Kaya vs ??

Dlhú dobu som blúdila týmto hnusným temným ale poriadne hustým a veľkým lesom. Bola som tu už druhý deň a zásoby sa mi pomerne míňali. Jediné, čo som mala bolo už len jedno jablko a trocha vody, preto som dúfala, že sa odtiaľto čoskoro dostanem. Na hlave som tentoraz nemala svoju helmu, lebo som ju nedávno rozbila pri krvilačnom boji, kde kvôli mojej nešikovnosti som takmer prišla o hlavu. Aké zvláštne, že som tu ešte nikoho .. doposiaľ nestretla. Lenže to sa zmenilo vo chvíli, keď čiernovláska uvidela ženu, ktorá vôbec nevyzeral nebezpečne. V tedy neznámy hosť dostal chuť po krvi, ktorým nakazil aj mňa samotnú, preto sa mi na tvári objavil "prekrásny" ale len trocha šialený úsmev. S týmto úsmevom som siahla na svoju katanu a nebezpečne som sa začala k tomu človeku približovať. Nebolo to vôbec nejaký rozumný pokus o zabitie, preto som šla takto priamo. Chcela som ju len v kľudne rozsekať, tak som dúfala, že sa bude brániť. Ešte keď som bola hodnú kus ďalej som ju vytiahla a držala ju nie príliš pevne, ako keby som ňou nemala v pláne ani seknúť.

Hane sa nedostalo odpovede, lebo som nebola v stave niečo také urobiť. Ak je už niekto menším bláznom, ktorý v hlave počuje hlasy, aby niekoho zabil a počúva ich, tak s niekým takým si príliš nepokecá. Tú katanu, ktorú som držala som po nej ľahkým pohybom hodila s tým, že ju to prebodne. V tedy som svoju váhu preniesla tak, aby som keď tak mohla zasa zaútočiť pri tom ešte, ako katana letela som do ruky vytiahla ďalšiu. Tá, ktorú som hodila bola obyčajná katana aj tá, ktorú som tentoraz držala nebola ničím výnimočná. Svoje špeciálne katany som ešte nechávala v pochve  a nemala ich na pláne použiť.

Katana sa bez nejakých väčších odchýlok vážne za-bodla do zeme. Keď už som si všimla, že katana k nej nedoletí hneď letela aj ďalšia, pri čom za ňou letela akási červená katana, takže som tentoraz hodila dve katany. U seba mi ostala už len jedna katana, ktorá vyzerala, ako keby bola zo skla a ešte menšie  wakizashi som si nechávala pre istotu, ak by som u seba nemala žiadne zbrane. Ona si možno mohla myslieť, že tieto moje útoky boli len necielené a nemali jej nič urobiť. Prvá katana jej mierila smerom do brcuha a druhá smerom do oblasti hrude. "Aké smutné, dúfala som, že sa nebudeš brániť." Povedala som sklamane.

Naozaj som nemala, ako zistiť, že nieje pravá, preto som na ňu zaútočila naplno. Začala sa rozpadávať na papier aj keď ju prepichla tá katana. Okamžite som vedela, že niečo nieje v poriadku a ja som odskočila reflexívne dozadu. Nastal výbuch a ja som sa vo vzduchu schúlila do klbka a dala si pred tvár ruky aj nohy s chráničmi tak, aby to čo najviac vykrylo. Odmrštilo ma to do stromu, takže ma to poriadne udrelo a na chvíľu som bola dezorientovaná ale hneď som odbehla za strom, lebo po mne leteli ďalšie lístky. Katana, ktorá ju prebodla bola niekam odmrštená do neznáma. Je tu toho veľa, kde sa mohla skryť, takže bude niekde v korune. Vyskočila som do prvej koruny a preskakovala som z jednej na druhú. Dve katany som mala zapichnuté niekde v priestore. Tú zrkadlovú som skryla do pochvy a mala v ruke len tú červenú. Potrebovala som ju vystopovať a pri tých lístkoch to nepôjde ale bola som rýchla, takže som im stíhala zdrhnúť.

Mierila som stále v pred aj keď poza mojím chrbtom boli výbušné lístky. Nemala som v pláne zabáčať, lebo som hľadala strom s ktorého bolo vidieť na túto moju stranu pri tom som sa skrývala, aby som keď tak zaznamenala nejakú výchylku lístkov, žeby sa na chvíľu zastavili alebo podobne. Zrazu sa ale prirútili ďalšie papiere, lenže nezastavovala som a bez problému som cez ne preletela s tým, že proti nim som roztočila svoju katanu tak rýchlo, že som ich dokázala eliminovať tak, aby ma neporezali a ak hej tak len v menšom množstve, čo by mi nevadilo. Počula som o človeku, ktorý bol schopný sa ubrániť dymu ale toto dym nebol, takže to bolo ešte ľahšie. Mohla som teraz pôsobiť, ako kosačka, keďže som dokonca takýmto štýlom česala stromy. Ktana dokázala zachytiť celé moje telo, lebo som do nej vložila chakru a tým sa predĺžila. Nebude dlho trvať a takýmto štýlom ju objavím, lebo v stromoch ostávali také diery vo vetvách, že na ne bolo vidno.

Aj keby hárok papiera nič nezmohol, ak som mala svoju katanu posílenú chakrou s fuutonovou podstatou bola tak ostrá, že bolo veľmi málo vecí, ktoré by nedokázala preraziť. Pravdou ale je, že ak by sa vytvorila stena už by som nemohla sekať, ako kosačka ale dostala by som sa cez ňu. Vedela som, že skôr či neskôr ju dokážem nájsť a ona sa prezradila sama. Skočila som za strom a rýchlo som priložila na červenú katanu, ktorú som držala v ruke výbušné lístky. Mala som u seba teraz dve katany otočila som sa oproti stromu a na jednu z nich som udrela a tá skrz strom vystrelila oproti Hane. Potom som sa objavila na úplnom inom mieste, lenže za tým stromom si to v tej sekunde všimnúť nemohla ja som stála u jednej z dvoch katán, ktoré boli rozmiestnené po okolí. Keď som sa u nej objavila udrela som po nej svojou katanou a tá vystrelila obrovskou rýchlosťou proti Hane. Ja som zasa zmizla a objavila sa u ďalšej katany po ktorej som taktiež udrela a tá vystrelila a za ňou som vystrelila aj tú červenú. Takže z 3 strán na ňu teraz leteli veľmi rýchle katany. Pri tom som ju sledovala a ukrývala sa teraz ja sama. Pohybovala som sa rýchlo, takže dom dokázala meniť úkryt pomerne rýchlo. Akosi som tušila, že sa dokáže zmeniť na papier, aj keď  to bola len moja dedukcia, preto ak by bola červená katana v jej blízkosti explodovala by a rozletela by sa na malé kúsky, takže ju mohol zraniť aj výbuch aj tie úlomky.

Ak by som nebola pomätená bojovala by som úplne iným štýlom a dávala by som si pozor na svoje techniky, lenže ja som pri boji nerozmýšľala tak, ako by som mala. Predsa len za mňa teraz rozmýšľal neznámy hosť, ktorý riadil moje kroky. Moje katany sa na jej nešťastie nezrazili, lebo som ich trochu vychýlila a dve z nich sa proste niekam do okolia zasa zabodli. Tá červená ale vrazila do stromu a rozbila sa na malé kúsky. Tie kúsky sa ale vzniesli za Hanou, čo určite nečakala. Ja som ostala ukrytá pri čom som nechala kúsky letieť priamo na ňu a v dostatočnej blízkosti by vybuchli, lebo na nich boli tie výbušné lístky. Najhoršie na tom je, že som si ale vybrala zlého súpera, lebo jej schopnosti boli úplne tie najlepšie proti tým mojím. Nemala som ju takmer, ako zraniť, pri čom ona bola vo veľkej výhode.