Shiro Ochita

Meno a priezvisko: Shiro Ochita
Prezývka: Krvavý Démon
Vek: 16
Pohlavie: Muž
Klan: Tooya
KG:

Chiton~Krv

Ako už názov napovedá, Kekei Genkai klanu Ochita je perfektné ovládanie vlastnej krvi, na obrovskej úrovni. Dokážu ňou manipulovať, využívať ako zbraň, a hlavne techniky sa skoro zameriavajú na Suiton podstatu, takže máme aj nevýhodu. No na rozdiel od Suitonu, klan Ochita dokáže svoju krv prepravovať vo svojom tele, takže na akomkoľvek mieste ju dokážu využívať, a dokážu ju zhustiť na tak vysokú úroveň, až sa to ani nezdá ako Suiton, ale nejaké pevné teleso. Preto je klan Ochita najviac obávaný v celej Iwe, pre ich hrôzostrašné a Satanistické techniky. Tiež však majú najlepšie predpoklady aby sa stali perfektnými medikmi.

Krv:

Sensei:

Vzhľad:
Jeho vzhľad je v celku jednoduchý. Obyčajný adolescent, ktorý sa snaží byť čo najviac cool, a hlavne vyčnievať z davu o čom jedná aj jeho rebelantská povaha. A presne rebelantstvo sa odráža aj na výzore. Má stredne dlhé, čierne špicaté vlasy, ktorá mu presne padnú k krvavo červeným alebo dokonca oranžovým očiam, ktoré v sebe nesú aj prvky žltej, a tak ich tvoria fascinujúco. Čo sa týka moderných výdobytkov, už sa schválne, aby naštval ako sestru, tak rodinu, nechal potetovať a prepiercingovať tvár, hlavne v okolí úst a v okolí uší. Čo sa oblečenia týka, nie je až taký výstredný, obvykle nosí nejaké tričko a kraťasy, s dobre pasujúcimi botaskami, čo niekedy vytvára dojem, že ani nie je Ninja, pretože svoju čelenku na sebe nenosí, a vždy ju má ukrytú len v batohu. Tiež nosí rôzne potítka a náramky, a to isté platí aj pre krk, kde je ovešaný rôznymi náhrdelníkmy a príveskami, ktoré podostával od svojich dievčat.

Personalita
Jeho povaha, to je to isté aj s vzhľadom. Strašne dobrácky rebel v skratke. Aj keď poslednú dobu sa to nedá povedať, o tom že je dobrák, pretože.. Začína robiť naschvály každému. Poslednú dobu sa zdá, že je čím viac, tým väčší sviniar. No stále aspoň trochu dobrý. V minulosti totiž, vždy rebeloval, robil prúsery, vtípky a podobne, vždy sa snažil nejako urobiť zlé iným, ale vždy len niečo malé aby ich to veľmi nenaštvalo. Vtedy sa vždy milo usmieval, čo z neho robilo „dobráckeho hajzla“ ktorý dokázal odložiť problémy a aj pomôcť iným, ak ho požiadali. No nie teraz, teraz ho sestra príliš zmenila. Vzal si ju ako vzor, pričom to nikomu nepovedal, a začal sa správať ako ona. Horšie a horšie. Vždy uštipačný tón na perách, vždy nepekné poznámky voči osobe ktorá mu nesedí, vždy fľaška Whisky v ruke, a v druhej ruke objíma dievča, ktoré znova zbalil. Áno, jeho život je život sukničkára, každý deň, po celý trávi v meste, kde hľadá nejaké úlovky, ktoré zbalí a potom, len čo ho prestane po pár dňoch baviť odkopne a zabudne. Áno, zdá sa že je hrozný, ale všetko má svoj dôvod. Bol dobrák, a dúfal že ho sestra, ktorú mal tak rád, začne nejako.. No dúfal že aj ona ho začne brať ako brata, ale nikdy. Nestalo sa to, stále k nemu bola zlá a odmeraná, a on nikde nevedel prečo. Bolo to tým, že ho rodička obdivovali a ju nemali radi, alenže ako on zato mohol? Preto tomu nechápal, tak možno dúfal, že ak sa začne správať tak ako ona, všimne si ho a znova.. sa uzmieria, a budú ako pravý súrodenci. Niekde totiž vnútri Shira, niekde hlboko v srdci sa ten dobrák nachádza, a čaká kým ho dostanú von. Kým to však nebude, ten hajzlík ostane vonku a ďalej bude tropiť problémy. Je to človek, ktorý hovorí čo na srdci, to na jazyku, nemá problém povedať hrozné veci aj samotnému Tsuchikágemu, tentoraz aj Raikágemu, a je mu to v podstate jedno. Nič ho nedokáže vytočiť, preto sa niekedy zdá ako totálny ignorant.
Má rád odpočinok, má rád svoj kľud, ale čo má najradšej, vo vnútri, svoju sestru, no nedáva to najavo. Prečo by aj mal, keď by sa asi dočkal len sklamania. Miluje svoju Whisky, svoje ženské a to mu k životu zatiaľ stačí. Neznáša .. No je toho veľmi veľa čo neznáša tento narcista a egoista. Lenže vypísať to tu by trvalo veky, tak to skrátim. Čo je proti nemu, to nenávidí. Pretvárka pred svetom, pod povrchom je ale úplne iný a len tým ktorým verí, ukáže pravú dobrácku tvár.

Sen:
Jeho sen je možno na smiech, ale pre neho má veľký význam. Chce sa uzmieriť so svojou sestrou, a .. Možno je to vážne divné, no chce zažiť tie časy, ktoré vidí len v televízoroch. Ako sa to hovorí? Súrodenecká láska, to má na mysli! Niečo sa ale stalo a má nový sen. Previesť sestru na stranu dobra.

Dedina: Kumagure no sato
Miesto narodenia: Iwagakure no sato
Miesto vzrastania: Iwagakure no satto

Rank:
Tokubetsu Jounin

Zameranie:
Kekei Genkai Ninjutsu/Taijutsu/Rýchlosť

Body:

Ninjutsu - 4
Jeho klan mu doslova prikazuje aby sa jeho zameriavanie týkalo Ninjutsu. Väčšinou ho používa, pretože jeho Kekei Genkai, jeho vrodená schopnosť perfektného ovládania krvi, je naozaj úctyhodná. Preto sa už od malička zameral na toto odvetvie, a spolu s Taijutsu zdokonaľoval svoje schopnosti.
Genjutsu – 1,5
No, z radov tohto zamerania si veľa neodniesol a to už preto, lebo sa mu nikdy nechcelo. Nieje žiaden génius a do vienka nedostal žiaden talent na Genjutsu, aj keď jeho Kekei Genkai mu to dovoľuje. No nato.. Pre neho Genjutsu vôbec nie je cool, preto radšej využíva Ninjutsu a Taijutsu, aby sa mohol predviesť, lebo to každý vidí. K tomu asi aj prispieva, že ako malý bol už raz uväznený v krvavom Genjutsu a odvtedy sa tohto odvetvia bojí.
Taijutsu – 4
Jeho druhé hlavné Shinobi zameranie, z troch najzákladnejších. Nie je v tom majster, ale aj tak dokáže svoje umenie boja s telom dosahovať aj na vyššie úrovne, ako je Jounin. Samozrejme, nikdy neporazil nikoho kto mal Taijutsu prioritu, napríklad svoju sestru, ale aj Shira je veľmi ťažké poraziť z blízka, pri jeho kombinácii s krvou, je totiž nebezpečný.
Inteligencia – 3
Nie je to žiaden génius, ale určite nie je žiaden hlupák. Je taký pekný, možno trochu lepší priemer až nadpriemer, a to mu bohato stačí. Nikdy sa nehrnul do bojov, vlastne nikdy poriadne nebojoval, má hlavu na menšie taktiky, no nikdy sa necítil na nejaké veľké presúvanie vojsk a podobne. Vlastne, má talent jedine na balenie, a tam veľa inteligencie netreba.
Čakra- 3,5
Niekedy sa zdá že má dosť čakry, a áno má. Vďačí zato svojej krvi, ktoré mu regeneruje všetko v tele, a tak si niekedy môže dovoliť viac ako sa zdá. Aj keď on sa to ešte nenaučil ovládať, vďaka tomu že aj s trochou krvi dokáže veľa, je jeho čakra nadpriemerná v rozmedzí Jouninov, no určite nie je abnormálna ako niekde v Uzumaki klane, na ktorý nikdy mať nebude.
Ručné pečate –3
Rýchlosť pečatí, alebo inak, rýchlosť pečatenia, je jeho slabina, ale on obvykle ani pečate nepotrebuje. Má techniky, ktoré vôbec nesúvisia s pečaťami, a aj keby súper pečate videl, nikdy ich nepochopí, ak nie je z klanu Ochita. Takže sa na toto odvetvie trochu vykašľal a radšej sa sústredil na niečo zmysluplnejšie.
Rýchlosť – 5
Ako mladík pochopil, že jeho sila nikdy nebude veľká. Vedel že je príliš lenivý aby trénoval s činkami v posilke a podobne, ale radšej miloval beh. A tak sa u neho zrodil obrovský talent na rýchlosti, kedy so spojením Shunshinu jeho rýchlosť pomaly doháňa aj slávneho Shisuia, ktorý je známi práve touto technikou, ktorú si tak vypestoval na maximum.
Sila - 1
Ako už bolo spomenuté, jeho sila je jeho slabina. Zistil to vo chvíli, keď šiel za sestrou, trochu podgurážený, a čo sa stalo, to radšej nepoviem, ale jendoducho zistil, že na silu nemá. Preto aj keď cvičí, nikdy nenaberá, a tak kašle na odvetvie sily. Radšej ostane pri uhýbaní a možno zdrhaní.

~Príchod.. Démona?~
Klan Ochita sa od nepamäti prirovnáva k obrovskej sile a moci, ale hlavne k hrdosti na ich „čistú“ a „vznešenú“ krv. Egoistický maniaci! Ten klan je prehnitý od základu, a už asi nič ho nedokáže napraviť! Toto sú moje posledné spisy, ktoré vám zanechávam, aby ste si sami urobili predstavu, ako sa žilo v tomto klane. Klane.. Ktorý som z duše nenávidel. Príliš namyslený, príliš hlúpy, nevidiaci a slepý! Obrali ma o všetko, obrali ma aj o sestru, nech nečakajú nič pekné odo mňa! Zaplatia za svoje skutky, ktoré mne a mojej sestre spôsobili!

Bol krásny slnečný deň, čo bolo niečo, zázračné, ak si vezmeme, že bol v Iwe čas búrok, kedy bolo nebo stále zatiahnuté. Ale v tento deň nebol. Bolo naozaj príjemne, a práve v tento deň som sa narodil. Do nie príliš peknej rodiny a do ešte horšieho klanu. Ja Shiro Ochíta som po prvý krát uzrel svet svojimi očami, presne v jeseni, kedy padalo lístie a ja som získal farbu očí práve po ňom. Moje oranžovo žlté podzimné oči sa upreli na moju matku a otca, v ktorých som videl.. Nadšenie? Áno tak to bolo, konečne prišiel do ich rodiny mužský potomok, od ktorého očakávali príliš. Chceli aby som ďalej rozširoval slávu ich klanu, ale ja som nebol ako moja sestra. Áno, mal som sestru, Tenshi Ochítu! Ktorá ma ale na rozdiel od otca a matky nenávidela. A ja som nikdy nepochopil prečo.

Prvé roky doma, boli ako rozprávka. Mal som všetko, čo som si poprial, čokoľvek. Trochu ma rozmazľovali, pravda, ale pre nich som bol pýcha, pýcha ktorá im mala priniesť mnoho. A ja som sa nechal, a ako úplný imbecil som zabudol, že v dome je jedna osoba, ktorá trpí, pretože som sa narodil. No ja som nevedel prečo. Stále. Moja sestra, z ktorou som sa chcel hrať, chcel byť aspoň chvíľu lebo bola asi jediná koho som si obľúbil doma, ona sa mi vyhýbala, utekala, niekedy mi robila príliš strašne naschvál, len aby som nebol šťastný. Ale nejako som to už nerozoberal, veď ony sa ľady raz roztopia.

Mýlil som sa, a to ukrutne. Nie len že sa ľady netopili, oni dokonca ešte viac mrzli! Čím viac ma otec vychvaľoval, tým viac ma Tenshi nenávidela. Nevedel som prečo, nechápal som tomu, a dosť to bolelo, aj keď som to na sebe nikdy nenechal poznať. Chodil som za ňou, pýtal sa na ňu, riešil som to, ale bez výsledku. Napriek tomu ako som sa snažil, a vždy bol veselý, vždy robil naprieky, ale len také, súrodenecké, a pokúšal sa aby cítila že ju mám rád, ona mrzla, a na mňa zanevrela. Začala sa správať hrozne, začala piť, myslím že aj drogovať, každý deň bola s inými a doma sa nikdy neukazovala. Začal mi doma teror, a prečo? .. Pretože začal otcov výcvik. Ani nezistil že nemám talent, hneď do mňa vložil všetku svoju nádej, aj keď ju radšej mal do sestry, to ona bola talentovaná, nie ja. No on to nevidel, pozeral len na pohlavné orgány, a mňa dal na vrchol. Ale ja som naň dočiahnuť nedokázal, vždy som bol len na spodnom priečku a zdola sledoval moju sestru. Tá už bola Chunínom, keď ma zapísali na akadémiu. A ja som sa snažil, zo všetkých síl som nechcel sklamať otca, aj keď talent som nemal, musel som trénovať aj po nociach, len aby som dohnal Tenshi, mnoho krát som sa priblížil k smrti tréningom, ktorý mi dal otec, ale ona ani raz.. Ani raz to neuznala. Ako sa ona snažila získať otcove uznanie, ja som sa snažil získať uznanie od nej..

Ale to neprišlo ani po získaní čelenky. Moji rodičia jasali, boli na mňa hrdý, do celého sveta to dobre že nerozkríkli, ale ja som cítil len chlad a smútok. Keď som zazrel sestrin chrbát, ako odchádza z domu. Cítil som to.. Že ju to bolelo?.. Ale veď ja som jej nikdy nič neurobil! Ja.. Ja už .. Néé-chan?.. Ak som aj niečo urobil, prečo mi nechceš odpustiť?.. Ja už neviem čo robiť.. Prečo.. Prečo ja?.. Bože prečo ja?! Zreval som doma, a utiekol. Áno, to dorazilo dobre mojich rodičov! A dúfal som že aj sestru! Dúfal som že si to dá za vinu a že ju to bude bolieť, tak ako to bolelo mňa! Celý život som potichu plakal, vždy keď som bol sám som zúfal, tak nech to aj ona pocíti! A stal som sa ňou. Na začiatok som utiekol z domu, a zabýval sa niekde v kartónových škatuliach, niekde na okraji dediny. Neznášal som ten klan! Urobili mi veľa zlého! Mne a mojej sestre, to oni nás rozdelili a to im neodpustím. Vo vnútri bola Tenshi pre mňa vzorom, a ja som sa stal naozaj ňou. Začal som piť, začal som domov nosiť každý deň inú babu, začal som sa správať ako hajzel, a zúfalo som dúfal, že aspoň teraz si ma všimne. A že konečne dosiahneme uzmierenia.

Rok nato ako som dosiahol Genínstva, som bol prihlásený Senseiom na Chunínsku skúšku. Vedel som, že obhajujem česť a moc svojho klanu, že jednoducho musím vyhrať, že musím bojovať až do dna, a nesmiem sa vzdať. No nerobil som to pre klan, svoj klan som nenávidel, robil som to pre jednu osobu, ktorá našťastie bola v hľadisku, no skrytá, a ja som ju nevidel. Bola to Tenshi, moja sestra, nenávidená, ale zároveň milovaná Néé-chan. Bola už Jouninom, predsa len bola staršia a omnoho, vyspelejšia, ale ja som robil Chunínske, a nemienil som ostať len na tejto hodnosti. Možno až budem lepší.. si ma začne všímať.

A nastali skúšky. Tak ako zvyčajne, tvorené z testu a z boja. Test bol pre mňa malina, možno som prišiel naň trochu podnapitý, ale to mi vlastne pomohlo. Dosiahol som skvelé výsledky, vďaka opisovaniu, a to sám neviem ako sa mi to podarilo. Ale čo, človek v podnapitosti dokáže také veci, ktoré by normálne nikdy neurobil! Ale prišiel na rad boj. Boj ktorý som jednoducho musel vyhrať. Našťastie pre mňa, proti mne dali istého Kirijského zmetka, ktorý ledva ovládal Suiton a ja som ani nechápal ako sa dostal na skúšky. Prečo ho vôbec prihlásili. Boj nebol ťažký, jediná technika ktorá sa zdala nebezpečnou bolo Kirigakure no jutsu, technika ukrytia sa v hmle, ale ja, ja Shiro Ochíta som ovládal nebezpečnejšie techniky. Už na takej malej úrovni som dokázal tvoriť vysokoúrovňové techniky, kedy som ukázal že nie len Hoozukiovci sú imúnny voči Taijutsu. Prekvapil som všetkých, všetkých keď videli čo som vyvádzal na skúške. Napriek tomu, že každý vedel kto som, že som bol lajdák, že som bol vyvrheľ ktorý ani nechcel byť Shinobim, že som bol ten ktorý stále sedel v bare a len chľastal a balil, ten ktorý sa riadil mottom ..
„Radšej umriem s AIDSom, ako s plným vajcom!“.. Tak ten vyhral Chunínske, kde ukázal, že talent v ňom je. Stal som sa Chunínom, okamžite. Bol som šťastný, vážne, pohľad som upriamil do hľadiska, videl som otca, ktorý plakal od dojatia, matku, ktorá plakala tiež a hrdo tlieskala, na ostatok rodiny až na... Až na tajne skrytú sestru, ktorú som nevidel. Nikto by nepochopil ako môže takáto vec tak znížiť náladu.
Néé-chan? Kde si?.. Neostalo to však len tak. Tsuchikage ma hneď po menovaní na Chunína, rovno pred všetkými keď uvidel talent, oznámil že ma posiela zarovno na Jouninskú skúšku.. Neviem prečo, neviem načo, ale šťastný som nebol. Všetci boli, ale ja nie.. Ja som hľadal v hľadisku Tenshi.. nebola tam.. stále.. A môj sen sa rúcal.

Ona to videla, ja som to nevedel. Doma bolo kvôli tomu peklo a ja som sa z ňou znova prestal rozprávať, poslal som ju kade ľahšie, nadával po nej a znova utiekol z domu. Tentoraz som sa celý týždeň neukazoval doma, ležal som niekde v postrannej uličke a chľastal. Takto mi bolo lepšie, lepšie si odstaviť celkom nervový systém ako stále pociťovať bolesť z toho, ako mi sestra krivdí. Týždeň som bol totálne na dne, ale postavil som sa. Vždy som veril na krajšie zajtrajšky, postavil som sa, otrepal, a ochudobnený o asi 50000 Ryo som sa dostal domov kde som zaspal na schodoch.

Áno takýto bol môj život, život obyčajného Chunína ktorý odhodlane ale nie s nadšením očakával kedy ho pošlú na Jouninskú skúšku. Už som prestával sa nádejať, že sa na mňa niekedy Tenshi aj pozrie, už som prestal veriť tomu že sa uzmierime.. Prestal som snívať svoj sen. Ten ktorý vždy žil len na svojom sne, sne ktorý ho poháňal vždy dopredu, a aj keď som dostal tisíckrát po papuli životom, a aj svojou sestrou, vždy ale vždy som sa postavil, nevzdával som sa a v tichosti veril.. No to skončilo, moja vôľa skončila. Zahodil som ten hlúpy sen, zahodil som to čo sa niekedy vo mne skrývalo, to detstvo, som ukončil, uzavrel som svoje city, obalil sa chladom, ľadom, nenávisťou, zlobou, a odstránil som tie dobré veci ktoré robia človekom človeka. Srdce, svedomie, ľútosť.. Láska. Zničil som to v sebe. Môj život je práve prostý. Alkohol, sex, rebelanstvo. Nič iné som nechcel robiť. Nič iné som nepotreboval. Tenshi, ktorú som kedysi miloval ako sestru, tá ma zničila a ja som ju začal nenávidieť. A presne v deň keď sa konala moja skúška Jouninov, zmizol som.. stratil sa.. Prešli dni, týždne, ba mesiace ale ja som sa nikde neukazoval. Každý sa bál, Iwa pre tajomstvá, Káge pre Chunína, a moja rodina pre mňa samotného.. až na Tenshi ktorá bola ustaraná ale ja.. som to nevidel, neveril a nikdy veriť nebudem.
Stratil som sa, pretože som urobil niečo čo ma mohlo stáť život. Samotná manželka bývalého Tsuchikágeho, bola poškvrnená mojím vyčíňaním. Vôbec som nato nereagoval, bol som príliš veľký hajzel ktorý si vždy zakladal na šťastí a veril že sa mu to prepečie. Prišli nato. Takmer ma dostali, takmer ma poslali na vojnu. Otec hľadel na Tenshi a vtedy som ale urobil niečo čo nikto nečakal. V deň keď sa Tenshi rozhodla vziať ma preč z Iwy, aby sa mi nič nestalo, urobil som krok ktorý ma stál takmer všetko. Postavil som sa otcovi. Vtedy keď mal vyčítavý výraz v tvári, postavil som sa medzi ňu a neho. Chrbtom k Ten a tvárou k otcovi. Bez slov, ale postoj samotný akoby som povedal slohovku. V mene Ten, som sa postavil niekomu, kto vo mňa veril tak moc až zabudol že tu je ešte jedna osoba ktorá si žiadala jeho uznanie, osoba oveľa schopnejšia, viac uznaniahodná a predovšetkým, moja sestra! To otca dorazilo, niečo čo nikdy nečakal. A tak sme utiekli z Iwy, z bohom opustenej dediny začať úplne nový život mimo toho všetkého, nanovo. A možno tým že ostaneme len my dvaja, mimo vplyv rodiny, sa obnovia naše vzťahy. Biely padlý a padlý anjel.. Spolu.. a navždy.

~Techniky~
E~ranky
D~ranky
Shunshin no jutsu
C~ranky
Chichiyu - Kessen
Chi no bushin
Chi no keimusho
B~ranky
Chiton: Hebi ni kama
Chi no nakami
Chi no Yoroi
A~ranky
Kara zen chi
Chi no Tsubasa
Chigakure no jutsu
S~ranky