Luke Ethan

pro Luke Ethan Fri Sep 20, 2013 11:22 pm

~ Meno: Luke
~ Priezvisko: Ethan
~ Prezývka: "Luk", "Et"
~ Narodenie: 17.4. 1996
~ Vek: 17
~ Pohlavie: Muž
~ Schopnosť: Adamantium
~ Váha: 56 kg
~ Výška: 169 cm

~ Adamantium:

Adamantium samotný sa údajne pokladá za "nezničiteľný kov". Jeho extrémne stabilná molekulárna štruktúra zachováva jeho tvar aj po tom, čo sa znova zahreje nad teplotu tavenia, čo dokazuje jeho veľkú pevnosť. Vraj by dokázal ustáť aj priamy zásah z jadrovej zbrane, ale či to je pravda.. no, je to skôr len taký predpoklad, i tak je oveľa viac prostriedkov, ktoré by ho boli schopné poškodiť. Jasné je však aj to, že Adamantium silne reaguje na magnetizmus..
V prípade schopnosti, môže vlastník napr. časť tela, svoje celé telo či kostru spevniť tak, že by si protivník dokázal iba po silnom údere až zlomiť ruku, či proste si nejako ublížiť, keďže by to bolo ako udierať do tej najpevnejšej steny. Ide proste o také nadúrovňové spevnenie tela či len časti z neho.. nuž a ešte je tu taká bonusová schopnosť, a to taká, že si vlastník tejto schopnosti môže vysúvať drápy z tohto kovu, ktoré sa mu vysúvajú spomedzi hánok na rukách. Môže ich vysunúť naraz alebo len jeden z nich, to už je na ňom...

~ Vzhľad:
Ide o tak akurát vysokého chalana, s takou priemernou postavou, na ktorej síce pracuje, ale hold zatiaľ to vidno nieje. Zatiaľ! Luke má čierne dlhé vlasy ešte aj s ofinou, ktorú zvyčajne necháva pokojne aj padnutú v tvári, akurát si ju len odtiahne tak, aby neprekážala v dívaní. Oči má čierno-zelené, dosť výrazné a na ňom ide zároveň aj o vec, ktorá dosť upútava pozornosť. V tvári sa mu ešte vyskytujú čo iné... než piercingy! Dva má pod/v perou/e, ďalšie v ušiach a cez tvár mu občas prechádza akýsi čierny pruh, ale to máva iba niekedy. Na rukách zvykne mať bezprstové rukavice, a to dokonca za takmer každej situácie... proste ich má rád xD. Čo sa týka oblečenia, nosieva také voľné veci ako košele, dlhšie tričká, a pod; vždy v zelenej alebo čiernej farbe, keďže nosieva vlastne oblečenie také zladené k očiam... vlastne aj piercingy má takej farby, ale to je vlastne jedno. Ide jednoducho o taký jeho štýl, ktorý sa nemení.

~ Povaha:
Povahovo sa Luke radí medzi tých, čo sa radi smejú, čo radi vtipkujú a takmer za každej situácie majú v tvári úsmev. Samozrejme sú aj výnimočné situácie, keď úsmev jednoducho nieje možný, a podobne, ale u Luke-a to nebýva našťastie až tak často. Čo sa jeho týka, snaží sa byť stále pozitívne naladený, a to aj napriek štúdiu... Pre lepšie pochopenie, je to lenivec, ktorý sa nikdy veľmi nesnažil učiť a ani ho to nikdy proste nebavilo. Hoc učiť sa začal len keď šlo už o niečo, napríklad mu vychádzala nejaká dosť-dosť blbá známka, ale inak cez to prefrčal len tak, s takým priemerom. Ale na také nehľadí, viac ho zaujíma otravovanie, vtipkovanie a podobné veci s druhými. Veľmi rád proste provokuje druhých, a to rôznymi typmi. Napríklad, ak je niekto mlčanlivý, tichý a chladný... toho otravuje najviac. Je totiž taký typ, čo chce u každého vzbudiť smiech, alebo minimálne aspoň úsmev. A keby mu to malo zabrať aj celý deň, on by sa o to jednoducho furt pokúšal. Naopak, ak by si našiel niekoho rovnakého typu ako je on, bral by ho ako svojho "parťáka na zločiny", a zrejme by onú osobu skúšal k rovnakým blbostiam aké robí on. No a tak podobne, v skratke je to lenivé pako, no...

~ Minulosť:
Luke sa narodil dvom vcelku obyčajným ľuďom. Nemal súrodencov, vlastne ani len starých rodičov, či niekoho iného okrem rodičov. Ale to mu aj stačilo. Veď oni sú to najhlavnejšie, nie? A keďže bol ich jediné dieťa, bol predsa len hlavným bodom, ktorý ich zaujímal. Už od malička bol ale dosť zvedavý. Všade liezol, všade sa pchal, furt niekam mizol a mame i otcovi robil nové a nové nervy, keďže ho nie vždy tak ľahko našli. A síce sa na týchto svojich výpravách vždy podarilo nejako spadnúť, nejako sa oškrieť či proste niečo si spraviť, nikdy sa nevrátil s modrinou alebo nejakou ranou. Akoby bol voči takým zraneniam odolnejší než hocikto iný v jeho veku, keďže niektoré deti sa vtedy už stihli aj sem tam nejako pri pádoch čo i len na zem poudierať a sem tam to aj bolo vidno, pri nejakých maličkých modrinách či škrabancoch. Ale on nie, na neho to akoby nepôsobilo až tak. Ale hold, rodičia to brali skôr len ako nejaké šťastie, že sa im syn nekaličí.

Prešiel nejaký čas, Luke sa dostal na školu, aj keď on sám ju už od začiatku nemal rád. Kto by aj mal, veď sa kvôli tomu musí ráno vstávať, skoro ísť spať, a ešte k tomu sa trepať niekde, kde musíte robiť niečo, čo vás ale vôbec nebaví! xD No hrôza, aspoň pre neho. Ale čo už, samozrejme bol zo začiatku ešte známkach dobrý, ale ako rástol, ako postupoval z ročníka na ročník, začínal sa "kaziť" viac a viac. Začínal si nachádzať svoj vlastný štýl i pohľad na školu, nie taký, akú mu zo začiatku rodičia vraveli. Začínal lenivieť, až skončil ako žiak, ktorého prioritou je splniť priemer a len prechádzať ďalej a ďalej. Žiadna veľká snaha, ta prichádzala len vo výnimočných a vážnych situáciach. Inak ale nie. Ale čo už, aj taký pako ako on, s takým prístupom, jednoducho prechádzal ďalej akoby sa nechumelilo. Jeho dar sa medzitým aj stratil, ten, že sa nevedel tak ľahko zraniť. Maximálne sa to prejavovalo sem tam na telesnej, keď sa mu podarilo spadnúť a to bez toho, aby mu zostala nejaká modrina po páde. Ale toho si veľmi nevšímal, kto by aj hej? Povedal si "veď čo, asi slabý pád", a hýbal sa ďalej. Ale už čoskoro to mal zistiť...

Bol v tom čase dosť daždivý a nepekný deň. Dážď padal v takom množstve, že bolo ledva vidieť nejak extra pred seba. Šlo to, to je jasné, ale nie tak extrémne viditeľne. Ale čo bolo na tom dni krásne bolo to... že bol posledný pracovný deň v týždni! Preto aj celkom šťastný, si Luke vykračoval do školy. Čakal ho bežný deň, ničím výnimočný. Proste posledný deň, potom už len víkend a voľno s oddychom. Ale to ho čakalo niečo celkom iné. Bol už čas po škole, práve kráčal v daždi domov, takou uličkou popri kanály, ktorý pravdaže ale bol už taký vysušený, bez vody. Teda, od dažďa tam voda bola, ale tak celkovo nie. Nuž a tam ho malo stretnúť prekvapenie. Kráčal popri kraji a mieril len domov, načo sa mu ale podarilo pošmyknúť sa na nejakom mokrom konári. Vtedy stratil rovnováhu, otočilo ho to a začal padať otočený bruchom rovno do toho kanála. Síce vystrel ruky, aby sa skúsil zachytiť o druhý kraj kanála, ale sám vedel, že by na to zrejme nedočiahol. Lenže vtedy mu na pomoc prišlo niečo iné... akonáhle boli jeho ruky takmer zarovno s okrajom druhej strany, zaznel zvláštny zvuk, akoby sa vytiahla nejaká čepeľ z puzdra. Ale to sa mu spomedzi hánok vysunuli akési pevné a strieborné drápy, ktorými sa takto zachytil a ako most ostal vystretý cez celý ten kanál, od jednej strany k druhej. Zarazene začal civieť na to, kam mal padnúť, pričom si začínal uvedomovať, že sa nedrží na prstoch, ale na niečom inom. Zaprel sa tým niečim o betón, načo sa odrazil nohami od kraja a preskočil celý kanál, až nakoniec ostal už tak dosť zašpinený sedieť na mokrej a zablatenej zemi. Pohľad začal upierať na svoje ruky, z ktorých trčalo šesť drápov, po tri na každej ruke. "Čo do prčic to je..." Zašomral neveriacky a začal si to prezerať. Skúsil si drápy aj začať vyťahovať z ruky, ale bolo to ako vyťahovať si svoj vlastný prst z ruky, takže to hneď aj prestal skúšať. Ale než sa mohol nazdať, tie drápy sa aj samé od seba zasunuli a nezanechali ani stopu po svojej prítomnosti. Takto sa nakoniec už len vrátil domov, a od toho momentu sa mohol začať venovať bezvýznamnému študovaniu toho, čo mu to vyrástlo z rúk a zas sa vyparilo. Nikomu o tom samozrejme nepovedal, ale ani za Boha neprišiel nato, čo to bolo za... "vec", alebo ako to nazvať.

Ani jeden deň nestrávil bez toho, aby to nepreskúmal, minimálne teda aspoň hánky, či tam niečo neostalo, alebo či sa to nedá nejako aktivovať. Desiatky minút strávil aj tým, že sa rôznymi situáciami snažil vyvolať ich zas von, ale maximálne porozbíjal pri umelých pádoch nejaké veci, takže mal potom len problém u rodičov. No čo už, aj tak sa čoskoro mal jeho život dostať do istého iného štádia. Iného dňa totiž kráčal Luke tou istou cestou. Čakalo ho síce ďalšie prekvapenie, ale už nie také, ako bolo to prvé. Totiž, cestu mu skrížili akýsi dvaja chlapi v čiernych dlhých plášťoch, akoby prišli z Matrixu. Ostal na nich divne kukať, mysliac si, či ide o nejakých zlodejoch či úchyloch (xD), ale nakoniec sa z nich vykulo niečo príjemnejšie. Teda, len mu dali nejakú obálku a zas zmizli, skôr než stihol na nich z obálky zas pozrieť. V obálke bolo už len jediné... pozvánka do istej špeciálnej školy. Bol čas povedať to rovno už aj rodičom, čo nakoniec aj spravil rovno s predaním tejto pozvánky do ich rúk. Najprv si len mysleli, že to je nejaký jeho žart, keďže by to nebol prvý žart na nich, ale nakoniec uverili, pretože tie drápy zazreli aj na vlastné oči. Opäť ich síce z hánok nevysunul z vlastnej vôle, ale čo už, celkom sa to hodilo aspoň pre tú chvíľu. A tak sa teda Luke dostal na celkom inú školu, než by o akej niekedy mohol vôbec snívať. A samozrejme každé dieťa by o takom niečom snívalo, lenže jemu sa to aj sakra splnilo! Síce šlo o školu, rozhodne sa na ňu tešil, čo bolo neobvyklé... ale možno to bude iné, než by čakal, ktovie...

Luke Ethan Lost_in_darkness_by_xxyoshiroshirayukixx-d60mic0

pro **Reina Kana** Sun Sep 22, 2013 9:30 am

ták jo konečně někdo kdo nemá schopnosti na dálku.
Ze začátku se budeš učit, jak rychle a obratně budeš schopný vysouvat adamantiové drápy nebo jeden po druhém

pro Luke Ethan Sun Sep 22, 2013 10:20 am

pro Sponsored content

Luke Ethan

Luke Ethan

Re: Luke Ethan

Re: Luke Ethan

Re: Luke Ethan