Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

pro **Atsuka** Thu Aug 20, 2015 1:14 pm

Jedná sa o klasické pobrežia, zároveň s prístavom ktoré sa nachádzajú v Kaminari no Kuni. Je to vlastne také prístupové miesto k oceánu a často tadeto shinobi musievajú chodievať, ak sa chcú dostať trebárs na Želví ostrov. Sem v blízkosti pobrežia nájdete niečo na štýl malého majáku, v ktorých bývajú dosadený shinobi z Kumogakure no sato.

pro **Atsuka** Thu Aug 20, 2015 1:28 pm

Na pláži sa nachádzalo množstvo Shinobi spolu s mojou maličkosťou. Teda bola nás tu tak stovka no verila som, že to na úspešné dokončenie našej misie stačí. Teraz som už len čakala na niekoľko kľúčových postáv, ktoré sa do boja, alebo skôr anihilácie Otogakure no sato mali pripojiť. Taktiež sa na istom "voze" nachádzal obrovský chakrový kanón. Presúval sa pomaly a zatiaľ sme ho na želví ostrov ani nemali ako preniesť. Loď by ho neuniesla a jediný shinobi ktorý bol toho schopný, tu zatiaľ stále nebol. Bola som však trpezlivá.. mali čas, síce ho mali málo, ale stále ho mali. Sama som nervózne stála pri chakrovom kanóne a sledovala som, a taktiež dirigovala opozdilcov, ktorý nastupovali do hneď niekoľkých menších lodí. Už v diaľke bol samotný Želví ostrov vidieť. Bol obrovský a hýbal sa.. no keď človek nemá prístup k lodi, má aspoň pohybujúci sa ostrov.

pro Z Thu Aug 20, 2015 2:12 pm

Chtěl jsem vrátit Raikage svitek se shosen jutsu, takže jsem se vydal do kanceláře. Cestou jsem ale narazil na dost početný dav shinobi z Kumo, který někam mířil. Nevím proč, ale asi kvůli přirozenému instinktu jít za davem, jsem změnil cíl své trasy z kanceláře na neznámo kam. Bylo dost vzrušující s nimi jít a poslouchat, jak klábosí o tom, že Reinu osobně zmlátí. Netrvalo dlouho a domyslel jsem si, jaký cíl bude této výpravy. Že by se nová Raikage, Atsuka, rozhodla hned po svém zvolení uskutečnit tažení na Oto? Jestli jo, je víc cool než kdokoli z vesnice, počítaje i minulé Raikage.

Došli jsme na nějaké pobřeží, a tam se všichni začali naloďovat. Nemohl jsem si nevšimnout chakrového kanonu, který této výpravě dával jistotu jejího úspěchu. Jedna rána a Reina spí, jak vrána. Přišlo mi ale nevhodné se jen tak nalodit s ostatními. Přeci jen jsem původně šel vrátit svitek na shosen jutsu Raikage. Přišel jsem proto k kanonu, u kterého Atsuka byla a mile ji zamával, drže v rukou svitek, který ji chci vrátit. Možná na to není zrovna vhodná doba, ale lepší teď než riskovat, že ho nevrátím už nikdy. "Přeji krásný den, Raikage-sama. Nemáme to ale hezké počasí?" Bylo by nevhodné ji strčit jen do rukou svitek se slovy, tady máš, a odejít, takže jsem se vrácení svitku ujal jinak.

pro **Atsuka** Thu Aug 20, 2015 7:14 pm

Naďalej som ostávala dirigovať rozličné presuny a prípravy shinobi, vrátane dávania pozor na rôzne papiere o počte surovín a zásob, ktoré boli k podobnému presunu jednotiek potrebné. Taktiež sa pripravovala istá divízia asi dvoch shinobi (úplne op) na dopomoc Naovi s prenášaním kanónu.. teda ak sa mu sem podarí dotrepať. Ku men však podišiel niekto, koho som tu tiež rada videla.
"Ah.. zdravím Zedko." Pozrela som sa na oblohu kde bolo pod mrakom a vyzeralo to tak, že každú chvíľu začne padať dážď.
"Vskutku, lepšie počasie si na podobný prenos človek ani nemôže priať." Pousmiala som sa a na chvíľku som sa na neho zapozerala pomerne.. prísnym pohľadom. Po tom som ho však uvoľnila, pozrela som sa znova do papierov, na kanón a znova na Zedka.
"Dostal si správu?" Spýtala som sa ho a snažila som sa tak pohľadom určiť, či u seba náhodou nemá svoje .. no svoju výbavu.

pro Z Fri Aug 21, 2015 9:17 am

Vypadalo to sice, že začne pršet, ale svou větu o krásném počasí jsem řekl s vědomím, že za každým mrakem se chová slunce. Když se tedy díváme na toto ne příliš hezké počasí plné šedých až černých mraků, díváme se současně i na to slunce za nimi, které zrovna nevidíme. Takže abych to shrnul... díváme se na slunce s hezkou modrou oblohou, ale nevidíme jej. "Zprávu?" Zeptal jsem se nervozně, drbaje se na temeni hlavy. Ach jo, vypadá to na to, že na tuhle party se může jen s pozvánkou. Kso. Proč mi ji nikdo nedal?

Určitě to nebude tím, že mě tu nechtěli, ale tím že na mě zapomněli. "Nedostal. Chtěl jsem Vám vrátit svitek na shosen jutsu a cestou do kanceláře jsem narazil na dav lidí, kteří se náramně bavili a někam šli. Mé přirození instinkty mi poručily, abych šel s davem a nezajímal se, kam jde." Zní to neuvěřitelně, ale je tomu tak. Naše přirozené instinkty nám nejednou komplikují život. "Snad to nebude problém, Raikage-sama." Doufal jsem, že mě po tomto s party nevykopne. Byla by to škoda. Sice jsem o tom, že se chystá party nevěděl, ale dorazil jsem tu i se svitkem (ten na zádech na avataru), ve kterém mám všechno svoje nářadí, takže snad nebudu na obtíž. Ten svitek nedávám nikdy pryč. Spím s ním, jím a dokonce jej beru i na neplánované party.

pro **Seishin Yuna** Sat Aug 22, 2015 6:09 pm

Nemala som problém Atsuku nájsť. Kdeže. S jej chakrou som sa už stretla, preto mi nerobilo problém vystopovať ju. Na prepravu som si zvolila let s pomocou svojich špeciálnych chakrových krídel, preto mi to netrvalo zas až tak dlho a na miesto som dorazila v pomerne slušnom čase. Chvíľku som sa ešte zdržala doma, kde som mala uskladnený celý arzenál zbraní spoločne s jedmi, predovšetkým nervovými, ktorým som zvykla natierať svoje zbrane pre lepšiu efektivitu. Inak to nebolo ani v tomto prípade. Mala som pri sebe pár katán, pričom jedna z nich patrila Naovi. Nebola obyčajná, čepeľ bola čiernej farby a mala perfektné vodivé vlastnosti, pričom bola ostrejšia než britva. Rovnako ako i druhá, ktorej rukoväť mala tvar dračej hlavy a na boku čepeli bolo vyrytých niekoľko slov. Okrem toho som pri sebe mala kunaie, shurikeny a také tie hračičky, prípadne aj protijedy. Nikdy neviete, kedy ich budete potrebovať. Oblečená som bola v ANBU úbore s maskou na tvári. Ako vždy. Pristala som priamo pred Atsukou, pričom som ružové krídla nechala zmiznúť. Nepotrebovala som ich viac udržiavať.
"Dobrý deň prajem, Raikage-sama." Mierne som sa uklonila, ako to je u mňa zvykom.
"Zdá sa, že nemeškám." Dodala som tichším tónom, pričom som sa rozhliadla. Nebolo nás tu zas až tak veľa, čo bolo pre mňa pozitívom. Aspoň sa mi nikto nebude pliesť pod nohy.

pro **Atsuka** Sat Aug 22, 2015 6:31 pm

Chvíľu som ho sledovala. Bol zvláštny, taký špeciálny. Možno aj pre to mal meno také, aké mal. Sotva sa dalo vysloviť ah.. jeho detstvo muselo vyzerať hrozne.
"Ah.. takže nedostal.." Na chvíľku sa okolo mňa rozprestrela temná aura, že aj keby slniečko svietilo, tak by sa rýchlo niekam radšej skrylo. Ak som niečo nemala rada tak neschopnosť doručiť jednu primitívnu správu jednému z celkom core shinobi tejto operácie a oni mu nevedeli na môj príkaz ani len doručiť správu? Znova som sa ale usmiala, ako také slniečko no bol to dosť kontras s aurou pred tým.
"Nebude to robiť problém Zed, vlastne som rada že si sem prišiel. Aspoň sa môžeš pripojiť k naśemu malému ťaženiu. Povedz vieš do ćoho si sa zaplietol?" Spýtala som sa ho stále s úsmevom. Nie že by sa úplne tak zaplietol, vyžadovala som, aby tu snami bol. V tom sa predo mnou objavila aj Yuna. Teda doslova padla z neba, aká to irónia. Znova využívala svoje schopnosti pomerne zbytočne a ja som sa na ňu káravo pozrela, no bola som rada, že tu je.
"Nemeškáš, ale poniektorý naozaj meškajú..." Zamrmlala som pre seba. Vlastne asi nevedela že je Nao znova v dedine, no ja som zas nevedela aký vzťah medzi sebou tý dvaja majú.
"Za chvíľu vyrazíme, už len preniesť toto hovado na ostrov .." Povzdychla som si. Dvaja shinobi ktorý stáli opodiaľ sa na seba le ntak neisto pozreli. Vedela som, že nebudú schopný s niečím takýmto manipulovať, boli tu len ako podpora.. tak kde dokelu ten Nao trčal?

pro **Yotsuki Sorata** Sat Aug 22, 2015 8:37 pm

Mal som prehľad o tom odkiaľ máme ísť a aj kedy sa ide. Problém bol, že som sa zdržal, keďže som si pripravoval potrebné pečatiace lístky, ktorých som chcel mať dosť a chcel som, aby boli všetky prichystané a nie, žeby som ich ešte musel dotvárať na mieste. Určite to ale moje zdržanie neospravedlní, preto som už mal na ponáhlo a keďže som nevedel lietať, ako taká Yuna musel som to zobrať po vlastných. Ja som sa príliš zbraňmi nezbrojil, lebo by som ich vo forme hachibiho ani nepoužil ale pre prípad núdze mám z každého rožka niečo, proste to, čo by sa naozaj hodilo. Z nejakého dôvodu som zacítil pomerne temnú a chladnú Auru? To už Atsuka začína rozdávať rozkazy? Napadlo ma a pokračoval som smerom k nim. O mne už tiež určite museli vedieť z diaľky, lebo som nemal tú najmenšiu chakru. Konečne som už bol dostatočne blízko, aby som na nich mohol prehovoriť. "Zdra-vím." Pozdravil som nie príliš oficiálne a dokonca z úsmevom na perách, ako keby nejdeme práve do vojny. Problém bol ten, že ja som sa na to tešil, tiež som mal v sebe dosť nenávisti k onej dedine a k samotnej Reine Kane, ktorej určite vrátim všetko aj z úrokmi. "A to som si myslel, že dorazím, ako posledný." Dodal som po tom, čo som zistil, že ešte Nao tu nieje. Predsa len ten mal dosť dôležitú úlohu a to naložiť ten ťažký kanón.

pro Z Sun Aug 23, 2015 10:08 am

"Děkuji, Raikage-sama." Poděkoval jsem a uklonil se. Své nadšení, zápal, dobrou náladu z tohoto tažení jsem se nijak nepokoušel skrývat, což i ovlivnilo můj tón hlasu, když jsem Raikage poděkoval za to, že mi dovolila tu zůstat, i když jsem nedostal pozvánku. Byl trochu pisklavý, veselý... takový šmoulí. "Z toho, co vím, jde se ukázat Otogakure no sato, kde je její místo." Už tu sice bude nějaký ten pátek, co Reina řádila v naší vesnici, ale nezapomněl jsem na to, tak jak každý na této výpravě. Je na čase, aby Kumo vrátila úder!

Měl jsem za to, že lidé lítat neumí, ale po tom, co jsem viděl tu kunoichi, která k nám spadla ze vzduchu, jsem změnil názor. Lidé lítat umí, ale nejde jim to moc dobře. Z toho, co Atsuka řekla, jsem pochopil, že čekáme ještě na někoho. Chce to dělo přesunout na ostrov, a ještě se do toho nepustila. Asi nemůže začít bez toho někoho, na koho čekáme. Chvíli po podivné lítající anbu se tu i objevil Sorata. Že by jsme čekali na něho? Možná pomocí Hachibiho by dokázal s tím kanonem pohnout. "Přeji krásný den, Sorata-sama. Nemáme to ale hezké počasí?" Zopakoval jsem totéž, co jsem řekl na pozdrav Atsuce.

pro **Ken Hiashi** Mon Aug 24, 2015 8:18 am

Podľa rozkazu, ktorý som dostal som prišiel až k pobrežiu v okolí Kumogakure no Sato. Chvíľu som hľadal Atsuku, Yunu a spol. Nemal som však žiadne super-senzibilské schopnosti a nevedel som ani lietať, tak som proste hľadal...
Nakoniec som našiel Yunu a spol.. a z diaľky som sa po nohách k ním priblížoval. Lepšie by bolo lietanie, ale to je fuk. Keď som sa dostal k nim. "Zdravím." Jednoducho som pozdravil a prešiel každého prítomného s očami. Vypadalo to, že sa na niekoho čaká. Snáď to nebolo na mňa. No nemienil som sa nejako ospravedlňovať, veď som ani výhovorku nemal, takže som len čakal na reakciu ostatných. Všimol som si tu aj Soratu, vedel som, že má Hachibiho, takže som predpokladal, že pri útoku ho chce Atsuka využiť. Čo ďalej som však nevedel, nejako som si nemal možnosť preštudovať bojový plán a podobne. Z môjho pohľadu útok na Oto bolo jednoducho oplatenie za útoky, ktoré napáchala Reina na dedine, boli to dôsledky jej rozhodnutí a keď sa rozhodla prísť zaútočiť na Kumo, tak si bude niesť dôsledky. Jednoduchá politika.

pro **Nao Okumura** Tue Aug 25, 2015 7:51 am

Na moju obranu, naozaj som sa hnal sem, takže bolo jasné že som sa neflákal zámerne. Po ceste sa mi stalo množstvo vecí, ktoré som nijako nemienil ovplyvniť, mojou úlohou bolo dostať sa na pobrežie skôr, ako ma Atsuka zabije na diaľku. Nie že by toho bola schopná, ale aj tak som sa bál že to zvládne. Dnes bolo krásne ráno, ktoré až priamo volalo nato aby sa pokazilo nejakou vojnou. Všetko bolo vážne, predsa len takýto boj nie je žiadna sranda a aj ovzdušie bolo dosť napäté. Po chvíli si ale všetci zúčastnený mohli všimnúť jednej veci, a to podivne k nim skákajúceho idiota, ktorý bol len v nohaviciach, pričom nemal zapnutý na nich ani zips, s tričkom a výbavou v jednej ruke a druhu mal pri nohách. To sa dalo vysvetliť, po ceste som si stihol obliecť len nohavice a jednu topánku, druhú som sa snažil nasadiť teraz a pri tom som sa hýbal, tak som skákal na jednej nohe, pričom druhú som mal zdvihnutú a nasadzoval som si na ňu druhú topánku. Takto som k nim dobehol, stále bez trička a výstroje, len s podivným úsmevom na tvári.
„Sorry, sorry, sorry, cez cestu mi prebehla čierna mačka tak som to musel obísť, pričom v uličke som stretol starenku ktorej som bol nútený pomôcť s nákupmi a tak..“ Snažil som sa vysvetliť dôvod prečo som prišiel tak neskoro, pričom bolo jasné že klamem. Po prvé, nebol som typ človeka ktorý by veril v čierne mačky a pomáhal iným. A po druhé, celý môj chrbát bol doškriabaný a po krku a hrudníku som mal všade cucfleky. Kompletne som mal rozhádzané vlasy, brada nevyzerala práve najlepšie tiež a do toho ten môj priblblý úsmev, keď som sa pred nimi objavil polonahý.
„Prišiel som o niečo?“ Spýtal som sa, nasadzujúc si tričko, takže som na malý okamih stratil výhľad na všetkých zúčastnených. Množstvo z nich som ani nespoznával, 10 rokov mimo dedinu robia svoje. A vďaka tomu v akom rozpoloženom stave som v túto chvíľu bol som si nevšimol ani mojich starých priateľov.

pro **Atsuka** Tue Aug 25, 2015 8:30 am

Povzdychla som si. toto bola tá moja "elita" Kumogakurských jouninov? Zedko sa radoval ako malé dieťa. Sorata o formálnosti tiež mnoho nepočul a to bol bývalým Raikagem, Ken prišiel až teraz no netváril sa nijak zúčastnene za čo som mu bola vďačná a Nao? Takmer sa mi vo vrecku nožík otváral.. keby že mám vrecko a keby že mám nožík. Dvoma prstami som si začala masírovať spánky a seríózne som rozmýšľala nad tým, že celú akciu zruším, že pošlem všetkých domov a vykašlem sa na celú Oto. No na to už bolo neskoro. Ako raz jeden muž povedal.. kocky boli hodené.
"Bola by som vďačná aby ste brali túto situáciu vážnejšie. V Otogakure no sato pravdepodobne niekoľko naších shinobi zomrie. Nerobme z tohto počtu zbytočnú štatistiku prosím.. správanie poniektorých jednotlivcov k tomu totiž pravdepodobne dosť prispeje." Tieto slová boli povedané hlavne Naovi, ktorý sa usmieval ako blbý.
"Pusti sa do práce, sú tu ďalší dvaja shinobi ktorých určite poznáš a ktorý ti s tým pomôžu." Dodala som a následne som sa pozrela na Kena.
"Ty... s nami bohužiaľ nepôjdeš. Ten rozkaz patril len na ňu." Kývla som hlavou smerom na Yunu.
"Choď do kancelárie kde by sa mal nachádzať môj zástupca. Ten ti povie čo a ako." Vysvetlila som mu a následne som len čakala, kedy sa Nao dá zo svojimi dvoma príbuznými do práce a prenesú ten blbý kanón.

pro **Seishin Yuna** Tue Aug 25, 2015 8:57 am

Čakali sme. Čakali. Nemala som ani poňatia na koho, ale pravdepodobne na niekoho, kto bol schopná ten kanón preniesť. Bola som medik, oplývala som nadľudskou silou, ale ani ja sama by som takéto hovado nepreniesla. Aspoň nie sama. Čakanie som si skracovala pilníkovaním nechtov, čo iné mi aj ostávalo. Jednoducho som sa nudila, avšak s nikým som baviť nemienila. Aj keď...bol tu Ken, ale tak. No.
"Konečnééééé!" Zamrmlala som si popod nos, keď sa tu zrejme objavil ten, na koho sme čakali. Usúdila som to podľa Atsukinho prehovoru o správaní druhých, snáď nevidela niečo zlé i na tom mojom, keďže som sa snažila správať jakž takž normálne. Keď som však videla, kto prišiel. Ten pilník mi normálne vypadol z ruky. Doslova som na Naa čučala s doširoka otvorenými očami. Vrátil sa? Živý a zdravý? Bola som ako paralyzovaná, istú chvíľu som sa nedokázala ani len pohnúť. Mala som ho chuť objať, ako kamaráta, ktorého som dlho nevidela. Ale neurobila som to. Nie teraz, zbytočne by som zdržiavala, nechám si to na potom. Avšak pozitívne pocity vo mne prevládali natoľko, že som to nevydržala a usmievala sa ako mesiačik na hnoji. Tak, Nao už nebol jediný, kto sa škeril ako blbý.
"Hai, Raikage-sama." Aspoň som mala ten pocit, že ten rozkaz mieril aj na mňa. Trochu ma však zarazilo, že Ken s nami nepôjde. Dúfala som, že budeme bojovať bok po boku a vzájomne si chrániť chrbát, ale očividne to nepôjde. Budem si ho musieť chrániť sama. Povzdychla som si.
"Máš rozopnutú mesáreň, trdlo." Upozornila som ho šeptom na veľmi dôležitý fakt, pretože...no. Je to proste čudné. Každopádne, nezdalo sa mi, že by sa zmenil, až na tie podivné cucfleky a takéto veci, bolo mi hneď jasné, že si s nejakou žienkou užil...a tie jeho absurdné výhovorky. No cement. Proste Nao.
"Ták, mali by sme sa dať asi do práce, hm?" Už sme si nemohli dovoliť míňať drahocenný čas a začať to brať aspoň trochu vážne. Rýchlo preniesť kanon, zaútočiť na Oto a vrátiť sa späť domov. Tak! Čakala som na Naove rozkazy.

pro **Ken Hiashi** Tue Aug 25, 2015 10:34 am

Naov epický príchod ma trošku rozosmial, teda snažil som sa ten smiech držať v sebe, predsa len to nemalo byť vtipné, mala sa začať vojna, no jednoducho Nao...
Potom som počúval Atsuku, ktorá hovorila o tom, že ja tu nemám byť? To vážne? Možno som mal nejakú inú úlohu keď ma posielala do kancelárie za zástupcom. Len som kývol hlavou, že rozumiem a len som mávol rukou a zmizol som v obláčiku dymu. Napokon som bol rád, že som videl Naa živého, síce hneď potom ako skončí ich misia tak ho zabije asi Atsuka, ale rád som ho videl aspoň na nejakú chvíľku. Neviem, čo sa stalo, že ja som na takú misiu nemohol, ale proste shit happens... Dúfal som, že sa tam Yune nič nestane a že všetci prídu v poriadku. Síce to bolo dosť naivné, pri takom boji vždy niekto príde o život.
Presun

pro **Nao Okumura** Tue Aug 25, 2015 11:50 am

Okamžite po Yuninej poznámke som siahol rukou k nohaviciam a zips som si zazipsoval, pričom som na malý moment nahodil trochu zahanbený výraz, ktorý bol ale falošný. Teraz mi bolo úplne ukradnuté všetko, tak čo sa dalo robiť, bol som po prvý krát v živote zamilovaný a tak moc čerstvo, až to nebolo ani možné. Síce som vnímal ako Kena tak aj Yunu, starých priateľov ktorých som nie len že rád videl, div som to nebol ja kto ich objal, ale taktiež som sa chcel s nimi podeliť o nejaké tie novinky! Tu však Ken musel odísť a Yuna sa na chvíľu zatvárila akoby umierala.
„Hej hej hej! Nie tak skleslo! Poviem vám vtip, chcete? Išli tak dva zajace po lese keď zra.. viete čo není to dobrý vtip..“ Okamžite som prestal keď som pohliadol na Atsuku ako sa tvári, div ma nechcela zabodnúť nejakým nožíkom ktorý mala vo vrecku. Bál som sa jej. Až tak že som bol ochotný jej pomôcť. Ono keby som vedel že chce práve nejaký nožík, nejaký by som jej aj dal z môjho repertoáru zbraní, ktorý bol tak trochu viac extrémne obrovský. A všetky tie zbrane som mal zapečatené na papierikoch, ktoré boli prilepené na ruke. Aby som si povolal zbrane počas súboja jednoducho. V tom momente som sa postavil ku kanónu, oprel sa o neho a čakal, čakal a čakal. Fakt sme čakali dlhú dobu, kedy všetci hľadeli na mňa ako na svätý obrázok a chvíľu som sa fakt cítil výnimočný, kým mi to nezačalo vadiť.
„Čo je?“ Spýtal som sa ich po chvíľke ticha, keďže ma to už trochu začalo iritovať. Áno, prišiel som neskoro a v trochu divnom stave no a čo? Proste som mal v noci sex, to kvôli tomu teraz na mňa budú všetci zazerať ako keby nikto iný na svete neexistoval? Teda, až po chvíli mi došlo prečo som tu.
„Aha.. ten kanón.. jasne..“ Nahodil som nevinný výraz ktorým som sa im ospravedlnil a otočil sa na päte ku kanónu. V ten moment som všetkým naokolo prikázal aby ustúpili.
„Hm, a teraz čo..“ Spýtal som sa nahlas sám seba, čím som ich schválne vystrašil, načo som zložil pečať. Chvíľku sa nič nedialo, ale kanón začal po chvíli vibrovať. Nehýbal sa, len vibroval. Zrazu sa ozvali zvuky prehýbajúceho sa kovu, na ktorý som tlačil všetkou silou, snažiac sa kanón dostať do vzduchu. Čakal som že to bude ťažké, ale toto bolo ešte ťažšie ako Atsukina mama. Ešte pár minút sa celý kanón triasol, kým som zhromaždil dosť síl nato aby som kanón zdvihol. Vtedy si mohli všetci všimnúť podivný úkaz, a to že tá magnetická sila bola tak silná, až bola viditeľná voľným okom, akoby unikal plyn a prehýbal im obraz pred očami. Vtedy som zreval a môj rev pokračoval, keď sa začal kanón ladne zdvíhať a pomaly presúvať na ostrov. Bolo jasné aké to bolo namáhavé, a predovšetkým aký to malo vplyv na moje zdravie. Predsa len také ožiarenie, aké som práve podstupoval bolo príliš na jedného človeka, takže sa mi prv pustila z kútika úst krv. Po chvíli revu sa spustila aj z druhého kútika a nakoniec som začal krvácať aj z ucha. Môj rev ale neustával celých 5 minút, kedy som prenášal kanón na ostrov a tam som ho v hlučnom padnutí nechal dopadnúť na zem, pričom som na kolená klesol aj ja. Vydýchaný a unavený.
„Easy... as.. fuck..“

pro **Yotsuki Sorata** Wed Aug 26, 2015 5:45 pm

Určite bola celá situácia veľmi zvláštna a vôbec sa to nepodobalo tomu, ako keď sa dedina chystá na veľmi vážny krok. Ja som tomu svojím správaním nedopomohol, Ztko sa tiež tváril, že ideme na vandrovku a Ken s Yunou tomu tiež pridali svoje čaro. A tým najlepším na záver nebol nik iný, ako skvelý a božský Nao, ktorý vždy kypel jeho úctou k situácii. Poviem vám ale, že za tú krátku dobu, čo som mohol byť raikagem som zistil, že práve toto je Kumogakure. Šialený domov, kde úcta takmer nikomu nič nehovorí. Miesto, kam ale nakoniec všetci patríme a máme ho na pláne chrániť a to už nech je dôvod akýkoľvek. A práve preto musíme oplatiť veľkú krivdu ktorú nám spôsobili. Preto aj tá moja nálada a správavanie poukazovalo len na to, v akom som bol rozpoložení. Možno, že si dokonca aj Atsuka časom zvykne, že to tu také je lebo to sa len tak nezmení. A možno práve toto som si na tom zamiloval. Nie, už som sa nemal na pláne vyjadrovať k danej situácii. V duchu som ľutoval Kena, že nemôže ísť. Musí to byť príšerný pocit, keď musíte sedieť doma so založenými rukami. Niekto tu ale ostať musí, nech už k tomu Atsuku vedie čokoľvek. Ja som bol taký istý, pri akomkoľvek pláne som sa snažil zariadiť, aby aj dedina bola v bezpečí. Nakoniec sa Nao pustil do jeho najdôležitejšej úlohy. Aj keď predtým mal menšiu divadelnú scnénku, ako pred každou činnosťou. To, čo práve robil nebola jedna z najľahších vecí. Aj keď som mal možno v sebe Hachibiho bolo by pre mňa takmer nemožné preniesť niečo, tak ťažké. Preto to musel urobiť práve on a aj keď sa snažil tváriť, ako tvrďák následky na ňom boli hneď viditeľné a jasné. Pomaly som začal kráčať k nemu s tým, že mu pomôžem v prípadnom ďalšom pohybe. Bol som ale zvedavý, či aj po tomto bude schopný sa vôbec začleniť do boja a že, či ho niečo takéto neoslabí až príliš. Pri takomto útoku nebolo ani vylúčené, že ho to môže stáť život. Cesta bola dlhá o tom niet pochýb ale určite nenabudne plnej svojej sily. Natiahol som k nemu ruku a mal som ho na pláne podoprieť. "Tak, keď už je to tam vyzaríme nie?" Hlavné slovo mala ale stále Atsuka, preto som sa na ňu pozrel a čakal, čo na to celé ona.

pro **Atsuka** Wed Aug 26, 2015 6:29 pm

Sledovala som ako Ken odchádza a chvíľu som rozmýšľala nad tým, či to bola no.. správna voľba. No nemienil som ju teraz ľutovať a ani sa nad ňou pozastavovať. Toto bude musieť stačiť. Aj keď o tomto útoku nikto nevie a nikto by ani vedieť nemal. Nemienim nechať Kumogkaure bez schopných shinobi. + sa aj v našej útočnej skupine a aj v kumo nachádzali zariadenia s ktorými sme vedeli spojiť.. takže ak by sa naskytol problém, stále som niekoho mohla stiahnúť späť. Aj keby presun trval dlhší čas. Neverila som, že by niekto Kumogkaure dokázal sundať lusknutím prsta.
Následne som sledovala už len Naa, ktorému pomohli dvaja shinobi zo svojimi aj keď nie tak dobrým ovládaním magnetizmu. Skôr ho usmerňovali aby sa sústredil hlavne na držanie kanónu vo vzduchu. Celý čas som neprehovorila ani hlásku a len som čakala, kým sa kanón na ostrov prenesie. Sorata následne povedal niečo na štýl, že či vyrazíme. Popravde som už nikoho viac nečakala. Väčšina shinobi bola na ostrove a na pláži sa už nachádzala len táto moja malá elita. Prikývla som a naznačila som im, aby sa na ostrov tiež presunuli, teda spolu so mnou.
(Presun - Kumogkaure no sato - Oto no Kuni )

pro Z Wed Aug 26, 2015 7:44 pm

Ten kanon neměl přesunout Sorata, jak jsem čekal. Postaral se o něj shinobi, který má za sebou divokou noc. Podle jeho vzhledu usuzuji, že dívka, která mu asistovala, chlapce nevylučuji, se do toho pořádně opřela. Ta, která tu dorazila pádem z nebe, když dorazil, zajásala. Asi se znají. Možná ale jásala jen proto, protože už déle nemusíme čekat. Je to diskutabilní.

Když už byl kanon přesunut a všichni řekli vše, co měli na srdci, Raikage se vydala na cestu, a za ní pochopitelně všichni ostatní. Nikdo z nich nevypadal na nějakou slabou bačkoru. Připadal jsem si v jejich blízkosti maličký. Výkon, který předvedl Nao s těmi poskoky, byl okouzlující. Nedivím se mu, že tu dorazil v takovém stavu, v jakém tu dorazil. Sám bych s magnetizmem mohl být stejný frajer, a taky by po mě každý, každá toužil, toužila. I když jsem si připadal vedle Raikage, Soraty, Naa a Yuny maličký, mou radost z této výpravy to nijak nepoznamenalo. Právě naopak. Nadšený z přítomnosti této elity jsem následoval Raikage a těšil se na ten okamžik, když narazíme na prvního shinobi z Oto.

Přesun

pro **Nao Okumura** Thu Aug 27, 2015 12:55 pm

Pravdu povediac tí dvaja Shinobi ktorí sa mi snažili pomôcť boli skôr kotvou a nie niekým, kto sa vôbec len snažil. Ich ovládanie magnetizmu bolo dobré, ale nedosahovalo úrovne akú som mal ja a vlastne aj požadoval, preto som ich poslal s cynickou poznámkou na ostrov, aby odtiaľ na seba sa snažili pritiahnuť ten kanón. Nie že by to bolo k niečomu platné. Aspoň nezavadzali. V moment ako som dokončil techniku a všetci s úplne kľudným ignorom okolo mňa prešli, akoby to bola normálka takto presúvať ťažké veci a každý z nich by to zvládol len pohľadom, som sa zatváril akoby mi kopli medzi nohy.
„A poďakovať nič?“ Zakričal som smerom k Atsuku dosť nepríjemným tónom a cynickým urazením som odvrátil od nej tvár. Tak ja som tam ledva neodpadol, už som sa nedokázal ani pohnúť, krvácal som snáď z každého otvoru na tele čo som mal a ona si len tak okolo prejde ešte s príkazom aby som nastúpil na ostrov? Tak toto nie. Ak sa ani v najmenšom neobťažovala mi pomôcť alebo ktokoľvek iný, na ostrov, nemienil som sa ani pohnúť a do vojny odišli bezo mňa. Aj tak mi to bolo tak akurát ukradnuté. Ak mi však nakoniec Sorata na nohy ako jediný pomohol, pričom Atsuka mohla zvolať aspoň medikov aby mi pomohli, počuli len jedno.
„Môžem je*ať takú robotu aj také vedenie. Človek aby sa tu zodral z kože ale tuto madam má na háku. Čert nám bol dlžný takého **** ako Raikáge, ktorá ani nevie základy slušného chovania..“ Šomral som si fakt hnusne popod nos keď ma Sorata, v prípade že sa ponúkol, vláčil na ostrov. Nevedel som či vôbec na tom ostrove dá niekto mrd ohľadom môjho zdravotného stavu, takže bolo otázne či sa vôbec do boja zapojím. Chvíľku som rozmýšľal že ak mi práve Oto ponúkne pomocnú ruku a pomôže mi, pridám sa k nim. Kašľať nato.

pro **Seishin Yuna** Thu Aug 27, 2015 1:21 pm

Len som sa tresla rukou do čela. Nao mal taký slovník, že by sa zaň nehanbil ani ten najneprispôsobivejší neprispôsobivý občan.
"Nao, ukľudni sa trocha." Na perách mi hral pobavený úsmev, predsa len to šomranie som počula, stála som totižto hneď vedľa neho. Ako správny medik som sa však oňho musela postarať, neviem koľko ich tu bolo, ale očividne sa o Naov stav nezaujímali. Z taštičky na boku stehna, kde som mala uložené jedy, protijedy a rôzne lekárske pomôcky, som vytiahla pár veľmi zaujímavých bielych vecí v tvare pripomínajúcom náboj. Neviem, či Nao vedel čo to je, predsa len, je to predmet ktorý sa používa na zadržanie krvi, keď má slečna svoje dni. Obe som mu ich strčila do nosa.
"To ti absorbuje krv." Vysvetlila som mu s ešte širším úsmevom, ťažko povedať, či som to urobila preto, aby som mu pomohla alebo si z neho urobila srandu. Z tašky som následne vytiahla chakrové pilulky, ktoré som mu drzo hodila do roztvorenej huby.
"Pekne to prehltni." Prikázala som mu, pričom som nad jeho hlavou držala svoje dlane, obalené zelenou chakrou. Vďaka tomu krvácanie zo všetkých možných otvorov na hlave pomaly ustávalo, až prestalo úplne.
"Fajn, to by malo stačiť. Poďme teda Oto natrhnúť riť." Zaškerila som sa. Spoliehala som sa na Soratu, že Naovi pomôže na ten ostrov vyjsť. Nie že by som s tým ja mala nejaký problém, ale obávala som sa toho, že keby sa náhodou stalo, že sa Nao nejak čudne prevalí a ja stratím rovnováhu, tak ma doslova zapučí a zo mňa sa stane len nejaký mastný fľak. Presunula som sa teda na ostrov, odkiaľ sme zamierili do Oto.

-PRESUN-

pro **Yotsuki Sorata** Thu Aug 27, 2015 5:26 pm

Je pravdou, že Atsuka nič nepovedala smerom k jeho dobre odvedenej práci ale Nao si za to určite mohol sám tým, ako prišiel a ako vystupoval, všetky jeho scénky proste hovorili proti nemu, takže ako sa hovorí za dobrotu na žobrotu. V tom začal rázne vyjadrovať svoj názor ohľadom vedenia a to už som sa dal do kroku priskočil k nemu a tak trochu mi zakryl svojou veľkou rukou tvár, za čo asi nebol rád ale musel som to urobiť, lebo ak by som mu vrazil bál by som sa, že to nerozdýcha. Druhou rukou som ho pomerne ľahko zdvihol a podoprel ho. "No tak kľud, všetci vieme, že si to urobil dobre, to ani nepotrebuje slová ne?" Pozrel som naňho pomerne hrdým pohľadom, aby vedel o čom som hovoril. Určite tým ohúril nie jedného človeka, ktorý tu postával a prizeral sa na to, ako to tam prenášal. Pri tom, ako som ho držal mu medzi tým pichla Yuna tampóny do nosa a do úst mu tiež pekne násilne vložila tabletky. Pomerne ma pobavilo to, ako sa oňho starala a pri tom si z neho (ne)nápadne robila aj srandu. "Vyrazme aj my. Nech na nás dlho nemusia čakať." Toto bolo smerovaného na Naa, ktoré som podopieral. Hneď na to som už spolu s ním vykročil za ostatnými. Rozmýšľal som nad tým aj, že tak trochu rozhovorím Naovi jeho účasť na tej bitke. Predsa len nebude v plnej sile a mohol by byť len príťažov, ak by sme naňho museli dávať ešte popri boju pozor naňho.
(spoločný presun za ostatnými)

pro Sponsored content

Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato

Re: Pobrežia v okolí Kumogakure no sato