Mitsu no Kuni

pro **Shinobi** Mon Jun 08, 2015 3:50 pm

Mitsu no Kuni (蜜の国, Zem medu) je pomerne rozsiahla kvetnatá oblasť nachádzajúca sa vo východnej časti ninja kontinentu. Je známa predovšetkým svojim celosvetovým prvenstvom vo včelárstve, ale zároveň aj prítomnosťou pravdepodobne najslabšej shinobi dediny, aká kedy vznikla, Moyagakure. Aj z toho dôvodu je feudálny pán tejto zeme v dobrom vzťahu s ninja obyvateľmi Kirigakure, ktorých si má vo zvyku často najímať na náročnejšie úlohy.

pro **Goku** Mon Jun 08, 2015 5:18 pm

Cesta do Moyagakure no sato

Možno sa to nezdalo ako najlepšia voľba, no nešiel som po vlastných nohách. Presda len som mal pomerne čas, tak prečo si pred touto misiou trocha neoddýchnuť? Maskovanie síce rany po mojich bojoch, ktoré sa hojili, pomerne dobre zakrívali.. ale chvíľka pauzy pred navyše takýmto súperom ma nikdy nezabije. Preto som si odchytil jeden z dostavníkov a po zopár rozumných slovách, jeho majiteľ súhlasil s tým, že ma zoberie. Dokonca zadarmo. Predsa len som vyzeral ako Shinobi, ktorý by v prípade problémov mohol pomôcť. Veril som, že by som ešte ukecal to, aby oni zaplatili mne.. no nechcel som riskovať moje šťastie. Ak víde táto misia, aj tak budem na dlhší čas pomerne v balíku.
Po dlhých hodinách sedenia na dostavníku som stále nerobil nič iné, než som si listoval Anbu knižku a rozmýšľal som nad mojim terajším cieľom a nad tým, akým spôsobom by som tento lov vykonal. Samozrejem som najprv potreboval informácie.. potreboval som ho nájsť. Až potom by sa začala tá "pravá" sranda. Dalo sa to vôbec nazvať sranda. Jeho odmena bola rozhodne veľmi veľká. Vlastne by som povedal až priam nereálna.. na B rank. Za A rankové misie som nikdy nedostal viac, než jeden mega. Odmena za tohto shinobiho bolo 25. Kaźdopádne som tušil, že z tejto odmeny uvidím len menšiu čiastku, keďže to telo treba odovzdať stanici, ktorá si z nej určite niečo strhne. Alebo nie? Kto vie. Nad tým som však teraz rozmýšľať nemusel.
"Satoru Nakamura.." Povzdychol som si a ešte raz som si prezrel jeho údaje.. a jeho fotku. 28 rokov, pôvodom z Tsukigakure, ešte za Ayame. Odmena 25 000 000 ryo a o schopnostiach maximálne tak to, že sa zameriaval na taijutsu.. a že ukradol podivné Hijutus, o ktorom sa samozrejme nepísalo nič konkrétne. Predsa len to bolo Hijutsu. Jednalo sa o problémovú osobu.. no nechcel som si vyberať úplne treťotriedne diery. Za prvé som potreboval peniaze.. za druhé skúsenosti.. a za tretie prestíž. Z rôznych hlásení a podobných vecí som vedel, v akej situácií sa táto krajina nachádza. Bola pomerne blízko Mizu no Kuni.. a taktiež využívala shinobi z Kirigakure.. Možno nejakého stretnem. Pochyboval som však, že by ma niekto spoznal. Vyzeral som úplne inak.. a nezanechal som za sebou takmer žiadne stopy.

O deň neskôr...

Kráčal som po uliciach Moyagakure no sato. Možno to nebola práve najlepšia voľba. No zatiaľ som si nemohol sťažovať. Išlo skôr o stopy, ktoré tento shinobi za sebou pravdepodobne dobre zakrýval. Prečo som vôbec prišiel sem? Popravde tu niekoľko ľudí o ňom počulo. Nebolo ani tak ťažké dostať z nich informácie, no nevedeli toho moc. Stačilo ich opiť.. ale na druhú stranu, ma mohlo trocha žrať svedomie. Predsa len som často platil kradnutými peniazmi. Nežralo vśak.. bral som to ako nutné zlo.. a vlastne som o celom tomto "zle" prestal rozmýšľať. Načo? Mojou náplňou bolo zabíjať ľudí. Ak bol niekto zlý, tak ja. Nenosil som na sebe žiadny oficiálny znak Kirigakure, predsa len som nechcel prilákať príliš veľa podozrivých ľudí. Aj tak by ma pravdepodobne nikto nezastavil.. no kto vie. Táto dedina bola zabezpečená fakt hrozne. Bola menšia než Kirigakure.. a videl som tu tak trojnásobne menej shinobi. Ani som sa nedivil že človek toho kalibru, po ktorom som išiel, sa usadil na tomto území. Muselo byť pomerne ľahké zastrašiť miestneho feduálneho pána a podobné veci. Vtedy mi to trklo hlavou. Feduálny pán.. ako by Shinobi na ktorého hlavu je vyísaná 25 miliónová odmena, dokázal svoju prítomnosť skrívať v jednej zemi, bez vedomosti feduálneho pána? Bol som však ochotný riskovať? Kto vie.. musel som si myšlienky najprv usporiadať v hlave. Na takéto veci som bol vycvičený.. tak mysli Tanaki.. mysli...

Podvečer toho dňa...

Kľačal som nad mŕtvolou nejakého shinobiho v Moyagakure no sato... ak by som si písal denník, tento deň by som pravdepodobne opísal ako "neprebiehal podľa plánu.". Očistil som si čepeľ meča o jeho oblečenie a započúval som sa do okolia. To čo sa medzi nami odohralo, sa ani nedalo popísať ako boj. Rád by som sa vyhovoril na to, že mi rupli nervi.. no skutočnosť bola až príliš jednoduchá.. prevencia. Tento chlapík bol jednoducho príliš dotieravý. Príliš sa vypitoval.. a ja som pochopil, že sa musím vypitovať menej. čo už.. ďalšia skúsenosť pre mňa. Mohol som sa zbaviť tela pomerne jednoduchým spôsobom, no nemalo by to žiadny efekt. Nechcel som vyvolať ešte väčší rozruch a tak som dedinu opustil skôr, než ju uzatvoria.. alebo kto vie čo. Nevedel som či sa podobné incidenty stávali v Moyagakure často, no na prvý pohľad celá tá jeho mŕtvola vyzerala ako obeť vraždy. Dokonca som mu vyvrakoval peňaženku, aby upodozrievali skôr nejakého menej zabezpečeného občana, než mňa.. Nechcel som však po druhý krát nič riskovať, a práve preto.. som sa o necelých pár minút, stratil do tmy ktorá sa rozprestierala v okolí Moyagakure.
Tento krát som teda prespal pod holým nebom.. no čo.. pomerne príjemná zmena. Bolo tu teplejšie než v samotnej Mizu no Kuni. Bezoblačná noc.. no kto sa mal lepšie. Určite nie ten týpek, ktorého telo teraz pravdepodobne už niekto našiel.

O niekoľko hodín pri svitaní....

"Viete kde sa nachádza tento muž?" Ozvalo sa z mojich úst, pri čom som fotku ukazoval dvom pocestným pravdepodobne shinobim. Mali u seba zbrane a tak som ich typoval skôr na nižšie ranky. Vyzeralo až moc cool na to, aby sa jednalo o profesionálov. Ukazoval som im fotku Satora, no došlo mi, že môže byť pomerne stará. "Volá sa Satoru Nakamura. Prišiel do tejto zeme pred pár rokmi." Ďalšie podráždené pokývnutie hlavou. Obaja dokonca chytili rúčky svojich katán. Naozaj proti mne chceli vyraziť v boji na kenjutsu? Tomu som sa nebránil.. o čo viac, z ich reakcií mi bolo jasné, že ho poznajú. Stret to bol pomerne rýchly. V kenjutsu sa mi nemohli rovnať a ja som nepoteboval nejaký rozruch naťahovať príliš dlho. V podstate som to ukončil jednou mojou technikou, pri ktorej pravdepodobne ani len nezaregistrovali, že som z púzdra katanu tasil. Jeden z nich padol mŕtvy a druhý si držal cíp z useknutej ruky. Naklonil som sa k nemu a s úsmevom som pred jeho tvár natrčil fotku. "Vieš kde sa nachádza? Satoru Nakamura.. Nakamura.." Muž zdesene prikývol. To bolo dobré, ani som nemusel využiť svoje kekkei genkai a nechať ho posrať sa od strachu. Sám som prikývol. "Tak vidíš, teraz je s tebou rozumná reč.."

Ževraj 5 kilometrov od domu hľadaného nukenina....

Oboch som samozrejme zabil, ich telá som spálil a krvavé škvrny som na ceste odstránil.. hlavne nezanechať žiadne stopy. Musel som však jednať rýchlo a dostať ho ešte dnes. Príliš som sa od tých dvoch mŕtvol nedozvedel. Len jeho.. polohu. Čo však mohlo byť pokojne aj klamstvo. Uvidíme, vrátiť k nim a znova sa ich spýtať už nemôžem. Jedine že by vedeli ľudské ostatky spálené na popol rozprávať. Mal som pomerne šťastie, že som na takých ľudí narazil. No naozaj to bolo šťastie? Vyzerali ako problémový shinobi. Možno niekto, kto pod ním slúžil ? Alebo tak? Kto vie. Mal vôbec niekoho takého? Možno sa bude jednať o boj viacerých proti jednému. Taktiku som si musel dobre rozmyslieť. Schválne som skákal pomedzi stromy, keďže som sa takto vedel lepšie maskovať. Dával som si pozor na pasce či rôzne nástrahy a moje zmysli pracovali naplno. Predsa len som bol na love.. shinobiho, za ktorého bol niekto ochotný vysoliť 25 mega. Takýchto ľudí rozhodne netrebalo brať na ľahkú váhu. Stačilo už len jedno, zamerať môj cieľ.

pro **Shinobi** Mon Jun 08, 2015 10:21 pm

Tanakiho pátranie bolo zatiaľ na dobrej ceste. Vybrať sa do Moyagakure nebol vôbec zlý nápad. Nijak zvlášť tým vonkoncom neriskoval, keďže natrafiť tam na čo i len C-rankového ninju mnohí návštevníci považovali za hotový zázrak. Ako môže vôbec taká dedina existovať? Pravdou je, že sa Mitsu no Kuni pýši svojou miestami až neobvyklou mierumilovnosťou. Dokonca ani len žiadny z nedávnych konfliktov sa ich prakticky vôbec nedotkol, takže financovanie ninjovskej veľmoci by postrádalo zmysel. Panovali preto početné názory, že sa Moyagakure v snahe zastrašiť banditov na shinobi len hrajú, aj keď sa v skutočnosti jedná o obyčajnú dedinu a všetky práce, ktoré vykonávajú, by zvládol kdejaký potulný samuraj. S príchodom muža, vo svete známeho pod vlastným menom Nakamura Satoru, sa im ale táto spočiatku úspešná hra vypomstila.

Satoru je nukenin z bývalej Tsukigakure, ktorý ešte za čias Ayame zastával funkciu kapitána jednotky špeciálneho ANBU oddielu, Hangetsubu (半月部, polmesačná stráž). Po dosť známom útoku na dedinu a s ním spojenej strate svojich blízkych usúdil, že ho tam už nič viac nedrží, následkom čoho ukradol jednu z ich tajných techník a odišiel. Bol to zrejme osud, ktorý ho zaviedol na toto miesto. Názorne prítomnému feudálnemu pánovi predviesť, aká chabá je jeho ochranka a že sa nemôže vo všetkých kritických situáciách spoliehať na shinobi z Kirigakure, preňho s jeho skúsenosťami nebolo vôbec náročné. Vlastnoručne si tak hladko vybil pozíciu najbohatšieho ninju tejto zeme a stal sa feudálovým najsilnejším mužom. Oficiálne ale pracuje ako Yōhei Ninja, keďže ani len najvyššie postavená osoba Mitsu no Kuni nanešťastie preňho nemá dostatočne veľkú autoritu na to, aby jeho status nukenina oficiálne vymazala.

Niet divu, že je Satoru terčom mnohých útokov, a to nielen zo strany obyvateľov Moyagakure, ktorí aj kvôli nemu postupne strácajú feudálovu podporu, ale i kdejakých lovcov odmien, snažiacich sa o speňaženie mŕtveho tela plného tajomstiev. Tanaki vskutku nie je prvý a možno ani posledný. Ťažko povedať, či to možno nazvať šťastím, ale jedno je isté - miesto, ku ktorému sa práve blížil, naozaj ukrývalo muža, po ktorom tak odhodlane šiel. Neďaleko od spomínaného domu však natrafil i na akýchsi dvoch ninjov, z ktorých bol minimálne jeden istotne odetý v typickom úbore domácich shinobi. Aby toho ale nebolo málo, podľa všetkého šli rovnakým smerom ako on.

Čo boli zač? Prečo šli do rovnakého cieľa? Je toto stretnutie iba náhoda, alebo ich vylákali nedávne nepokoje spôsobené Tanakim? Bude ich lepšie len opatrne sledovať a čakať, čo sa bude diať, alebo okamžite konfrontovať? Tieto a mnohé ďalšie otázky mohli v tejto chvíli prebehnúť Gokuovou hlavou. Určite si veľmi dobre uvedomoval, že odteraz to už nebude ani zďaleka tak jednoduché, ako doteraz. Akékoľvek chybné rozhodnutie by ho mohlo stáť život. Pravdou totiž je, že aj keď si to možno ešte sám úplne neuvedomoval, zvolil si vskutku problematickú prvú obeť. Ešte stále mu však zostávala jedna ďalšia možnosť - otočiť sa a odísť. Zdá sa to byť až príliš jednoduché na to, aby to mohla byť pravda. Musí v tom byť nejaký háčik, iná možnosť nie je, inak by si tieto zdanlivo smiešne hladko získané peniaze už dávno niekto vyzdvihol.

pro **Goku** Mon Jun 08, 2015 10:36 pm

Neplánoval som odísť po tom, ako som si vyhliadol moju obeť.. a ako som sa dostal tak blízko k jeho úkrytu. Posledné dva dni by v podstate tým pádom boli úplnou stratou. Aj keď nie vždy bol risk zisk.. tento krát som ho mienil podstúpiť. Skôr než som však prišiel k môjmu cieľu. moju pozornosť upriamili dvaja shinobi.. na seba. Dalo sa to vôbec? Shinobi by mali robiť presný opak. Rozhodol som sa ich sledovať, no z dostatočnej vzdialenosti a stále ukrytý sa rôzne veci. Popravde som bol naozaj dobrý v podobných veciach.. a hlavne tichý. Ak nemali senzibilské schopnosti, nemali ma ako zaznamenať. Popravde som netušil čo tú robia, no hovoril som si, že mám čas. Aj keby som tu mal trčať na zadku na strome ďalší deň.. ak by som sa dozvedel niečo nové o mojom nepriateľovi, oplatilo by sa tento čas stratiť. Predsa len.. snáď prvý krát v mojom živote, som sa jednoducho nemal kam ponáhľať alebo sa niekam vrátiť. Bol som voľný a bol to sakra dobrý pocit. Kto vie, ako sa situácia vyvinie. Možno že sa títo dvaja rozhodnú na môj cieľ zaútočiť. To by bol asi najlepší možný scenár, alebo som si to aspoň myslel.

pro **Shinobi** Mon Jun 08, 2015 11:06 pm

Tanaki bol v sledovaní dobrý. Dosť dobrý na to, aby si ho dve osoby putujúce pred ním absolútne nevšimli. Jeho šťastie zdá sa nepoznalo hraníc. Naozaj nebol ani jeden z nich senzibilom, ba čo viac, zdalo sa, že ani extra namáhavým súperom. Už na prvý pohľad ale bolo možné povedať, že sa v niečom od ostatných členov Moyagakure, s ktorými sa Goku doposiaľ stretol, predsa len malinko líšili. Dôvod bol pomerne prostý. Jednalo sa o skutočných ninjov, pričom obaja boli na úrovni chuunina. Na tieto končiny veľmi veľká vzácnosť, o tom niet pochýb. Vypracovať sa na C-rank v prítomnosti samých slabých jedincov, z ktorých väčšina ani nevedela narábať s chakrou, bol úspech hodný malého obdivu. Žiaľ, tu Tanakiho šťastie už definitívne končilo. Terén sa totiž zmenil z lesnej cestičky na neuveriteľne rozsiahlu lúku posiatu kvetami všemožných farieb.

"Hehe, pozrime sa na to. Žiadne stromy, žiadne kríky, dokonca aj tráva sa drží pri zemi. Rozumiem," prehovoril jeden z prítomných mužov, konkrétne ten s ninja vestou.
"Dôvod, prečo niekto ako on žije na takomto mieste, je skrátka ten, že sa nás bojí! Vybral si to tu určite schválne, pretože sa tu nie je kde schovať. Preto oinini z Kirigakure, ktorí sa pýšia svojim tichým zabíjaním, neobstáli! Už je mi to všetko jasné. Aké úbohé. Každopádne, dnes bude čeliť veľmi nepríjemnému prekvapeniu! Niekto ako ja sa totiž nepotrebuje schovávať, HAHAHAHA!" zvolala opäť tá istá osoba, následkom čoho pokračovala vo svojej ceste.

Aj keď to z jeho strany určite vyznelo hlúpo, prekvapivo mal viacmenej vo všetkom pravdu. Na takomto mieste je jednoznačne podstatne jednoduchšie odhaliť potenciálnych útočníkov. Lúka bola obrovská a samotný dom sa nachádzal až v jej úplnom strede, priďaleko na to, aby bolo možné akýmkoľvek spôsobom bojovať na diaľku z bezpečného úkrytu medzi stromami. Tanaki tak musel učiniť ďalšie kritické rozhodnutie. Bude ich i naďalej nasledovať a riskovať, že sa tak nechá hladko odhaliť, počká, kým sa vrátia, alebo ich už nebodaj konečne konfrontuje? Nech už si vyberie čokoľvek, nebude mať veľa času na rozmýšľanie. Shinobi, ktorí sa totiž tak odhodlane a nebojácne blížili k svojmu nebezpečnému cieľu, bez váhania čo najvyššou rýchlosťou vyrazili dopredu, takže ak ich chcel nasledovať, musel tak učiniť okamžite.

pro **Goku** Mon Jun 08, 2015 11:16 pm

Nastal istý problém, ktorý bolo vidieť už pomerne z diaľky. Aspoň teda problém pre niekoho ako ja. Nie že by sa nedal vyriešiť, no stále to bude pomerne ťažšie. V podstate som sa nemal za čo kryť. Žiadne stromy, len tráva a kvety v ktorých by sa normálny shinobi dostatočne nikdy skryť nedokázal. Čo však, ak bola tma? Kto vie.. no ako privodiť tmu, už bola druhá otázka. Mal som ale odpoveď aj na to.. a nie len na tmu. Nad celým územím sa začali zbiehať búrkové mračná, ktoré zatiahli slnko a tým poskytli mnou požadovaný tieň. Nebolo to nič dokonalé.. no z dostatočnej vzdialenosti... kto vie. Do toho sa rozpršalo a tak viditeľnosť znova klesla.. to však bola momentálne aj nevýhoda pre mňa, keďže bolo rozhodne náročnejšie orientovať sa v hmle vtedy, keď prší. Bol som toho schopný, ale nechcel som sa stále spoliehať len na moje schopnosti vraha. Každopádne som ich týmto spôsobom znova následoval, aj keď sa mi na chvíľu tratili z dohľadu. Predsa len vytvorenie takejto prírodnej búrky netrvalo sekundu.. ani dve. Dúfal som, že išli stále za nosom a že na nich čoskoro narazím. Samozrejme s bežným odstupom a tým, aby si ma práve títo dvaja, stále nevšimli.

pro **Shinobi** Wed Jun 10, 2015 8:18 pm

Náhlu zmenu počasia spôsobenú samotným Tanakim je bezpochyby možné považovať za dobrý nápad na aké také schovávanie. Na druhú stranu mal ale predsa len aj tento zdanlivo takmer dokonalý plán svoje nevýhody, medzi ktoré patrila predovšetkým oná skutočnosť, že bývalý Kirigakurčan stratil nejaký ten čas prípravou. Ak sa však v zápätí poponáhľal, to najdôležitejšie mu našťastie preňho nestačilo uniknúť. Vzhľadom na zníženú viditeľnosť sa musel pomerne dosť priblížiť, ak si z toho chcel niečo odniesť, ale už aj z väčšej diaľky mal možnosť vidieť cieľ, ku ktorému sa po celý ten čas blížil. Jeho pozornosť zaručene zaujal prekvapivo obrovský a honosný dom, ktorého vchod zdobili autentické kamenné sochy v životnej veľkosti. Jednalo sa konkrétne o dvoch oininov a zopár Moyagakurčanov, pričom o ostatných bol od pohľadu pôvod záhadou. Vskutku neobyčajná dekorácia, ale v tomto prípade mala svoje opodstatnenie.

Ak bol Tanaki dostatočne blízko a upínal svoj zrak dopredu, určite zazrel aj tých dvoch ninjov, ktorých ešte len donedávna prenasledoval. Ich prítomnosť ale dopĺňala aj akási ďalšia osoba, na ktorú žiaľ aktuálne nebolo tak dobre vidno. Netrvalo mu však dlho a na jej identitu určite prišiel. Bol to Nakamura Satoru osobne. Zatiaľ sa teda ešte stále zdalo, že všetko ide hladko.
"Konečne si sa ráčil ukázať, huuuh?! Odvaha ti nechýba, to ti musím nechať, ale tým to končí! Nerád to hovorím, ale ja nie som ako tí ostatní, s ktorými si mal možnosť skrížiť päste! Zapíš si za svoje uši, že máš tú česť s tretím najmocnejším ninjom z Moyagakure a jeho verným spoločníkom!" zvolal až príliš sebavedomý muž odetý v ninja veste, pripraviac sa na útok.

"Tuším, že budeš asi aj najhlučnejší. Len si poslúžte," vyslovil nukenin takmer až komicky apaticky, nezaujmúc absolútne žiadnu pózu.
"Heeee?! Zdá sa, že som drasticky podceňovaný. Čo to má byť za bojový postoj? Si úplne otvorený!" zvolal jeho protivník výsmešne.
"To nemá vôbec nič spoločné s podceňovaním. Postoje sú zbytočné. Ak mieniš na každý môj pohyb reagovať zmenou pózy, nebudeš vo výsledku pomalší? A vôbec, len sa na seba pozri. Stačí mi jeden pohľad a je mi úplne jasné, aký typ taijutsu na mňa vytasíš. Ten tvoj takzvaný bojový postoj mi práve vyzradil väčšinu tajomstiev tvojho štýlu. Takto by skutočný shinobi istotne bojovať nemal."
"Heh, si väčší amatér, než som čakal. Tak sa teda presvedčme! Moyagakure-Ryū: Raigeki (モヤ流: 雷撃, bleskový výpad) !"

Nech sa už ninja z Moyagakure pokúšal o čokoľvek, sotva sa priblížil a už bol pevne v zovretí svojho nepriateľa. Nanešťastie preňho ho však nedržala obyčajná ruka, ale akási neobyčajná rukavica, ktorá ho behom okamžiku dočista premenila na kameň. Jeho dlhovlasý spoločník, ktorý mal zjavne o dosť viac rozumu, si z toho ale očividne absolútne nič nerobil a rozhodol sa tú chvíľu využiť na prebodnutie nukenina zozadu wakizashim.
Hlupák. Všetko šlo presne podľa plánu. Toho idi*ta som so sebou zobral len na odlákanie pozornosti, a hľa, úplne si mi na to skočil. Máš tragicky odkrytý chrbát. Rozlúč sa so životom, odmena je moja, pomyslel si útočník a zasadil smrtiaci úder.

Žiaľ, navzdory tomu, že jeho kenjutsu technika bola napriek nižšiemu ranku takmer dokonalá, nestretol sa s úspechom. Aj keby sa Tanaki priblížil maximálne blízko, ani sám by si s najvyššou pravdepodobnosťou neuvedomil, čo sa vlastne behom toho krátkeho okamžiku stalo. Satoru totiž nielenže svojho súpera dokonale prekukol a ani na chvíľu nestratil prehľad o jeho polohe, ale ešte ho k tomu stačil prakticky nesledovateľným pohybom okamžite vycounterovať a dostať sa na oplátku za jeho vlastný chrbát. Následne mu už stačil len jediný dotyk a jeho zbierka kamenných sôch sa zvýšila o dvoch bláznov. Už na prvý pohľad aj tí najväčší majstri museli uznať, že sa jedná o neskonale nadaného taijutsu špecialistu. Žiadny zbytočný pohyb, žiadne zaváhanie, žiadne obavy z toho, že bude zasiahnutý. Údajný B-rankový nukenin práve triumfálne premohol oboch svojich súperov skôr, než by do toho Tanaki stačil čo i len zasiahnuť.

pro **Goku** Wed Jun 10, 2015 8:36 pm

Oplatilo sa ich sledovať. Síce by ma ani za svet nenapadlo dotýkať sa tej jeho podivnej ruky, no teraz mi dal aspoň ďalší dôvod. Bol rýchly, silný.. a jeho reflexy neboli v medziach normálneho shinobiho. V hlave som si začal hovoriť moje pre a proti. Aj cez jeho fyzické atribúty. Musel som uznať, že bol v taijutsu pravdepodobne skúsenejší než ja. Ja som tých dvoch chlapíkov nedokázal odhadnúť tak, ako on. No ani som sa na nich nesústredil, pretože som chcel zachytiť útržky jeho schopností, nie ich. Bolo mi jasné že niekto z tej dediny nemal šancu proti niekomu jeho kalibru. Mám výhodu v dosahu katany, nie je to moc, no budem sa musieť spoľahnúť hlavne na to. Je očividne dobrý v taijutsu aj bez využitia zrakov, inak by tu nestáli tie dve kamenné sochy... toto bude zaujímavý nepriateľ. Vyvolal som zo svitku pod pravou rukavicou wakizashi, ktoré som si pripevnil spolu ku katane. Následne som vytiahol z vrecka dva zvitky a roztvoril som ich. Vyhodil som ich vysoko nad neho, čím som dal vedieť o svojej polohe. No to teraz bolo pomerne nepodstatné. Zo zvitkov naraz začalo padať k zemi množstvo katán.. desiatky, dokonca až stovka. Všetky by sa mali zabodnúť do zeme. Ja som vytiahol katanu z môjho púzdra a začal som sa k môjmu nepriateľovi pomerne pomaly približovať. Zastal som však na okraji tohto môjho pola a voľnou rukou som si poupravil rukavice.
"Zdravím." Kývol som na chlapíka rukou a pár krát som sa ako keby na rozcvičku zahnal vo svojom okolí. Prečo som nevyužil Kirigakure no jutsu a nešiel po ňom v rámci tichého zabíjania? No.. prišiel mi ako niekto, u koho by sa mi podobný spôsob boja mohol len skomplikovať. Čo ak bol v Sairento Kirringu naozaj dobrý? Kto vie. Aspoň uvidíme, za čo moje momentálne kenjutsu stojí. "Typujem že si neusekneš tú tvoju ruku a následne nespáchaš Hara-kiri hm?" Voľnú ruku som nakoniec položil na rúčku wakizashi, pri mojom ľavom boku. Katanu som si oprel o rameno a čakal som na jeho odpoveď. Kto vie, možno ho už omrzel život a spraví mi radosť.

pro **Nukenin** Thu Jun 11, 2015 2:29 am

Tanaki ani len netušil, aké dobré rozhodnutie učinil, keď uprednostnil otvorený štýl boja pred tichým zabíjaním. Niet pochýb o tom, že to je niečo, v čom sú ninjovia z Kirigakure s najvyššou pravdepodobnosťou najlepší, ale pravdou je, že proti niekomu, ako bol Gokuov aktuálny súper, to nielenže nemalo žiadny zmysel, ale spoliehanie sa na to by ho akurát vystavilo ešte väčšiemu nebezpečenstvu. Dôvod bol pomerne prostý. Všetko to zapríčiňovala jeho unikátna schopnosť, prameniaca z rukavíc na jeho rukách, ktoré boli po všetkom tom neustálom nosení jeho vlastnou neoddeliteľnou súčasťou. Ako by mu už len schopnosť premeniť čokoľvek, čoho sa dotkne, na kameň, mohla pomôcť v niečom podobnom? Odpoveď sa schovávala v pôvode a pravej podobe spomínanej schopnosti - takmer dokonalá nadvláda nad zemnou zložkou prírodnej energie.

V porovnaní s kdejakými inými podobnými vynálezmi a vylepšeniami, táto unikátna schopnosť neposilňovala doton ako taký. Namiesto toho manipulovala a pracovala priamo s energiou obsiahnutou v zemi, vďaka čomu dávala užívateľovi decentnú, no predsa nenáročnú nadvládu. Na to, aby rukavice fungovali, ich stačilo živiť chakrou. Čo sa však stane, ak prídu do kontaktu s niečim iným, než je zem? V prípade, že sú dostatočne nakŕmené, vyšlú obrovskú časť energie vo forme chakry do daného objektu a nasilu ňou nahradia jeho dominantný prvok, premeniac ho tak na kameň. To však stále nevysvetľovalo, ako bol Satoru schopný prekonať dokonca aj Sairento Kiringu z Kiri.

Odpoveďou bol ojedinelý seizmický senzibilizmus. V prípade tohoto neobyčajného nukenina z Tsukigakure jeho ruky naozaj slúžili ako ďalšie zmyslové orgány, o čom svedčili aj večne pootvorené oranžové oči. Tým, že sa ich prostredníctvom Satoru zameria na zemnú zložku okolitej prírodnej energie, dokáže detekovať dokonca i tie najslabšie vibrácie, vedúc k odhaleniu akéhokoľvek nebezpečne blížiaceho sa objektu sťa sonar fungujúci skrz zem. To je pravý dôvod, prečo si potrpel na to, aby sa jeho dom nachádzal na takomto mieste s rovnomerným a udržiavaným zemským povrchom. V zápale boja je aj pre tých najskúsenejších prakticky nemožné redukovať svoje pohyby na minimum. Niet preto divu, že Tanakiho cieľ bez akýchkoľvek väčších problémov odhalil zámer teraz už jednej z jeho dlhovlasých sôch.

O ničom z toho však Tanaki nanešťastie preňho nič nevedel. Aby toho nebolo málo, netušil ani len to, že má jeho súper rovnakú zbraň i na druhej ruke, keďže svojich predchádzajúcich protivníkov porazil s jednou jedinou. V kombinácii s jeho brilantným taijutsu preto nemožno pochybovať o tom, že tento muž už viac nebol kdejaký B-rankový ninja. Jeho úroveň vystrelila do výšin a poraziť ho v tomto prostredí sa zdalo byť takmer nemožné. Pravdou je, že si Satoru dokázal udržiavať dokonalý prehľad o každej Tanakiho katane, ktorá sa zabodla do zeme, bez toho, aby na ne bol nútený upierať svoj zrak, učiniac tak jeho bojový štýl drasticky menej nepredvídateľným.

"Stačí mi jediný pohľad na to, aby som pochopil, že nie si na úrovni tých klaunov. Každopádne ti predsa len radím, odíď. Neviem síce, či ti ide o splnenie misie, alebo o odmemu vypísanú na moju hlavu, ale snažíš sa zbytočne. Na tento boj nie si pripravený," ignoroval Gokuov protivník jeho poznámku o spáchaní harakiri úspešne. Ťažko povedať, či ho vyzval k odchodu preto, pretože sa mu už viac nechcelo zabíjať, alebo sa ho len z neznámych príčin pokúšal vyprovokovať tým, že mu ukáže svoju neutíchajúcu sebadôveru, ale nech je to akokoľvek, myslel to vážne. Rozhodne sa nebál toho, že by za týchto podmienok prehral.
Všetci ste rovnakí. Odvážne si napochodujete pred prah mojich dverí a odhodlane vyžadujete moju smrť, ako keby ste si mysleli, že je váš úspech zaručený. Banda otravných naničhodníkov. Odkedy som sa tu usadil, neubehol snáď ani jeden jediný týždeň bez nežiadanej návštevy. Ak to takto pôjde ďalej, nebudem mať kde skladovať vaše sochy, pomyslel si Satoru znechutene.

pro **Goku** Thu Jun 11, 2015 8:41 am

"Popravde? Nie som tu kvôli nejakej misii.. a o odmena no.. ako sa to vezme. Povedzme že peniaze sú až druhoradá .. časť toho, čo chcem týmto počínaním získať." Ruku som zložil z wakizashi a uchopil som jeden zo zabodnutých mečov. Moje slová mu mohli prísť podivné, no neboli viac než pravdivé. Prečo som však po tom po ňom išiel z prvého dôvodu? Toto tajomstvo som si nechával pre seba, zatiaľ som ho nikomu nepovedal a ani som nemal komu.. popravde. Bolo to kvôli skúsenostiam. Skúsenostiam v rôznych odvetí boja, skúsenostiam proti rôznym súperom, pokojne aj proti silnejším súperom než som bol ja sám. Bolo to niečo, čo som v dedine nikdy nemohol nabrať. Čím? Tréningom s ostatnými Shinobi? Poslednú dobu mi tréningové plány dedín, ako aj ich misie, prišli smiešne. Dvaja oinini z ktorých boli momentálne sochy, tomu poukazovali pomerne dobre. Predsa len Oinini nechodievali na misie, kde nemali moc veľké šance na úspech. Preto to boli Oinini.. boli to elitný lovci.. a aj tak neuspeli. Prečo? Pretože im chýbali skúsenosti, pretože neočakávali neočakávateľné. A presne to som tu chcel dosiahnuť ja. Raz sa do Kiri vrátim, ale pravdepodobne za účelom jej potrestania.. a ukázania, aký beznadejný a patetický jej shinobi sú.
"Nie je to nič osobného, vlastne ťa obdivujem. Človek len málokedy narazí na shinobi so schopnosťami, ktorými disponuješ.. a nehovorím len o schopnostiach." Usúdil som však, že zbytočných rečí už bolo dosť. Preto som sa po ňom rozbehol, no pri behu som spravil hneď niekoľko vecí. Za prvé som jednu katanu vyrval zo zeme a hodil som ju nad nás tak, aby pomaly pomalšie dopadala smerom k jeho hlave. Za druhé som druhou rukou ani nie o sekundu na to hodil katanu priamo na neho a za tretie som zo zeme vyrval ďalšiu, ktorou som plánoval zaútočiť zblízka. Bol som naozaj rýchly. Nechcel som ho šetriť.. skôr som ho chcel prinútiť ísť na plno. Prečo? No.. keď stojíte proti silnejšiemu nepriateľovi, chcete byť ten, kto určuje tempo.

pro **Nukenin** Thu Jun 11, 2015 12:45 pm

Tanaki mal viacmenej pravdu. Spomínaní oinini si boli až príliš istí svojou zdanlivo neprekonateľnou stratégiou. Ich postup bol pomerne predvídateľný. Jednalo sa o známu osvedčenú taktiku skombinovania Kirigakure no Jutsu s Kirisame, následkom čoho stačilo už len využiť Sairento Kiringu na zakradnutie sa za nepriateľa, zatiaľčo druhý oinin odpútaval pozornosť. Vzhľadom na nukeninov seizmický senzibilizmus ale snaha o zabitie od chrbta vyústila v samovraždu. Následne doraziť prekvapeného zvyšného shinobiho už nebol nijak zvlášť veľký problém, a to navzdory tomu, že disponoval kdejakými vodnými technikami na vysokej úrovni. Na ich prekonanie je vonkoncom zem ako stvorená.

"To mi lichotí, ale aj tak by som bol radšej, keby si ma nechal tak. Nie som ten typ človeka, čo sa vyžíva v zbytočnom boji. Do tejto zeme som prišiel nájsť mier, ale žiaľ, k tomu som sa zatiaľ ani len nepriblížil," povzdychol si Satoru odovzdane, následkom čoho opäť zaujal svoj obvyklý bojový postoj - nijaký. So zvesenými rukami vyčkával na nepriateľov potenciálne nebezpečný pohyb a veru, dočkal sa fakt rýchlo.
Keď príde na kenjutsu, obvykle mávam vo zvyku odzbrojiť svojho protivníka a urobiť z toho pästný súboj, v ktorom nemôžem prehrať. S týmto jeho nechutným štýlom to však nemá zmysel. Nezostáva mi nič iné, než hrať jeho vlastnú hru, pomyslel si a okamžite zaznamenal katanu vytrhnutú zo zeme, ktorá bola obrovskou rýchlosťou hodená do vzduchu. Ani na moment však nespustil oči z útočníka, ktorý po ňom v krátkej časovej súslednosti vrhol ďalšiu katanu.

Domnievaš sa snáď, že rozdelíš moju pozornosť? To máš smolu, dokážem monitorovať pohyb všetkých tvojich katán bez toho, aby som z teba spustil oči, sotva sa vrhnutá zbraň priblížila, Satoru sa bez váhania rozbehol rovno naproti Gokuovi, takmer ako keby ju ignoroval. Tanaki by možno aj očakával, že sa pokúsi o nejaký prepracovaný manéver, ale v tomto prípade postačila vysokotriedna práca s nohami. Správnym prevádzaním telesnej váhy z jednej strany na druhú s prívetivým zaklonením ho katana minula bez toho, aby zmenil svoju trajektóriu. Pre neskúsené oko bežného človeka to mohlo pôsobiť, ako keby ním zbraň priamo preletela, pritom šlo o jednoduchý trik.

pro **Goku** Thu Jun 11, 2015 1:08 pm

Bežali sme oproti sebe, popri čom sa naozaj excelentne vyhol mojej hodenej katane. Bolo naozaj zaujímavé, ako dokázal akcelerovať v takejto rýchlosti. Väčšina shinobi toho schopná nebola, práve preto boli aj vysokorýchlostné taijutsu útoky od ostatných také ťažkopádne a predvídateľné. Neostávalo mi na rozmýšľanie veľa času, boli to len zlomky sekúnd, priam stotín. Môj následujúci pohyb bol pomerne jednoduchý. Jednalo sa o sek už vysunutou katanou. Čepeľ pretínala kapky vody rýchlejšie, než tie dopadali padať.. a že sa dážď stále viac a viac zhusťoval. Bolo to vlastne opísanie polkruhu predo mnou. Môj nepriateľ si však pravdepodobne mohol všimnúť moju druhú ruku, ktorá bola položená na rúčke wakizashi. Reálny útok započal až po jeho pokuse o vyhnutie či vyblokovanie môjho prvého seku. Pri samotnom seku som sa totiž natrčil na prvý pohľad odkrytou stranou a následne som neprimerane rýchlo tasil wakizashi, čo bolo tiež mienené ako následné seknutie v jednom plynulom pohybe. Jednalo sa o techniku, ktorá mala snáď všade iné meno. Iaidō u Samurajov, u mňa o dvojicu prevedení a konkrétneho Manjinuki. Bol to istým spôsobom risk, pretože touto technikou človek prekvapí len raz. No nebola jediná a bola účinná. Nebol som zvedavý na to, ako to vyblokuje. Nemienil som boj s ním naťahovať. Nebol to ten typ súpera, s ktorým ste chceli boj naťahovať.. preto som sa snažil tento stret ukončiť čo najskôr, a už od začiatku súboru som išiel naplno. Žiadne ďalšie ironické poznámky, žiadne ďalšie pozastavenie. Teraz bolo časť preliať krv.. moju ? jeho? nás oboch? O tom sa malo rozhodnúť v nasledujúcich chvíľach.

pro **Nukenin** Thu Jun 11, 2015 2:50 pm

NAKAMURA SATORU

Tanakiho postup nebol vôbec zlý, ale nanešťastie preňho vpadol do veľmi zásadnej chyby, ktorá by ho mohlo stáť život. Jeho ponímanie nepriateľovej rýchlosti bolo drasticky narušené. Pravdou totiž je, že som mu od začiatku naproti nebežal nijak zvlášť rýchlo, preto niet divu, že som bol schopný tak bezchybne akcelerovať a manévrovať. To, že som sa naňho vyrútil naplno, bola iba ilúzia, spôsobená Gokuovou samotnou fascinujúcou rýchlosťou a mojou bezchybnou klamlivou prácou s nohami. Veru tak, jednalo sa o návnadu, ktorá prekvapivo fungovala o to lepšie proti skúsenejším a silnejším protivníkom. Tanakiho schopnosti v tomto prípade žiaľ hrali proti nemu.

Ak sú moji protivníci pomalí, znamená to pre nich smrť, ale ak sú naopak drasticky rýchli, nie je to o nič lepšie. Bez nejakého nepríjemného dōjutsu je pre mňa nevýslovne jednoduché zakomponovať do mojich výpadov obrovský počet návnad. Tvoja sila v kombinácii s fascinujúcimi reflexmi ťa v tomto boji zradí. Preto som povedal, že na niečo také nie si pripravený, pomyslel som si a nechal svoj falošný obraz zasiahnuť Gokuovým prvým sekom. To pravé prekvapenie ale ešte len malo prísť, ibaže napokon som nezostal prekvapený ja, ako si to bývalý Kirigakurčan zrejme predstavoval. V momente, ako som sa totiž dostal k dosahu jeho zbraní, som sa celou silou odrazil od zeme a vyskočil do vzduchu. Ešte len teraz som predviedol svoju skutočnú rýchlosť, keďže to z takej blízkosti aj pre niekoho Tanakiho kalibru muselo pôsobiť, ako keby som z ničoho nič zmizol. Prečo ale odrazu podstupovať tak veľký risk?

Som si celkom istý, že si si to určite sám uvedomil, ale pravdepodobne ťa nenapadlo, že by si sa s tým stretol v boji. Dovoľ mi ťa predsa len poučiť. Je fyzicky nemožné efektívne tasiť nad vlastnú hlavu, pretože rýchlosť a rozsah tvojho meča bude od určitého zlomu obmedzený. Akákoľvek forma Iaida je najsilnejšia vpredu, ale čím viac sa blíži k vzduchu a chrbtu, tým jednoduchšie je ju prekonať, prehovoril som v mysli a moja teória sa viacmenej naplnila, keďže som neskákal ani tak do diaľky, ako skôr do výšky. Zároveň s dopadom som chcel päťou zozadu celou silou kopnúť do protivníkovho krku, čo by ho s najvyššou pravdepodobnosťou na mieste zabilo.

pro **Goku** Thu Jun 11, 2015 3:22 pm

Musel som uznať, že bol jednoducho silnejší než ja. Na druhú stranu som mohol svoje pozdravy a odkazy vďaky posielať Hideovi, ktorý ma naučil pri boji so silnejším nerpiateľom jednu jednoduchú vec.. nikdy tým sviniam never. Never ani tomu, ako rýchlo dýchajú.. never ani im pohybom, pretože s veľkou pravdepodobnosťou sa bude jednať o klam, návnadu.. pretože všetci shinobi chceli mať nadvládu nad situáciou a bojom, čo hlavne tí vysokoúrovňoví boli schopný spraviť. Popravde som nikdy nevidel hrnúť sa takto dopredu na kenjutsu užívateľa niekoho, kto používal len svoje ruky a nohy. Mohlo to znamenať len dve veci, buď to bol úplný debil, alebo mal plán. Sádzal som skôr na tú druhú a aj tento fakt ma v tejto situácií pomerne zachránil.
Všetky pohyby boli rýchle, jeho, moje, preto trebalo rýchlo jednať, bez rozmýšľania, inštinktívne a mňa v tom danom momente napadla len jedna vec. Pošmyknutie. Mohlo to vyzerať komicky, no bola to jedna z vecí ktoré ma momentálne zachránili. V podstate som sa nohami pošmykol schválne dopredu tak, aby som padal na chrbát a zároveň som stále pred sebou držal wakizashi. Chcel som, aby si oň rozťal nohu, no to sa mi až takým dokonalým spôsobom nepodarilo, pretože mi kopol do rúčky a vyrazil mi ju z rúk. Bol som silný, no nebol som idiot. Nechcel som si vykrútiť zápästie, preto som wakizashi pustil.
Musel som sa však dostať spod neho skôr, než dopadne na zem. Na tom som pracoval už pri samotnom páde. Za prvé som postupoval dopredu prirodzene, po premočenej tráve ktorá sa naozaj dobre šmíkala. Za druhé za to mohla katana v mojej druhej ruke a druhá katana, ktorá bola kúsok od nás zabodnutá do zeme. Tou ktorou som držal v ruke som v momente zabral o čepeľ tej v zemi a "odtlačil" som sa takto z jeho dosahu. Ako shinobimu zameranému na taijutsu by už nemalo robiť problém, využiť zvyšnú silu šmyku na spravenie kotulu vzad (vďaka šmíkaniu som sa však pri ňom po ramenách stále posúval dopredu,) Vymrštenie znova na nohy a vyrazenie kupredu. Prečo som neostával na mieste? Aj moja akcia musela zabrať nejaký čas a ja som nemienil sa otočiť v momente, keď na mňa mohol znova zaútočiť po dopade na zem. V jeho koži by som v útok neprestával, keďže ma touto svojou obranou ani nie prekvapil, ako skôr vykoľajil. Čakal som že sa niečo podobné môže stať, no nie toto, keďže som sa s tým v živote nestretol a ani som o tom nepočul. Ak sa však rozhodol odskočiť skôr odo mňa, než do mňa, rýchlo som sa zvrtol na nohe a zo zeme som vyrval zabodnuté wakizashi.

pro **Nukenin** Thu Jun 11, 2015 4:10 pm

NAKAMURA SATORU

Goku si po tomto bezpochyby zaslúžil uznanie. Nikdy v živote by ma nenapadlo, že sa bude schopný tak rýchlo vzchopiť, ba čo viac, využiť aktuálne prostredie na to, aby ma navzdory zdanlivo dokonalému protiútoku tak škaredo ohrozil. Byť o čosi menej rýchly, pravdepodobne by som neostal bez zranenia. Aj z toho dôvodu som sa ani len nepokúšal o jeho prenasledovanie, aj keď sa Tanaki domnieval, že tak zrejme učiním. Bol som si dobre vedomý, že by som to aj tak asi nestihol. Je nutné povedať aj to, že som nebol ten typ taijutsu užívateľa, ktorý bol schopný neprestajne vymienať jeden úder za druhým a bojovať na výdrž. Zvyčajne som dbal na to, aby som svojho protivníka dostal s využitím čo najmenšieho počtu pohybov. Žiaľ, Goku zjavne nebude ten typ taijutsu majstra, ktorého vyvedie z miery dobre prepracovaný protiútok.

Ihneď potom, ako som dopadol na tvrdú zem, som sa otočil Tanakiho smerom a opäť bez zaujatia akéhokoľvek bojového postoja vyčkával na pokračovanie jeho snahy o moje zabitie. Nemožno poprieť, že ma trochu aj bolela päta, keďže som sa zahnal fakt veľmi rýchlo, ale nijak zvlášť som tomu pozornosť nevenoval. Mal som dojem, že si to ani nemôžem dovoliť. Po tejto jedinej krátkej výmene už totiž nebolo pochýb, že som mal čo dočinenia s iným vysokotriednym taijutsu špecialistom. Otázkou zostávalo už iba to, ako sa k tomu postaviť.
Toto nebude vôbec jednoduché, povzdychol som si dosť otrávene.

"Musím priznať, že som prekvapený. Ani neviem, kedy naposledy som bojoval proti niekomu, kto nepadol hneď po prvej výmene. Už rozumiem tomu, prečo si myslíš, že ma môžeš poraziť, ale stále trvám na tom, že bude najlepšie, ak odídeš. Ak ti na tej odmene tak moc nezáleží, nasadzovanie životov nestojí za to," prehovoril som opäť, uvedomujúc si, že nepredviedol ani zďaleka všetky svoje triky a to najhoršie ma ešte len čaká. To isté sa však dalo povedať aj o ňom. Navzdory tomu, že mi ísť čisto na taijutsu bolo najmilšie, som mal aj kdejaké iné metódy boja. Predsa len som musel mať aj spôsob, ako bojovať proti niekomu, kto sa viac zameriava na ninjutsu. Ak sa pästný súboj priveľmi natiahne, nebudem mať na výber a budem musieť začať bojovať z diaľky.

pro **Goku** Thu Jun 11, 2015 4:43 pm

Katanu som zabodol do zeme a Wakizashi som si na chvíľku znova zasunul do pošvy na mojom boku. Následne som si ešte zložil okuliare, keďže mi pomerne dosť začali vadiť kvapky vody, ktoré mi po nich stekali. Okuliare som si schoval do vnútorného vrecka na bunde a začal som k môjmu nerpiateľovi kráčať, pri čom som znova tasil, tento krát Wakizashi. Tomu sa však znateľne predĺžila čepeľ. Mohol som ho s tým prekvapiť, tak prečo som to nespravil? Mohlo mu to prísť divné, no malo to svoj dôvod.

Wakizashi som chytil do oboch rúk a čepeľ som namieril k nemu, zatiaľ čo som sa trocha prikrčil a na tvári som mal úplne neutrálny výraz. "Sme rozdielny, ty a ja... nerád bojuješ keď to nie je nutné... pre mňa je boj to jediné, pre čo žijem, pre čo dýcham.. a pre čo umriem. Možno bude táto rozdielnosť dnes stáť život mňa, možno teba... no znova ti už priestor k rozprávaniu nedám." Prehovoril som a keď som sa nachádzal asi tri metre od neho, vyrazil som vpred. Už na prvý pohľad bol tento útok v niečom iný. Využil som hneď dve zložky mojich schopností. Sakki, schopnosť ktorá snáď pre nikoho nebola prirodzenejšia, než pre mňa. Mal som v pláne ho čo i len na sekundu paralyzovať strachom, pretože v takýchto súbojoch boli práve sekundy tým, na čom záležalo. Nasledoval bodavý výpad od Wakizashi, ktorý však taktiež nebol normálny. Jednalo sa o sústavné výpady z troch rôznych strán, ktoré vyzerali ako jeden útok. Boli rýchle, sám som bol rýchly, a v podstate boli na nerozoznanie od toho, kde sa nachádza originál. Pravdepodobne by mi stačili prsty na dvoch rukách, na spočítanie shinobi, ktorý by sa proti tejto technike vedeli efektívne ubrániť len pomocou taijutsu, ešte k tomu v spojení s mojim Sakki, alebo tiež zabijacký úmyslom. Nevyužil som však vládcov zabijacký úmysel, pretože som nepredpokladal že to bude treba. Možno sa mi to ešte vypomstí, uvidíme.

pro **Nukenin** Fri Jun 12, 2015 2:24 pm

NAKAMURA SATORU

Bez ohľadu na to, čo Tanakimu poviem, nezdalo sa, že by to malo čo i len najmenší účinok. Nezostávalo mi v tejto chvíli preto už nič iné, než akceptovať skutočnosť, že ho budem nútený pripraviť o život, ak teda nechcem prísť o ten svoj. Musel som to začať brať smrteľne vážne.
"Ak je to naozaj tak, ako hovoríš, nech je po tvojom. Osobne sa postarám o to, aby ťa tvoja vášeň stiahla ku dnu," prehovoril som rezignovale, sústrediac sa dôkladne na Gokuove pohyby. Uvedomujúc si svoju slabosť voči kenjutsu som sa dlhé roky snažil špecializovať na ich counterovanie. Šermu som rozumel viac než aj mnohí šermiari. Stačilo, aby uspel jediný môj protiútok, a nepriateľ bude mŕtvy.

Neviem síce, čo za bizarnú techniku sa na mňa chystá vytasiť, ale je zrejmé, že jej veľmi dôveruje. Ak úspešne prevediem counter, bude to jeho koniec, nachystal som sa psychicky, ale ako náhle Tanaki zahájil svoj útok, zostal som viditeľne v šoku. Moje pevné rozhodnutie vyrútiť sa dopredu a vlastnoručne zastaviť jeho čepeľ rázom kompletne pominulo, zatiaľčo odhodlanie nahradil neúnosný strach, skoro ako keby už bolo rozhodnuté o mojej smrti.
Čo som to-? Práve som sa pripravil o šancu na counter. To je zlé, musím sa hnúť! Nie je nič horšie, ako keď counter-špecialista prešvihne šancu na protiútok. Beznádejné, pred týmto včas neuskočím, v mojej mysli zavládla mierna panika a telom sa prehnali obavy. Už som v minulosti mal tú česť so Sakki, ale tentokrát bolo na o dosť vyššej, prakticky až nečakanej úrovni, a práve to ma vskutku dosť vyviedlo z miery. Pôsobilo to takmer ako samostatná technika.

Ak Tanaki sledoval svojho nepriateľa, mohol si všimnúť, že bolo inokedy žltooranžové oko na mojej ľavej ruke takmer až červené a maximálne otvorené. V momente, ako zasadil svoj úder, pocítil, ako mu do rany skočili obrovské kusiská zeminy, znemožniac mu tak zaútočiť dokonale. Aj keby sa mu to ale podarilo, pravdou je, že som sa aj s veľkou časťou prítomného zemského povrchu behom okamžiku v panike vyzdvihol vysoko do vzduchu. Ešte len teraz som znateľne demonštroval svoju pravú schopnosť. Aby toho ale nebolo málo, ihneď na to som po Gokuovi z bezpečnej vzdialenosti spomínané kusiská zeminy v neprimerane skamenenej a tvrdej forme aj vrhol.

pro **Goku** Fri Jun 12, 2015 2:41 pm

To že vie bojovať aj takýmto spôsobom, bolo pomerne nepríjemná skúsenosť. Sústredil som sa na hlavne na obranu, pretože predsa len.. pravdepodobne mal plán sa z dosahu mojej techniky nejakým spôsobom vyhnúť. Mohol som ďakovať hlavne môjmu zameraniu na tiché odstránenie cieľa a môjmu vytrenovanému sluchu za to, že som bol schopný zaregistrovať kamene skôr, než mi stihli napáchať nepríjemné poškodenia. Tento krát sa však súboj skomplikuje. Už z jeho terajšej akcie mi bolo jasné, že sa bude sústreďovať hlavne na taktiku, ktorá mu 100% zaručí výťazstvo bez zbytočného riskovania. Odskočil som do strany, zatiaľ čo som voľnou rukou a pomocou tanta, vyvolaného zo zvitku na zápestí, odrazil kamene ktoré by mi spravili najväčšie škody. Naśledne som v momente musel odskočiť a zahájiť protiútok, ak som nechcel aby týmto jeho spôsobom nado mnou dominoval. Samozrejme som niekoľko skál schytal, no neboli to práve shinobi zbrane. Samotný doton bol skôr obranný než útočný element a takéto množstvo ma len nepravdepodobne zranilo. Každopádne som znova začal využívať hlavne moju rýchlosť a čo viac, moja pohyblivosť sa zdala byť vyššia. Prečo? Pretože som k odrazu nepoužíval zem ako takú, ale rúčky katán po ktorých som ako keby behal. V tejto situácií to rozhodne nebolo jednoduché, no dávalo mi to väčšiu mobilitu, než keby som mal medzi nimi kľućkovať.
Chceš zápas na diaľku heh? Bojisko pod ním začala zahalovať hmla v ktorej som sa pomerne rýchlo pohyboval a vyhýbal sa jeho skalným strelám. Wakizashi som pri tom strčil späť do púzdra a začal som po ňom hádzať kunaie ktoré navyše vybuchovali, keďže na nich boli umiestnené výbušné lístky. Bolo celkom dobré, že som pri mojom boji s tou potvorou pri kirigakure nevyužil všetky a že som si po ňom moju zásobu doplnil. Každopádne som pri mojej akcii zapojil hlavu a začal som rozmýšľať nad tým, čo mi do teraz ukázal a plánoval som spraviť menší test. Bolo to pomerne jednoduché. Spočiatku som jeho smerom hádzal kunaie vždy popri tom, ako som dopadol na katanu. jeden krát som však hodil pomerne množstvo kunaiou v momente, keď som letel do vzduchu z jednej katany na druhú.

pro **Nukenin** Sat Jun 13, 2015 2:11 pm

NAKAMURA SATORU

Tanakiho postup síce nebol zlý, ale tentokrát doplatil predovšetkým na svoju aroganciu. Skutočnosť, že si myslel, že po ňom voľačo hádžem bez zmyslu, ho doviedla k jeho prvým zraneniam. V momente, ako totiž vybehol na katany a naprahoval sa mojim smerom s úmyslom hodiť po mne niekoľko zbraní s výbušnými lístkami, na troch mietach na svojom tele pocítil tlmenú bolesť. Našťastie preňho som mu dal dosť času na to, aby si uvedomil, čo sa vlastne stalo, keďže som sa v tejto blízkosti už viac nezdržiaval. Namiesto toho, aby som sa pokúšal jeho hod nejakým spôsobom vykryť a oplatiť mu ho, som vyletel ešte vyššie do vzduchu a vytratil sa z Gokuovho dohľadu. Opäť raz sa ukázalo, že nie som ten typ shinobiho, ktorý nepretržito viedol sústavný boj. Potreboval som dôkladne prehodnotiť danú situáciu.

Uf, toto bolo naozaj nebezpečné. Poprvýkrát po dlhej dobe som mal dojem, že hľadím smrti do očí. Tento trik na mňa už ale viac fungovať nebude. Každopádne..., pomyslel som si a pohliadol na svoju ľavú ruku s dokorán otvoreným žlto-oranžovým okom, zatiaľčo som pokojne pristál na strechu vlastného domu. Zjavne ma na nej voľačo znepokojovalo.
Asi začínam rozumieť, prečo je to kinjutsu. Od doby, čo som opustil dedinu, som si tie rukavice nedal dole, dokonca ani v spánku. Tá vec... je na mňa napojená. Keď som sa aj so stvrdnutými kusiskami zeminy zdvihol do vzduchu, nebolo to moje rozhodnutie, Urobila to sama, bez rozkazu, ako reakciu na moje obavy z toho, že budem zasiahnutý.

Kým som ja v bezpečnej vzdialenosti polemizoval nad tým, čo sa to vlastne udialo a jak bude najlepšie pokračovať, Goku mal možnosť odhaliť istú zvláštnosť. Dôvod, prečo bol predsa len zranený, spočíval v skutočnosti, že sa kusiská zeminy v priebehu letu spevnili a vytvarovali do bodcov. Bolo až neuveriteľné, že som voľačo také pri tom všetkom dokázal. Pôsobilo to ako samostatná doton technika. Pravdou ale je, že čokoľvek s čo i len najmenším obsahom zemnej zložky prírodnej energie sa po mojom zameraní na to stávalo potenciálne nebezpečnou kamennou zbraňou na úrovni samostatných minimálne C-rankových jutsu. Našťastie pre Tanakiho ale nedošlo k žiadnym hlbokým poraneniam, keďže sa tých najväčších stihol včas zbaviť, ale predsa len si bude musieť do budúcna dať väčší pozor.

pro **Goku** Wed Jun 17, 2015 6:58 pm

Predsa len jeho podivná schopnosť mala väčší účinok, než som si myslel že bude mať. Niekedy som mal pocit, že by bolo jednoducho dobré v boji prestať myslieť a riadiť sa svojimi inštinktami. Na druhú stranu.. veril som tak svojim inštinktom, že by trebárs dokázali odhaliť prípadnú pascu? Či falošný útok? Sám som istý čas bojoval dosť nepríjemným spôsobom, pri ktorom som jednoducho klamal svojho súpera odzačiatku až do konca. Ich inštinkty sklamali, preto som tu bol ja, nie oni. Nad tým som však naozaj nemal čas premýšľať. Teda mohol by som mať, keďže sa môj protivník stiahol späť k svojmu domu no skôr som ho mať nechcel. Popravde, rovnako ako on, som chcel tento boj ukončiť čo najskôr. No pri všetkom tom, čo mi ukázal, som to ďalej nepovažoval za možné. Snažil som sa pri nie príliš rýchlej chôdzi k jeho domu znova premyslieť moju stratégiu, bola dobrá? Čo som o ňom vlastne vedel? Bol to taijutsu špecialista, o tom nebolo pochýb. No ovládal pomerne zaujímavé kinjutsu. Vtedy mi to svitlo. Bolo to Kinjutsu, navyše jeho spôsob správania. Už spočiatku sa snažil tento súboj ani len nebojovať, pretože mu mohol prísť problémový. Akonáhle vedel, že to nepôjde, snažil sa to ukončiť jeho prvým protiútokom. Celý jeho štýl protiútokov bol postavený na tom, čo najrýchlejšie dokončiť svojho súpera. Ale čo ak tento štýl zlyhal, ako v tomto prípade? Moja teória bola pomerne jednoduchá. Začal sa spoliehať na jeho Kinjutsu ktorým ovládal zem. No chakra ktorou ju ovládal, sa odniekadial musela zobrať. Musel mať nejaký zdroj, napríklad jeho telo. Celá tá jeho rukavica mi prišla ako jeden veľký parazit. Čo ak patrí k tým shinobim, ktorý jednoducho neustoja dlhý boj? Využívanie chakry hneď po tom, ako využíval svoju fyzickú energiu. Muselo to byť namáhavé. Ja som v tomto boji chakru využil len na prelomenie pečate na zvitku čo privolalo katany a privolanie dažďa, čo bolo doslova zanedbateľné množstvo.

"Tak to skúsime Tanaki... aj keď to nie je práve tvoja šálka kávy." Povzdychol som si. Musel som si dávať pozor na jeho ruky, nemohol sa ma dotknúť a tak som sa s mojimi útokmi chcel zamerať práve na ňu. Odseknúť mu ju, prípadne tak. No najprv som sa k nemu musel dostať.

Stál som pod jeho domom a hľadel som no, vysoko na strechu. Okolo Mňa sochy shinobi.. dážď stále padal z oblohy a ja, no.. kto vie, prečo ma napadol práve tento postup.

"Nezačínaš byť trocha unavený? Prečo to neukončíme posledným stretom? Tvoje Kin-taijutsu alebo moje Kenjutsu?" pravdepodobne vedel že nie som sprostý, aby som sa do neho bezhlavo vrhal a zožral každú jeho návnadu. O čo mi však išlo? Možno o provokáciu, kto vie. Prišiel mi ako celkom flegmatický typ. No možno som ho len chcel zastrašiť. Všetko záviselo od jeho ďalších slov, od jeho ďalšej reakcie.

pro **Nukenin** Thu Jun 18, 2015 4:13 pm

NAKAMURA SATORU

Tanakiho úvaha vskutku neodporovala logike. Bolo zrejmé, že sa z neznámych príčin ponáhľam a každý môj protiútok zaváňa jednoznačným vražedným úmyslom. Dá sa teda povedať, že mal Goku zväčša pravdu, ale nie úplne vo všetkom. Skutočnosť nanešťastie preňho bola, že som ešte nebol ani zďaleka tak vyčerpaný, ako si možno nádejne myslel. Moje rukavice síce fungujú ako nejaký parazit, ale mojou chakrou sa neživia len tesne pred použitím techník. Vysávajú mi ju sústavne, najviac práve vtedy, keď sú nečinné. Vzhľadom na to, že som sa na ich schopnosti obvykle nemal vo zvyku spoliehať, mali ešte dosť vlastných zásob. Desila ma však nepríjemná predstava, že by o ne prišli a začali ma proti mojej vôli unavovať v priebehu súboja proti niekomu Tanakiho kalibru. Preto som sa zhrozil, keď jednali bez môjho priameho povelu.

"Kintaijutsu, hm. Tak by som to nenazýval," povzdychol som si pri pohľade na Gokuove neutíchajúce odhodlanie pripraviť ma o život.
"Mám dojem, že som neúnosne podceňovaný. Keby som sa naozaj unavil po tak krátkom boji, nikdy by som nevydržal odolávať útokom barbarských lakomcov po tak dlhú dobu. Možno si myslíš, že si ma zahnal do kúta viac ako ktokoľvek predtým, ale asi ťa budem musieť malinko sklamať. Necítim sa na to, že by som mal prehrať," opätoval som Tanakimu jeho provokáciu, zoskočiac bez váhania na zem. Nie však dopredu, kde sa práve nachádzal Goku, ale dozadu, aby som sa vyhol pokusom o moju elimináciu počas letu.

Keby som mal byť úprimný, aj ja som ťa podcenil. Očakávať, že na teba zaberie kdejaký counter, bolo pomerne hlúpe, pomyslel som si zároveň s tým, ako som sa Tanakimu ukázal spoza stien domu. O žiadne tiché zabíjanie som sa vzhľadom na okolnosti ani len nepokúšal, takže som k nemu kráčal otvorene. Na rozdiel od mojich predchádzajúcich výziev na súboj som ale tentokrát nepôsobil tak úplne ležérne. Za zmienku stojí, že som ľavú ruku držal pred sebou, konečne pripomínajúc nejaký bojový postoj. To však nebolo jediné, čo sa zmenilo.
"Zdáš sa byť veľmi sebavedomý v kenjutsu. Tak sa mi teda ešte predveď. Dopredu ťa ale varujem. Nie som ten typ človeka, ktorý naletí dvakrát na ten istý trik," upozornil som ho s miernym pousmiatím, pripraviac sa takmer na čokoľvek, čo si na mňa asi tak môže nachystať.

pro **Goku** Thu Jun 18, 2015 4:38 pm

"Nah, proste pracujem s informáciami ktoré mi boli dané." Pokrčil som ramenom na jeho odpoveď k mojej odpovedi. Moźno som ho podceňoval, no nemohol si myslieť že by som rovnakú chybu spravil dva krát. Aj keď to niekedy bolo pomerne ťažké, v jeho prípade som si však práve na túto vec dával naozaj pozor. Bola však pravda, že som si myslel z jeho štýlu boja, že proste nie je ten typ, ktorý by dokázal bojovať dlho. "Nemusíš sa cítiť na to, že by si mal prehrať. Nie že by to na konečnom výsledku niečo zmenilo." Neznelo to arogantne, ani tak, že by som si svojou výhrou bol istý. Objavil sa spoza kúta svojho domu, na čo sa asi prvý krát postavil do postoja, pri ktorom pred seba natrčil svoju ruku s rukavicou.
"Hmm ? Myslíš? Kto vie.. no zatiaľ som nestretol nikoho, kto by sa mi v ňom vyrovnal." Kto vie, či to bola pravda, či som neblafoval. No bol to fakt, nie že by som z neho bol nadšený. Predsa len človek postupuje kupredu vtedy, keď bojuje s niekým kto je silnejší než on sám, pokojne aj v špecifickom prostredí. Preto som bol rád, že som ako prvý cieľ na mojom zozname vybral práve chlapíka s jeho schopnosťami. Nezaútočil som však praimo, čo ho asi mohlo prekvapiť. Hodil som po ňom kunaie, no už na prvý pohľad sa jednalo o nejaký druh pasce. Poćítal som s tým že sa moc nemôže uhnúť do jednej z jeho strán, keďže mal vedľa seba dom. Jeden kunai letel priamo na neho. V daždi bolo asi ťažké zaregistrovať tmavú guličku pripevnenú na jeho konci, ktorá mala explodovať a vytvoriť tak v jeho blízkom okolí dym. Očakával som, že sa z dymu bude chcieť dostať. Predsa len mohol byť otrávený, u Oininov by to nebolo nič zvláštne. Preto nasledovali ďalšie štyri kunaje v nie úplne tesnom závese, za tým s dymovou bombou. Jeden mieril priamo za tým prvým, zatiaľ čo druhý mu leden k nohám, jeden nad neho a posledný do strany, do ktorej mu ostávalo vyhnúť sa. Klasická taktika, posnažiť sa mu zablokovať všetky možné spôsobi blokovania. Na každom kunai boli o rúčku pripevnené výbušné lístky, ktoré som ešte za letu nechal vzplanúť jednoduchou "Kai" pečaťou. Podobné útoky nepatrili práve k tým dokončovacím a zväčša sa využívali len na bojisku, kde bolo ľahké niekoho zaskočiť, no aj v týchto prípadoch by mi mohli poskytnúť trebárs, nejaký otvor v jeho obrane, kto vie.

pro **Nukenin** Thu Jun 18, 2015 9:47 pm

NAKAMURA SATORU

Ťažko povedať, akú reakciu Tanaki z mojej strany asi očakával, ale pravdou je, že ma aj tak trochu pobavil. Nemohol som si preto pred angažovaním sa v boji odpustiť jednu poslednú provokačnú poznámku.
"Nehovoril si snáď, že mi už viac nedáš priestor k rozprávaniu?"
Sotva to však stačilo doraziť k jeho ušiam, už som bol nútený čeliť ďalšiemu jeho útoku. S kenjutsu, ku ktorému som ho vyzval, to však nemalo vôbec nič spoločné. Nemožno povedať, že by ma to trochu nesklamalo. Navzdory tomu, čo sa pred malou chvíľou stalo, som bol presvedčený o tom, že by som ho na blízko premohol, obzvlášť teraz, keď som to už začal brať maximálne vážne. Nič sa nedalo robiť.

Po všetkom tom vychvaľovaní sa dočkám ďalšieho útoku na diaľku? To nie je vôbec pekné. Akurát som sa do toho začínal dostávať, povzdychol som si a opäť názorne predviedol, ako som bol schopný za akýchkoľvek okolností neplýtvať pohybmi. Odjakživa som mal vo zvyku bojovať tak, aby som sa bránil a útočil zároveň. Pri prvom náznaku hodu nejakej zbrane som sa preto veľmi rýchlo predklonil, tesne sa tak vyhnúc zásahu. Nešlo mi ale iba o úhybný manéver. Rukou, ktorú som mal zámerne vpredu, som behom okamžiku vytrhol ďalší kus zeminy, ktorá následkom toho okrem iného aj skamenela, a bez ohľadu na ďalšie dianie plánoval poslať Tanakimu akési prekvapenie. Ani len explózia, ktorá tesne po mojom minutí nastala, ma nedokázala dostatočne vyviesť z miery, aj keď nutno podotknúť, že ma to trochu zaskočilo.
Čo to? Zapálený výbušný lístok by som si určite všimol. Heh, rozumiem, dockvalo mi hneď.

Pokúšaš sa ma oslepiť, alebo horšie, otráviť? Ak sa chceš predháňať v trikoch, len smelo do toho, pomyslel som si neodradene, následkom čoho som jediným úderom onen spomínaný kus zeminy rozdrobil na obrovský počet vražedných bodcov, ktoré sa vysokou rýchlosťou hrnuli naproti Gokuovi. Nečudoval by som sa, keby mu aj úplne zabránili v hode ďalších kunaiov, alebo ich zasiahli a odchýlili dráhu letu. Nech už to však dopadlo akokoľvek, ak mal to šťastie vyhnúť sa, všimol si, že po mne zostala iba diera v zemi, ktorú som si zároveň so zaútočením šikovne predpripravil na prípadný únik.

pro **Goku** Thu Jun 18, 2015 10:09 pm

Jeho obranný a útočný pohyb bol pomerne zaujímavý. Naozaj som mal pocit, že momentálne bojujem skôr proti shinobimu zamieriavajúcemu sa na ninjutsu. Naozaj robilo jedno Kinjutsu taký veľký rozdiel? Prsty sa mi zaborili do steny vedľa mňa a trocha komickejším spôsobom som využil Kosen. Ani nie na prerazenie steny ak otakej, ako skôr na vyzdvihnutie celého môjho tela do vzduchu a následné vyšvihnutie sa na nižšie položenú strechu. Kosen bola vlastne jednoduchá technika určená na prerazenie. jeden využil rotáciu hornej časti tela, prudký výpad prstami a dlaňou čím bol schopný bez problémov roztrhať aj pevnú shinobi vestu. Momentálne som to však vyuźil skôr o zachytenie sa o stenu a tým "točivým" pohybom som podvihol práve moje telo. Pomerne jednoduchý manéver, ak tomu človek správne pochopil. Problém však bol, že som nikde nevidel môjho súpera. Ani nie že videl predsa len, kto z Kirigakure s mojim zameraním pri boji využíva svoj zrak? Skôr som ho nevedel zaregistrovať. Vydedukoval som však, že skončil pod zemou. Tiež by som sa skryl pod zem, keby že mám ako, teda v jeho prípade. On očividne ako mal. Predsa len celý ten jeho doton. Rýchlo som z nižšie položenej strechy vyskočil na tú úplne hore a znova som tasil katanu. Počítal som aj s možnosťou, že celý tento dom je vytvorený z tých jeho kameňov, takže by sa teoreticky mohol objaviť hneď podo mnou. Nechcel som, aby ma prekvapil týmto spôsobom.

pro **Nukenin** Fri Jun 19, 2015 11:41 am

NAKAMURA SATORU

Goku mal zasa raz v niečom pravdu. Jeden z hlavných dôvodov, prečo som bol tak nebezpečným súperom, bola skutočnosť, že som si dokázal zachovať úroveň taijutsu špecialistu a na to získať aj Tsukigakurské kinjutsu. Stále však nechápal, že moje nadanie na ninjutsu s tým nemá absolútne nič spoločné. Bola to totiž práve tá technika samotná, ktorá zaobstarávala funkčnosť. Ja som len vydával povely a umožnil jej živiť sa mojou chakrou. Bolo to teda, ako keby nič netušiaci Tanaki bojoval naraz proti viacerým protivníkom. Nejeden nestranný pozorovateľ by si už v tejto chvíli povedal, že sa Goku ocitol v nevýhodnej situácii, ale to úplne najhoršie malo bohužiaľ preňho bezpochyby ešte len prísť.

Ak mám byť úprimný, očakával som, že to dokončíme na blízko. Koľká škoda. Už si však viac nemôžem dovoliť ďalšie nebezpečné triky. Sotva som sa zvládol uhnúť výbuchom. Tejto variante som sa pokúšal vyhýbať. Nebol som si istý, či za tým, že ma dokážeš napriek aktuálnemu počasiu s takou presnosťou detekovať, nestojí akási senzibilská schopnosť, ale teraz už mám istotu, že pod zemou som fakt mimo tvoj dosah, pomyslel som si, zatiaľčo som zvažoval efektivitu mojej novej taktiky. Nastolené okolnosti jednoznačne hrali v môj prospech.
Kaseki no chōsen: Asobiba (化石の挑戦: 遊び場, skameňujúca rukavica: detské ihrisko), zvolal som názov techniky vo svojej mysli, následkom čoho sa mi otvorilo oko už i na druhej rukavici.
Hoci nedokážeš nájsť ty mňa, ja ťa vidím perfektne. Asobiba je moja dokonalá formácia na prekonanie užívateľov ninjutsu a genjutsu. Zatiaľčo ja sa ukrývam v zemi, prostredníctvom jednej zo svojich rukavíc venujem maximálne sústredenie seizmickému senzibilizmu.

Čo robí druhá je tuším jasné. Prevzatím kontroly nad zemskou zloškou prírodnej energie v celom okolí premení pôdu pod nohami na svoje súkromné ihrisko, s ktorým môže manipulovať podľa potrieb. Nie je možné, aby si mi unikal večne, ujasnil som si svoj postup v hlave a vyslal po Tanakim zo strechy vlastného domu ostnatné bodce.
Aj keď uskočíš, je jedno, kam dopadneš. Ucítim to pri prvom kontakte nohy s daným miestom a okamžite ťa prebodnem. Som úprimne zvedavý, aké triky máš v rukáve proti tomuto, pomyslel som si zvedavo a maximálne sa sústredil na Gokuove pohyby.

pro Sponsored content

Mitsu no Kuni

Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni