Mitsu no Kuni

pro **Shinobi** Mon Jun 08, 2015 3:50 pm

First topic message reminder :

Mitsu no Kuni (蜜の国, Zem medu) je pomerne rozsiahla kvetnatá oblasť nachádzajúca sa vo východnej časti ninja kontinentu. Je známa predovšetkým svojim celosvetovým prvenstvom vo včelárstve, ale zároveň aj prítomnosťou pravdepodobne najslabšej shinobi dediny, aká kedy vznikla, Moyagakure. Aj z toho dôvodu je feudálny pán tejto zeme v dobrom vzťahu s ninja obyvateľmi Kirigakure, ktorých si má vo zvyku často najímať na náročnejšie úlohy.

pro **Goku** Fri Jun 19, 2015 12:40 pm

Tento krát mi môj súper poriadne zavaril. Nie že by som sa prepočítal, no jeho ovládanie dotonu bolo neprimerané. Ak nevymyslím niečo nové, zostane zo mňa šperkovnička. Snáď prvý krát mi na tvári bolo vidieť maximálne sústredenie. Aj nad všetkými týmito vecami, som rozmýšľal počas môjho pádu na zem, kde ma určite čakali ďalšie bodce. Tým prvým nebolo až také ťažké vyhnúť sa, no bolo mi jasné že to len nimi nekončí. Nevedel som ho zamerať, nevedel som odkiaľ útočí a vyzeralo to tak, že on vie o mojej polohe vždy vtedy, keď sa nachádzam na zemi. Momentálne som však inak bojovať nevedel, aj keď? Mal som v rukáve jeden malý trik. Teda nemal som ho v rukáve, jednalo sa o surovo nevyskúšanú techniku ktorej som nevenoval ani sekundu praxe. Teraz som sa kvôli tomu takmer začal preklínať, no moźno eśte nebolo neskoro. Pri dopade na zem som rukou zložil univerzálnu jednu pečať. Aj keď som v pečatení nebol dobrý, zložiť jednu, ktorá navyše pripomínala klasickú pečať na vyzívanie druhého shinobi do súboja, bolo pomerne jednoduché. Znova som sa po dlhom čase obrátil na moje kekkei genkai, na jeho ninjutsu zložku, ktorá mala za príčinu, že som k svojmu telu dokázal pritiahnuť vodu, dážď, mračná, hmlu a podobné veci. Tento krát sa ale jednalo len o vodu ako takú. Mal som v pláne si pod nohami vytvoriť plošinu, na ktorú by som dopadol namiesto dopadnutia k zeme. Problém bol však práve nedostatok praxe, ktoré som aj takto jednoduchej technike musel venovať. Predsa len som bol v ninjutsu pomerne ľavý, keďže som posledné roky zameriaval svoje schopnosti hlavne do šermu. Preto som sa cez vodnú plošinu prepadol a jediné čo zmohla, bolo stlmenie pádu. Rukou s katanou som natrčil k zemi, pri čom som katanu do zeme hodil. Nechcel som dopadnúť na zem, čo by bol môj absolútny koniec. Skôr som sa rýchlo chcel odraziť od rúčky katany, aj keď som vedel, źe mám na vytvorenie vodnej plošiny už len jeden pokus. Pod nohami sa mi znova začala formovať voda, ktorá začala nebrať tvar. To nebol až taký problém, keďže sa voda nachádzala všade na okolí, pršalo a bolo mokro, sám som bol premočený jak šteňa, ktoré hodili do rieky. V tom som si uvedomil chybu, ktorú som spravil minule. Predsa len sa stále jednalo o vodu, prečo som sa cez ňu prepadol? Pretože som bol natoľko sprostý, že ma nenapadlo, źe sa na tej vode aj musím udržať. Tento krát som však rovnakú chybu nespravil a nohami som pevne stál na vodnej plošine. Táto technika nebola určená na podobné státie, no keď som sa sústredil len na vodu podo mnou, dokázal som ju takýmto spôsobom udržať. V momente, keď sa od nej odrazím, sa rozpadne, no zatiaľ som sa nepotreboval odrazovať. Moje srdce takmer skolabovalo. Toto bolo naozaj tesne. Ani som si neuvedomil, že mi z ramena a z pravého boku tečie krv po tom, ako mi oblečenie a pokožku na daných miestach rozškrabli jeho dotonové bodce. Ocitol som sa niekedy tak blízko smrti? O tom som naozaj pochyboval.

pro **Nukenin** Sun Jun 21, 2015 9:17 pm

NAKAMURA SATORU

Moja formácia bola takmer dokonalá. Tak dokonalá, že dokonca ani len skutočnosť, že si Tanaki pomáhal katanami a nedopadal priamo na zem, mi nezabránila v tom, aby som odhalil jeho pozíciu. To mierne chvenie, ktoré sa nimi totiž vždycky prehnalo, mi postačilo na určenie polohy, nehovoriac o tom, že som ešte bodce zámerne robil čo najdlhšie, aby som mal istotu. Práve preto sa na Gokuovi ocitli dva škrabance natoľko hlboké, že sa z nich pustila krv. Keby v tom pokračoval i najďalej, niet najmenších pochýb, že by v tomto boji skôr či neskôr padol, ibaže jak na potvoru si zasa raz našiel nečakaný spôsob, ktorým ma prekvapil.
Hm? Čo sa to stalo? Kam sa k*rva podel? Nehovor mi, že vie lietať.

Nemôžem poprieť, že som z toho zistenia vôbec nebol nadšený. Pohybovať sa vo vzduchu mi totiž zabraňovalo v uplatnení seizmického senzibilizmu na jeho detekovanie, Nutno podotknúť, že som sa s takým súperom ešte predtým nestretol. Zakaždým, keď som sa obrátil na svoju zdanlivo takmer dokonalú formáciu, to znamenalo koniec súboja, ale tentokrát to bolo inak. Skutočnosť, že sa môj nepriateľ dokázal udržať vo vzduchu, bola ešte aj horšia, ako keby vedel o mojej polohe. Znamenalo to totiž, že kým nevyleziem a osobne po ňom nezačnem pátrať, nič s tým nenarobím. Nepomôže ani na chvíľu vykuknúť, pretože na to bolo až príliš zlé počasie. Nemal som na výber. Musel som riskovať. Aby som si zachoval čo najvyššiu pohyblivosť, vyletel som spod zeme s väčším kusiskom skamenenej zeminy, na ktorej som stál. Kľúčové bolo nájsť ho skôr, ako on nájde mňa, preto som nelenil a poletoval všade naokolo.

pro **Goku** Mon Jun 22, 2015 6:16 pm

Bola to hra na mačku a myš. Počasie bolo naozaj zlé, no mohol si všimnúť, že sa zlepšovalo. Teda po istej stránke, jemu to mohla prísť ako úplná nočná mora. Pršalo čím ďalej, tým menej.. no za to sa začala rozprestierať hmla. Ako dobre zvládal boj bez jeho senzibilských schopností? Zaregistroval som ho no taktiež si ma mohol všimnúť. Predsa len sme sa v jednom okamihu ocitli nepríjemne blízko seba, po čom som rýchlo odskočil a využil som ďalšie vodné plošiny k tomu, aby som sa stále udržiaval vo vzduchu. Keď som ho uvidel nad zemou, bolo mi jasné z čoho sa jeho senzibilské schopnosti skladajú, alebo aspoň tak nahrubo. Stačilo mi to, že ma nemohol detekovať, keď som nebol na zemi.. takže to asi malo niečo s nejakým zemským chvením alebo tak.Teraz sme sa ale obaja nachádzali vo vzduchu.. a medzi nami sa vytvárala nepreniknuteľná hmla.

Udržiavať sa na vodných plošinách a zároveň kryť moje vlastné pohyby, popri čom sa ho pokúsi´t potichu odstrániť, bolo nemožné. Preto som sa nemohol spoliehať na to, že moju polohu nezaregistruje pomocou zvuku no, tu bol na mojom piesku.. viac menej. Moja akcelerácia vo vzduchu bola lepšia, a myslel som si, že aj moje sairento kirringu a schopnosť zaregistrovať jeho pohyby v hmle. No nechcel som ho podceniť, nie po druhý či tretí krát. Rozhodol som sa spoľahnúť na moju pohyblivosť a potenciál, ktoré vodné plošiny vytvárali. Predsa len som v podstate mohol skákať do každej strany a v momente sa odraziť späť. Preto som na neho aj podobným spôsobom zaútočil. "rozbehol" som sa po vodných plošinách smerom k nemu.

Nešiel som mojou plnou rýchlosťou, čo by bolo tiež pomerne ťažšie. Predsa len som vo využívaní týchto plošín nebol nijakým expertom. Pri mojich pohyboch som preto robil hluk, pomerne dosť veľký. Pred ním som však akceleroval a uskočil do strany, kde ma už však čakala ďalšia plošina, pomocou ktorej som sa odrazil na plošinu za jeho chrbtom a z otočky som sa ho snažil preseknúť na dve polovice. Útočil som schválne do úrovni jeho bicepsov (ak by mal ruky pozdĺž tela), teda niekde pod jeho ramenami, kde sa pravdepodobne zozadu meč asi najťažšie blokoval. Bolo to snáď prvý krát, kedy som v tomto súboji mal aspoň trocha navrch, chcel som túto šancu využiť a nepustiť sa jej.

pro **Nukenin** Tue Jun 23, 2015 5:56 pm

NAKAMURA SATORU

Goku mal v niečom pravdu. Niet pochýb o tom, že za obrovskú časť z mojich dosavadných úspechov fakt vďačím najmä svojmu neuveriteľne presnému seizmickému senzibilizmu, o ktorý som práve prišiel. To však nič nemenilo na tom, že som dlhé roky bojoval aj bez neho. Nemohol sa preto spoliehať na to, že sa to drasticky odrazí na mojej výkonnosti.
Počasie už je konečne o čosi lepšie. Výborne. Ešte stále mám zrak a sluch, pomyslel som si odhodlane a pokúsil sa zamerať svojho súpera, keď vtom sa objavil rovno pred mojimi očami. O žiadne tiché zabíjanie sa zjavne ani len nepokúšal. Bol som pripravený dostať ho, ale Tanaki ma opäť mierne prekvapil a bleskurýchlo sa dostal za môj chrbát.

Čo to má byť?! Rozumiem, takže takto -, uvedomil som si pomerne rýchlo, o čo vlastne ide, a pokúsil som sa mu zabrániť v útoku. Pokúšať sa o úlet by s najvyššou pravdepodobnosťou v tejto chvíli s jeho naťahujúcim sa wakizashi nemalo nijak zvlášť veľký zmysel. Zachrániť ma mohol iba counter, ale spôsob, akým na mňa zaútočil, vypovedal o tom, že to asi nestihnem. Vtom sa ale udialo čosi nečakané. Fialová pečať na mojej rukavici sa rozšírila takmer až po hrdlo a vo chvíli, ako Tanakiho čepeľ prešla mojou kožou, sa zasekla na značne skamenenom mäse. Veru tak. V snahe za každú cenu sa zachrániť moje vlastné kinjutsu napadlo mňa samotného a odstavilo mi celú ruku aj s ramenom, len aby zneškodnila príchodiaci útok. Ako je možné, že Gokuove wakizashi v kombinácii s jeho silou nestačilo na roztrieštenie kameňa? Dôvod bol prostý. Chakra, ktorú ňou viedol, bola vyrušená a samotná jeho zbraň sa začala tak isto premieňať. Tanaki ju bol nútený okamžite pustiť, inak by to mohlo dostať aj jeho.

Argh! Prekliata rukavica, takto jednáš so svojim pánom?! zhrozil som sa nad okolnosťami, ale nelenil som. To, čo sa zatiaľ odohralo, robilo moje kinjutsu samo od seba, ale zároveň s tým som útočil aj ja sám. Až teraz som Tanakimu priamo ukázal, že rovnakú rukavicu mám i na druhej ruke, chytiac ho za jeho vlastnú zároveň s tým, ako mi zaťal čepeľ do skameneného tela. Keďže sa to všetko odohrávalo naraz a naše taijutsu schopnosti boli viacmenej vyrovnané, nemal šancu na únik. Goku teda musel učiniť dôležité rozhodnutie. Buď sa ma pokúsi rýchlo doraziť, keďže som mal obe ruky zamestnané a on mal ešte jednu voľnú, ale dovtedy mu stihne skamenieť okolo 80% tela, alebo sa okamžite celou silou vytrhne z môjho zovretia a rýchlo unikne len s odstavenou rukou.

pro **Goku** Tue Jun 23, 2015 7:51 pm

Pocítil som, ako moja katana prechádzala mäsom. Nebol to príliš veľký odpor, no to trvalo len veľmi malú chvíľu, menšiu, než by mi bolo príjemné. Zrazu sa katana zastavila a ja som už tušil, čo bude nasledovať. Rýchlo som katanu, teda skôr wakizashi, pustil no to už sa jeho prsty pomaly dotýkali danej ruky a mne bolo jasné, že by som tento stret bez utrpenia nejakého zranenia tak či tak neobišiel a tak som v mojom útoku skôr pokračoval. Ruku som sa nesnaźil stiahnuť k sebe, skôr som s ňou išiel smerom k našim nohám, aby sa pri jeho chytení trocha okdril. Pri tomto pohybe som sa celým telom naklonil k nemu a s voľnou rukou som zaútočil smerom k jeho krku. Boli to len dva prsty, ktoré som mu chcel bodnúť do krku. Jednalo sa vlastne o techniku Eien no Nemuri, kedy som k podobných útokom neptoreboval ihli na to, aby som môjho súpera vypol, alebo ho zabil. Momentálne by to bolo jedno, keďže to vypnutie je istá smrť. Nemohol som riskovať to, že mi začne utekať.. ani to, že by som proti nemu bojoval len s jednou rukou. Predsa len som nemal žiadnu istotu, že vie sám seba z tohto stavu vyliečiť, prípadne že by zo svojich skamenelých častí tela nedokázal vystreliť tie jeho bodce alebo inú nepríjemnú prekážku. Schválne som pri pohybe zo zvitku na danej ruke nič neprivolal, pretože by ma to stálo drahocenné momenty, ktoré som chcel využiť inak. Už to bol nejaký čas, čo som takto hazardoval so životom, jazva na mojom bruchu hovorila za svoje. Toto však bol úplne iný typ súboja. Keď vám do brucha spravia dieru, je to iné, než keď vám dotykom skamenie časť tela.

pro **Nukenin** Wed Jun 24, 2015 3:48 pm

NAKAMURA SATORU

Niet najmenších pochýb o tom, že pre mňa situácia nebola vôbec priaznivá. Veľmi dobre som vedel, že ako náhle sa odkryjem, jednoznačne riskujem smrť, ale vskutku by ma nenapadlo, že sa to Tanaki pokúsi využiť navzdory jeho potenciálnemu skameneniu. Bol som si takmer istý, že urobí všetko preto, aby sa dostal z môjho zovretia, ale táto varianta mi fakticky nevyhovovala.
Hehe, takže takto to napokon bude?! Možno ak ho rýchlo pustím a vrhnem sa dozadu - pobúril som sa v panike, ale márne. Na niečo podobné bolo už fakt neskoro. Goku môj ofenzívny prístup doslova využil a chopil sa ho s takou značnou silou, že šanca na únik bola veľmi mizivá. Ironické. Kto by bol povedal, že to napokon bude práve counter, niečo, v čom som ja odjakživa exceloval, ktorý ma pripraví o život. Nemožno povedať, že ma to vôbec nepobavilo, ale do smiechu mi z pochopiteľných príčin fakticky ani trochu nebolo. Ocitol som sa doslova na prahu smrti.

Vzhľadom na okolnosti bohužiaľ nezáležalo na tom, ako moc sa nahnem, prípadne ako nakloním hlavu. Keďže som nemal voľnú ruku, nezostávalo mi fakt nič iné, než sa zmieriť s tým, že už s najvyššou pravdepodobnosťou naozaj nič nestihnem. Robil som teda len všetko preto, aby som jeho zásah aspoň oddialil dostatočne na to, aby stihol skamenieť, ale ani to nestačilo. Brzko som pocítil, ako sa do môjho hrdla zabodávajú nepriateľove prsty. Bol to sotva len okamžik, ale v tento moment mi to z neznámych dôvodov pripadalo ako celá večnosť.
Heh, takže takto napokon umriem? Zradený svojim vlastným kinjutsu, pokorený nečakaným counterom, zabitý prstami úplného cudzinca...

...nemôžem si pomôcť, ale to neznie práve najlepšie. Hádam, že som asi mal umrieť pri tom útoku Iwagakure na moju rodnú dedinu. Smrť pri ochrane domova, mojich najbližších... áno, to sa mi asi páči viac. Aká smola, že mi ani to jedno nebolo dopriate. Mal som možnosť hľadieť na zástupy umierajúcich priateľov a spolubojovníkov, no predsa sa mi tá pani zubatá výsmešne vyhýbala. Na samom konci masakru som zostal úplne sám so svojimi výčitkami, zatiaľčo všetko, na čom mi kedy záležalo, bolo pochované aj s mojim zašlým životom. Úprimne som pochyboval o tom, že sa z toho Tsukigakure vôbec dostane. Tak či tak som sa tam už necítil ako doma. Vzal som si kinjusu môjho bývalého priateľa a vydal sa za novým životom v nádeji, že existuje nejaký dôvod, prečo som akurát ja prežil, ale zdá sa, že som sa mýlil. Napokon zomriem ako nejaký neznámy nukenin a zradca rukami chamtivého lovcu odmien. Aký patetický koniec.

Netrvalo dlho a odobral som sa aj so svojimi ponurými myšlienkami na druhý svet. Všetko ale nasvedčovalo tomu, že Tanakiho stihne podobný osud. Navzdory tomu, že som ho takmer okamžite pustil, stihla skamenieť takmer celá jeho polovica tela, od ramena až po pätu. Vnútorné orgány našťastie neboli poškodené, ale to nič nemení na tom, že ak v takomto stave z výšky dopadne na tvrdú zem a roztriešti sa, už ho nedá dokopy žiadny medik. To však nebol ani zďaleka jediný jeho problém. Mohol si totiž aj všimnúť, že hoci som bol už mŕtvy, moje rukavice akosi neopúšťala vôľa žiť.

Zúriace oko prešlo z ohromne svietiacej červenej farby až po číru temnotu, následkom čoho vyslalo svoju pečať po celom mojom umierajúcom tele. Pokúšalo sa ma nebodaj skamenieť? Nie, tak to nebolo. Behom okamžiku totiž doslova vysalo všetkú chakru, ktorú som v sebe ešte mal, skoro ako keby ma už len využívalo ako zdroj. Pokúšalo sa nebodaj odtrhnúť a osamostatniť? Domnievalo sa snáď, že ak veľmi rýchlo opustí moje telo s dostatočnou zásobou chakry, prežije dostatočne dlho na to, aby ešte mohlo byť opäť použité nejakým cudzincom? Ťažko povedať, ale nech už to bolo akokoľvek, Goku mal možnosť pocítiť, ako ho čosi zviera zvnútra. Netýkalo sa to však žiaľ iba jeho. Úplne všetko v celučičkej oblasti so známkami zemnej zložky prírodnej energie sa začalo neprestajne triasť. Zo zeme rašili kdejaké bodce a iné výbežky, pevný základ, na ktorom stál môj dom, sa z neznámych príčin rúcal, a Tanakiho končatiny už za letu praskali. V túto chvíľu si určite uvedomoval, že nebudem jediný, kto tu dnes takmer bezdôvodne umrie.

pro **Goku** Wed Jun 24, 2015 4:36 pm

Môj plán mi vyšiel, z časti. S tým že mi skamenie časť tela som už počítal. Aj keď som nečakal že to zasiahne až k ramenu, a dokonca aj moju pravú nohu. Tá rukavica sa začala správať naozaj zvláštne. čo bola zač? Stále bola kativovaná aj cez to, že bol jej majiteľ mŕtvy. Všetko v okolí navyše začalo blázniť. Všetko sa triaslo a moje končatiny na tom nebolo o nič lepšie. Tá vec sa ma snažila rozdrviť? ... každopádne som si nebol istý aký dosah by mala mať, preto som nepovažoval za rozumné iba sa pokúsiť zdrhnúť. Navyše bola moja rýchlosť značne, no obmedzená.
Nezasiahnutou rukou som preto zo zvitku na zápestí vybral štyri kunaie na ktorých boli výbušné lístky. Tento krát sa tá vec aspoň nemala ako hýbať, mal by to byť pomerne jednoduchý cieľ. No bude to stačiť? Kto vie, ale dotýkať som sa toho znova nechcel. Hodil som kunaie do rukavice a lístky som pochopiteľne nechal vybuchnúť. Toľko k mojej deštruktívnej sile s pouźitím jednej ruky a jednej nohy. Samozrejme som začal padať a uvedomoval som si, že by môj pád dole na zem nemusel byť práve ideálny. Hralo mi tu o život, aj keď je možné že už skonćil.. kto vie. Rýchlo som sa však snaźil vyuźiť vodné plošiny, aby môj pád stlmili. Pôvodne by mala byť zem taktiež premočená no moc som tomuto faktu neveril, keďže som nebol ten, kto tu mal nad zemou kontrolu.

pro **Nukenin** Wed Jun 24, 2015 6:05 pm

Mať tak ešte nejakých priateľov alebo rodinných príslušníkov, dnešok by sa do ich sŕdc zapísal ako deň, v ktorý o život prišiel muž menom Nakamura Satoru - nukenin z Tsukigakure, ktorý vo vojne so Shuuketsu stratil všetko až na svoju česť. Tá jediná ho napokon povzniesla nad mŕtvoly a umožnila mu začať nový život, ale pravdou je, že svojim spôsobom len čakal na to, aby mu bolo pripomenuté, že bol už dávno po smrti. Nie nadarmo pôsobil flegmaticky, ba priam až apaticky. Niečo v ňom predsa zomrelo už dávno, akurát sa nenašiel nikto, kto by mu doprial plnohodnotný odpočinok. Dá sa teda povedať, že si Satoru tak trochu aj vydýchol. Jeho najväčšou výčitkou akurát bolo, že ho neprišiel doraziť nejaký preživší Tsukigakurčan, ale akýsi neznámy lovec odmien. Bežnému ninjovi, ako bol on, avšak neprináleží právo rozhodovať o svojej smrti.

Bohužiaľ, na rozdiel od jeho padlého nepriateľa Tanakimu ešte nebol dopriaty odpočinok. Záhadné kinjutsu bolo totiž zdanlivo ešte stále pri zmysloch, využívajúc telekinetické ovládanie zemskej zložky prírodnej energie v snahe rozorvať všecičké kamene v oblasti, vrátane povrchu časti Gokuovho tela. Ťažko povedať, aký mohol byť jej zámer. Podľa všetkého ani žiadny nemala a poháňali ju len pozostatky negatívnych emócií zosnulého. Nech už to bolo akokoľvek, situácia sa každičkou chvíľou zhoršovala, až kým jej smerom Tanaki nevrhol nejaké kunaie s výbušnými lístkami. Vzhľadom na to, že sa nemala ako hýbať a činiť racionálne rozhodnutia bez podpory Satorovho mozgu, ju to našťastie umlčalo, následkom čoho sa plošina s mŕtvolou už konečne zrútila.

Praskliny na Tanakiho končatinách jeho stavu tak či onak ani trochu nepomáhali. Dokonca ani samotná voda, ktorú sa pod sebou pokúšal zhromažďovať, nefungovala presne tak, ako by si to bol predstavoval. Jeho schopnosť používať danú techniku bola zdá sa vplyvom neskúsenosti s jej ovládaním v kritických situáciách a vplyvom skamenenia drasticky zhoršená. Najväčším šťastím bolo niečo, čo sa na tomto území odohrávalo už od začiatku súboja - dážď. Práve vďaka nemu pôda pod ním výrazne zmäkla, aspoň čiastočne stĺmiac inak osudný dopad. Navzdory tomu sa ale nejaké tie popraskané kusiská predovšetkým z povrchu Tanakiho ruky predsa len nepríjemne odlomili, spôsobiac mu tak neuveriteľne obrovskú bolesť. Pôsobilo to ako ten najodpornejší a najzávažnejší druh otvorenej zlomeniny. Našťastie preňho o končatinu neprišiel úplne, ale aktuálne nebolo vôbec jasné, či ju ešte niekedy bude môcť plnohodnotne používať.

pro **Goku** Wed Jun 24, 2015 6:32 pm

Nakoniec som neprišiel len o moju katanu, ale aj o.. teda.. nevedel som či som o moje končatiny prišiel úplne.. bolesť to však bola nesmierna. Keby že nemám výcvik Anbu jednotiek a nie som vycvićený na to, ignorovať ju.. alebo sa od nej skôr odpútať, pravdepodobne by som tu kričal a reval jak .. no ako keď vám urezavajú ruku, pomaly a po kúskoch.
Nedoprial som si ale príliš veľa odpočinku. Musel som sa ponáhľať a pre to som sa pokúsil postaviť. ďalšiu katanu som tento krát využíval ako opierku, aby som nemusel balancovať len na jednej nohe. Podišiel som až k mŕtvemu telu, ktoré som následne zapečatil do zvitku a pomalším krokom som sa vydal k asi mojej jedinej možnej záchrane. Moyagakure. Naozaj som sa na tých retardov chcel spoliehať? Kto vie.. možno vedeli, ako sa tohto skamenenia zbaviť. Predsa len u nich mal tento shinobi pôsobiť.. a pre to by mi to prišlo tak, že by tam mohli mať nejakú poistku. len tak pre istotu. Uvidíme.. ak tam vôbec dojdem.

Asi nemusím popisovať, aké peklo som počas cesty zažíval. No podarilo sa mi dostať k bránam, pri ktorými som sa takmer zdrbal. Nechcel som však o svoje drahocenné, aj keď značne stuhnuté končatiny prísť a tak som si naozaj musel dávať pozor. Skackanie tiež nebolo práve ideálne.. tá sviňa zo sebou zobrala značnú ćasť mňa.. nemohol proste skapať? Prečo mali všetci umierajúci shinobi chuť svojim nepriateľom spraviť z ich zvyšného života peklo? Však tak či tak zomreli, mohlo im to byť uprdele. Podľa mojich informácií tomu mužovi nemohlo ostať nič.. teda ak tu v tejto dedine nestihol spraviť nejaké decko.. no bol som nasraný. Prvý krát v živote som bol naozaj rozzúrený. Ani som nevedel, či ma do dediny pustia.. no musel som skúsiť šťastie.

Nakoniec si ma všimla dvojica strážnikov, ktorý znova vyzerali hrozne. Malo ich taktické oblečenie vôbec nejaký zmysel? Však to bolo úplné pyžamo. Naozaj som sa zveril do rúk podobným ľuďom? Chcem vôbec? No bola moja jediná šanca na to, ešte niekedy využívať moju vlastnú nohu a ruku. Trvalo, kým som ich presvedčil aspoň o tom, aby ma zaviedli k ich vodcovi. Možno za to mohla aj ľahká vyhrážka, že by sa na nich mohol hnevať ich šéf, keďže by som svoje služby rozhodne nepredal zadarmo. Navyše presvedčiť ich o tom, že mám informaćie o ich dvoch stratených shinobi a o nukeninovi, ktorého išli loviť.. dosť vitálne informácie.. no snáď neboli taký sprostý na to, že by to odmietli. Aspoň som v to dúfal. Nakoniec však mojim slovám.. no nie že uverili, no nakoniec ma tak či tak zaviedli za veliteľom dediny. čo ma však očakávalo uňho? Kto vie.

pro **Shinobi** Thu Jun 25, 2015 6:21 pm

Tanakiho postup nebol zlý. Takzvaní strážcovia pri bráne boli už tak zmätení pri pohľade na jeho zúbožený stav, preto niet divu, že finálne rozhodnutie prenechali až na samotného najvyššieho veliteľa. Ako by už asi len mohol vyzerať vodca takejto zdanlivo úbohej dediny? Moyagakurskí shinobi boli vskutku ukážkým príkladom toho, ako ninjovia vyzerať nemajú, ale už po vstupe dnu si mohol Goku všimnúť, že samotná dedina na tom prekvapivo tak zle nebola. Pravda, žiadnych ozbrojených síl sa tam samozrejme nedočkal, ale nemožno poprieť, že tam žilo pomerne dosť ľudí a všetko nasvedčovalo tomu, že sa jej darí. Ďalšou nečakanou zvláštnosťou bola skutočnosť, že sa v jej centre nenachádzala žiadna už na prvý pohľad špeciálna budova, v ktorej by sídlili jej najvyšší predstavitelia. Namiesto toho sa nachádzali v ako tak honosnom dome (ani zďaleka nie však na úrovni toho Satorovho), ležiacom neďaleko od samotnej hlavnej brány Moyagakure.

Strážcovia zaviedli Tanakiho až do vnútra spomínanej budovy, kde ho už uvítala akási osoba s ďalšími dvomi takzvanými shinobi. Na rozdiel od väčšiny ostatných ale prekvapivo pôsobili tak na C-rankovú úroveň. Najmocnejší príslušník celučičkej dediny bol však samotný vodca. Kto by len bol povedal, že sa tu Goku dočká aj niekoho, ako je on - jediný plnohodnotný B-rankový ninja široko ďaleko. Jak sa tu vôbec mohol ocitnúť? Pravdou je, že tu žil odjakživa. Veru tak, všetky svoje techniky a schopnosti si vybudoval úplne sám, bez pomoci jedného jediného shinobiho hodného byť senseiom. Žiť tak v nejakej z ninja mocností, niet pochýb, že by bol so svojim talentom aj S-rankom.

Až na od ostatných drasticky odlišnú a serióznejšiu auru sa však na prvý pohľad nijak zvlášť nelíšil. Ako aj všetci ostatní nosil čelenku s podivným znakom a typickú dedinskú vestu, ktorá síce nebola až tak hrozná, ako si myslel Goku, ale je pravdou, že sa tým z ninja mocností zaručene nemohla rovnať. Čo sa jeho veku týkalo, pôsobil tak na niečo cez 30 rokov, možno menej. Na svoj vek mal teda celkom významnú pozíciu, aj keď je pravdou, že v takomto zapadákove to asi nebola žiadna výhra. Každopádne, strážcovia mu v tichosti zdelili všetko, čo im doposiaľ Tanaki povedal, a vydali sa naspäť k bráne, ponechajúc ho napospas osudu. Netrvalo teda pochopiteľne dlho a i sám veliteľ začal s úsmevom na tvári klásť otázky.
"Rozumiem, hm. Mám dojem, že už mám aký taký prehľad o celkovej situácii. Predtým, než sa ale rozhodnem, čo s tebou, by som bol rád, keby si mi ešte raz zdelil všetko, čo máš na srdci. Dúfam, že nebudeš šetriť slovami, cudzinec," vyzval ho vodca k slovu.

pro **Goku** Thu Jun 25, 2015 6:34 pm

Keď som kráčal po dedine ako takej, pôsobila na mňa trocha inak než som si myslel, že bude. Možno som ju nemal tak odsudzovať.. no ten pokus tých dvoch shinobi bol naozaj zlý. Možno nie až tak zlý, ako skôr katastrofálne dopadol. Aj keď by som im mal byť vďačný. Keby že nevidím čo jeho Kinjutsu dokáže, pravdepodobne by ma sem museli priniesť na vozíku.. a nie ako shinobiho, ale ako nejakú pozoruhodnú a dobre opracovanú sochu.
Muź ktorý tejto dedine viedol na mňa pôsobil chvalabohu rozumnejším dojmom. Predsa len som nemal v pláne nikoho tu zastrašovať. To nebola práve dobrá taktika ak človek potreboval pomôcť.. hlavne človek v tak kritickej situácií, ako ja. No keď hovoril že nemám šetriť slovami, trocha komicky som sa na neho uškrnul.
"Myslíte si že mám toľko času, aby som nimi nešetril?" Spýtal som sa ho a hlavou som naznačil k častiam môjho skameneného povrchu tela.
"Neviem čo by som mal mať viac povedať, než to čo som už povedal tím pri bráne. Možno len to, že vaši dvaja shinobi vo svojej úlohe sklamali. Dopadli horšie než ja, o tom vás môžem ubezpečiť." Na chvíľku som sa zamyslel, ako by som svoje slová rozvinul. Nikdy som nebol ten typ, ktorý by moc hovoril.. skôr som bol ten typ, ktorý sa radšej otázky pýtal skôr mŕtvol, než živých shinobi.
"A on je mŕtvy tiež. Satoro.. každopádne ako môžete vidieť, nezaobišlo sa to bez istých.. komplikácií." Zamrmlal som polohlasne. Naozaj som nemal moc náladu na rozprávanie. Cítil som sa pod psa a od bolesti sa mi chcelo grcať...
"Ak by ste mi vedeli pomôcť, mohli by sme uzavrieť menšiu dohodu. Samozrejme by som vám za to zaplatil, aj keď nie tak úplne peniazmi..." Na chvíľu som sa zamyslel a spýtavo som sa na neho pozrel.
"Alebo máte nejakú špecifickú otázku? Na ktorú potrebujete poznať odpoveď pred tým, než vôbec budete uvažovať nad mojou ponukou?" Nechápal by som to zle. Máloktorý shinobi by z danej situácie nechceli vyťažiť čo najviac.

pro **Shinobi** Thu Jun 25, 2015 7:29 pm

Veliteľ dediny za týchto okolností nemal veľmi zmysel pre humor. Navzdory tomu, že sa po celú dobu usmieval, to nevyzeralo tak, že by ho Tanakiho poznámka o nedostatku času pobavila. Čisto zo slušnosti na ňu však predsa len reagoval, aj keď asi nie tak, ako by si to Goku predstavoval.
"Ak ho máš dosť na blbé poznámky, pravdepodobne áno," odbil ho bez zaváhania. Zjavne si uvedomoval, že je v situácii, kedy si to môže dovoliť. Bez ohľadu na to, aký je Tanaki silný, v tomto stave jeho život závisí čisto len na ňom, takže veliteľ sa fakt nemá absolútne čoho báť.
"Ak mám byť úprimný, nikoho som tam neposielal. Po zopár predchádzajúcich pokusoch som sa rozhodol, že to prenechám na niekoho z vonku, preto som osobne najal Yōhei Ninju so schopnosťami presne proti niekomu, ako bol Satoru. Tým dvom sa však zjavne nepáčilo, že do toho zaťahujem cudzincov, a podľa všetkého mi chceli dokázať, že to zvládnu sami."

"Musím povedať, že si mi do toho prišiel dosť nevhodne, ale keďže je o náš cieľ už postarané, teoreticky mi to môže byť jedno. Viem však o tom, že je na jeho hlavu vypísaná dosť veľká odmena. Plánoval som sa o ňu rozdeliť s mojim nájomným shinobim, ale teraz, keď si sa oňho už postaral ty, neznámy lovec odmien, som v istom zmysle stratový, ak mi teda rozumieš. Priprav sa na to, že ak ti máme pomôcť, budeš tie straty musieť pokryť," vysvetlil vodca dediny čo najzrozumiteľnejšie a najstručnejšie nastolenú situáciu. Zdalo sa, že to Tanaki nebude mať vôbec jednoduché, no na to najhoršie malo žiaľ ešte len prísť.

"Ozaj, je tu ešte jedna vec. Než prejdeme k samotnej dohode, priznám sa, že ma niečo trápi. Moyagakure nie je terčom častých útokov. Uznávam, že nie sme dvakrát najmocnejší, ale naša malá hra funguje takmer dokonale a banditi sa sem len tak neodvážia. Dopočul som sa ale, že sa u nás pred dvomi dňami potuloval akýsi cudzinec, ktorý sa na Satora vypytoval. Nečudoval by som sa, keby to bol práve lovec odmien. To ale nie je to najsmutnejšie. V ten istý deň jeden z našich lepších a inteligentnejších ninjov tragicky prišiel o život. A teraz sa tu pred bránami objaví niekto ako ty a po znateľnom boji s Nakamurom požaduje našu pomoc. Aká úžasná zhoda okolností. Čo mi k tomu povieš, cudzinec?" bolo obdivuhodné, že sa veliteľ za tak krátky čas dozvedel o tom všetkom a dokázal si to dať dokopy. Zdalo sa, že Moyagakure predsa len nemožno brať úplne na ľahkú váhu.

pro **Goku** Thu Jun 25, 2015 7:40 pm

"Yeh... myslím že na tom niečo bude.." Dodal som ešte k odpovedi na jeho poznámku no jeho ďalšie slová ma až tak nepotešili. Teda mohlo mi to byť jedno.. peniaze nepeniaze, kto v takýchto chvíľach v mojom podaní myslel na peniaze? Aj keď 25 mega.. nemohol som si o nich dovoliť prísť. Počkal som však kým dohovorí a kým dohovorí aj k zabitiu jedného z jeho shinobi. Na chvíľku som sa na neho pomerne bezvýrazne pozrel. Čím začať? Teda pravdepodobne by bolo dobré najprv odpovedať na jeho otázku.
"Menší vzrast, čierne krátke vlasy a príliš veľa nebezpečných otázok. Varoval som mu že sa niečo také môže stať..." Mohol si to vyložiť ako chcel, no bolo jasné že som mu neklamal, aspoň nie úplne. Týmto som v podstate prikývol na to, že som bol ja ten, kto ho zabil.
"Čo sa týka tých vašich strát... samozrejme by som vám ich pokryl, aj keď telo toho shinobiho by som rád prenechal v mojom držaní. Môžem vás však ubezpečiť že mojim pokrytím nebudete v strate, skôr by ste z pomoci, ktorú by ste mi poskytli, .. ako to povedať.. vyťažili." Schválne som nehovoril o žiadnom špecifickom dôvode, veci, či peňažnému zabezpečeniu, ktorým by som sa mu chcel odvďačiť. Musel som na to mať svoje dôvody.

pro **Shinobi** Thu Jun 25, 2015 10:08 pm

Spôsob, akým sa Tanaki priznal k vražde, vskutku nebol vôbec lichotivý. Prítomnú ochranku to pobúrilo natoľko, že sa jeden z nich navzdory prítomnosti veliteľa dediny ani neváhal ozvať.
"B*stard jeden všivavý! Ako si dovoľuješ takto hovoriť o Rikutovi?! A ešte k tomu takým tónom... nemôžem uveriť tomu, že niekto ako on umrel pre blaho takého naničhodníka!"
Nie je nutné dodávať, že všetci prítomní spozorneli a upreli svoj zrak na nahnevaného ninju.
"Stačí mi jeden rozkaz, a osobne pokropím podlahu krvou toho odporného h*jzla! Prosím, dovoľte mi ho na mieste popraviť!" vydal zo seba znova, hmatajúc pravou rukou po zbrani.
"Chápem tvoje pocity, Taichi-san, ale nie som si istý, či je to najšťastnejšie riešenie."
"Ale pane!" ohradil sa zjavne veľmi nepríjemne navnadený shinobi, nepúšťajúc zbraň z ruky.

"Toto nie je čas na to, aby sme za nás nechávali rozhodovať naše pocity. Potrebujeme peniaze, a za telo nášho hosťa, obzvlášť v tomto stave, určite nedostaneme ani zďaleka toľko. Aj keď je Satoru mŕtvy, chvíľu potrvá, než sa naše vzťahy s feudálnym pánom opäť obnovia. Jeho poprava nám prinesie len chvíľkové uspokojenie, ale to nám nepostačí. Navyše, osoba, ktorú sme si sem zavolali, určite odmietne odísť naprázdno," pokúsil sa veliteľ objasniť, prečo si Moyagakure fakt nemôže dovoliť jednať zbrklo. Nemožno povedať, že by to ochranke stačilo, ale aspoň sa utíšil.

"Chápem vás, ale predsa... myšlienka, že ho nechám len tak odísť...," prehovoril spomínaný shinobi roztraseným hlasom.
"Nič sa neboj, možno ešte budeš mať možnosť. Rozhodne o tom náš hosť osobne," upokojil ho a pohliadol Tanakimu do očí. Úsmev mu zmizol z tváre a pohľad bol chladnejší ako predtým.
"22 000 000 ryo. To je cena za to, že ti zachránime tvoj krk a necháme ťa ísť. Ani sa nepokúšaj vyjednávať. Neustúpim ani o jedinú mincu. Ako náhle z toho bude 21 999 999, vydám ten rozkaz, na ktorí moji ninjovia tak napäto čakajú. Život môjho podriadeného si nekúpiš za lacno, to ťa môžem ubezpečiť. Jediný dôvod, prečo som na to vôbec ochotný pristúpiť, je ten, že verím tomu, že by si to tak želal i on sám," nastolil veliteľ ponuku.

pro **Goku** Thu Jun 25, 2015 10:20 pm

Možno to nebolo príjemné, no bol to fakt za ktorým som si stál. Na čo sa táto jeho ochranka hrala? Každý shinobi ktorý mal moje zameranie a skúsenosti, by jednal rovnako. Bol to typický učebnicový príklad. Možno som bol naozaj cvok, no nazval by som to umením. To že som sa tu znova ocitol, bola typická učebnicová chyba a tak som radšej držal hubu. Jeho ochranky som sa neobával. Jediný človek ktorý tu mal ako taký rešpekt, bol práve ich veliteľ. Síce mi trocha pripomínal žabu ale, čo už. Mali to v génoch?
"Chápem, prijímam." Boli jediné dve slová, čo som k tomu povedal. Toľké zbytočné roztrasené pocity zo strany jeho ochranky. Ktorý elitný shinobi si mohol dovoliť podobné slová? Podobné "city"? Sám som sa tváril pomerne chladno, čo však cez moje okuliare príliš nebolo vidieť, keďže sa jednalo o zrkadlovky.

pro **Shinobi** Sun Jun 28, 2015 7:49 pm

Vzhľadom na to, že Tanaki odsúhlasil, nebol žiadny dôvod na zbytočné krviprelievanie, ktoré by vo výsledku neprinieslo ovocie. Spomínaný ninja z ochranky avšak očividne nebol vôbec nadšený.
"22 000 000 ryo je celkom dosť, ale... stále je to trochu riskantné, nemyslíte? Nebolo by lepšie prinútiť ho vydať telo a zhrabnúť celú odmenu?" ozval sa opakovane, no tentokrát o dosť menej nahlas, skoro ako keby chcel, aby to počul len veliteľ. Odpoveď ho však nepotešila.
"Nevydá ho. Je to shinobi a lovec odmien, podľa všetkého žiadny amatér. Aj keby sme ho mučili, nevzdá sa toho jediného, kvôli čomu ho máme dôvod držať pri živote. Ak chceme tie peniaze, toto je najlepší spôsob, ako ich získať. Priveď mi nášho ďalšieho hosťa," rozkázal neoblomne, následkom čoho ho ochranka aj poslúchla a vybrala sa niekam preč.

"Predstavím ti môjho nájomného ninju a nastolím podmienky nášho obchodu v prítomnosti vás oboch. Akékoľvek pripomienky si môžeš nechať pre seba, chystám sa na tom trvať. Ak sa ti niečo nebude páčiť, stále môžem pristúpiť aj na druhú metódu, ktorú nedávno navrhol môj podriadený," dal mu dostatočne jasne najavo, že nech sa rozhodne fakt akokoľvek, Tanaki nemá právo oponovať. Netrvalo dlho a ochranka sa aj s onou menovanou osobou, ktorá však zatiaľ zostávala ukrytá v temnote, vrátila, zahájac tak prednes zmluvných podmienok.
"Nuž, pusťme sa teda do toho, drahí hostia," započal rozhovor.

"Plány sa zmenili. Ako ti už možno Taichi-san povedal cestou, tuto neznámy pred nami už osobne eliminoval cieľ. Odmieta nám však vydať telo, preto sme sa... "dohodli", že mu trochu málo pomôžeme a on nám výmenou za to prinesie 22 000 000 ryo v hotovosti. Moje rozkazy znejú - zvráť proces skamenenia, ale nevylieč ho úplne, aby sa náhodou nerozhodol vzoprieť. Som si istý, že poznáš nejaký spôsob, ako podobný efekt dosiahnuť. Postaraj sa o to, aby okamžite potom šiel zaniesť telo, prines mi žiadanú odmenu a polovica je tvoja. Ako sme sa dohodli aj predtým, ak uspeješ, predstavím ťa istému zamestnávateľovi z Funadzumi Kanpanī, ale ak ma zradíš, ubezpečujem ťa, že si ako Yōhei Ninja urobíš veľmi zlé meno," vysvetlil veliteľ jasne, odhaliac aj svoje spojenie s Funadzumi Kanpanī (船積みカンパニー, Lodná spoločnosť).

Osoba, ktorej boli pokyny vydávané, po celú dobu ani nemukla, iba veľmi pozorne počúvala podmienky zamestnávateľa. Jednalo sa o bývalú členku Sunagakure, ktorá, podobne ako sám Satoru, po jej zničení z pochopiteľných príčin odišla a vydala sa na vlastnú kariéru. Zjavne si však zachovávala čelenku, aj keď preškrtnutú, rovnako ako svoj bývalý štýl obliekania, čo vypovedalo o tom, že jej zostala nejaká národná hrdosť. Prečo by akurát niekto ako ona chcela mať čokoľvek spoločné s Moyagakure? Pretože práve v Mitsu no Kuni sídli jeden z najväčších prístavov vyššie menovanej nechutne bohatej spoločnosti.

"Vaše prianie je mi rozkazom," ubezpečila neznáma veliteľa dediny, že všetkému porozumela, a konečne sa ukázala na svetlo, podíduc k Tanakimu za účelom prehliadnuť si jeho končatiny. Z takej blízkosti mohol poznať, že hoci je prekvapivo drobnučká, má už niečo okolo tých 25 rokov, nie že by na tom nejak zvlášť záležalo.
Takže takto to napokon bude. Vyhovujúce, aspoň nemusím riskovať život. Jediné, čo ma trápi, je to, že sa musím podriadiť takémuto patetickému Moyagakurčanovi, ale ak chcem čo i len dúfať v znovuzrodenie mojej rodnej dediny, budem potrebovať veľa peňazí, pomyslela si tajomná žena.
"Opatrne sa presuň do predsiene a pokús sa usadiť. Riskovať cestu do nemocnice by sa nemuselo vyplatiť," vydala Tanakimu povel a uistila sa, že to vodcovi dediny neprekáža.

pro **Goku** Sun Jun 28, 2015 8:10 pm

Vystihol to pomerne dobre, nemal som v pláne dať im do rúk jedinú vec, ktorá bola takou mojou poistkou v mojom vyliečení. No mal som šťastie, že asi má niekto ako Moyagakure k dispozícií niekoho, kto vie vyliečiť tieto podivné zranenia. Takú osobu by bolo dobré poznať, osobne. Celý čas som bol potichu a len som počúval slová hlavy dediny. V tom som si všimol osobu, ku ktorej hovoril. Bola to žena, nemusel som hádať dva krát z akej dediny. Teda skôr bývalej dediny? Aj keď to oblečenie.. no asi nemusela skrývať svoju totožnosť tak, ako ja. Už z je prvého slova mi bolo jasné, že sa mu neskutočne podlieza, alebo mi to tak aspoň prišlo.
Keď mi povedala, aby som sa presunul, tak som len prikývol. Nemal som k tomu čo dodať a tak som tak aj spravil. Síce bola pravda že som došiel až sem po vlastných a cesta do nemocnice by ma asi nezabila no.. načo riskovať?

pro **Shinobi** Sun Jun 28, 2015 10:31 pm

Keďže veliteľ dediny už viac nemal čo povedať, tajomná žena sa s ním náležito rozlúčila a pomalými krokmi sa vydala do predsiene, ktorá sa od ostatných prítomných nachádzala dosť ďaleko, doslova na opačnej strane budovy, takže sa už ani Goku, ani ona sama nemuseli obávať, že by ich ešte mohli začuť. Predsa len sa však vyhýbala akýmkoľvek slovám, ktoré by ju mohli stáť príležitosť zbohatnúť. Nič na tom, že ako náhle sa Tanaki usadil, mladá kunoichi pokľakla k nemu a začala si ho obzerať. Keďže bol po súboji pomerne dosť otrhaný, nevyžadovala od neho, aby sa vyzliekol. V tomto stave by toho pravdepodobne ani nebol schopný. Vzhľadom na to, že ruka bola veľmi zakrvavená a náchylnejšia na infekciu, položila svoju vlastnú dlaň na Gokuovu spodnú končatinu a cez oblečenie, ktoré bolo skamenené tak isto, ňou prechádzala po celej nohe. Určite to bola pre bývalého Kirigakurčana vskutku veľmi zvláštna skúsenosť.

Ako som si myslela, toto nie je žiadny trik. Už som o tom predtým počula. Je známe, že ak sa ninja pokúša o vmiesenie cudzieho prvku do chakrového obehu, hrozí, že ním pri prílišnom množstve a neskúsenosti prepíše svoju vlastnú dominantnú, teda fyzickú zložku energie, až nad ňou úplne stratí kontrolu a premení sa na kameň. Hovorí sa, že práve tento osud stihol už nejedného človeka, ktorý sa pokúšal o senjutsu, ale nikdy by ma nenapadlo, že sa tento efekt niekto úmyselne pokúsi vyvolať vo svojom nepriateľovi, analyzovala dievka zároveň s tým, ako prechádzala rukou od Tanakiho kolena cez stehno vyššie a vyššie v snahe vyhľadať ten správny bod, v ktorom sa napadnuté tkanivo prekrývalo s mäsom, zastaviac až tesne pri intímnej oblasti.

Takže tu. Zdá sa, že ďalej to odnieslo už iba oblečenie, pomyslela si kunoichi a podobným spôsobom, avšak tentokrát ešte jemnejšie, prehliadla aj Gokuovo rameno a časť jeho hrude.
Z informácií, ktoré mi ten namyslený Moyagakurčan dal, usudzujem, že Nakamura Satoru využíval vlastnú chakru ako jed, ktorý sa ohromnou rýchlosťou šíril telom a násilím vyvolával neschopnosť riediť spirituálnu zložku energie s fyzickou. Ak sa mi podarí zbaviť jeho vplyvu a opatrne obnovím rovnováhu, malo by mu to pomôcť, uistila sa vo svojej mysli, konečne Tanakiho po nejakej chvíli, ktorá sa mu mohla javiť ako večnosť, pustila, a utvorila klasickú pečať tigra.
"Ľahni si. Toto bude určite bolieť. Iryō Suiton, Suika," varovala medička Gokua stručne a po patričnom upozornení preniesla názov jej špecifickej techniky. Z okolia sa začali zhromažďovať drobné kvapôčky vody, ktoré sa vo vysokom počte spájali do akýchsi neobyčajných tvarov.

Máš šťastie, že som tu akurát ja. Po tak dlhej dobe pochybujem o tom, že by postačilo obyčajné medické ninjutsu, povedala si kunoichi v mysli a so zatvorenými očami sa už maximálne sústredila na správny priebeh. Jednalo sa o takzvaný Iryō Suiton, jedinečnú odnož regeneračných metód, ktorá využívala liečivé účinky a prispôsobivosť vody v kombinácii s Yōton podstatou na dosiahnutie jednoduchšej a precíznejšej manipulácie s telom pacienta. Ucelené kvapôčky tak prenikli až do Tanakiho a nasilu vyťahovali všetky škodlivé látky a cudzie prvky energie, zatiaľčo zároveň aj obnovovali jeho kontrolu nad správnym riedením samotnej fyzickej a spirituálnej zložky.

pro **Goku** Sun Jun 28, 2015 10:42 pm

Cesta na miesto, kde ma mala vyliečiť, bola pomerne tichá. Nemal som moc čo na srdci, aspoň pre teraz nie. Ťažko povedať, ako by som túto kunoichi odhadol. Mohol som jej veriť? No kto vie. Možno áno.. možno nie. Skôr som teraz nemal na výber a vyzeralo to tak, že je pomerne dosť zameraná na odmenu. Aspoň som tak usudzoval z jeho správania voči tomu maníkovi ktorý sa hral na niečo, čím pravdepodobne nebol.
"Ten chlapík celkom lezie na nervy heh?" Uškrnul som sa pri vstupe do miestnosti, kde som si mal sadnúť.. aj keď to vyzeralo skôr ako také polovičné ľahnutie.. z ktorého som veľmi rýchlo prešiel do ľahu. Bolo to proste jednoduchšie.
"Nah.. nič čo by som nezvládol..." Nechcel som sa chváliť ani chvastať.. bol to proste fakt. Nech už bola bolesť akákoľvek, v Anbu jednotkách som sa naučil pomerne jednoduchý trik, ako sa pred "ňou" ukryť. Alebo aspoň ako nedať najavo, že ju cítim. Samozrejme sa to nedalo využiť priamo v boji, lebo vtedy musel byť človek sústredený na milión iných vecí. Tu som však ležal, v podstate pokojne. Mohla si všimnúť že sa môj pohľad na chvíľku zahmlil a ja som ako keby moje okolie moc nevnímal. Skôr som ju nechal pracovať.. nevyrušoval som ju a zatiaľ som ju ani neoslovoval.. teda znova. Predsa len, išlo tu hlavne o moje končatiny.

pro **Shinobi** Sun Jun 28, 2015 11:35 pm

NEZNÁMA NÁJOMNÁ KUNOICHI

Tanaki bol navzdory prívalom bolesti pokojnejší, než som si myslela. Aj vďaka tomu operácia prebiehala pomerne jednoducho. Nejakú dobu to síce samozrejme trvalo, ale zdalo sa mi, že ho budem schopná dať ako tak dokopy, aj keď zranenia som sa mu liečiť asi nechystala. Na jeho otázku ohľadom veliteľa dediny som iba prikývla, ale nevydala som zo seba žiadny zvuk. Ťažko povedať, čím to bolo spôsobené. Nešlo mi v tejto chvíli ani zďaleka tak o podlizovanie, ako skôr o to, že som moc nemala vo zvyku rozprávať. Odkedy som opustila Sunagakure, so žiadnymi ľuďmi som sama od seba mimo moje povinnosti nehovorila, nehovoriac o tom, že som nebola veľmi zhovorčivá ani predtým.

"Nie je v tom nič osobné, ale z bezpečnostných dôvodov pomôžem len čiastočne," upozornila som ho na to, že rukou ešte tak skoro plnohodnotne hýbať nebude, následkom čoho sa drobné neidentifikovateľné kvapôčky vody po zbavení končatín skamenenia zhromaždili teraz na ich povrchu. Utvorením ďalšej pečate a následnom fyzickom kontakte s pacientom, špeciálne na miestach zranenia, na nich vytvorili ochrannú vrstvu v tvare medúzy.
"Iryō Suiton, Mizukurage. Táto technika je obyčajne používaná len ako také jednorázové urýchlenie regenerácie čerstvo poškodených tkanív, ale ak ju budeš opatrne pravidelne zásobovať len troškou svojej chakry, postačí to na to, aby sa zranenia aspoň trochu ustálili a predovšetkým ďalej nezhoršovali. Je to tak trochu ako chodenie po vode," priblížila som mu, o čo vlastne ide a čo má robiť, ak si chce medúzu zachovať na dlhšie.

pro **Goku** Sun Jun 28, 2015 11:50 pm

Jej operácia, alebo ako to nazvať, prebiehala nejaký čas. Nebolo to hneď, no ani netrvala príliš dlho. Po tom ako sa mi na danej časti tela vytvorili podivné vodné medúzy, s trocha nedôverov som sa na tieto stvorenia pozrel.
"V pohode... aj tak ďakujem." Prezereal som si moju zničenú ruku a rozmýšľal som, či by nebolo lepšie si ju amputovať. Fakt bolela, neskutočne. Bola celá skrvavená no pomyslel som si, že kým ju cítim a nie je upadnutá niekde na zemi, tak je to cajk. Noha našťastie až tak zle nebola. Myslel som si, že sa budem vedieť aj trocha hýbať, teda rozhodne lepšie než keď som klusal na jednej nohe sem. Necítil som sa však nijak uvoľnene a ani upokojene. Predsa len som si nemohol dovoliť zobrať ani žiadne anestetiká či niečo podobné.
"Čo teraz? Pôjdeš so mnou na miesto odovzdania?" Typoval som, že sa bude jednať o niečo takéto. Určite bola schopným medikom, no momentálne sa moje zranenia očividne nezhoršovali a vyliečiť by ich nevedela len ona. Aspoň som v to teda dúfal. Bolo by rozumné, keby so mnou poslali nejakého shinobiho. Začal som rozmýšľať ako rýchlo by som potreboval tasiť pomerne zdravšou rukou katanu, aby som ju zastihol nepripravenú a odstránil ju bez problému no.. nechcel som nič riskovať, navyše by jej bola škoda.

pro **Shinobi** Mon Jun 29, 2015 1:51 pm

NEZNÁMA NÁJOMNÁ KUNOICHI

Tanakiho stav nebol navzdory môjmu zákroku stále veľmi dobrý. Vďaka prítomnosti medúzy si síce mohol dovoliť celkom v pohode chodiť, ale keby sa vydal na rýchlejší beh, hrozilo by mu, že sa vodná technika rozpadne a Goku skončí na tvrdej zemi. V najhoršom stave ale samozrejme bola jeho ruka, ktorú šlo prirovnať k Leeho zraneniam po súboji s Gaarom, no v ešte drastickejšej a nechutnejšej podobe.
"Pôjdem," vyslovila som takmer až v tichosti. Bola som si vedomá toho, že tak trošičku aj riskujem, ale moje metódy odjakživa prekypovali opatrnosťou. Tanakiho šance na moje eliminovanie boli vskutku veľmi malé. Dôvod som mu navyše dala dosť najavo jednoduchou vetou.

"Neviem, kde to je, takže pôjdeš predo mnou," vydala som povel, ktorý toho pre Gokua znamenal viac, než si možno sám myslel. Jeho ruka bola aktuálne v stave, kedy by sotva čo i len udržal katanu, alebo hodil shuriken, preto neprichádzalo do úvahy, že by na útok využil ju. Jediný spôsob, ako by ma mohol ohroziť, zapájal Tanakiho zdravé končatiny. Ak však budem kráčať za ním a dávať si presne na ne pozor, fakt neprichádza do úvahy, aby bez ohľadu na rýchlosť tasenia dokázal zotnúť moju hlavu. Pri akomkoľvek nečakanom a potenciálne nebezpečnom pohybe z jeho strany som bola pohotovo pripravená zrušiť Mizukurage, následkom čoho by stratil rovnováhu, a prostredníctvom uvoľnenej vody ho prakticky okamžite prekvapiť mojim Mizukamakirim. Technika, ktorú som naňho sama umiestnila, by sa tak rázom premenila na smrtiacu zbraň. Či už to ale Goku predpokladal, alebo nie, určite si bol len pri pohľade na mňa vedomý toho, že nie je v situácii, kedy by jeho šance prevyšovali čo i len jedno percento.

pro **Goku** Mon Jul 13, 2015 2:21 pm

"Ah.. jasné.. chápem." Uškrnul som sa, po čom som sa postavil na nohy. Rozhodne to bolo lepšie, než moje pomerne problémové dostavenie sa do tejto dediny. Pred nejakým pohybom som však ešte k nej natrčil zdravú ruku.
"Menom Goku.. celkom šťastie že bol niekto ako ty nablízku." Vystrúhal som na tvári trocha pokrivený úškrn. Vedel som sa ovládať, no tá bolesť bola stále bolesť, tak prečo to trocha nedať najavo.

Či už mi potriasla rukou alebo nie, alebo či mi povedala svoje meno.. vydali sme sa z dediny pravdepodobne za dohľadu shinobi, ktorých by som shinobi ani nenazýval. Áno ich vodca bol možno trocha na úrovni, no stále to bola pomerne chabá úroveň. Po opustení oblasti dediny som si nahlas povzdychol a poškrabal som sa zdravou rukou pod rebrami.
"Ah.. nikdy som v rukách nemal takú hotovosť.. a asi ani nikdy mať nebudem.. Aj keď je možné že za jeho telo nedostanem plnú čiastku.. čo by si robila potom?" Spýtavo som sa na ňu pozrel.
"Predom ťa upozorňujem že na mňa žiadna odmena vydaná nie je." Zasmial som sa. Predsa len som bol úplným duchom. Nemal som v tomto svete minulosť, v podstate som ešte stále ani neexistoval. Toto mala byť taká moja vstupná vizitka.. a takto sa to posere. No rozhodne to ešte dopadne zaujímavo. Navyše ma celkom zaujímalo to jej spojenie s Funadzumi no o tom po tom. Možno by som z tohto stretnutia v konečnom dôsledku vedel vyťažiť viac, než ma to bude stáť.

(presun)

pro **Shinobi** Wed Jul 15, 2015 2:13 pm

NEZNÁMA NÁJOMNÁ KUNOICHI

Navzdory Tanakiho údajnej bezmocnosti som si dávala veľmi dôkladný pozor na čo i len najmenšie známky jeho pohybu. Niet preto divu, že aj keď som si bola viacmenej istá, že sa o nič nepokúsi minimálne v čase, kým sme ešte v dedine, na jeho vystrčenú ruku som reagovala miernym odtiahnutím a podozrievavým pohľadom, nemeniac však výraz v tvári.
"Miyumi," vyslovila som tichým hláskom, ako keby takmer až nesmelo, jednoslovne sa mu tým predstaviac. Podania ruky sa ale nanešťastie nedočkal, keďže som tú ľavú namiesto toho stiahla o čosi bližšie k svojmu vlastnému telu, zatiaľčo moja pravá sa so zatnutou päsťou psychologicky neúmyselne nachádzala niekde v oblasti hrudníka.

Bez ďalšieho zbytočného rečnenia sme sa následne spoločne vydali na výpravu za sľúbenou odmenou. Pochopiteľne som si od Gokua po celý ten čas držala dostatočný odstup, očividne uprednostňujúc pocit bezpečia a náležitú opatrnosť pred všecičkým ostatným.
"Nie je toho veľmi veľa, čo by som mohla urobiť," zodpovedala som v tichosti jeho otázku, pozastaviac sa i nad jeho prehlásením, že sa zaňho podľa všetkého žiadnej odmeny nedočkám. Nemožno poprieť, že som tú možnosť zvažovala, takže som Tanakimu jeho smiech neopätovala.
"Chápem," vzala som tú informáciu s prikývnutím do úvahy, skoro ako keby som ho brala vážne.
"V tom prípade mi nezostane nič iné, než sa postarať o to, aby si tie peniaze získal iným spôsobom. Nevrátim sa tam, kým ich nedostanem," prehlásila som na oplátku ja s veľkou dávkou odhodlania v očiach, nemeniac však ako obvykle tón hlasu a výraz v mojej tvári.

=> PRESUN <=

pro Sponsored content

Mitsu no Kuni

Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni

Re: Mitsu no Kuni