Údoli před Iwou

pro **Hokori Mai** Sat Jul 20, 2013 12:22 pm

First topic message reminder :

Údolí nacházejíci se před Iwou je zarostlé. Strom, keř, tráva a zase tráva. Nic jiného tu téměř nenajdete. Jedná se však o jediné místo kde si jde všimnout, že v Iwě není něco v pořádku. Z dálky jdou vidět velké hradby, které jsou ale až třetí a poslední části opevnění Iwy.
Kdyby se někdo pokoušel přiblížit víc, mohl by zahlédnout příkopy a dřevěnné palisády.
Přes údoli vede cesta, která slouži spíše jako obchodní. Každý se přece do Iwy nějak dostat musí a kvůli novým Jurovým předpisům se má Iwu reprezentovat hlavně v dobrým světle, a tak je i cesta výborně udržována.

pro **Faito Dansaku** Sun Nov 09, 2014 8:25 pm

https://www.youtube.com/watch?v=V2kyKuDAy_0

Faito

Zavřeštěl jsem v ohromné agonii. Měl jsem pocit, jako by se mi z těla odtrhávaly kusy masa, jako kdyby mě probodávaly stovky rozžhavených hrotů.
V dálce jsem viděl, jak spolu bojují poslední dvě postavy. Zároveň jsem ale slyšel hlasy. Hlasy, které jsem znal.Hlasy, které patřili Keigovi a Kenjimu. Ano, správně, tak se jmenují! Keigo a Kenji! Snaží se mě vzbudit, vykřikují Kai stále dokola...
V tu chvíli jsem se usmál a vstal jsem. Otočil jsem se na Nanami a pohladil ji po tváři.
"Byl to ten nejnádhernější sen, který jsem kdy měl, Nanami, ale mí přátelé mi pomohli probudit se do reality, kterou chci žít..."
"Ne! Má lásko, ty nesmíš odejít! Nenechávej mě tu samotnou, už jen jediný krok a budeme navždy spolu..." naříkala Nanami, ale v tu chvíli jsem v hlavě zahlédl obraz vítezného Akumy, jak se pomalu sbírá. Zkusil jsem pustit Nanamiinu ruku a povedlo se.
"Dnes ne, Nanami, již brzy. Slibuji. Ale dnes ještě není můj čas..."
Naposledy jsem se podíval do jejích očí a otočil jsem se. Pamatoval jsem si úplně vše. Věděl jsem, kdo jsem, kdo jsou ostatní, i jak jsem se sem dostal. Vyrazil jsem ke třem hrdinům, kteří nasadili životy proto, aby mě zachránili.
"Ne! Já ti nedovolím odejít!" Křikla Nanami a rozeběhla se za mnou. Zavřel jsem oči. Nechtěl jsem to vidět.
"Odpusť..." řekl jsem a jediným sekem jsem se zbavil té, kterou jsem miloval a zároveň i pout, která mě držela v zajetí.
...

https://www.youtube.com/watch?v=FzdKil3j5jw

Otevřel jsem oči. V mdlém světle jsem viděl, jak se nade mnou sklání dvě osoby. Usmál jsem se.
"Ani nevíte, jak rád vás vidím..." řekl jsem potichu a s jejich pomocí jsem se obrátil na všechny čtyři. Serval jsem ze sebe zbytky bílé hmoty a kus jí vykašlal. Nakonec jsem se postavil a nechal lehký jeskynní vánek, aby dopadl na mou tvář. I přesto, že jsem byl Edo Tensei, to byl ten nejpříjemnější pocit, který jsem kdy zažil. Po tváři mi stekla slza. Takhle blízko smrti jsem ještě nikdy nebyl.
Stačil jen jediný krok...
"Jsem tak rád, že jsem naživu..." řekl jsem a sám se uchechtl nad tou ironií. Nakonec jsem se otočil na ty dva.
"Jsem vám velkým dlužníkem. A věřte, že vděk klanu Dansaku jen tak nikdo nezíská..."
Váhavým krokem jsem došel k Akumovi a vzal ho přes rameno.
"Pojďme domů..." řekl jsem větu, kterou chtěli všichni tři slyšet, a rozešel se směrem ven z jeskynního komplexu.

//přesun Kirigakure

//Skvělé posty. Skutečně nádhera - hezky doplněné o obrázky a hudbu, každý z vás pojal misi trochu jinak, i slzu jsem zamáčkl. rank - S mise splněna.

pro **Keigo Nakagami** Sun Nov 09, 2014 8:47 pm

"Bylo mi ctí, Mizukage-sama." Hned jak jak jsem pomohl našemu veliteli vstát, pomohl jsem mu od vláken a náležitě jsem se uklonil.
"Jsem rád, že jste v pořádku, pane."
Když jsme vycházeli ven, pomohl jsem Mizukagemu s Akumou(pokud to nebylo myšleno tak, že si Mizuage Akumu na to rameno hodí Very Happy

) a podpíral jsem ho z druhé strany.
Konečně zpátky do vesnice, po takové době.
Po cestě jsem ještě podal hlášení o incidentu při tréninku našich šermířů. Pokud by se Mizukage-sama zeptal, jak si vedli na tréninku, podrobně mu popisu souboje, aby si obrázek utvořil sám.

\\přesun

pro **Kenji Uesugi** Sun Nov 09, 2014 9:45 pm

Po chvíli otevřel Mizukage oči. Zbystřil jsem a než jsem se nadál už stál na nohou. Na chvíli jsem si trochu oddychl a na tváři se mi objevil nepatrný náznak úsměvu, který ale zakryl stín Mizukageho siluety. Na malou chvíli jsem cítil hřejivý pocit úspěchu. Nebyla to jen radost z toho že v mé rodině nabudu rázem jednoho z nejvyšších postavení, nebo snad že bych plnil jako správný shinobi i takové povinnosti. Takový nepopsatelný hřejivý pocit. Šílenství v mé hlavě ustalo a tak jsem se trochu nejistě znovu postavil na nohy. Spíš jsem se trochu potácel a jediný z nás kdo nevypadal zbitě, byl samotný Mizukage. Ale co si zde prožil, to už je jenom otázkou.
Vydali jsme se cestou ven z této prokleté jeskyně, zpět domů. Líným krokem jsem následoval moje společníky, ale celou cestu jsem byl tak o dva kroky zpět.

//Přesun Domů Very Happy

pro **Akuma Saito** Sun Nov 09, 2014 10:34 pm

Akuma Saito

Pár minut jsem jen ležel na zemi a stále plival krev u úst. Takto natlučený jsem nikdy nebyl, proto jsem se nerad pouštěl do tělesného boje, ačkoliv se to stávalo čím dál tím více.

Yin: "Tak se to nakonec přeci jen povedlo, pořád tomu nemůžu uvěřit, to jsem tak skvělý?"

Yin: "Spíš by řekl, že jsi tak hloupý. Kdyby jsi měl trošku odvahy, nenechal bys do sebe tak dlouho mlátit, baka!"

Já: "Nenadávej, měl bys být rád, že všechno vyšlo a oba jsme naživu..."

Yin: "Mohlo to dopadnout líp! Zabil bych Tě, kdyby to nezabilo i mě!"

Na to jsem odpověděl už nahlas, avšak smíchem, protože mě rozesmála jeho poslední věta. Najednou však přišli moji zachránci, i když i já jsem byl vlastně jejich zachráncem, hlavně Faita. Ten mi to však vrátil. Sebral mě ze země a hodil si mě přes rameno, jako pytel brambor.

Asi budu potřebovat novou masku...

Řekl jsem tak trochu do prázdna. Nevěděl jsem, zda mě někdo poslouchá. Celou cestu jsem se díval na Kenjiho, protože kulhal pár kroků za námi. Vzhůru do Kiri!

pro **Tetsuya** Tue Sep 01, 2015 6:09 pm

Zdanlivo ničím nerušenými prázdnymi cestami vedúcimi cez údolie sa za zvuku šušťania listov a spievajúcich vtáčikov premávala významná osoba. O koho že sa jednalo? Nebol to nikto iný ako nedávno hľadaný feudálny pán Tsuchi no Kuni v sprievode neskromnej ochranky, prevážajúc sa vo svojom luxunom prepravnom vozidle s vejárom v ruke. Bolo na prvý pohľad zrejmé, že by sa tejto nepohodlnej cesty najradšej vôbec neúčastnil, ale potom, čo Hokori spustošil veľkú časť jeho zeme, potreboval osobne navštíviť politikov z jej rôznych kútov a dohodnúť sa na tom, čo bude ďalej. Predsa len na tom po ekonomickej stránke nebola dvakrát najlepšie. To však ešte nič netušil o tom, že sa mu čoskoro s najvyššou pravdepodobnosťou naskytne hádam jedna z najväčších obchodných príležitostí za posledné roky. (Ne)šťastie mu predsa bolo na stope.

Nestojí za vysvetľovanie, komu za to zatiaľ ešte nič nevediaci feudálny pán mohol vďačiť. Samozrejme, že som v tom ako obvykle v spolupráci so svojimi vlastnými organizáciami a Hoshigakure mal svoje prsty ja osobne. Nadišla chvíľa, aby mu niekto už konečne prehovoril do duše a v rámci možností aj obnovil dobré vzťahy medzi jednotlivými územnými celkami v tejto našej malej hre. Opatrne som sa čo najmenej nápadne vynoril z jednej skaly tvoriacej údolie a na vlastné oči sa presvedčil o tom, že moje pátranie došlo do žiadaného konca. Nachádzal sa fakt takmer hneď podo mnou.

"Hlási sa Vrana. Cieľ je na dosah mojej ruky. Prepínam," simuloval som sťa z nudy rozhovor vo vyslielačke, skoro ako keby som sa na štýl dieťaťa pokúšal aspoň trochu zabaviť. Predsa len ma špehovanie tohoto druhu nikdy nebavilo ani zďaleka tak, ako moja typická manipulácia ľuďmi.
Ako zvyčajne až detsky jednoduché. Tie staré prasatá sú všetky tak neopatrné, až je mi z toho do smiechu, pomyslel som si znechutene a s úsmevom putoval pod zemským povrchom v snahe čo najviac sa priblížiť k daimyovmu prepravnému prostriedku. Plánoval som sa vynoriť na jednej z jeho vnútorných sedačiek a bez vyzvania rovno prejsť k rozhovoru, ako to aj mávam vo zvyku. Nezostávalo mi nič iné, než dúfať, že toho dedka nevydesím dostatočne na to, aby na mieste dostal infarkt. Jednanie s mŕtvymi nikdy nebol práve môj koníček, ak teda nepočítame Reinu.

pro **Kuro & Shiro** Tue Sep 01, 2015 7:21 pm

Shirotsuchi aj Kurotsuchi kráčali na okraji celej tejto karavány a momentálne viedli nie príliš záživný rozhovor o ich pomerne obľúbenom subjekte. Tetsuyovi. Jedna, rovnako ako druhá ho v skratke nenávideli. Mali na to svoj dôvod a tak si dlhé chvíľky spríjemňovali rozhovormi o tom, čo by mu spravili, keby že sa ocitne v ich rukách. A že bolo o čom rozprávať. Každopádne ako dvoch ešte pomerne mladých ženám nikdy nevydržala debata o ich nenávidenom Tetsuyovi dlho. Otoćili ju na druhú najobľúbenejšiu vec u nežného pohlavia. Na sladké, na jedlo.. rôzne drinky či dokonca aj kávu, čokolády. Človek si asi vie predstaviť, ako hrozne sa počas tejto misii museli nudiť. No bol to feduálny pán a oni za jeho stráženie získavali financie, ktoré jednoducho potrebovali.

Pri debate o bábikách ktoré istá nemenovaná spoločnosť spred tridsiatich rokoch prestala vyrábať, sa Kuro svojim spôsobom zarazila a naznačila svojej sestre, aby bola na chvíľku ticho. V momente ruky zložila do pomerne jednoduchej pečate na sústredenie a o niekoľko sekúnd na to sa jej tvár skrivila do nie príliš príjemného úškrnu. Naznačila svojej sestre len tri pohyby prstov. Fungoval medzi nimi istý druh dorozumievania, pri ktorom nepotrebovali slová. Využívali to podobným spôsobom ako Anbu jednotky z rozličných dedín. Niekedy ste jednoducho nechceli byť počuté. Shiro len stroho prikývla a po zložení ručných pečatí, ruky položila na zem. Za použitia techniky Doton: Kaido Shōkutsu. Sa snažila Tetsuyu zo zeme doslova vyrvať. Možno to spôsobilo v skupine chaos, no to im teraz bolo ukradnuté.

pro **Tetsuya** Tue Sep 01, 2015 9:07 pm

Všetko zdá sa doposiaľ išlo presne podľa plánu. Rozhodne by ma ani nenapadlo, že ma tu postretne voľakto so schopnosťou odhaliť moju prítomnosť. Dokonca ani len mnohí senzibili nedokázali prekuknúť moje do detailov prepracované špehovacie schopnosti. Ani vo sne by som si však nepomyslel, že tu zo všetkých ľudí objavím práve niekoho, kto v tom je nielen extrémne nadaný, ale dokonca ma aj pozná, a to dôverne. Sotva som sa teda i priblížil k pohybujúcemu sa dopravnému vozidlu, vzhľadom na ich zásah som pocítil, ako sa zem z neznámych príčin otriasa.
No páni. Asi som už pod ním, ale aj tak... ten musí byť ale poriadne vypasený, že ho cítim až sem, pomyslel som si odviazane, no samozrejme mi takmer ihneď došlo, že sa v skutočnosti jedná o akúsi dotonovú techniku. Ono šokujúce zistenie ma však už pred ňou bohužiaľ nezachránilo.

Aha, hmmm, pomyslel som si rezignovane, následkom čoho sa pod vplyvom chakry dvojčat vytvorilo niečo na štýl vulkánu, vypľuvnúc ma mohutnou erupciou vysoko do vzduchu. Na takéto priateľské uvítania nie som zvyknutý.
"Sotva som došiel a už aj miznem zo scény!" zvolal som akoby odkazujúc na istú podarenú trojicu a pomaly, alebo teda skôr extrémne rýchlo sa vzďaľoval. V tej technike muselo byť naozaj veľmi veľa lásky, že ma vyniesla až do nebies. Ani náhodou som však po tom všetkom nemienil zahodiť prácu s nájdením a sledovaním feudála tým, že sa na chvíľu zahrajem na Supermana.

"Čo som komu urobil, že si zaslúžim takéto zaobchádzanie?" vydal som zo seba zdanlivo emočne zasiahnutý zároveň s tým, ako som sa znášal dole neprirodzene pomalou rýchlosťou.
"Samozrejme ak nepočítam skoro celý svet, tak nič! Museli ste predsa vedieť, že som to ja, moje drahé Shikuchi!" kričal som ich smerom, aby som mal istotu, že ma budú počuť už z väčšej vzdialenosti. Náhodného okoloidúceho by možno napadlo - čo k*rva znamená Shikuchi? Pravdou je, že pre Iwagakurčanky ide o akési "hanebné oslovenie", ktoré vzniklo kombinovaním začínajúcich slabík ich mien do jedného slova zakončeného slangovou zdrobnenou zdvorilostnou príponou "-chi", odkazujúc tak zároveň i na tie posledné. Mával som na nich tak vo zvyku volať zakaždým, keď som ich mienil osloviť obe naraz ešte v čase, keď sme boli oficiálne kolegami.

pro **Kuro & Shiro** Wed Sep 02, 2015 7:43 am

Obe dievčatá sa pozeralo na pre nich pomerne vydarené odpálenie Tetsuyu, ktorý letel niekam za horizont. U oboch sa však čo chvíľku objavil znechutený výraz, keď ho videli vracať sa.. alebo skôr klesať pomalšie, než by im bolo milé. Kuro a Shiro jeho otázku prešli s mlčaním a len sa postavili vedľa seba. Shiro stála viac v predu a Kuro jej kukala spoza ramena.

"Tsch.. nemohla si ho pod tou zemou rozdrtiť?" Zamračila sa. Prekážalo jej že to Tetsuya zobral takto v pohode. Teda že sa mu vôbec nič nestalo. Bolo tiež vidieť že svoju sestru podozrieva z jednej jednoduchej veci. Jednoducho to nechcela spraviť. Predsa len stret s Tetsuyom bol osobný a ona to tiež osobne a kontaktne chcela vyriešiť. "Kuro-nee.. buď ticho! Predsa si nenecháš ujsť príležitosť si do neho kopnúť." V tom ale vyslovil prezývku z ich detských čias a obe sa viditeľne striasli. Kuro si dokonca chytila ramená a ustúpila o pár krokov. "U..u..úchyl." Posťažovala sa, zatiaľ čo Shiro do ruky zobrala kunai. Postavila sa do bojovej pózy a uštedrila Tetsuyovi pohľad plný pohŕdania a nenávisti. Taká klasika... "Mala by som sa ťa spýtať čo tu chceš... no bohužiaľ ma to nezaujíma." Na druhú stranu ani jedna z nich nebola nejakým šteňaťom, ktorý by hnevu dovolili zatmaviť ich úsudok. Vedeli že je Tetsuya silný a tak sa na neho hneď nevrhali.

pro **Tetsuya** Wed Sep 02, 2015 3:03 pm

Na rozdiel od našej spoločnej minulosti sa tentokrát sestričky zjavne nevrhali do boja. Aspoň teda nie očividne. V istom zmysle mi to vyhovovalo, keďže som mal možnosť zahájiť rozhovor.
"Aaaach, toľko lásky vo vašich roztomilých hláskoch. Ste živým dôkazom toho, že som u dievčat odjakživa populárny," prehovoril som so širokým úsmevom na tvári, vybaviac si pritom môj vzťah s ľuďmi ako je Minako, Mikomi či Reinička. Pravda, niekto by si myslel, že to zas tak ružové nebude, no môj optimizmus nepoznal hraníc. Nemohol som sa však rozplývať až do rána.
"To by ťa teda zaujímať malo! Moje milované Shikuchi, zahoďme naše nezhody zakopané v minulosti za hlavu a pozrime sa spolu do budúcnosti! Buďte úprimné, naozaj si myslíte, že vaše pôsobenie ako Yōhei Ninja dedinu zachráni? Toľko peňazí feudál ani sám nemá..."

Navzdory tomu, že Shirotsuchi manipulovala s dotonovými technikami, som sa odvážil klesnúť až úplne na tvrdú zem. Nerád by som nabudil dojem, že sa nad nimi nebodaj snažím moc povyšovať. Už tak sa v prítomnosti niekoho tak dokonalého a úžasného ako som ja museli cítiť menejcenné.
"Feudálny pán odmieta obnoviť vzťahy s Iwagakure, nemám pravdu? Preto ste sa oficiálne od dediny odpojili a vybrali sa mu robiť osobnú ochranku, ale určite si aj uvedomujete, že toto riešenie je len dočasné. Myslíte si, že vás dovtedy stihne zachrániť Higure-chan? O tom pochybujem," oboznámil som ich so svojim postojom a mierne sa sťa na znak úcty uklonil.
"Každopádne... nezúfajte, drahé Shikuchi! Nie som vašim nepriateľom. K tamtej pseudo-aliancii som sa počas vojny pripojil fakticky len preto, pretože som vedel, že vás Hokori svojou nenásytnosťou privedie do záhuby. Koniec tomuto podobný bol nevyhnutný, mohol som ho len o čosi urýchliť, aby ste nezanikli úplne," vysvetlil som im relatívne úprimne.

pro **Kuro & Shiro** Wed Sep 02, 2015 4:12 pm

Je pomerne ťažké popísať, čo sa tým dvom preháňalo hlavou. Predsa len Tetsuya bol niekto, koho z celej duše nenávideli. Zradil ich a to pravdepodobne nie raz. Aj pred tým sa nad nimi len povyšoval a tak o ňom jednoducho nemali dobrú mienku. Aj keď to je pomerne slabé slovo. Keď začal rozprávať o tom že by ich to malo zaujímať, Shiro sa zatvárila skepticky a Kuro prevrátila očami. Tieto jeho slová dobre poznali. Samý jed, vôbec sa tomu nedalo veriť. Bola pravda, že mu tento krát jeho slová nepomohli. Až príliš si to u týchto dvoch dievčatách pokašlal a ak im sám feduálny pán nepovie aby sa držali späť, odstránia ho. Boli toho však schopné?
"Do záhuby nás nepriviedol Hokori, ale ty Tetsuya." Vyhlásila Shiro no Tetsuya si mohol všimnúť že s ňou Kuro aj cez jej nechuť voči Tetsuyovi príliš nesúhlasí. Bola predsa len tá inteligentnejšia a tak si po vojne spravila svoj vlastný názor, neovplyvňovaný ostatnými shinobi z Iwy. Samozrejme Tetsuya istým spôsobom prispel k porážke Iwagakure a pred tým ju zradil... no okolnosti by k jej porážke pravdepodobne aj tak viedli. Na druhú stranu mu stále neverila, takže stála za rozhodnutím svojej sestry Tetsuyu ďalej nepustiť a nie len to.
"Prestaň nás tak volať Tetsuya, hm?" Kuro dokázala vyčarovať pomerne milý úsmev, no poznal ju. Bola to len pretvárka. Vyzeralo to tak, že chce ešte niečo povedať no Shiro len mávla rukou, čím svoju sestru prerušila a vyrazila oproti Tetsuyovi.
"Nemáme na teba čas č*rák! Zaplatíš za to, že si nás zradil, že si zradil Iwagakure!" Ešte za behu na Tetsuyu Shiro hodila daný kunai a z brašne si začala vyťahovať ďalší. Kuro jej čoskoro bola v závese, no zatiaľ jej skôr kryla chrbát, než by sa aktívnejšie zapojila.

pro **Tetsuya** Wed Sep 02, 2015 6:13 pm

Nedôvera bývalých kolegýň ranila moje krehké srdiečko. Nie že by som očakával opak. Už v čase, keď sme ešte pracovali spolu, som bol vždy o krok pred nimi, účinne to využívajúc na ich cielenú provokáciu. Odjakživa som sa rád zahrával s impulzívnymi ženskými obeťami, to k mojej povahe jednoducho patrilo. Fakt, že som následne na jednej misii zradil Iwagakure, bez slova ju opustil a ešte potom robil všeko preto, aby som sa jej v priebehu vojny čo najrýchlejšie zbavil, nášmu vzťahu podľa všetkého tak isto nijak zvlášť neprospel. Bohatá to veru história. To však nič nemenilo na tom, že v súčasnosti bol môj zámer sestričkám prospešný, takže som mienil zájsť akokoľvek ďaleko, ako to len bolo možné, aby som ich o tom presvedčil. Niekto by to možno aj považoval za zbytočnú komplikáciu, ale v mojich očiach šlo o príjemné oživenie.

"Musí to byť už pekne dlhá doba, čo sme sa spolu takto naposledy hrali," prehovoril som s úsmevom na tvári, následkom čoho som bez akýchkoľvek vážnejších problémov zastavil hodený kunai s použitím len jedinej svojej ruky, pustiac ho bez váhania na zem pod nohami.
"Ts ts ts ts, kunaiom bez akéhokoľvek výbušného či dymového lístku na taijutsu špecialistu? A potom mi nehovor, že ma tajne nemiluješ, tsundere-chan," ozval som sa posmešne na adresu Shiro, zaujmúc náležitú bojovú pózu pre prípad núdze. Bolo mi úplne jasné, že sa do mňa obe pustia.

"Až na vašu pofidernú hrdosť a spustošené územie nemáte vôbec nič, čo by ste mohli ochraňovať. Priznajte sa. Baví vás dve, trénované profesionálky na boj, robiť ochranku tamtej vypasenej sv*ni, po ktorej by najradšej ani pes neštekol? Strácate tu s ním čas," objasňoval som im zároveň s tým, ako som bystro odpovedal na ich útočné pohyby, nech už boli akékoľvek. Mohli si ale povšimnúť, že som zostával najmä v defenzíve, nesnažiac sa im ublížiť.
"Je jedno, ako dlho ho budete obskakovať, aj tak z neho nič extra nevyťažíte. Ja by som však na rozdiel od vás aj mohol. Zamyslite sa nad tým. Mám vplyv, peniaze, významných obchodných partnerov a najnovšie aj podporu susediacej Hoshigakure. Ako náhle sa mu dostanem do hlavy, som si úplne istý, že urobí absolútne čokoľvek, čo mu nakecám."

pro **Kuro & Shiro** Wed Sep 02, 2015 8:19 pm

Shiro už na Tetsuyove slová nijakým spôsobom nereagovala. Možno nevedela nájsť správny argument a bolo na nej vidieť, že by ho najradśej poslala do prdele. No stále bola moc hrdá na to, aby si priznala že ich zo sestrou čo sa Iwy týka, nečaká práve šťastná budúcnosť.
Shiro sa do Tetsuyu pustila priamo po hlave. Kunai tento krát využívala ako sečnú a reznú zbraň, spolu v kombinácií s údermi a kopmi. Tetsuya si mohol všimnúť že je to skôr také oťukávanie, pri ktorom sa Kuro v pozadí snažila vymyslieť niečo, nejakú plán či taktiku. Obe verili že Shiro bude schopná Tetsuyu na Taijutsu nejaký čas udržať. Možno sa však Tetsuya rozhodne tento pseudo-boj moc nenaťahovať?
Pri výmene rôznych úderov si Tetsuya mohol všimnúť fialovej guličky, ktorá sa ocitla niekde medzi jeho tvárou a tvárou Shiro. Tá len v poslednej sekunde zavrela oči, aby jej dym neodpálil na nejaký čas zrak a gulička vybuchla, čím vás oboch zahalila do fialového dymu. Kuro zatiaľ poskladala dostatočné množstvo pečatí na svoju suitonovú techniku vodného "hada", ktorého mienila vypustiť po Tetsuyovi v momente, ako vyskočí z dymovej clony. Ak sa z nej teda posnaží dostať. Predsa len bola Shiro ako tak schopným medikom, mohol by obsahovať nejaký jed.

pro **Tetsuya** Wed Sep 02, 2015 9:18 pm

Naše počiatočné dohadovanie prerástlo behom okamžiku v niečo viac. Shirotsuchi sa proti mne vyrútila so všetkým, čo na blízko mala, využívajúc pritom naplno výhodu držania zbrane. Isteže by som to za normálnych okolností mohol ihneď ukončiť s použitím Rinneganu, ale i to žiaľ malo svoje nevýhody. Môj experiment s prírodnou energiou od dolapenej členky Hakuei so Senninkou ešte stále nebol úplne dokončený a poháňať ho vlastnou chakrou by nemuselo dopadnúť dobre.
Nerád to uznávam, ale prepínanie medzi sférami mi zaberá strašne veľa času, žerie veľmi veľa chakry a aj tak neviem využiť ich plný potenciál. Ideálne by som si mal poradiť bez jeho pomoci, aj keď je mi jasné, že to tak asi nepôjde, pomyslel som si zdanlivo ustráchane, no pravdou bolo, že som si to celkom užíval. Už dlho som sa nebol nútený navrátiť k svojim základným koreňom.

Úroveň taijutsu, ktorým som aktuálne disponoval, bola porovnateľná s tým, čo predvádzala Shirotsuchi, aj keď som mal možno drobnú výhodu. Na rozdiel od nej zo mňa avšak nebol cítiť absolútne žiadny útočný zámer, takže som sa mohol sústrediť čisto len na defenzívu. Presne z toho dôvodu sa jej nedarilo zasiahnuť ma, ba čo viac, po krátkej chvíli som jej dokonca úspešne vyrazil kunai z ruky. Sotva som sa ale potešil z možného víťazstva, už ma i prerušila dymová clona neznámeho pôvodu. Niet divu, že bolo najrozumnejšie okamžite uletieť, a tak som opakovane aj učinil, no zbytočne.

Ako náhle som sa ocitol mimo jej dosahu, dostal som priamy zásah technikou Ja no Kuchi. Aspoň to tak na chvíľu mohlo vyzerať, no napokon sa ukázalo, že voda stiekla tesne popri mojom tele a narazila do prázdna, pochopiteľne sa rozpadnúc. Bolo to ako keby som okolo seba mal silové pole.
"Vždy ste mali náchylnosť k impulzívnosti, ale nespomínam si, že by ste boli až tak hlúpe," posťažoval som sa mierne sklamane. Určite im bolo jasné, na čo presne som tým vlastne narážal.
"Aj keby ste ma nejakým zázrakom zabili, uspokojíte tým iba samé seba, a to navyše len dočasne. Nechajte ma prehovoriť s feudálnym pánom a ubezpečujem vás, že ho presvedčím o tom, aby s vami obnovil spoluprácu. V prípade, že ma namiesto toho prinútite uniknúť, to budete práve vy, kto rozhodne o záhube vašej dediny," objasnil som im ešte raz stručnejšie.

pro **Kuro & Shiro** Thu Sep 03, 2015 5:20 pm

Pri jednom z výpadov sa podarilo Tetsuyovi z ruky Shiro vyraziť kunai no to nehralo príliš veľkú rolu, keďže samotná Shiro bola skôr návnada. Keď sa ale pomerne zaujímavým spôsobom obránil aj vodnému hadovi, obe dievčatá sa na seba trocha nervózne pozreli. Predsa len analyzovať svojho nepriateľa počas boja bolo pomerne klúčové a ani jedna z nich netušila, akým spôsobom sa vlastne Tetsuya hadovi vyhol. Bol to ten typ faktoru, ktorý v ich hlavách naštartoval proces takej samozvanej otázky. Malo vôbec cenu proti nemu bojovať? Navyše jeho slová.. boli pomerne presvedčivé. Ak niekoho nenávideli viac než Tetsuyu, alebo aspoň v rovnakom mieritku, bol to feduálny pán ktorý sa od Iwy dištancoval a tým ju v podstate zabil.
Shiro sa snažila jeho slová zahodiť hlavou no Kuro jej len na rameno položila ruku a tým ju zastavila v ďalšom útoku na Tetsuyu.
"Desať minút." Vyzvala Tetsuyu a hlavou poukázala niekam do centra tejto karavány, v ktorom sa nachádzal koč ich zamestnávateľa.

pro **Tetsuya** Thu Sep 03, 2015 7:31 pm

Trvalo to síce peknú dobu, no napokon sa mi predsa len podarilo presvedčiť svoje staré známe kolegyne, aby ma pustili za feudálnym pánom Tsuchi no Kuni. Nezostávalo mi teda už asi nič iné, než si konečne zájsť nerušene naplniť svoje povinnosti. Samozrejme som sa však predtým ešte stihol emotívnym sestričkám i náležito poďakovať za dodatočne prejavenú dôveru v moje slová.
"Vedel som, že v sebe objavíte dostatok inteligencie a citu, milované Shikuchi! Najradšej by som vás pohladil, ale niečo mi hovorí, že by ma to stálo ruku," zvolal som zároveň s tým, ako som už znova klesol na zem a pomaly smeroval k vozidlu. Náš vzájomný rozhovor týkajúci sa jak ekonomických, tak i politických záležitostí, mohol definitívne započať. Ak už nič iné, aspoň som sa pred ním malinko uvoľnil, inak by mi potenciálne hrozila najhoršia smrť, poprava nudou.
...

Náš rozhovor prebehol prekvapivo pokojnejšie a hladšie, než by si možno dvojčatá mysleli. Je vysoko pravdepodobné, že som sa do časového limitu ani nezmestil, ale ani som ho nijak zvlášť neprekročil. Dá sa povedať, že som si len dopredu dohodol o trochu dlhšie stretnutie a naznačil daimyovi, čoho sa bude týkať. Všetko každopádne nasvedčovalo tomu, že už žiadne komplikácie nenastanú. So širokým úsmevom na tvári som vytancoval z koča a pomaly sa chystal na odchod.
"Mám pre vás úžasnú správu, dámy. Čoskoro sa vrátite k svojej zašlej sláve. Ako náhle k tomu dôjde, počítam s vami aj do budúcna. Napriekov som vám urobil už priveľa. Dúfam, že odteraz budú naše vzťahy len lepšie a lepšie," oboznámil som ich na rozlúčku a nečakajúc ani len na ich odpoveď sa čo najskôr ponoril do zeme pre prípad, že by si to nebodaj rozmysleli.

=> PRESUN DO NEZNÁMA <=

pro Sponsored content

Údoli před Iwou

Údoli před Iwou

Re: Údoli před Iwou

Re: Údoli před Iwou

Re: Údoli před Iwou

Re: Údoli před Iwou

Re: Údoli před Iwou

Re: Údoli před Iwou

Re: Údoli před Iwou

Re: Údoli před Iwou

Re: Údoli před Iwou

Re: Údoli před Iwou

Re: Údoli před Iwou

Re: Údoli před Iwou

Re: Údoli před Iwou

Re: Údoli před Iwou

Re: Údoli před Iwou

Re: Údoli před Iwou