Minato Kaguya

MINATO KAGUYA

♠POHLAVIE ♠
Mužské

♠DÁTUM NARODENIA♠
7. január

♠VEK♠
11 rokov

♠HODNOSŤ♠
Genin

♠AKTUÁLNY POBYT♠
Otogakure no Sato

♠SENSEI♠
Tatsuya Kaguya

♠PODSTATA♠
Doton

♠KEKKEI GENKAI♠
Jinton (Element rýchlosti)

♠CHARAKTERISTIKA♠
Minato je typický chlapček, zvedavý, nepredvídateľný, priveľmi živý. Možno trošku švihnutý na mozog, ale to má po ocinkovi, s ktorým zvyknú mamke žrať nervy! Áno, to je ich! Robiť si zábavu snáď zo všetkého! Tatsuya pre Minata znamená veľmi veľa, nebýva to tak často, ale k nemu má bližší vzťah než ku Mizuki, ale ak by ste ho postavili pred nich dvoch s tým, že si má vybrať, nedokázal by to, pretože mamka je tá, ktorá ho podporuje. Prípadne pokričí, zanadáva...zmláti Tatsuyu. Ale usmerňuje. Jeho ocko je preňho životný vzor, chce byť ako on, vyzerať tak i sa tak správať! Povedať niekomu niečo škaredé do očí? Prečo nie. Videl to u ocka, tak to robí sám, riadi sa pravidlom, úprimnosť nadovšetko (aj keď sa ho to snažia odnaučiť, ale tak, neskoro). Ktoré mu tiež ocino prezradil a neskôr to asi aj ľutoval, keď sa naňho mamina vykričala, že čo ho to za somariny učí, že vraj bude nevychovaný. Ale tak, hold, toto sú chlapské záležitosti! Veď, Minato je už veľký, nepotrebuje mamine poučky! Aspoň si to teda myslí, pretože je to práve ten typ chlapca, ktorý si akosi nenechá rozkazovať – že by si on upratal izbu, keď mu to mama povie? Kde že! KDEŽE! Nikdy. Napriek tomu, že je taký mladý, je veľmi hrdý, no, nenechá očierňovať seba ani svojich rodičov, počas Akadémie mal menšie potýčky s tými, ktorí sa mu smiali pre jeho ohnivo červené vlasy. Prehry znáša len ťažko, ale keď prehrá nad ocinom, tak to zas tak neprežíva, pretože vie, že ocino je veľmi, veľmi silný a keby ho tak ľahko porazil, nebol by silný a tým pádom by nechcel byť Minato ako on! Minato je ale v istom ohľade kazisvet, čo chytí, to pokazí, dokáže to aj na diaľku. Stačí trebárs pozrieť na nejaký spotrebič, ktorý sa tak vystraší, že skratuje. Sám od seba. Yap. Minato je hotový špecialista. V kazení. Nie je však tak nešikovný, ako sa to na prvý pohľad môže zdať! V skutočnosti je veľmi učenlivý, rýchlo sa učí zo svojich chýb a snaží sa ich už viac nerobiť!

Minato miluje sladké. Predovšetkým čokoládu. Zbožňuje tréningy, blbnutie, hranie PS-ka s ockom či čokoľvek iné, čo ho zahrňuje. Okrem teda nudných prednášok o živote. O tom, čo má a nemá robiť. Prečo musí toto a tamto. A podobne. Však poznáme, dnešné deti sú veľmi neposedné a takéto prednášky ich nanajvýš znervózňujú.  Má rád rozprávky, ale nečíta ich, rodičom to duplom nedovolí. Je to predsa veľký chlapec, čo by si o ňom pomysleli iní, keby zistili, že mu ešte rodičia čítajú rozprávky alebo nebodaj spievajú na dobrú noc? Z toho istého dôvodu nenávidí, keď s ním na verejnosti zaobchádzajú ako s malým deckom, ktorým určite nie (aspoň si to myslí sám), potom sa jednoducho len naduje, sadne si na zem a trucuje, kým sa mu rodičia neospravedlnia. Alebo nepodplatia čokoládou.

Minato je na svoj vek pomerne inteligentný, aj keď popri blbinách s ockom to akosi nemá čas nejako ukazovať. Často krát pôsobí ako nevychovaný, drzý a retardovaný spratok, ktorého treba poslať na psychiatriu. Hold. Aj baby v Otogakure sú lepšie než tie najdrahšie, najkvalitnejšie, najefektívnejšie kamerové systémy na svete, všetko vidia, počujú, roznášajú rýchlosťou svetla. Ťažký život toto.

A čo jeho vzhľad? Pre Minata sú charakteristické červené vlasy, ktoré zdedil po mame, bledú pokožku však zase po ocinovi. Celkovo je to taký mix, podedil rôzne charakteristické znaky od oboch rodičov, preto sa nedá konkrétne určiť, či sa viac podobá na mamu alebo na ocina. Keď sa naňho pozriete, jednoducho v ňom vidíme Mizuki i Tatsuyu. Vysoký je približne 1,6 metra, čiže je to ešte taký prcek, ale to nevadí! On ešte povyrastie! Možno. Alebo ostane prd po mame, čo by bola tá horšia možnosť, pretože on chce byť – citujem – „Nabúchaný, namakaný viking, ktorého sa bude každý báť, že mu natrhne prdel“. Kam na také výrazy chodí? To sa zrejme samej seba pýta často Mizuki, ale tak hold, Tatsuya nemá guráž sa k tomu priznať, čo všetko svojho synáčka naučil! Na tvári dominujú svetlo modré oči. Oblečený chodí, ako typický chlapec v jeho veku, v nejakom voľnom tričku a nohaviciach, má rád tmavé farby, tie svetlé mu prídu veľmi...“buznovké“.

♠BODOVÉ HODNOTENIE SCHOPNOSTÍ♠
Ninjutsu – 3
Taijutsu – 2
Genjutsu – 0,5
Rýchlosť – 3
Sila – 2,5
Chakra – 1,5
RP – 1
Inteligencia – 1,5

♠TECHNIKY♠
Základné E-ranky
Kanashibari no Jutsu (D-rank)

♠ŽIVOTOPIS♠

Minato sa narodil jedného krásneho, ale studeného zimného dňa dvom obyčajným Shinobim. Teda, obyčajným ako obyčajným, v dedine boli vážení! Aspoň teda Tatsuya áno! Mali radosť, tak to teda tvrdili, ale tak, zrejme ani oni nečakali, čo sa vlastne z malého roztomilého dieťatka s ohnivými vláskami, krásnymi modrými očami a bezzubého úsmevu vykľuje! Ale, dobre, srandujem, úsmev nebol, Minato kričal ako šialený, hádzal sa, div Mizuki z rúk nevypadol. Normálny nebol už od narodenia.

Minato rástol v úplnej rodine, čo začínalo byť v tejto dobe čoraz vzácnejšie, bol vychovávaný s láskou, nič mu nechýbalo. Mal domov, rodičov, ich pozornosť. Nič viac nepotreboval. Ale predsa, aj keď sa to spočiatku nezdalo, bol tu taký malý čertíček. Mnohým veciam nechápal, skúšal nové veci, strkal ruky do ohňa, do vriacej vody, do hajzlu, takmer sa utopil vo vani, zaškrtil s piškótkou, drbol hlavou do rohu stola, prerazil okno, futbalovou loptou zničil susede záhradu, pes ho uhryzol do riti, takmer si vypichol oko s kružidlom. Rodičia s ním mali trápenia viac než dosť, už len preto, že bol nepozorný, veľmi zbrklý a živý. Že by on sedel na mieste? Kde že! Stále lietal kade tade, hore dolu, nedal rodičom pokoja, ťahal ich za vlasy, kradol im papuče, Tatsuyovi trhal noviny. Nehovoriac o tom, že vykrádal špajzu. Hold, Tatsuya a Mizuki sa len za hlavu chytali. Ten malý bol totižto nezvládateľný, ale i tak bol takým tým...miláčikom, ktorého všetci zbožňovali.

Tatsuya si k nemu našiel cestu. Nie, neprevychoval ho. On sa k nemu pridal. Mali ste to vidieť, čo oni dvaja spolu navytvárali, Tat mohol byť už dospelý, správal sa ako malé dieťa, čo Minatovi vyhovovalo. Z jedného problému sa stali dva.
„Ocino, čo to tu máš za časopisy?“ Ozvalo sa jedného dňa z ich izby.
„Aké časo...MINATO!“ Zvrieskol vydesený modrovlások, vytrhol mu časopisy s holými ženskými z rúk a číslami na horúcu linku z rúk, rýchlo ich niekam skryl. Alebo možno vyhodil a tváril sa, že nič.
„To nič, to je taká...encyklopédia. Vieš. Musím sa vzdelávať.“
„Uh, a ty máš tiež také veci medzi nohami ako tá žena tam? Lebo ja také nemám. Musím ísť do lekára?“
Tatsuya bol očividne v rozpakoch, ako si nevedel čo má odpovedať, či vôbec plakať, či smiať sa, preto rýchlo vytiahol čokoládu, čím okamžite upútal synovu pozornosť natoľko, že zabudol na svoju otázku. Väčším prekvapením bolo, keď im na konci mesiaca došiel účet za telefón, na ktorom bolo vypísané 6 miestne číslo. Niekto sa nám tu zabával s číslami na horúcu linku, že. Táto situácia nebola prvou ani poslednou. To ste mali vidieť, keď sa Minato naučil čítať a písať, čo bolo niekedy v siedmych rokoch, začal sa hrať na počítači, zistil ockove heslo na jeho osobný účet a našiel v zložkách s odveci názvom veľmi zaujímavé videá. Hold, každý si prešiel takým tým obdobím. A Tatsuya nebol zrejme výnimkou. Po tom, ako sa to prevalilo, musel chudák zmazať kus svojej histórie. A možno to ani história nebola, kto vie!

Každopádne, okrem vtipných situácií, nastali i také tie vážnejšie. Rodičia sa ho už od malička snažili viesť k Shinobi životu, ale nedalo sa povedať, že by ho nútili, nechali výber na ňom. Kto by však mohol odmietnuť, keď vidí jeho vlastného ocka s pomocou kostí trénovať s matkou, ktorej rýchlosť bola ťažko prekonateľná? Mladého Minata to fascinovalo. Chcel byť ako oni. Chcel byť lepší! Silnejší! Chcel byť rýchly ako mamina a manipulovať s kosťami ako ocino! Pravdou však bolo, že len málo vyvolených oplýva dvomi vrodenými schopnosťami a to on nevedel. Nevedel, že môže byť tak dobrý len ako jeden z nich. Genetika sa rozhodla prikloniť k strane mamy. Presne tak, zdedil element rýchlosti, ktorý sa prejavil až na Akadémii, ale to až neskôr. Tatsuya ho učil nejaké tie základné kroky Taijutsu, ale tak či tak, skončilo to tak, že sa obaja váľali od smiechu po zemi. Alebo sa rozhodli nejako mamku naštvať, čo sa im darilo veľmi dobre. V tomto ohľade boli zohraní, ich vzťah sem tam pripomínal skôr bratský než rodičovský. Jednoducho, aký otec, taký syn!

Minato nastúpil na akadémiu vo ôsmych rokoch. Nebol tam nejako veľmi obľúbený. Spolužiaci sa smiali z jeho červených vlasov a jeho neschopnosti v Ninjutsu (teda aspoň spočiatku), a ako som už skôr spomínala, Minato bol priveľmi hrdý na to, aby sa len tak podriadil. Mal časté potýčky so svojimi spolužiakmi po alebo pred vyučovaním, zvykli sa pobiť, Minato chodil domov aj s monoklami pod očami. Čo jeho rodičia samozrejme riešili, odprevádzali ho na akadémiu i späť, ale vždy sa našla cesta, ako sa opäť pobiť. Čiastočne si ale za to mohol sám. Keby bol ticho a nebojoval preto, aby mu dali pokoj, možno by to bolo lepšie. Čo by to ale bol za chlapca, keby si nechal skákať po hlave, nie? Jedného dňa ale bolo všetko inak. No. Povedzme, že počas jednej z mnohých potýčok prvý krát použil svoje Kekkei Genkai, Jiton. Neuvedomil si to, ale pohyboval sa rýchlejšie, než by ho mohli protivníci vôbec registrovať. Z pohľadu skúseného Jounina to nebolo boh vie čo, zatiaľ, ale na svoje pomery bol priveľmi rýchly. Bolo to prvý krát, čo ich porazil, teda nie tak úplne, pretože ich boj zastavili práve jeho rodičia, ktorí daných chlapcov sprdli tak, že už sa mu radšej ani neprehovorili. Určite v tom rolu hrala hlavne jeho novoobjavená schopnosť. Za čo bol rád, i keď tajne túžil po tom, že by mohol manipulovať s vlastnými kosťami, tak ako to videl u ocka.

Minato bol čoraz lepší a lepší. Akadémiu ukončil v desiatich, stal sa Geninom. Rodičia boli naň hrdí, a hlavne na to, že sa s takou vervou a chuťou púšťal do tréningov s cieľom stále sa zlepšovať! Tatsuya si mohol oči vyočiť, pri jeho schopnostiach a hlavne vlohách. Jedného dňa z neho bude silný ninja, sám to vedel, ale aj dobrý človek. No, dobrý ako dobrý, popri jeho výchove, kedy si robili prdel aj zo samotnej Reiny Kany, ktorú Minato zatiaľ videl len z diaľky a nikdy sa s ňou nerozprával, tak neviem neviem, či z neho bude zas tak dobrý človek. Ono, Minato sa vedel správať vskutku vychovane, záviselo to ale na jeho ockovi. Ak hrablo jemu, tak automaticky schoval svoje vychované ja a pridal sa k nemu! A čo Mizuki? Tá sa len za hlavu chytala, čo to má za psychopatov doma. No, vžite sa do jej role. Varí obed a okolo nej sa preháňajú dvaja chlapci, jeden starší, druhý mladší, ohadzujú sa plastovými taniermi, vankúšmi, hádžu do seba koláče, záchodové štetky, atómové bomby...dobre, to už preháňam, to nie...vybehnú von, tam sa olievajú vodou, hádžu po sebe kamene, hlinu, susedine papuče, čokoľvek, čo im príde pod ruku, pokrikujú po sebe, hrajú sa na vikingov a na kade čo. Hrajú spolu playstation. Bijú sa. Porovnávajú sa v rýchlosti. Počúvajú tvrdú hudbu. Smejú sa na tých najväčších hovadinách, ktoré iným ani neprídu smiešne. A hlavne. Robia bordeľ. Ale tak, čo by Mizuki bola za mamu, keby od rána do večera len kritizovala a ani sa nad ich detinským správaním nepousmiala? Samozrejme, že sa k nim občas pridá, no kto by nechcel? Kto by sa nechcel s tými dvoma retardmi zabávať? Možno tak Reina Kana, ktorá v očiach Minata pôsobí ako stará, nudná baba. Ale možno je to inak. Nebola u nich ešte na návšteve, napriek tomu o nej veľa počul. A žije v tom, že prekoná aj ju. Musí! KURNIK, MUSÍ!

Hold, Minato je so svojim aktuálnym životom veľmi spokojný a je rád za rodičov, akých má. Aj keby si občas mohli odpustiť to správanie sa ako ku malému päť ročnému decku, nemá to rád! Pretože on je už veľký chlapec!