Rei Shinai [A-rank]

pro **Rei Shinai** Sat May 24, 2014 2:51 pm

Rei Shinai

Meno: Rei Shinai
Vek: 23
Pohlavie: Muž
Elementy: Neodhalené
Klan: Neznámy- nemá
Kekkei Tota, Kekkei Genkai: Nemá
Hmotnosť: 82 kg
Výška: 190 cm
Hodnosť: A-rank
Pôvod: Sever-Kita
Výbava:Základná výbava ninjov,
Anbu plášť,
Maska,
Rukavice,
Chakra pilulky,
Katana.

Charakteristika
Vnútorná
Rei, nenáročný, vyrovnaný a pokojný. Tiež lenivý a tak trochu flegmatický. Má mnoho vlastností, jednou z nich je, že si ide za svojim či už je to dobrou alebo zlou cestou. Ak niečo chce dosiahne to buď s násilím alebo bez. Nemá stanovené ciele, nad tým stále nerozmýšľa, možno neskôr, ak bude mať viac rokov tak bude chcieť založiť vlastný klan, ale to asi až neskôr. Vie byť dosť náladový. Nezaujíju ho ľudia a čo sa o ňom rozpráva. Žije trošku potulným životom a plní platenú prácu, ale nikdy nikomu nenechá vidieť jeho schopnosti. Rei si svoje schopnosti chráni pred zrakmi ľudí, väčšinou ten kto ich uvidí, tak ho zabije. Rei nepreferuje zabíjanie z radosti, ale zabíja ak mu niekto stojí v ceste alebo pre peniaze. Bolo to tak vždy. Dalo by sa teda povedať, že nerozoznáva nejakú temnotu a dobro, práve že on je na rozhraní, raz koná v záujme dobra a niekedy práve naopak. Nie je vôbec náročný. Väčšinou cestuje po svete, hľadá si nejakú prácu za peniaze a prespáva v lacných hostincoch. V živote nemá nikoho, koho by poznal. Vždy, keď sa niekde zastaví, tak ostáva len na jednu noc. Má rád zimu ale aj leto. Buď jedno alebo druhé, keď je poriadne zima alebo naopak, poriadne teplo. Vyrastal na nehostinnom severe, to na ňom nechalo niekoľko vlastností. Z časti je aj priateľský, ale keď že sa nikde nezastavuje moc priateľov nemá. Konzumáciu alkoholu obmedzuje a pije ho len, ak ma čo oslavovať alebo sa nájde nejaká príležitosť. V takých krčmách strávi naozaj hodnu chvíľu. Jeho hlavným potešením je hazard, vlastne len poker. Táto hra ho baví, v pokeri je dosť dobrý, ale nie najlepší. Preto sa mu niekedy stane, že prehrá aj väčšiu čiastku peňazí. v tom nevidí problém, keďže je v období, kde je naozaj dosť špinavej práce.
Vonkajšia
Tak začneme od hlavy má blond vlasy. Vlasy má také maximálne až po koniec krku. Oči má jasne modré. Na tvári nemá žiadné tetovanie, len na chrbte, ďalej ma jednu alebo dve kovové ozdoby na tvári, aby bol dostatočne cool! Na krku nosieva nejaký prívesok. Je to prívesok, ktorý má od človeka menom Akio. Má celkom krátky nos a krk má taký normálny. Jeho ruky sú svalnaté, to preto,lebo na sebe pracuje. Chrbat má normálny, bez žiadnej vady. Celé Akihirovo telo je vyšportované. Na tele má ešte jednu jazvu. Presnejšie takú malú na boku, keď bol malý. Akihiro si potrpí na voľnom a pohodlnom oblečení, neznáša tesné oblečenia. Na nohách má tenisky alebo sandále. Nohavice má také čierne a keď tak nosí ešte aj tmavo modrú vestu. Snaží sa stále vypadať dobre a nechce, aby to bolo naopak. Niekedy sa ĺudia naňho trošku čudne pozerajú, ak ho vidia v zime oblečeného len v takom obyčajnom oblečení. To má zo severu, bola tam večne zima a jeho telo si celkom dobre zvyklo na chlad, preto keď je v teplejšej oblasti, cíti to trochu viac na pokožke.

Štýl boja
Reiovím prvým zameraním je kenjutsu a taijutsu. S mečom vie veľmi dobre narábať tak isto aj s kunaimi a ihlicami. Biť sa vie taktiež veľmi dobré a toto všetko vlastne používa pri svojom štýle boja. Ninjutsu ovláda na dobrej úrovni, nevie ani aký element ovláda, ak nejaký je. Vie však veľmi dobre ovládať obyčajnou chakrou a naučil sa aj Fuinjutsu. V boji je naozaj rýchly a jeho bojové schopnosti môže málo kto vidieť. Jeho rýchlosť v súbojoch zaručuje jeho nadpriemerné shunshin no jutsu, ale taktiež Hiraishin jutsu, ktoré vymyslel práve on. Je to jeho výtvor, ktorý sa mu podarilo vymyslieť, trvalo to síce niekoľko rokov, ale naozaj sa to vyplatilo. Spojením Hiraishinu a jeho schopností boja na blízko sa z neho stáva naozaj silný bojovník. Vďaka svojej manipulácií s chakrou, ktorá je na dosť dobrej úrovni používa rasengan. Jeho kunaie sú obyčajné, májú však inú ručku, je na nich len papierik s pečaťou, pomocou ktorých funguje Hiraishin no Jutsu.

Techniky a body
Taijutsu: 4
Genjutsu: 0.5
Ninjutsu: 4.5
Síla: 3
Rychlost: 4
Inteligence: 3
chakra: 3
Ručné pečate: 1

E-ranky
Všetky základné

D-rank
Shunshin no jutsu
Kanashibari no Jutsu
C-rank
-
B-rank
Keiyaku Fuin
A-rank
Tsuin Rasengan
Rasengan
Oodama Rasengan
S-rank
Hiraishin no jutsu

Príbeh

Kapitola I.

Tak kde začať, asi narodením. No narodil som sa pred 23 rokmi, presný dátum a čas neviem ale niekedy v chladných mesiacoch. Narodeniny oslavujem 3.12. v ten dátum pred 23 rokmi ma objavili pred jedným nie moc bohatým sirotincom. No vlastne to bol moc chudobný sirotinec, ale predsa ma prijali. To bolo moje šťastie. Že vraj ma niekto zanechal pred dverami, aké klišé... Ale aspoň má moja matka alebo otec zanechali pred sirotincom a nenechali ma zomrieť. Doteraz neviem kto je moja matka a môj otec a v podstate ma to nezaujíma. Vráťme sa k príbehu. V tom chudobnom sirotinci ma prijali, bolo to na severe a vonku bola nehorázne zima. V sirotinci som rástol, že vraj nikto so mnou nemal problém, bol som malé tiché a pokojné dieťa, ale dostatočne zvedavé na to aby som vzbudil pozornosť. Prešlo pár rokov a ja som sa učil chodiť, neskôr písať rátať a všetky všemožné veci potrebné k životu. Mal som šťastie, že ma dali pred sirotinec, kde mali aspoň úroveň aj keď nemali peniaze. Už ako malý som bol nútený pracovať v tom sirotinci, mal som tam zopár kamarátov. Prácovať som mal na mysli upratovať sirotinec, starať sa o zvieratá, ktoré sme tam chovali a podobne. Boli tam dosť priateľský ľudia, hlavne Naomi, žena ktorá to tam vlastnila a starala sa o deti. Mala vtedy asi 35 a mala aj manžela aten mal 42. Obaja boli veľmi dobrí ľudia, preto vlastne aj žijem. Niekto by malé dieťa bol schopný nechať len tak napospas. Roky ubiehali a ubiehali. Ja som rástol taktiež dosť rýchle, od tých jednoduchých prác som prešiel na zloźitejśie okolo sirotinca. Dostával som tam základné vzdelanie, lebo Naomi a jej manžel vedeli toho naozaj dosť. Keď som dosiahol nejako 12 rokov stala sa taká tragédia. Manžel Naomi zomrel, tá ten sirotinec sama nemohla viesť. Všetky deti v sirotinci boli nútené odísť. Možno by sme to aj zvládli, ale Naomi sa tak trochu už zbláznila. Od toho okamihu, ako som od takého mladého veku dokázal prežiť až sem som sám prekvapený. Nadišlo jedno z ťažších období, v tej dobe bola všade chudoba. Ja ako 12-13 ročný chlapec som šiel do jedného menšieho mesta. Nikto sa o mňa nezaujímal a nemal som rodinu. Možno aj hej ale o nej som nevedel. Keďže som mal tak málo rokov, nemal som moc možností. Musel som sa zamestnať. Ešte teraz si pamätám ako moje prvé nesmelé kroky viedli do krčmy s názvom Chromá Vrana. Nevedel som čo to bolo za hostinec s takým čudným názvom, ale hovorilo sa tam, že tam sa dá niečo robiť. Keď som vošiel dnu, pár ľudí zazeralo, čo tam robím. Mal som predsa len málo rokov. Nesmelo som prišiel ku hlavnému. Spýtal som sa ho či by sa práca nenašla. Bol to taký typický vysoký a tučný barman s veľkým pupkom. Mal kúsok tváre zjazvenú. Tak trocha som sa ho bál a mal som prečo. Prácu mi ponukol, ale takú, že mi nedal ani peniaze, len mi ponúkol izbu a nejaké jedlo. A pracoval som teda dosť tvrdo. Denne som musel buď obsluhovať ožranov, ak nie ich tak som musel upratovať izby. Denne som musel všetko upratať, spál som minimum a pracoval dosť veľa. Nemal som však na výber. Ubehli asi dva roky, moc som sa nezmenil, možno som bol trochu pochudnutý. Môj život sa ubiehal však zlým smerom, až do jedného dňa...

Kapitola II.

Dňa keď pred záverečnou vošiel do hostinca ten chlapík. Podivný chlapík v čiernom plášti a na chrbte mal dlhú katanu. Sadol si a ja som ho prišiel obslúžiť, môj výraz nevypadal nadšene, mal som trochu pochudnuté ruky a mohol vidieť, že mám zodraté kolená od toho denného čistenia podlahy. Objednal si večeru a nejaký alkohol. Cestou ako som šiel smerom k nemu som sa však zakopol o nohu nejakého ožrana. Všetko, čo som mal priniesť tomu chlapíkovi sa rozsipalo na zem. Ja som zaťal zuby, lebo bolo mi jasné, že najskôr od hostinského dostanem minimálne vykričané a nedá mi ani večeru. Hostinský si to aj všimol, už šiel ku mne. Medzitým sa tiež postavil ten podivný chlapík v čiernom plášti. Ja som naňho zdvihol hlavu. Bol som trośku z neho vystrašený, lebo z neho vyžarovala taká negatívna energia. V tom prišiel predo mňa hostinský, postavil ma na nohy. Ja som sklonil hlavu. V tom som schytal poriadnú medzi zuby od vedúceho a doslova som letel zas na zem. Hostinský začal kričať, že nič nerobím a že som len zbytočný článok toho hostinca. Ostal som ležať na zemi, vtedy ten chlapík z hostinca vytiahol katanu a vrazil ju priamo do hostinského. Vystriekla na mňa krv. A vyvalil som na toho chlapíka oči. Blížil sa aj ku mne, čakal som, že ma zabije ale v tom mi podal druhú ruku. Tú som prijal. Konečne som sa oslobodil od tej odpornej práce, ktorú som robil. Ten chlapík sa volal Akio, dobrý človek okolo 40ky vykonavajúci svoju prácu. A čo robil? Zabíjal za peniaze. No ten čo ma zamestnával, že vraj vedel toho veľa a niekto žiadal jeho smrť. V 15 rokoch moje trápenie v tom hostinci skončilo a pomocnú ruko od Akia som prijal. Odvtedy sa môj život začal uberať lepším smerom. Stal som sa jeho dieťaťom, no alebo priateľom. Vždy ma zaujímal dôvod, prečo ma tam nenechal a podal mi ruku, ale nikdy som sa ho nedozvedel. Akio ovládal chakru a naozaj vedel dobre narábať s katanou. Začal ma to tak trocha učiť, popri cestách, ktoré sme spolu viedli. Hovoril niečo o tom, že mám talent. Nevedel, či mám v sebe chakru, to som nevedel ani ja. Raz vyšlo najavo, že ju v sebe mám. Čo sa týkalo jeho práce, stále zabíjal za peniaze, ja som v tom nevidel žiadné zlo. Málo kedy sme na cestách stretli niekoho milého alebo s chakrou. Ale videl som toho mnoho a naučil som sa teda naozaj veľa od Akia. Základy ovládania chakry, ale aj kenjutsu a hádzanie zbraní. Všetko čo sa mi hodí do budúcnosti. Tretí zvrat v mojom živote sa udial, keď som mal 18 rokov. Akio zomrel, nebola to žiadná epická smrť a nečkajte v príbehu ďalej epickú pomstu. Zomrel jednoducho na otravu krvi. Vlastne mal veľké bolesti a žiadal, aby som mu to uľahčil, čo som aj musel urobiť. Za tie tri roky, ktoré som s ním strávil som neľutoval nič, bol mi priateľom a otcom. Keď som mu poslednýkrát povedal zbohom a potom som mu vrazil kunai do srdca, tak nejak som cítil dosť veľkú prázdnotu v srdci. Spôsobené to bolo asi tým, že predtým som nemal nikoho takého a nestratil som ho. Začal som nosiť Akiov náhrdelník, aby mi aspoň niečo po ňom zostalo.
.

Dni sa bez Akia vliekli pomalšie, ale ja som musel stále prežívať, a tak som teda začal pekne pomaly robiť prácu čo on, vlastne nie tak nebezpečnú a nezábijal som ľudí, skôr som im pomáhal s nejakými banditmi a podobne. Moje kenjutsu sa začalo zdokonaľovať, tak nejak to bolo aj v ninjutsu, respektívne som začal rozvíjať fuinjutsu a manipuláciu chakrou. Nikomu som však nehovoril, že dokážem ovládať chakru. Po dvoch rokoch som začal robiť nebezpečnejšiu prácu. Už som začal zabíjať nebezpečných ľudí ako Akio, väčšinou s mojimi schopnosťami to bolo jednoduché, ale predsa len mať niekoho krv na svojich rukách bolo pre mňa trošku traumatizujúce. Asi po pol roku som začal zvykať. Ani neviem ako a prečo. Mojim cieľom začalo byť prežívanie a čím ďalej som chcel byť silnejšim, teda aspoň tak aby som dokázal sa sám ubrániť. Mal som svoje pravidlá, čo sa týkalo toho zabíjania, nikdy som sa nezastavoval na jednom mieste dlhšie ako dva dni po vykonanej práci a tiež som nechodil na rovnaké miesta viackrát. Prešiel som dosť miest na svete, zabil som niekoľko zlých, ale aj dobrých ľudí. Niečo aj doteraz ľutujem, ale na tom nezáleží. Začal som vymýšľať vlastné techniky s chakrou alebo som niečo chcel napodobňovať, čo som videl. Podarilo sa mi vytvoriť jedno jutsu, na ktoré som prišiel sám. Obľúbil som si poker. Asi keď som mal 21, tak som prestal s mojou aktivitou, potreboval som sa trochu utiahnuť do pozadia, lebo v poslednej dobe tu bolo veľa vrážď. Znova som navštívil sever, na pár mesiacov som sa zabýval v jednej menšej ale aj cez to peknej dedinke. Trénoval som za ňou na snehu a rozvíjal svoje schopnosti. Spoznal som jednu ženu, veľmi peknú a hlavne sa vedela dobre počúvať. Tak nejak som sa s Yumi celkom dobre spriatelil, a počas tých mesiacov som sa asi do nej zabúchol. Proste bola pre mňa super, navrhol som či si teda spolu nezačneme. Nebola proti, ale predsa len nám to nevydržalo, ale aj tak rád na to spomínam, lebo sme si spolu užili naozaj veľa zážitkov. No hneď ako mi dala kopačky, jednoducho som zasa vyrazil na cesty. Narazil som na jedného obchodníka. S tým obchodníkom som cestoval pár dní. Bol to podliacký parchant. Za tie mesiace, čo som sa utiahol do krytu niekto na mňa napísal odmenu, a ten parchant bol práve niekto, kto sa nejako skontaktoval s nejakými ľuďmi, čo chcú peniaze. Odmena na mňa bola asi za to zabíjanie a niekto zistil, že som to bol ja. Pravdupovediac mali skvelý plán ma uspať a potom ma zabiť, nuž nevyšlo im to, z jednoduchého dôvodu. Alkohol som nepil skoro vôbec a keď ma ponúkol ten obchodník vínom, zobral som si ho k sebe a ľahol si na zem, ale nevypil som. Snažil som sa zaspáť, ale oni si mysleli, že som to vypil a nakoniec som ich sám musel zabiť. Aj toho obchodníka. Tí dvaja však boli ninjovia a ten súboj bol vyčerpavajúci. Čo som si však z toho súboja odniesol? Nemôžem veriť nikomu a možno som v prúseru, ak je na mňa vypísaná odmena. Od tej príhody ubehli tri mesiace. Momentálne pokračujem na cestách, od tej príhody s tým obchodníkom som zatiaľ nemal žiadnu prácu, a tak mám trochu menej peňazí.

pro **Hokori Mai** Sat May 24, 2014 5:30 pm

POVOLENO

Rei Shinai [A-rank]

Rei Shinai [A-rank]

Re: Rei Shinai [A-rank]