Sadao

»Príbeh« Sadao vyrastal v Kirigakure no Sato, v Mlžnej. Už v detstve bol povahou taký, aký je aj dodnes, takže skôr tichý, od všetkých strániaci sa chalan. Zato bol ale zároveň dosť snaživý, čo sa aspoň týkalo učenia. Predsa len, nemal za kým chodiť. Nebehal po vonku, nebehal za babami, ani nič podobné. V tom čase sa venoval len učeniu a trénovaniu, čo sa potom samozrejme len a len vyplatilo. Nebolo teda prekvapením, že sa celkom ľahko dostal cez akadémiu a stal sa Geninom, hoc on sám bol vtedy už trošku vyspelejší, keďže ten čas nepoznal nič iné než len učenie... alebo, po akadémii, to boli skôr už len trénovania. Ale nešlo pravdaže len o to. Už v tom veku totiž na niečo prišiel, na jednu zvláštnosť...

Istého večera sa Sadao vrátil domov po tréningu, pomerne zmorený únavou. Jediné, na čo mal už vtedy chuť, bolo len poriadne zapiť smäd vodou a hneď zaľahnúť. Istá udalosť mu to však neuľahčila. Stalo sa totiž to, že sa mu podarilo zle uchytiť pohár v dlani a ten náhle začal padať na zem. Hoc sa poň natiahol rukou, nepodarilo sa mu ho chytiť. Pohár teda padol a s menším hukotom sa rozbil na niekoľko častí, či už malých alebo väčších. Vtedy už len podvihol ruku naspäť a nestačil sa čudovať, keď sa črepy z pohára dvihli aj spolu s tým, ako stiahol ruku. Črepy sa mu tak hneď začali len vznášať okolo ruky a pomaly sa obtáčali. Vtedy Sadao zistil, že za to môže on, že to on črepy dvihol, a že to on ich dokáže ovládať aj inak, než ich len podvihnúť a nechať ich vznášať sa okolo. Ľahko teda prišiel nato, že dokáže sklo ovládať a tiež, že je to odlišná schopnosť než mali všetci ostatní. Opäť sa od nich líšil niečím ďalším...

Sadao sa dostal do tímu. Viac než tím ho však zaujímal skôr ich sensei, ktorý k nim bol priradený. Jeho dvaja spoločníci z neho neboli šťastný, ale Sadao áno. Dostali totiž dosť prísneho senseia, ktorý ich už od prvého momentu nešetril, ale naopak z nich dostával všetko, aj to, čo sami vlastne už ani nemali. Sadao ale tento režim zvládal, aspoň teda lepšie než jeho dvaja spoločníci. Avšak v tom čase sa prevažne venoval len učeniu boja nablízko. Mal totiž zvláštny pocit z toho, že by prezradil svoju zvláštnu schopnosť, preto sa od senseia učil len nejaké základné veci, a najmä Taijutsu. Na techniky si totiž nachádzal on sám čas, a tiež on sám sa o nejaké veci pokúšal. Ale o tom, že vlastní niečo také dlhší čas nikto ani len netušil. Každý totiž uvažoval len o tom, že jeho schopnosti sú v Taijutsu, a to bola zároveň výhoda pri Ch. skúškach. Dovtedy totiž nikto ani netušil, že dokáže ovládať sklo, má s tým už dokonca aj naučené techniky... a to bol jeho najväčší trik v rukáve, keď sa dostal až do duelov, čiže do tretej časti skúšky. Jeho schopnosti skla boli ale fakt už na vyššej úrovni, než sa mohlo čakať, a práve to mu zaručilo jedno víťazstvo za druhým... až nakoniec vydržal ako jediný a právom mu bola pridelená nová, vyššia hodnosť. Hoc jeho odhalená schopnosť v tom čase trochu desila aj niektorých Jouninov.

Obdobie Chuunina bolo ale pre neho už zlomové. Jeho veľké tajomstvo bolo odhalené, a nikto veľmi netušil, ako je možné, že sa taká schopnosť prejavila. Predsa len, ovládanie skla nebolo nejaké veľmi obvyklé, takže ho hodlali nejako skúmať, zisťovať o tom viac. Ale prv než im takú možnosť dal, Sadao opustil Kirigakure. Rozhodol sa totiž pre tento skutok preto, lebo v dedine už nebolo niečoho, čo by mu mohlo pomôcť. Práve naopak, nenechal by ľudí len tak, aby riešili jeho vzácnu schopnosť. Chcel od toho ujsť, a tak aj spravil. Od toho momentu bol okamžite hľadaný skupinami Oininov. Nebolo ľahké uniknúť im, občas musel dokonca sám zájsť do takých extrémov, že keď ho našli, musel ich proste pozabíjať, len aby im unikol. Vďaka sklu to ale nešlo prekvapivo ťažko, a jemu sa podarilo ukryť sa niekde, kde ho nenašli. Nikdy pravdaže nebol natoľko v bezpečí, aby si len tak vyšiel a chodil kde sa mu zachcelo. Ale to sa čoskoro zmenilo, keď prešlo zopár rokov, čo takto len unikal a posúval sa stále ďalej z celého územia Mlžnej. Namiesto skupiny Oininov ho stretol Hebi, už teraz dosť známy Shinobi, ktorý mu ponúkol pomoc. Nemusel sa už pred ničím báť, pred ničím ukrývať.. ale zároveň si vyžiadal niečo aj Hebi od neho. Vyžiadal si jeho schopnosti, a to tak, že ho prijal do novo-založenej organizácie Shuuketsu. Sadao mu len vyhovel, pretože vstupom do tejto skupiny si zároveň našiel aj svoje miesto vo svete...

TIMESKIP
Účinkovanie v tejto organizácii však nebolo zrovna podľa jeho predstáv. Práve to bol i neskôr dôvod, prečo sa spolčil na kratšie obdobie s ďalším členom zo Shuuketsu a spolu s ním si šli chvíľu vlastnou cestou. Ani to však netrvalo príliš dlho. Neskôr tu bola záchrana, v ktorej účinkoval iba pre svoj dlh. Nešlo o nejaký dôležitý moment v jeho živote, bolo to hold iba splácanie dlhu, tie si vždy totiž držal čisté. Nasledovalo ďalšie suché obdobie. Neplnil misie ako člen Shuuketsu, nešiel si za vlastným nosom, jednoducho sa iba držal v ústraní a iba pozoroval dianie vo svete, vojnu, kroky iných, len aby bol v obraze. Aj toto obdobie však rýchlo prešlo. Sadao bol poverený odstránením jedného člena shinobi, ktorí žili v Akatsuchi no Sato. Boj chvíľu prebiehal v obvyklom jeden na jedného, ale postupne sa do boja začali zapájať aj ďalší z tejto dediny. Nebolo to však stále dosť, Akatsuchi no Sato nakoniec bola nútená sa sama podpáliť v úmysle záchrany, čo však bolo márne. Sadao svoju úlohu úspešne dokončil, zanechal za sebou iba zničenú dedinu a mŕtve telá, avšak táto úloha bola zároveň poslednou, akú pre Shuuketsu mal. Jeho účinkovanie pokračoval o nejaký čas v Tsukigakure. Na toto miesto ho viedlo niečo osobné, vyhľadal si totiž človeka, ktorého bral iným spôsobom než všetkých ostatných. Sabaku no Hideo bol človek, ktorého si Sadao vyhľadal. Videl ho ako chalana, ktorý bol alebo by mohol byť ako on, avšak niečo ho z tejto cesty stiahlo naspäť. Chcel mu to vziať? Chcel mu ukázať cestu, na ktorú Hideo šťastím nevstúpil? Tieto otázky ostali visieť vo vzduchu, Sadao sa s Hideom utkal v dlhom boji, ktorý ho poznačil až dodnes. V mysli mu ostali stále otázky a na tele jazvy, ktoré mu Hideo dokázal vytvoriť. Ten však naopak skončil v nemocnici a s ťažkými poraneniami, nehovoriac o teréne, ktorý obaja zdemolovali. Sadao prežil neskôr len vďaka Nefrit, ktorá ho svojou špeciálnou technikou vyliečila. Bolo to pre Sadaa veľké šťastie, pretože po veľkom súboji s Hideom ho čakal hneď ďalší. Tentoraz malo ísť o vodcu organizácie Shuuketsu, Tsuchikageho. Hokori. Napriek tomu, že v súboji šlo o S ranky, boj neprebiehal až tak vzrušujúco. Snáď až rozhodujúci moment do boja priniesol konečne napätie, ktoré sa však aj rázom skončilo. Sadao si svojimi neúspešnými útokmi minul značnú časť energie, musel boj ukončiť iba jediným spôsobom - únikom. Len krátko po tom, čo celá skrýš Shuuketsu padla po Hokoriho technike, sa Sadao len tak-tak dostal preč, unikol a tým sa jeho účinkovanie v organizácii so zelenou farbou skončilo. Sadao sa stal potulným, hádam stále ešte Nukeninom, ktorý si svoju cestu a miesto vo svete musí znova nájsť. Prešiel i charakterovou a vizuálnou zmenou, avšak nikto nemôže naisto povedať, či to nie je iba súčasť jeho novej hry alebo je taký v skutočnosti. Jedno však isté je, stále je treba si na neho dávať pozor, tak ako si aj on musí dať pozor na hocikoho, kto by mu mohol ísť po krku..