HORY KAMINARI NO KUNI

pro **Yorimi Sonoe** Thu Apr 24, 2014 12:22 pm

First topic message reminder :

HORY KAMINARI NO KUNI - Stránka 2 2vki3ph

pro **Yotsuki Sorata** Sun Sep 28, 2014 3:07 pm

O tom, čo by sa mohlo stať som ale nevedel našťastie som urobil veľmi dobre, že som k nim bol vlastne milosrdný. Ku mne začal hovoriť ten človek ku ktorému som sa potreboval dostať a ani dlho netrvalo a aj som si ho našiel a stál blízko neho. "Moja myseľ pripravená je. Najlepšie by bolo, ak by som sa ani pýtať nemusel a povedal by ste mi, čo ste naozaj zač a čo sa vlastne stalo." Bol to úprimný záujem o informácie od neho a o jeho živote. Chcel som vedieť čo sa stalo, odkiaľ pozná Rin a Atsuku, prečo odišiel, no proste toho bolo veľa.

pro **Seishi Kogeki** Sun Sep 28, 2014 3:13 pm

"Myslím si, že na všechno je ještě čas, Raikage-san. A toto není místo pro otevřené rozhovory. Tímhle nekončím. Prozatím." rozloučil se se šibalským úsměvem a pečetí utvořenou levou rukou před očima, nacož se jednoduše rozplynul na několik elektrických výbojů.
Bariéra kolem hory se rozpadla a nová známost zmizela. Nezískal od ní sice nějaké speciální informace, ale naopak získal spoustu otázek. A zvědavý člověk je to nejnebezpečnější, co může svět získat, čehož si byl Seishi také moc dobře vědom. Věděl, že Raikage další setkání neodmítne. Co se ale Seishimu honilo v tu chvíli hlavou, to neví nikdo. Jen sám Seishi, jen ten ví, co je jeho cílem. Z hlasu, jakým ale Seishi promluvil dal Raikagemu jasně najevo, že do Kumogakure no Sato má jednoduchý přístup i přes jakékoliv obranné mechanismy. To poukazuje na velice významnou funkci v historii Kumogakure no Sato. Té je ale prozatím konec.

pro **Yotsuki Sorata** Sun Sep 28, 2014 3:18 pm

Než som stihol mu na to čokoľvek povedať on si proste len tak zmizne! Ako si môže len tak dovoliť zmiznúť... Penil som v duchu. Neodpovedal mi vlastne takmer na nič a nechal ma len na pochybách s plno otázkami v kapse. No mne neostalo nič iné len zobrať všetkých piatich, lenže ako. Troch som hodil na svoj chrbát a dvoch som zobral do rúk. Vážne sa mi teraz asi pôjde domov ťažko, mal som proste šťastie, že som silnejší, lebo by som asi po ceste zomieral. Pri tom, ako som šiel do dediny som nechal svoje klony zmiznúť, lebo som plánoval byť v dedine už čoskoro.
(presun)

pro **Seishin Yuna** Sun Mar 08, 2015 7:49 pm

Nechodila som sem často. A už vôbec nie tak naľahko oblečená, ako teraz, ale chcela som ísť niekam, kde som mala istotu, že budem sama. O takomto čase do nebezpečných hôr nechodil nikto. Jedine tak samovrahovia.
Ja som nebola samovrah. Ani som nemala v pláne úmyselne odísť z tohto sveta. Skôr som si len chcela prevetrať svoju myseľ, uvoľniť sa a popremýšľať nad svojim životom. Čo robiť ďalej?
Uvedomila som si jednu vec. Niečo so mnou určite nie je v poriadku. Myslela som to tak, že sa zvyknem namotávať na ľudí, ktorí ma následne opustia. Ako keby som bola predurčená k tomu byť sama. V minulosti, kedykoľvek som sa bavila s niekým z môjho klanu, umrel na následky využívania nášho Kinjutsu. Kisuke ma opustil pre inú, s ktorou mal dokonca deti. Nao odišiel na smrť.
S námahou som sa vyškriabala na najbližší vrch. Nebol bohvieako vysoký, ale stačilo mi to. Vyskočila som na jeden z vysokých stromov a sadla si úplne na jeho vrchol, odkiaľ som mala úžasný výhľad na mesiac, ktorý bol v splne a oblohu posiatu hviezdami.
Avšak dnes som tú krásu neprišla obdivovať. Prišla som sem oplakávať to, čo som pravdepodobne stratila. V tichu, v ktorom ma nikto aj tak hľadať nebude, čo mi vyhovovalo. Tvár som si skryla do dlaní a rozplakala, tentoraz som sa tomu nebránila.

pro **Ken Hiashi** Sun Mar 08, 2015 9:37 pm

Yuna mala dosť času na plač, keďže mi trvalo, kým som ju našiel. Trvalo to asi hodinu a pol? Možno viac možno menej, hory boli veľké a to bol ten problém. ale keď som ju konečne našiel, vyšplhal som na ten menší vrch a vyšiel až pod strom, na ktorom bola Yuna. "Vieš čo mi dalo zabrať ťa nájsť?" Uškrnul som sa. "Poď sem dole, určite si si tu užila samoty už dosť." Navrhol som jej, taktiež s úsmevom a v ruke som mal jej náhrdelník. "Naviac si si tam niečo zabudla..." Naznačil som Yune ten náhrdelník. Teraz som už len čakal, kým zlezie ani neviem prečo som za ňou šiel, prišiel ju sem podržať nech nie je smutná? Sám som netušil, prečo som to spravil.

pro **Seishin Yuna** Sun Mar 08, 2015 9:56 pm

Keď ma Ken našiel...už som neplakala. Slzy mi vyschli na líciach, len som sa dívala kamsi do diaľky a len premýšľala. Ani som si neuvedomila, že ubehlo už toľko času.
Nečakala som, že sem niekto príde. A že ma tu vôbec niekto nájde. Preto ma prekvapilo, keď som začula Kenov hlas. Prudko mnou trhlo. Precitla som. Ucítila som, že mám úplne skrehnuté prsty od tej zimy, takmer som si ich ani necítila. Ken-kun? Čo tu robíš? Ako si ma našiel? Zvolala som naňho a zoskočila k nemu na zem.
Nechcem to. Zavrtela som hlavou, pričom som sa na náhrdelník dívala ako na niečo odporné. Môj výraz bol ale taký vyrovnaný, vyzeralo to, ako keby som si to urovnala v hlave a zmierila sa s tým. Pravdou ale bolo, že to stále bolelo a vyrovnaná s tým som tak úplne nebola, ale časom...časom to príde.
Nemusel si sem chodiť. Je tu kosa, prechladneš. Ruky som si strčila do vreciek, aby som ich aspoň trochu zohriala. Asi nebol tak dobrý nápad sem chodiť. Vhodné miesto na premýšľanie to síce bolo, ale na druhej strane tu bola nesmierná zima, ešte dostanem zápal pľúc alebo čo.

pro **Ken Hiashi** Sun Mar 08, 2015 10:31 pm

"Sám neviem ako presne som ťa našiel. Čo tu robím? Sám neviem prečo som ťa šiel hľadať asi len som sa chcel uistiť, že si v poriadku." Rýchlo som jej odpovedal na otázky, teda som sa aspoň snažil.
"Nechceš? " Zareagoval som trocha prekvapene, určite to bolo cenné, vždy som ten náhrdelník na nej videl, takže určite to nebol len hoc aký náhrdelník. "Tak ja si ho zatiaľ nechám..." Uškrnul som sa a dal si ho do vačku. Samozrejme som vedel, že ho raz bude chcieť späť.

pro **Seishin Yuna** Mon Mar 09, 2015 6:45 pm

To je milé, Ken-kun, nemusíš sa však o mňa báť, nie som žiaden samovrah. Prišla som si len to trochu urovnať v hlave a porozmýšľať nad svojim životom. Toto miesto je na to ako stvorené. Pokúsila som sa o jemný úsmev. Pripadalo mi celkom roztomilé, že sa rozhodol ísť za mnou, ale čo Akemi? Nechal ju tam sám?
Hm. Ako chceš. Odlož si ho ale niekam a nepobývaj v jeho blízkosti príliš dlho. Hlavne ho nestrať. Až nastane správny čas, vrátim sa poňho, ale teraz chcem mať od neho pokoj. Zamrmlala som.
Zima tu už začínala byť neznesiteľná. Nepresunieme sa radšej niekam inam? Až teraz som si uvedomila, aká mi je vlastne zima a Yetim sa stať nechcem. Opäť som sa pokúsila o úsmev, či sa mi to podarilo, ťažko povedať. Sama som to posúdiť nevedela.

pro **Ken Hiashi** Mon Mar 09, 2015 8:09 pm

"Nemal som na mysli, že by si si ublížila, ale myslel som si, že by si možno potrebovala sa len tak vyrozprávať, veď chápeš..." Uškrnul som sa znova. "Tak pamätaj, že bude u mňa." Pokrčil som ramenami. Bolo tu dosť chladno, ale určite mi mohlo byť teplejšie než Yune. "Yosh, mali by sme odtiaľto vypadnúť, lebo sa z nás stanu cencúle ..." Potvrdil som, čo v podstate povedala. "Tak poďme, je mi jedno kam, hlavne nech tam nie je zima, lebo na dnes jej mám už dosť." Posnažil som sa o úsmev a ruky si dal do vačku. "Kam máme namierené?" Spýtal som sa otázku, nevedel som, kam má náladu ísť. Teda mal som na mysli, že do dediny, ale kam ďalej? Samozrejme ak to povedala a išla, šiel som hneď vedľa nej.

pro **Seishin Yuna** Mon Mar 09, 2015 8:57 pm

Jeho odpoveď mi na perách vyčarila úsmev. Prečo, to mu mohlo byť záhadou. Avšak bolo to predovšetkým preto, že mi to opäť prišlo roztomilé. Bol starostlivý. Táto vlastnosť sa mi na ňom hrozne páčila.
Neboj sa. Som v poriadku. Zatiaľ to zvládam, a bude to tak, až kým neostanem úplne sama. Cítim, že sa Natao vráti. Či už v dobrom, alebo v zlom, neviem. Avšak myslím, že sem príde dokončiť to, čo sme začali. Povzdychla som si. Vedela som, že to tak bude. Kedy presne, netuším. Báť sa toho, či nebáť? Možno predčí moje schopnosti a porazí ma. O to mi však nešlo. Skôr som sa tešila na deň, kedy ho opäť uvidím. Dovtedy...Dovtedy musím zosíliť aj ja. Ale až potom, čo si konečne oddýchnem a dám pokoj od svojim Anbu povinností. Aspoň na krátku chvíľu si chcem žiť ako normálny človek, bez schopností.
Možno by som vedela, kam ísť. Boli sme už snáď všade, okrem jedného miesta. Nahodila som taký tajomný výraz a vybrala sa odtiaľ rýchlym krokom preč. Nech som čo najskôr späť v teplúčku. (presun)

pro **Civil** Sun May 03, 2015 12:07 pm

Nakoniec ste sa nedozvedeli, kam presne mierite. Karavána však musela prejsť horami Kamimari no Kuni, konkrétne jednou priechodnejšou cestou. Nachádzali ste sa medzi dvoma skalnými vyvýšeninami. V podstate dokonalé miesto pre chystaný prepad. Celú cestu ste mohli počúvať rozprávanie sa strážnikov a ak ste chceli, pokojne ste sa mohli aj zapojiť. Vedeli ste, že prevážate niekoľko zo surovín, prevažne polotovarov typu múky či surových tovarov ako pšenicu. Veľkosť karavány však bola obrovská a v predných vozoch sa nachádzali aj miestnosti plné peňazí a miesta, kde sa peniaze ešte len mali uskladniť.
"Zával!" Ozvalo sa zo zadných častí karavány, po čom zem pod vašimi nohami začala triasť. Na karavánu z rôznych smerov padali a valcovali obrovské kamene. Bolo viac než jasné, že pri prípadnom zásahu, by ostala nepojazdná.

pro **Seishin Yuna** Sun May 03, 2015 12:52 pm

Nezapájala som sa do rozhovorov. Pozorne som sledovala okolie. Nemohla som si dovoliť zlyhať a ak by som sa s niekým zapojila do rozhovoru...no, poľavila by som trochu na pozornosti. Navyše, my, ANBU, sme kecali, len keď to bolo vážne nevyhnutné. Cesta sa zdala byť pokojná, čo mi prišlo až podozrivé. Žiadne prepady či iné konflikty.
Napokon sa predsa len čosi stalo. Zával. Musela som rýchlo konať.
Vedela som, čo presne mám robiť, ale vedela som i to,m že to bude strašne namáhavé. Ešte nikdy v živote som to neskúšala použiť na také množstvo ťažkých predmetov, v tomto prípade kameňov. Rýchlo som vyskočila na jednu z karaván a sadla si do tureckého sedu. Zložila som jednoduchú pečať a sústredila sa. Ide sa na to. Okolo mňa sa začala zhlukovať ružová chakra, ktorá následne obklopila celú karavanu, ako aj ľudí popri nej. Viac sa sústreď! Zrúkla som na seba v duchu, keď dopadli prvé kamene, ktoré som

ledva udržala. Upadla som do väčšieho sústredenia a snažila sa udržať každý balvan, či už väčší alebo menší, robilo mi to ale obrovské problémy. Roztriasla som sa, ale nevzdávala.
Z nosa mi stiekol pramienok krvi. Dôsledok veľkej námahy, ktorú som tu vynaložila, aby som ochránila ľudí i samotnú karavanu. Vydrž. Ako som už spomínala skôr, niečo tak ťažké a v takom veľkom množstve som sa ešte nepokúšala zastaviť.
Zaťala som zuby. Problém nastal, keď som zistila, že s tými balvanmi nepohnem. Ken...Pomôž mi...Rozbi ich...na menšie kúsky...Šepla som, trochu trhane, ale predsa. Dúfala som, že ma počul. Rýchlo! Dodala som. Cítila som, že takto už dlho nevydržím. Spoliehala som sa naňho, pretože akonáhle tak učiní, budem schopná to všetko odhodiť preč, takto to ale bolo príliš ťažké, ledva som to udržala, nie to že by som tým ešte manipulovala.

pro **Ken Hiashi** Mon May 04, 2015 2:43 pm

Cez cestu som moc nekecal, jedine, ak chcel dačo ten chlapík odo mňa. Dával som skôr pozor na prípadné napadnutie alebo niečo podobného. Zatiaľ bolo všetko v poriadku, pomaly som šiel cez hory Kaminari no Kuni aj s karavanou. Zároveň fúkal chladný, ale za to čerstvý vietor, trochu si pohrával s mojimi vlasmi. Bol som pokojný, až do chvíle, čo som nezacítil menšie otrasy a následný výkrik, zával. Do krvi sa mi dostalo trochu adrenalínu. Yuna sa dala okamžite do akcie, všimol som si, že začala vytvárať tú svoju hviezdnú chakru a podarilo sa jej zadržiavať balvany. Nemusela ani hovoriť, vedel som, ako jej pomôžem. Aktivoval som okamžite Raiton no Yoroi. Obalila ma blesková chakra a moja práca sa mohla začať. Mrkol som na Yunu a v sekunde som zmizol k prvému balvanu, ten som jednou ranou rozbil na malé kúsky, popravde som používal prvý stupeň Jigokuzuki, pri čom, keď som rukou narazil na kameň, tak ho ten tlak rozbil na malé kusy. Dostatočne rýchlo som sa premiestňoval od jedného veľkého balvanu k druhému, nesnažil som sa využívať však moje Raiton no Yoroi na maximum, to by som sa zbytočne príliš veľa vyčerpal, toto bolo skôr také rozohrievanie. Veľkých balvanov bolo čím ďalej menej a jediné čo po nich ostalo boli menšie kúsky, pokračoval som v rozbíjaní, pokiaľ sa mi ich nepodarilo rozbiť všetky, ak sa niečo nestalo.

pro **Civil** Tue May 05, 2015 10:21 am

Karavána bola naozaj veľká, no nejakým zázrakom Yunina technika dokázala obsiahnuť priestor po jej celej dĺžke. Nebolo to však zadarmo. Bola takmer mŕtvolne unavená, pretože sa jednalo o naozaj veľké množstvo a nejednalo sa o zosyp kamenia len z jedného svahu, no skôr po celej dĺžke karavány. Podarilo sa vám však kamene pomerne efektívne zlikvidovať. Yuna si cez svoje vyčerpanie ani nevšimla siluety troch postáv, ktoré stáli na jednom zo svahov, odkiaľ na vás kamene padali. Dokonca ani nezacítila ich chakru. Predsa len Senzibilovia sa na podobné úkony museli sústrediť a ona mala čo robiť, aby vedela nabrať vlastný dych. Ken si ich však mohol všimnúť, keďže na neho aj z takej výšky vrhali tieň. Nikto okrem neho si ich ale nevšimol. Dokonca aj hlavný obchodník bol trocha mimo. Otvoril dvere na svojom voze, skotúľal sa dole a svojim zavalytím krokom pricupkal ku Yune.
"Ste v poriadku slečna ? Uf.. nečakal som problémy takto skoro. Musím vám poďakovať za vašu rýchlu reakciu." Na tvári mal pot, aj keď bolo pomerne chladno.

pro **Seishin Yuna** Wed May 06, 2015 1:57 pm

Ken mi pomohol včas. Ako balvany rozbíjal na menšie kúsky, bola som schopná ich následne odhodiť buď vedľa alebo niekde za karavanu tak, aby nerobili veľký problém pri prechode. Tie osoby som si nevšimla. Nemala som možnosť sa sústrediť i na niečo iné, než na udržiavanie chakry.
Akonáhle sme boli v bezpečí, ružová chakra zmizla a ja som zoskočila dole, kde sa mi takmer podlomili kolená, ale udržala som sa na nohách tým, že som sa oprela bokom o jednu z karaván. Následne som si sadla na jej okraj. Nemajte o mňa obavy, som v poriadku, len ma to trochu viac vyčerpalo. Nehľadiac na to, kto okolo mňa je, som si stiahla masku a utrela si prúd krvi, ktorý mi tiekol z nosa, do rukáva. Nemáte za čo, pane, je to naša práca. Zamrmlala som, pričom som zaklonila hlavu. Ďakujem ti Ken, bez teba by som to nebola zvládla. Venovala som vyčerpaný, ale predsa úprimný úsmev.
Trápilo ma trochu, že som ho nemohla objať ani nič také, ale viete. Misia je misia. Počas nich som si takéto musela odpustiť. Keď som sa uistila, že krvácanie nosa ustálo, nasadila som si masku späť na tvár a vrátila sa späť na svoje miesto.

pro **Ken Hiashi** Wed May 06, 2015 3:19 pm

Yune sa podarilo tie kamene nejako ,,upratať", a tak náš prvý problém bol za nami. Všimol som si však siluety postav hore na svahu a dopadal na nás ich tieň. Čo to boli za postavy? Napadlo ma ihneď, ale hneď na to som sa pozrel na Yunu, predtým som si nevšimol, že krváca z nosa, ale to bolo zapríčinené maskou, teraz keď ju mala dole som si to všimol. Musím priznať, že som sa o ňu obával, ale vypadalo to, že to zvláda. Hneď som sa objavil pri nej. Mohol som byť rád, že tu je, predsa len ja by som nedokázal ochrániť celú karavanu. " My by sme to bez teba nezvládli... " Povedal som na Yunu pri čom som sa pozeral na svah, kde stáli tie tri postavy. "Myslím, že tie kamene nebola náhoda." Potom som nadvihol troška obočie a ukázal na tie tri postavy na svahu.

pro **Seishin Yuna** Fri May 08, 2015 8:29 pm

Ja by som to nezvládla bez teba. Zjavne sa doplňujeme Ken-kun. Usmiala som sa naňho spoza masky, čo on už vidieť nemohol. Nebola som rada, že ju musím mať pred ním, ale tak on sám musel pochopiť, že ju ako člen ANBU jednotiek proste mať musím. Hm. Videl si niekoho? Ak áno, zrejme budeme v nebezpečenstve. Mali by sme dávať lepší pozor. Zamrmlala som nespokojne a pozrela sa hore, ale nikto tam už nebol. Prišli a zmizli. Výborne. Ken, drž sa vpredu prosím ťa, ja budem hliadkovať túto vzadu, hai? Sama som sa potom vzdialila a zaradila sa trošku vzadu. Takto to bude iste najlepšie.
Smolou bolo, že ja som nebola tak úplne senzbilom. Dokázala som len cítiť chakru tých, s ktorými som sa už stretla. Stopovať ich. Vedieť o každom ich kroku. Chakru hentých, ktorí nás napadli, som ale nezachytila, preto som ich nemohla začať prenasledovať. Aká to smola.

pro **Ken Hiashi** Fri May 08, 2015 8:38 pm

Počúval som Yunu a pozrel som sa na toho chlapíka, čo sa tak o Yunu zaujímal. Potom som znoval presunul pohľad na Yunu. "Ako len povieš." Odpovedal som bez námietok a pomaly som sa presunul viac do prednej časti karavanu, čakal som, kým sa celá karavana pohne. Tie postavy zatiaľ zmizli, preto som nevidel dôvod, prečo nepokračovať. Yuna mala pravdu, mali by sme dávať viacej pozor, ale ja som nebol senzibil, takže som bol v menšej nevýhode. Trošku som sa bál o Yunu, predsa len sa premáhala, tá krv...

pro **Civil** Sat May 09, 2015 5:25 pm

Postavy sa každopádne nestratili. Stále na vás zízali a očividne to vyzeralo tak, že len tak skoro neprestanú. Nie že by ste im však videli do tváre. Takto z diaľky, ste mohli postrehnúť len ich podivné oblečenie. Plášte nevýraznej farby s kapucami a nejakou pokrývkou tváre. Pravdepodobne nepatrili do tohto prostredia.
Chlapík len na Yunine slová prikývol a rýchlo vykríkol zopár rozkazov, po čom sa karavána dala znova do pohybu. Až vtedy sa postavy nepatrne pohli a nakoniec sa rozpadli na.. piesok? Kto vie. Z diaľky to mohlo vyzerať všelijak.
Cesta trvala pomerne dlho. Bolo to niekoľko hodín, poćas ktorých si Yuna ako tak stihla oddýchnuť. neudialo sa nič zvláštne. Len ste sa pár krát zastavili kvôli údržbe zvierať a klasickým prestávkam. Cestovanie v takejto karaváne oćividne nebolo nič ľahkého, aj keď to niekoho mohlo baviť. V podstate ste pomaly začali vychádzať z hôr, no tesne pred posledným "úsekom" ktorý zahrňoval cestičko pomedzi dvoch pohorí, ste museli núdzovo zastať. Do karavány sa uprel extrémne silný vietor. Nebolo to nič nezvyčajné, len tá sila bola naozaj neprirodzená. Samotné karavány museli doslova pritĺcť záchytnými kolmi a lanami, aby ich neprevrátilo. Sila vetra by sa dala prirovnať k nejakému hurikánu. Čo si však Ken a Yuna ako shinobi z tejto oblasti mohli všimnúť, bol práve piesok. Tu nemal čo robiť, keďźe ste sa nenachádzlai pri žiadnej púšti a dokonca ani pri vode. Stále tu však bol a v dosť veľkom množstve unášaný vetrom bombardoval strážnikov, vás a aj karavánu. Znova to smrdelo chakrou.. že by nejakým útok?

pro **Seishin Yuna** Sun May 10, 2015 5:27 pm

Pokračovali sme v ceste. Skutočne som si aspoň trochu oddýchla, vrátila som a do pôvodnej formy, hoc som skoro nonstop stála na nohách. Neboleli ma. Boli zvyknuté na takúto záťaž. Sem tam som uprela pohľad na Kena niekde tam úplne vpredu a musela som sa pre seba usmiať, ale inak som neprejavovala žiadne city. Aj keby, nikto by to kvôli maske nevidel.
Práve som sa hrala s chráničmi na svojom predlaktí, pretože sa mi z nepochopiteľných dôvodov z ničoho nič uvoľnili, keď mi však vletel do očí piesok a oprel sa do mňa silný vietor, hneď som sa prestala o to zaujímať a udivene sa rozhliadla. Bolo to nelogické, pretože sme sa nenachádzali na piesočnatom území a teda bola blbosť, aby sa s vetrom miešali čiastočky prachu.
Že by v tom mal niekto prsty? Vyskočila som na jednu z karaván. Tak by sa teraz hodilo, keby som mala normálne senzibilské schopnosti. Zamrmlala som si viac menej pre seba. Rada by som ostatných teraz chránila pred tým dotieravým vetrom, ale nemohla som. Nie teraz keď som mala pocit, že toto nie je len tak obyčajný vietor. Možno to na nás nachystali tí, ktorých predtým Ken videl. Zoskočila som k hnedovláskovi. Asi tu máme spoločnosť. Prehovorila som nespokojne, pričom som sa neustále rozhliadala.

pro **Ken Hiashi** Sun May 10, 2015 7:05 pm

Cesta trvala ďalšie hodiny, zvládal som to tak normálne... predsa len mali sme menšie prestávky takže som bol v úplnej pohode.
Pri našej ceste nás prekvapil veľmi silný vietor. V týchto horách som bol mnohokrát, ale nikdy v živote som nevidel kúsky piesku v tejto oblasti, bola to presa blbosť. Už teraz som tušil, že to nie je náhoda, naviac ten vietor bol naozaj silný, len som si predržiaval plášť, ktorý vial pod náporom silného vetra, a tak isto sa správali moje vlasy. Pozrel som sa po Yune a potom som sa pozeral po okolí. Očakával som niekoho, lebo toto nebolo normálne v tejto oblasti. Naviac som videl tie postavy na tom svahu pred niekoľkými hodinami, takže som vylúčil, že je práve toto náhoda.

pro **Nukenin** Sun May 10, 2015 9:30 pm

Znova sa na scéne objavili tri postavy, ktoré však momentálne ani Ken a ani Yuna, kvôli minimálnej viditeľnosti, nedokázali zaregistrovať. Xia sa na celú veternú smršť pozerala s celkom pobaveným úsmevom, ako keby od vás ani nič viac neočakávala. Jin a Tokoro sa pri tom sústredili. Obaja držali spojené dlane a keby že je niekto trebárs Hyuugom, pocítili by dosť veľké množstvo chakry, ktoré momentálne obaja spotrebovávali.. sústavne. "Mali by ste si pohnúť, nezdržujte." Súrila ich Xia a obaja prikývli. Uź na prvý pohľad by bolo jasné, kto je v tejto skupine veliteľom. "Kai!" Skríkli obaja, po čo msa samotná veterná smršť začala koncentrovať približne do stredu karavány a vytvárať obrovské tornádo. Nebolo to niečo, čo by Ken alebo Yuna dokázali zastaviť. Toto tornádo navyše obsahovali piesok.. ktorý každému zamedzil výhľad do svojho aj toho najbližśieho okolia. Celá karavána sa pod tlakom vetra začala zdvíhať. Masívny vietor ju spolu s vami a zo všetkými ľuďmi v okolí, doslova zodvihol a vsal do svojho jadra, po čom sa všetko rozletelo do okolia. Yuna a Ken mali to šťastie, že boli Shinobi. Na nejaký čas sa však aj im zatmelo pred očami.

Xia - Jin - Tokoro

Keď znova nabrali vedomie, obaja boli zviazaný pomerne tenkou reťazou o jedenzo stromov, ktorý sa nachádzal približne pol kilometra od diania. Nachádzalis a za daným priesmykom no rozhodne padli do nepriateľskej pasce. Ich kombinácia bola jednoducho príliš silná, žiadna šanca na obranu. Ani Yuna a ani Ken vśak neboli nijak vážne zranený.
Blízko pri nich sedela trojica shinobi, ktorý si práve niečo opekali na ohni. Vyzerali ako celkom normálny ninjovia ktorý sa práve vracali z nejakej misie a cestou sa zastavili doplniť svoje sily. Bolo však jasné, že celý útok zinscenovali práve oni. Čo viac, nevideli ste žiadneho ďalšieho preživčieho. Dokonca aj v dialke.. žiadny piesok.. ako keby sa všetko stratilo. Mohli ste zaregistrovať len časti rozbitej karavány, ktorej jednotlivé vozy navyše teraz horeli. Ako keby do nich udrel nejaký blesk. Tých ľudí, na ktorých ste z tohto nie príliš dobrého uhlu mohli vidieť, boli všetci do jedného mŕtvy. Z ich tela vytekala krv. Niektorý boli rozsekaný, iný domliaždený. Niektorý taktiež mali popáleniny. Yuna a Ken boli dostatočne inteligentný na to, aby si uvedomili.. že presne takto by karavána vyzerala, ak by na ňu zaútočili oni dvaja. Títo traja si vás zatiaľ príliš nevšímali.

pro **Seishin Yuna** Mon May 11, 2015 8:21 pm

Všetko sa to začalo pohýnať úplne iným smerom, než som očakávala. Stretli sme sa tu so silami, proti ktorým sme nemali šancu. Možno...možno keby sme tu boli len my sami dvaja, nejako by sme odtiaľ zdrhli. Našou úlohou však bolo ochraňovať, tuto sme ale nemali ako. Nemala som sa ako brániť pred takýmto typom útoku.
Zakrývala som si oči pred piesočnou búrkou, ktorá sa tu zniesla. Zrnká piesku mi liezli všade. Do očí, do nosa, do krku, napriek faktu, že som mala masku. Z ničoho nič som ale cítila, ako ma niečo niekam ťahá. Čo to...? Nohy sa mi odlepili od zeme. Snažila som sa niečoho pevného zachytiť, ale jediné, čo som chytila, bolo len zopár zrnok prachu. Doslova ma to vcuclo do nejakého obrovského tornáda a potom odhodilo. Ďalej som necítila nič viac, než len temnotu.

Pomaly som otvorila oči. Chvíľu som bola dezorientovaná, nevedela som, kde som. Bolel ma chrbát. Ale nebolo to nič hrozné, čo by sa nedalo vydržať. Chcela som sa ponaťahovať, ale nešlo to. Uvedomila som si, že som priviazaná k stromu spoločne s Kenom. V tej chvíli som si spomenula na to, čo sa stalo. Vyvalila som oči a prudko sa rozhliadla. Karavana bola rozbitá na márne kúsky, všetci okrem nás boli mŕtvi. Zlyhali sme? Očividne to tak bolo. Zlyhanie na plnej čiare. Povzdychla som si.
Uprela som vražedný pohľad na tých troch, ktorý si tam len tak opekali klobásky pri ohníčku, ako keby sa ani nechumelilo. To oni určite stáli za tým útokom. Podarilo by sa mi s pomocou hrubej, chakrou zvýšenej sily túto reťaz pretrhnúť? Za vyskúšanie nič nedám. Sústredila som sa a začala s pokusom o roztrhnutie reťaze, vyzerala síce krehko, ale kto vie, z čoho bola.

pro **Ken Hiashi** Mon May 11, 2015 8:54 pm

Počas toho všetkého sa zrazu začalo vytvárať tornádo v strede karavanu. Boli sme bez šance a naša misia hneď zlyhala. Ako by sme mohli ochraniť karavanu pred takým tornádom? Pre mňa to bolo nemožné a skôr než som začal hoc čo robiť masivný vietor mi zabraňoval v nejakom pohybe, všade boli zrnká piesku a prachu jednoducho som nič nevidel a vtedy ma prudký masivný vietor odtrhol od zeme a od vtedy si nepamätá, čo presne sa stalo.
Otvoril som oči pripútaný k nejakému stromu. Uvedomil som si čo sa stalo a videl som všetky tie mŕtvoly. Neviem prečo celkom som sa cítil sklamane, mali sme za úlohu ochraniť tých ľudí a oni tam ležali mŕtvy. Nebol však čas depkáriť, bol som rád, že Yuna žije aj keď ja som sa cítil dosť omlátene, to neznamenalo, že to tým trom nezrátam. Teda všimol som si tri postavy a doplo mi, že to oni za tým stoja, inak by nás nespútali. Čudné bolo, že tam nebol piesok a pri tom, keď napadli karavanu bolo tu mnoho piesku.. dokonale po sebe zahladili stopy.

pro **Civil** Tue May 12, 2015 4:34 pm

Xia - Jin - Tokoro

Spočiatku si váš nevšimli. Až keď Yuna sa začala snažiť roztrhnúť reťaz, jeden z nich spozornel a obrátil hlavu vašim smerom. "Sú hore" Prehovoril Tokoro, čo bol chlapík s hnedým tričkom a krátkymi rukávmi. Tento krát na vás upriamili pohľady všetci traja. Chvíľu vás len sledovali a skúmali. Predsa len ste mali svoju povesť a oni si o vás pred touto misiou čo to zistili. "Myslel som si že to bude náročnejšie." Pousmial sa Jin a len sa postavil, popri čom k vám na pár krokov podišiel. "Nič proti vám nemáme, neberte to nijak osobne. No nechajte si poradiť od skúsenejších Shinobi. Nevracajte sa do dediny.. bude na vás vypísaná od..." Skôr než stihol dohovoriť, za rameno ho chytilo dievča tmavšej pleti. "To by stačilo.. nemusia byť informovaný o všetkom. Koniec koncov sú to naši nepriatelia." Chlapík len prikývol a všetci traja sa dali do pohybu. zahasili oheň, zbalili si niektoré potrebné veci a vyrazili smerom do hôr. Yune sa až dobrých desať minút po ich odchode, reťaz nakoniec podarilo prelomiť. Vy ste tu však ostali sami, bez informácií či bez hocičoho. To čo podniknete ďalej, bolo len a len na vás. Bolo však jasné že ak sa tento útok zvalí na vás, čakali vás ťažké časy.

pro Sponsored content

HORY KAMINARI NO KUNI

HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI

Re: HORY KAMINARI NO KUNI