Meizu Hoozuki

pro **Hoozuki Meizu** Mon Jul 22, 2013 11:49 pm

Meizu Hoozuki

• Meno: Meizu Hoozuki
• Hodnosť: Jounin
• Dedina: Kirigakure no Sato

• Vek: 23
• Podstata: Suiton

, Doton

• Váha: 60 kg
• Výška: 178 cm
• Krvná skupina: AB
• Narodenie: 15.3.
• Pohlavie: Muž/ské
• Klan: Hoozuki

• Sen: Meizu má dosť divný a určite nesplniteľný sen. Túži dostať sa do nejakej krajiny, kde bude všetko po čom zatúži a tiež si bude môcť robiť čo chce. Ozaj zvláštny sen, no! Ale zároveň má pocit, že sa mu niečo také môže splniť vo vyššej pozícii... preto sa chce stať budúcim Mizukage! xD

• Vzhľad: Meizu-ho prvým bodom výzoru sú jeho vlasy. Červené, či skôr bordové až hnedé vlasy, ktoré mu siahajú až po ramená. Večne ich má náhodne strapaté a špicaté, proste také cool! xD Jeho tmavé vlasy sú veľkým rozdielom oproti jeho bledej, až do biela zafarbenej pokožky. Hneď pod ofinou sa nachádzajú jeho dve, na rovnakú farbu ako vlasy, zafarbené a trochu žiariace oči, ktoré vidno niekedy aj v tme. Teda aspoň väčšinou. Ak by šlo o doplnky, tak má iba jeden jediný tunel v uchu a tiež jeden piercing v pere, ktorý si ale zvykne dávať niekedy dole. Občas mu to ale dokonca aj zavadzia, keďže mu z úst už beztak zvyknú trčať konce jeho dvoch špicatých zubov... Okrem toho piercingu do seba zatiaľ ale nenechal napichať iné kusy železa. Cez tvár mu ešte vedie čierny hrubý pás, nikto nevie prečo, no má ho tam a basta! Ak ide ale o jeho postavu, je jasne vidieť, že nejde o žiadne špáradlo... No dobre tak je, ale nie až také! :PTelo má aspoň vypracované vďaka tréningom a nieje chudý, hoc sa to tak niekedy zdá. Nuž a k oblečeniu... uprednosťuje čiernu a červenú farbu, aby to ladilo s jeho vlasmi, takže je proste vždy oblečený do tmava. Má občas aj nejaký nový štýl, napríklad šatky, náramky a rôzne podobné doplnky. Nevidieť ich ale často...

• Charakter:

Charakterovo sa dá prisúdiť k optimistovi s občasnými chvíľkami pesimizmu. Ale to k životu patrí, hoc on takých chvíľ máva pomerne často. Napriek tomu, že je tak zvyčajne pozitívne naladený, dokáže ale povedať niečo, čo je tomu úplným opakom. Väčšinou je to zapríčinené tým, že dokáže povedať hocikomu to, čo si myslí. Nedbajúc na následky! Proste povie, nezáujem či to niekoho aj raní, a kráča si životom ďalej. Je to skôr tá jeho, pre ostatných, nepríjemnejšia stránka. Inak je ale aj priateľský, veľmi rád sa nejako zabaví, ale pravdaže to musí byť s niekým, kto buď znesie jeho pripomienky alebo naopak ani pripomienky žiadne nedostáva. Tá jeho dobrá povaha je v podstate len pre tých, ktorých považuje za takých bližších ľudí. K nejakému cudzincovi by príjemný nebol, ale naopak ku známemu z baru už hej! A z týchto blízkych ľudí si aj rád zvykne robiť srandu, občas to síce padne aj normálne na niekoho cudzieho, no tie srandovné, alebo skôr len zo srandy povedané veci, padajú prevažne iba na známych. A inak je to proste chalan s viacerými náladami, možno trochu väčší záletník!

• Obľúbené: Rád len tak niekde posedáva, sám, rozmýšľa a len tak nič nerobí. Tiež má rád sladké, nepohrdne alkoholom či cigaretám a je dokonca veľmi rád, keď zazrie nejaký pekný objekt opačného pohlavia. Taký pohľad mu vie vždy vyčarovať úsmev! A to aj k nemu patrí, baby... večne nejaké sleduje! A to je asi tak v skratke všetko...

• Neobľúbené: Nemusí nejaké zdĺhavé, nudné a ťažké činnosti, rovnako tak aj také isté reči. Nemá rád rozkazovania, teda, také čo sa mu nepáčia, a tak isto nemá rád, keď niečo záleží na ňom, pretože vtedy to vždy dopadne zle a ešte aj má potom problém! Možno preto ešte dodnes nevedie žiadny tím.

• Životopis: Deň nevyzeral práve najlepšie, pretože sa schyľovalo k zime. Aj keď sa blížila zima, vlastne v kresťanských zemiach boli presne Vianoce, tuná v Kiri bolo zatiaľ ticho. A nič sa nedialo. Presne v tento, dalo by sa povedať rovnaký deň ako ostatné, keď fúkal strašný vietor, bola len zima a nebolo vidno cez hmlu ani na pol kroka, prechádzala ulicou Tomoi. Vysoká krásna a plavovlasá a blonďavá žena, ktorá práve nakupovala na obed. No prv než stihla nakúpiť ju zastihla búrka a ona sa potácala ulicami. V nedeľných novinách čítala o smrti v uliciach, spôsobenou práve kvôli takejto kalamite ako silná búrka. Kráčala pomaly a veľmi pomaly dopredu, keď sa kvôli nedostatku videnia stretla s niečím tvrdým, narazila do toho a spadla na zem v bezvedomí. Deň nato otvorila oči. Jej krásne modré oči sa zabodli do zelených očí chlapca, nakláňajúceho sa cez posteľ, v ktorej ležala. V tú chvíľu medzi nimi vypukla láska, nevediac čo a ako, a o pár rokov spoznávania sa zobrali. A počali dieťa...

V celkom pekný deň, sa ozývali výkriky nemocničnou chodbou, pretože lekári mali znova raziu. Obrovské množstvo detí sa narodilo v tento deň a jedným z nich bol aj Meizu. Z klanu Hoozuki, preslávený svojím Hijutsu. Už odmalička ich tajne trénovali v technikách, učili ich aby mali svoje ciele. Ale našla sa výnimka. Meizu taký nebol. Už od malička to bolo lenivé decko, ktoré len jedlo alebo spalo, a nič iné nerobilo, nikoho neposlúchalo, a už vôbec netrénovalo. Ostatné deti boli živé, všetko s čím prišli do styku ničili a pálili, ale nie on, on bol nato príliš lenivý. To bolo dokedy ho neprihlásili na akadémiu, ktorá ho aspoň trochu zmenila. Stále ostal rovnakým leňochom, spiacim na hodinách, alebo vyrušujúcim počas prednášok a testov, ktoré sa mu nechcelo robiť a jeho jediné odpovede boli.. "Nepoviem, neviem" alebo "Naučte sa to sami..". Taký bol aspoň na hodinách, no mimo nich začínal byť živší a živší, zrejme sa to všetko, čo nevyprúdil v detstve, začalo vracať teraz. Takýmto štýlom však napriek všetkému prešiel akadémiou, pretože tam narazil na niečo čo mu vyrazilo dych. Všimol si dievča, do ktorého sa zamiloval. Ale ona si ho moc zatiaľ nevšímala, veď to bol lajdák a spáč, divné, že si ho niekto všímal! Zároveň si ale všímala iného chalana, s ktorým zrejme musel začať súperiť. A veru aj začal. Od dňa čo ju spoznal začal trénovať a tiež učiť sa. Už to nebol ten lajdák čo prv, dokonca práve táto zmena na neho upútala najviac pozornosti, vrátane tej, ktorá patrila onej babe. Lenže nakoniec celá jeho dlhá snaha skončila neúspešne, keď si ho ono dievča prestalo i tak všímať a priklonilo sa k tomu druhému. Iste, bol sklamaný... ale akosi ho to neranilo až tak, ako by niekto čakal. O pár dní bol zrazu už proste znova v pohode, dokonca múdrejší a po niekoľkých tréningoch, takže aspoň niečo mu to do života prinieslo. Lepší štart z akadémie, ktorú vďaka tej snahe dokončil!

Dostal sa do tímu, pridelili mu senseia a pokračoval v živote. Toto obdobie bolo pre neho dosť dôležité, pretože má následky až do dnešných dní. Bolo to totiž také... obdobie... známostí s dievčatami! Jednoducho, každý deň chodil za babami, poväčšine vždy s inými, pretože to akosi vždy s tými prvými pokazil. Ale na to má asi talent. Takto trávil pomaly každý deň, výnimočne nie len keď niečo robil s tímom alebo bol na misii. Venoval sa síce trénovaniu, ale nie preto, že by chcel byť silnejší. On sa chcel len páčiť babám! A to ho poháňalo, nepriamo sa tak lepšil aj celkovo, no on to videl iba tak, že to robí pre opačné pohlavie. Toho názoru sa držal dlho, možno sa ho drží trochu aj teraz, ktovie. Ale toto obdobie bolo proste také a vždy naň dokonca spomína so širokým úškrnom. A dokonca nebolo krátke! Pretrvalo mu to tak až do času, kedy sa už stal Chuuninom. Takže minimálne pár rokov žil týmto spôsobom, mnohí sa dokonca divili, že ho to ešte baví. Ale veru bavilo...

Ďalšie obdobie bolo v jeho hodnosti Chuunina. Bol starší, múdrejší, no o nič sa ešte nezmenil. Nejaký čas potom ešte stále naháňal baby, výhodou bolo to, že mu nikto nemohol ale vraziť, bol predsa Hoozuki! Takže to využíval s jeho koníčkom veľmi dobre. No nič netrvá večne, prišiel rad aj na obdobie, kedy na to stratil chuť. Tá prešla v niečo iné, niečo úplne obyčajné a prosté. Začalo ho baviť vyrážať mimo dedinu, takmer vždy si cez misiu, aj napriek zákazu, niekam ušiel aby si mohol spokojne ľahnúť a vychutnať si nejaké pokojné prostredie. To sa samozrejme opakovalo každú misiu, no keď na nej nebol nemohol si len tak odísť z dediny! To ho štvalo, bol v dedine uväznený a silou mocou chcel blúdiť niekde po svete, hľadať také pekné miesta, možno to bol jeho ďalší životný koníček, hoc trošku zvláštnejší než ten prvý. Hoc, ten tiež nebol až taký... obyčajný. Dostal ale zároveň dôvod nato, aby sa šplhal zo svojej pozície vyššie. Za Chuunina to nebral tak, že si mohol hocikedy vyžiadať misiu a odísť. Chcel sa dostať vyššie, ešte vyššie, aby takú možnosť dostal! A tak to teda začalo, opäť trénoval a snažil sa akokoľvek svoje schopnosti zlepšiť. Hoc sa mu často krát nechcelo, aj tak v tom pokračoval! A prinieslo to svoje výsledky, dokonca ho čakala ešte dosť veľká budúcnosť, než sám očakával!

Výsledky na jeho tréningu a všetkom, do čoho vložil snahu sa ukázali v momente, kedy už sa pýšil novou a vytúženou hodnosťou Jounina. Zvládol to! Hoc sám občas netušil ako ale zvládol! Ale zároveň nedostal to, po čom túžil a prečo sa aj tak schopne vydobyl na Jounina. Misie už totiž nedostával také, aby mal veľa príležitostí leňošiť niekde v tráve a v tieni. Boli to už ťažšie a dôležitejšie misie, ktoré tak flákať nemohol a tak ich pochopiteľne, kvôli povahe, časom plnil menej a menej. Samozrejme ho moc nebavili, no keď už s nimi mal skončiť, tak aspoň nenápadne! Ale jednu, aj napriek skončení, ešte potom splnil. Dôvodom bolo to, že mu Mizukage sľúbila odmenu, špeciálnu! A kto by pre niečo také nesplnil nejakú misiu? On sa do toho dal nahovoriť, ako Hoozuki sa ho v podstate nedalo zraniť v priamych bojoch, takže sa po práve takej misii vrátil bez jediného škrabanca naspäť domov. Zavítal do kancelárie a tam ho čakala odmena. Mizukage, ktorá v ruke zvierala zvitok, ktorého obsah tvoril meč. To samozrejme vtedy ešte netušil, ale zistil to hneď ako zvitok vzal a vyšiel z kancelárie. Otvoril ho a zrazu už len stál s veľkým mečom v ruke. Meč zaobväzovaný, pomerne ťažký a aj na prvý pohľad špeciálny. Najprv netušil, čo to má byť, ale akonáhle sa pozrel do zvitku, kde ešte bolo pár poznámok, pochopil... Nejako tak sa z neho stal vlastník Samehady, s ktorou teraz dokonca občas prehodí aj pár slov, čo je trošku divné ale čo už. Len je veľká škoda, že ho odvtedy použil v boji už len párkrát. Dôvodom, prečo to tak zostalo sa stalo to, že sa z neho stal opäť lajdák, čo na misiu pôjde len z donútenia pre nejaký dôvod. Raz ho ale možno zas niečo premení a donúti zmeniť názor, možno jeho pomätený sen, možno niečo iné, no to sa len ukáže!

• Výbava: Do jeho výbavy patrí pravdaže ZVN, niekoľko káps so senbonmi a to najpodstatnejšie, vlastní meč Samehada, čím sa z neho aj stáva jeden zo Siedmych šermiarov... oh, a samozrejme so sebou nosí vždy minimálne dve fľašky s vodou...

• Body:
- Ninjutsu: 5
- Taijutsu: 4,5
- Genjutsu: 2
- Inteligencia: 4
- Ručné pečate: 2
- Sila: 4
- Rýchlosť: 4,5
- Chakra: 4
~ Celkom: 30

• Techniky:
Jōki Bōi - S
Mizudeppō no Jutsu - A
Gōsuiwan no Jutsu - B
Mizu Fūsen no Jutsu - B
Suika no Jutsu - C
Mizu Bunshin no Jutsu - C
Shunshin no Jutsu - D
Kirigakure no Jutsu - D
Sairento Kiringu
E ranky