stále nesúhlasila, bála sa o neho, no otec ju presvedčil, chcel mať zo syna skvelého ninju, aj keď sa aj on o neho bál, no bol si istý, že to zvládne a že je na to dostatočne dobrý. Mama nakoniec súhlasili a tak sa rozhodli mu dať zvláštny darček, prihlásili ho na akadémiu a tak sa na jeho narodeniny oficiálne stal študentom akadémiu. Kenji bol odhodlaný stáť sa skvelým ninjom. Jeho najväčším vzorom bol jeho otec a chcel byť ako on, Kenjutsu master. Keď nastúpil na akadémiu, bol jeden z mala ľudí, ktorý ovládali aj inú zbraň, ako shuriken a kunai.

Áno, je to tu, blíži sa Senjiho prvý deň na akadémii. Už je za rohom, keďže je zajtra. Senji sa veľmi tešil, nemohol zaspať a tak hneď skoro ráno, mohli byť štyri hodiny keď išiel von, zatrénovať si. Trénoval asi do piatej ráno, keď sa rozospatý vrátil domov. "Super, prvý deň na Akadémii a ja tam zaspím na lavici." Vyčítal si a išiel sa aspoň umyť, keď už nemohol isť spať. Vzal si do rúk studenú vodu a vylial si ju na tvar, nech sa aspoň trochu prebudí a išiel sa obliecť. Pripravil si základnú výbavu, preleštil a prebrúsil si svoj meč, dal si ho do pochvy položil ho na posteľ a išiel sa ešte prejsť. Bolo možno šesť hodín a on sa prechádzal po dedine a rozmýšľal, čo sa bude prvý deň diať. Bál sa, no zároveň sa aj veľmi tešil. Bolo mu jasné, že prvý deň bude na nič, no keď začne normálne vyučovanie, bude to lepšie. Pomaly sa vrátil domov a zistil že už musí ísť do akadémie. Vzal si pochvu s mečom,dal si ju na chrbát a pri dverách ho už čakali rodičia a všetko bolo pripravené. Mohli sa vydať na cestu do akadémie. Netrvalo to dlho, možno 10 minút a už sa ocitli pred budovou akadémie, ktorú už dlho obľuboval, keďže sa tam chcel dostať. Pred akadémiou už stálo plno detí, ktoré Senji dobre poznal a ich rodičia. Deti sa hneď zoskupili k sebe a začali sa rozprávať. Senji nebol výnimkou a ako vždy, musel tam byť prvý, keďže vtedy všetko bral ako súťaž. Po 10 minútach čakania vyšiel z akadémie káge a všetkých aj s rodičmi zavolal do triedy. Posadil deti tak, ako budu sedieť celý rok a dostali sa ku prológu. Senji skoro zaspal, keďže bol nevyspatý, no snažil sa vnímať všetko čo hovorili. Prológ skončil a rodičia mohli isť domov, no deti ešte ostali a dostali všetko čo budú potrebovať do akadémie. Dostali učebnice a išli pomaly vonku na tréningové ihrisko. Dali im tam prvú a základnú hodinu, ktorou bol hod shurikenom. Dosť študentov ešte pred tým shuriken ani nedržali v ruke, no Senji už so shurikenmi mal skúsenosť, plus mínus jeden rok. Trafil všetky terče, no nie presne do stredu čo ho zožieralo, aj keď bol najlepší v triede. Prišiel domov a bol bez nálady. Rodičov ani nepozdravil, hneď išiel za dom a začal trénovať.

Čas plynul rýchlo a Senji sa stále zlepšoval. Už sa blížil rok, čo chodil na akadémiu a stále bol najlepší v jeho triede. Zatiaľ čo väčšina stagnovala, Senji sa posúval míľovými krokmi napred. Ale mal tam jedného konkurenta, s ktorým sa stále predháňali. Senji sa držal vpredu, no jeho rival ho stále dobehoval, čo ho nútil udržovať iba minimálny kontakt so zbytkom ľudí a vkuse trénovať. Rodičov stretával iba občas, stále niekde trénoval, no teraz nie za domom, ako vždycky. Keď okolo neho pobehovali ľudia, nemohol sa poriadne sústrediť a tak si našiel miesto, ktoré bolo dobre skryté a nikto tam nechodil. Zariadil si to tam podľa seba a trénoval tam každý deň. Rodičov videl iba pár hodín v týždni, rozmýšľali o tom, aby mu pre jeho dobro zakázali trénovať, keďže trénoval viacej ako je zdravé. Trénoval stále, bez prestávky, až pokiaľ neodpadol od únavy, potom ho väčšinou rodičia odniesli domov a ošetrili mu rany po tréningu. Jedného dňa, keď výnimočne netrénoval, vôbec, celý deň čo sa stalo za posledný rok prvý krát. Prišiel domov a tam ho prekvapil nečakaný pohľad. Všade bolo veľ krvi a jeho rodičia ležali v strede tejto mláky. Už nedýchali. Senji sa zrútil, nevládal ani zavolať pomoc, iba tam ležal na zemi, plakal a nič nehovoril. Po asi pól hodine si ho tam všimol jeho sused a vedľa neho videl obrovskú mláku krvi. Zavolal pomoc, no neskoro bolo už keď domov prišiel Senji. Obidvaja mali prerezané hrdlo a rez im zasiahol aj krčnú tepnu. Senji sa s tým iba veľmi ťažko vyrovnával, stále tomu nemohol uveriť. Na určitú dobu prestal trénovať, vedel že si to môže dovoliť, bol v takom predstihu pred zbytkom, študentov, že mal vedenie isté. Prešiel približne mesiac, keď sa rozhodli, že ho pošlú na skúšky, keďže vedeli že na to má. S prehľadom prešiel a mohol sa konečne zaradiť medzi plnohodnotných ninjov.

Presne tak, z malého Senjiho sa stal plnohodnotný ninja, ktorý sa chystá na svoj prvý tím. Bola to jediná dobrá vec za posledných pár mesiacov. Bol úplne sám, tešil sa aspoň na ten tím. Prvý krát za posledný mesiac trénoval, nech s nimi vládze držať krok. Prišiel deň kedy sa mali stretnúť. Nikto netušil kto bude jeho tímoví partner a kto bude ich sensei, hold, držali to v tajnosti. Celú noc nespal, vôbec netušil kto to môže byť a to ho strašne štvalo. Pomaly začalo vychádzať slnko takže sa išiel pripraviť a pomaly sa vydal na miesto stretnutia. Nikto tam ešte nebol, teda aspoň tak to vyzeralo. Po chvíli čakania sa tam objavili ďalší dvaja geníni, ktorých nepoznal. Nemal veľmi náladu a tak sa k ním ani neozval. Bolo tam ticho, teda až kým neprišiel ich Sensei. Senseia tiež nepoznal a v živote ho nevidel. Prvý tréning bol v pohode. Najprv test na spoluprácu, ktorým prešli aj keď sa nepoznali. Potom nastal klasický tréning chodenia po vode a po stromoch, ktorý zvládli za par minút a mohli isť domov. Takto trénovali každý deň, teda ak práve neboli na misii. Senji sa začínal dávať do kopy, čo bolo pre neho a pre tím veľmi dobré. Trénovali spolu asi 3 mesiace, začínali sa dávať do kopy a už boli celkom slušne zohraný. Nastal čas chuuninských skúšiek a sensei usúdil, že majú šancu uspieť a tak ich prihlásil. Všetci trénovali ako o život, prevažne spolu. Vytvárali si rôzne kombinácie, ktoré boli určite silnejšie ako keby bojovali každý za seba. Prišla prvá skúška, samozrejme písomná. Nebola veľmi ťažká, takže ňou všetci v pohode prešli a dostali sa do druhej skúšky, ktorá sa konala ako celé chuuninske skúšky v Konohe. Volala sa Les Smrti. Bolo to asi prvý krát, kedy vážne excelovali. Každého súper rozprášili a úlohu splnili ako prvý. Už vtedy na sebe pritiahli pozornosť a uvažovalo sa o ich postupe. Prišla tretia skúška, v ktorej ostala už iba hŕstka ninjov. Prvý súboj bol na Senjim a nejakom týpkovi z Konohy. Súboj bol dlhý, no nakoniec vyhral Senji. Každý z týmu súboj vyhral a tak prešli na ďalšie kolo, no tam prišla ozajstná skúška. Mali isť bojovať proti sebe. Všetci odmietli, čo všetkých prekvapilo, no to bola ta skúška. Všetci prešli a stali sa tímom chuuninov.

Boli z nich chuunini, plnili spolu misie, trénovali spolu,no Senji si stále pripadal slabí. Chcel sa naučiť niečo, čo ovláda iba málo ľudí a pomôže mu to zosilnieť. Na chvíľu sa odmlčal od tréningu a pustil sa do hľadania nových techník. Nevedel nájsť žiadnu techniku, ktorá by vyhovovala jeho požiadavkám, alebo ktorú by sa bol schopný naučiť. Začínal byť zúfalý, no raz za ním prišiel sensei so zvitkom, v ktorom bola pre neho neznáma technika, o ktorej ešte nepočul. Bola tam technika kuchiyose. Sensei mu vysvetli čo to je, no musí splniť ešte jednu podmienku, podpísať zmluvu s nejakým summonom. Sensei už mal správu od Daimyo a išli do konohy, podpísať zmluvu so summonom. Prišli do konohy za Hokagem, ktorý im poskýtol na žiadosť Daimyo zvitky so zmluvami, z ktorých si Senji nevedel vybrať, no nakoniec si vybral Hadov, čo každého prekvapilo, keďže ich ľudia nemali veľmi v láske. Vrátili sa do Sora no Kuni, kde sa Senji techniku začal učiť. Trvalo mu asi tri dni, kým sa mu podarilo techniku naučiť, no stálo to za to, prvý plnohodnotný had bol sice malý, no veľmi ho to tešilo a snažil sa vyvolávať silnejších a väčších hadov, no to chcelo tréning, ktorý senjiho začal znova baviť. Trénoval každý deň a každý deň vyvolal silnejšieho hada, no stále to bolo málo. Pri jednom tréningu sa mu podarilo vyvolať veľkého hada, ktorého si hneď obľúbil, no nechcel ho veľmi počúvať, čo sa časom, zmenilo, keď mu Senji dokázal že na to má.

Senji silnel a ostatný členovia jeho tímu taktiež. Spolu v tíme boli obávaná štvorica aj so svojím senseiom. Ich sensei bol jeden z najsilnejších Jouninou v celej Sora no Kuni. Bol to Senjiho vzor. Každý deň spolu= trávili čas, či už tréningom alebo si išli niekam sadnúť. Všetko išlo dobre, až kým sa všetko nezomlelo. Sensei niekde zmizol a nikto nevedel kde sa práve nachádza. Jeho tímový kolega utiekol s rodinou do Konohý a jediná jeho tímová kolegyňa ostala v Sora no Kuni so Senjim. Senji sa zase naplno zažral do tréningu a rýchlo napredoval, určite rýchlejšie ako v tíme. Všetci videli jeho progres, nevšimol by si to iba slepý. =Všimla si to aj Daimýo, ktorá sa rozhodla poslať ho na Jouninske skúšky. Senji tam exceloval a tak sa stal Jouninom, čo ho potešilo, no stále by bol radšej so svojím stalým tímom. Jeho progres bol rýchly no jemu to nestačilo a rozhodol sa dostať na ďalšiu úroveň. Rozhodol sa stať ANBU, ktorých vždy obdivoval. Išiel s touto požiadavkou za Daimýo, ktorá mu vyhovela, no musel splniť skúšku. Musel obstáť v súboji s ňou. Boj bol dlhý a náročný, no na prekvapenie všetkých, pre obidvoch, no všetkým bolo jasné že vodkyňa ich dediny je silnejšia a tak to aj bolo, porazila ho, no prekvapila ho jeho výdrž a tak mu vyhovela a urobila z neho ANBU.

ϟ Body ϟ

Ninjutsu - 5

Taijutsu - 4

Genjutsu - 2

Inteligence - 4

Síla - 2,5

Rychlost - 3,5

Chakra - 4

Ruční pečetě - 4

Celkem - 29 bodov

ϟ Techniky ϟ

Katon: Gōryūka no Jutsu (B)

Doton: Iwayado Kuzushi(B)

Kuchiyose no Jutsu(C) Snake
Sen'eijashu(C)

Sen'ei Tajashu(B)

Shosen no Jutsu(A) Len na osobné potreby, nie je medik.

pro **Assasin Senju** Mon Jul 22, 2013 7:10 pm

Chybí ti tu techniky, body, nevím, proč máš životopis na dva posty..xD

pro **Assasin Senju** Tue Jul 23, 2013 12:49 pm

Žáby, Gamayudan (C)

Katon: Gamayu Endan (B)

Gamaguchi Shibari (A)

Doton: yomi numa (A)

Mikazuki no Mai
jsou to techniky z Konohy, což znamená, že ti to nemohu povolit.

pro **Assasin Senju** Thu Jul 25, 2013 10:41 pm

POVOLENO

pro Senji Kamiuru Thu Jul 25, 2013 10:43 pm

Vďaka

pro Sponsored content

Senji Kamiuru (Hotovo)

Senji Kamiuru (Hotovo)

Re: Senji Kamiuru (Hotovo)

Re: Senji Kamiuru (Hotovo)

Re: Senji Kamiuru (Hotovo)

Re: Senji Kamiuru (Hotovo)

Re: Senji Kamiuru (Hotovo)