Natao Hyuurai [JONIN]

pro **Natao Hyuurai** Sun Apr 20, 2014 2:59 pm

Alias Kage no Sunagakure
"Muž ktorý sa vzdal sám seba aby spasil druhých."
Natao Hyuurai [JONIN] HodnostNeOvP

Jounin

Celý svoj život žil v Sunagakure no sato. Po návrate zo svojej dlhej misie zistil, že žiadna Suna už nejestvuje. Po istú dobu žil v Kumogakure no sato, no nestihol si to však v nej užiť tak dlho, pretože bol unesený neznámou osobou ako živý štít a odvtedy, celé tri roky žil ako „nukenín“, ktorého domovom bola chatrč v lese. Teraz sa však rozhodol vrátiť späť do Kumogakure no sato, ako jeho posledného domova.

Natao Hyuurai [JONIN] Tumblr_lupuotfaXH1r6a6x7o1_400

Natao Hyuurai [JONIN] Tumblr_lupuotfaXH1r6a6x7o1_400

Nie je úplne isté koľko má rokov. Pred misiou, ktorá mu zmenila život mu bolo 15. Od svojich posledných narodenín prestal počítať svoj vek. Oficiálne by mu mohlo byť 20.

Natao Hyuurai [JONIN] Narodenie

29. Januára
Natao Hyuurai [JONIN] Pohlavie

Muž

---

Jiton

Magnetizmus

Natao Hyuurai [JONIN] Vzhlad

Pod pravým okom sa mu črtajú tri zárezy od ostrej zbrane. Ľavú ruku má vždy schovanú v rukavici na ktorej je znak Sunagakure no sato. Od krku po chrbát má vytetovanú dlhú čiaru na ktorej sú rôzne japonské znaky menujúce členov jeho jednotky. Jeho meno nie je ako jediné prečiarknuté a je na vrchole. Po únose sa radikálne zmenil jeho výzor. Nechal si narásť dlhšie vlasy a vytvoriť špeciálnu dýchaciu masku, ktorá vedela filtrovať jedovatý dym, alebo iné nečistoty v ovzduší od kyslíka, takže sa vedel rýchlo a pokojne pohybovať v zaprášenom, alebo jedovatom prostredí. Na rozdiel od ostatných masiek, táto mu zakrývala celú tvár a mala podobu lebky. Dôvodom bolo, aby ho nikto nespoznal vďaka jeho jazvám pod pravým okom. Vďaka tej maske bola jeho tvár taktiež chránená voči nečistotám a mal aj takzvané nočné videnie. Bol teda dobrý lovec aj v noci.
Nasleduje jeho nové bojové oblečenie, toto sa teda už skoro vôbec nepodobalo Anbuom. Také hlavné znaky bol veľký znak Sunagakure no sato na chrbáte, tvrdšie chrániče na rukách, nohách a krku. Torso a iné časti nemali žiadnu ochranu a to z dôvodu, aby ho nespomaľovali. Na nohách a rukách mal vyskakovacie čepele, špeciálne na šplhanie po stromoch. Taktiež jeho ľavá, bábkarská, ruka, bola prerobená a vyzbrojená. Po novom už obsahuje hák so špicatým bodcom spojené nylonovým lankom. (Také tie háky, čo majú vo filmoch na prelezenie stien.)

Natao Hyuurai [JONIN] Povaha

Vďaka pobytu v Kumogakure ho prestali loviť nočné mory a stal sa veľmi vyrovnaným. Je z neho vážny, spoľahlivý a uvedomelý muž, často sa však stane, že je v rozpakoch a nevie ako sa rozhodnúť, neprejavuje to však tak, aby to videli ostatní, je to všetko len v jeho hlave.

Po dlhých rokoch zabíjania a pripravovania útokov sa z neho stal geniálny taktik, teda, aspoň čo sa týka prekvapivých útokov a útokov zo zálohy. Je veľmi predvídavý a dokáže premýšľať aj v kritických situáciách. Vyšperkoval si svoje taijutsu a ešte viac svoje ninjutsu. Snaží sa tieto dva štýly veľmi kombinovať. Genjutsu trénoval málo za posledné roky, keďže to, čo mal, mu bolo postačujúce.

Natao Hyuurai [JONIN] Zivotpis

Part I. Kľudný Život

Môj príbeh začína ako každý iný, narodil som sa do rodiny dvoch shinobi v Sunagakure no sato. Milujúci rodičia, ktorý si vážili svojich priateľov a vládcov.
Bol som prekvapením v akadémii, keď sa zistilo že ovládam magnetizmus. Síce som bol nadaný, no nevedel som poriadne využiť svoje schopnosti.
Jedného dňa mi otec rozprával o treťom Kazekage, ktorý využíval magnetizmus tak isto ako ja. Po dlhom pátraní som zistil jeho pravú silu. Čierny magnetický piesok.
Trvalo veľa dní a veľa nocí než sa mi podarilo získať ingrediencie na výrobu onoho piesku. Vďaka konexiám mojej matky mi na zákazku vyrobili piesoční technici
podobný magnetický piesok. Nebolo to ľahké naučiť využívať toľko magnetických malých častíc piesku. Po pár rokoch som sa to konečne naučil využívať.
Ako plynul čas tak som sa stal genínom. Dostal som svoj tím a aj senseia. Moji tímoví parťáci boli silní shinobi. Jeden z nich bol bábkar a druhá liečiteľský ninja.
Na jednej misii nás prepadla skupina nukenínov a ja som prišiel o časť ľavej ruky. Konkrétnejšie od dlane až po lakeť. Toto pre mňa znamenalo koniec.

Nedokázal som poriadne ovládať svoj piesok čo zo mňa urobilo príťaž na misiách. Moji rodičia ma utešovali, podľa nich bolo kopec inej práce, kde by som sa uplatnil.
Ja som však protestoval, za každú cenu som sa opäť chcel stať silným ninjom. Riešenie sa nakoniec ukázalo samé od seba. Na moje vlastné riziko mi bola implantovaná
magnetická bábkarská ruka. Bola špeciálne upravená na ovládanie magnetizmu, dokázal som v nej uchovať až 40% svojho celkového piesku. Ako bonus som dostal rôzne trubky
a úložiská na senbony a zmenšené kunaie. Moja nová ruka ma posilnila viac než som čakal.

Konečne nás prihlásil sensei na chunínske skúšky. Nebolo to moc ťažké, vďaka mojej sile a skúsenostiam z bojov som ju hravo zvládol.
Ako prví z môjho tímu som sa stal chunínom a bol som priradený do špeciálnej jednotky, ktorá sa skladala z nadaných uživateľov kekei genkai, ktorej úlohou bolo plniť
tajné misie. Onedlho prišla moja posledná misia ktorá mi zmenila celý život. Špehovanie a získavanie informácii z takzvaného "severu". Boli to neprebádané ľadové pláne
do ktorých sa nie každý ninja odvážil ísť. Misia bola života dôležitá, jej dĺžka mala byť okolo pol až jedného roku. Rozlúčil som sa s rodičmi,senseiom a mojimi bývalými
parťákmi. Všetkým som nasľuboval hory-doly až sa vrátim. Po tejto misii sa zo mňa mal vraj stať Jounin. Tešil som sa ako najviac to išlo. Posledný pozdrav, podanie rúk a objatie.

Part II. Začiatok pekla

Nasadili sme si špeciálne obleky a masky podobné jednotkám Anbu. Neboli sme síce Anbu no naša identita mala ostať v utajení. Vyrazili sme teda do tej diaľky. Ubiehali hodiny, dni aj týždne.
Konečne sme sa dostali na ono miesto. Veľký mráz, silný vietor a samí sneh, ktorý neustále dopadal na naše telá. Bolo viac než -20C. Nás to však nezaujímalo, pokračovali sme ďalej.
Naša skutočná misia začala až teraz, začali sme zbierať informácie a stopy. Sunagakure no sato nás neposlala na samovražednú misiu, v strede nášho cieľa sme mali táborisko v ktorom žili
ďalší shinobi. Kontrolovali sme a sledovali ľudí čo tu žili, nebolo ich teda veľa. Tri mesiace ubehli a my sme pokračovali na ďalšie stanovisko ktoré malo byť aj naše posledné.

Nasledovala ďalšia mesačná cesta plná chladu, snehu a vetra. Oslabení takmer bez jedla a pitia sme sa dostali na posledné stanovisko. Na tomto mieste sa teplota pohybovala okolo
-30C. Tu sme mali potrvať ďalšie tri mesiace a odísť. Nasledovalo podobné obdobie. Tu to však už išlo do tuhého pretože sme zistili, že sa tu nachádzala podzemná jaskyňa plná
zbraní a ninjov. Títo snežní bojovníci ovládali toto územie, bolo to pre nich ako dedina. Po niekoľkých mesiacoch sme nazbierali všetky informácie čo sme mali.
Namierili sme si to na stanovisko, najesť sa a odísť domov. Nepríjemné prekvapenie nás však čakalo. Celá základňa bola vyvraždená, jedlo aj pitie bolo ukradnuté a chatrč zničená.
O pár minút neskôr nás prepadla asi stovka ľadových ninjov. Pri takomto prečíslení sme sa stiahli a utekali sme smerom k Sunagakure no sato. Snežní vojaci nás neustále napádali
a zdlžovali nám tým pobyt na tomto ohavnom zamrznutom mieste. Po pár dňoch som prišiel na to, že sme nebojovali proti ninjom, ale proti lovcom. Títo "shinobi" nás lovili ako zver.

Pri jednej z bitiek sme sa dostali pod paľbu výbušnín a to vyvolalo lavínu ktorá nás všetkých zasypala. Lavína nás odniesla veľmi ďaleko preč. Po prebudení sme boli dezorientovaní a stratení.
Z nášho pôvodného počtu nás ostalo len dvadsať. Boli sme slabí a vyčerpaní, túžba po rodine nás, ale postavila na nohy a pokračovali sme ďalej. Po ľadových mužoch sa akoby zľahla zem.
V našej terajšej situácii by nás vyriadili veľmi jednoducho. Postupne nás ubúdalo, snažili sme sa navzájom pomáhať no nešlo to. Boli sme priveľmi oslabení.
Pri zdolávaní rokliny sa jeden z nás pošmykol a následkom dominovej reakcie sme všetci popadali do veľkej diery. Už sme nemali síl, bol to koniec.. pre nás všetkých.
Ležali sme tam pár dní, jedlo aj pitie došlo. Tak povediac sme všetci čakali na smrť. Vďaka pokusu na mojom tele som dokázal vydržať bez jedla a vody viac než ostatní.
Ako posledný som stál na nohách a snažil sa ostatných povzbudiť. O pár hodín sa stala vec, ktorá mi zmenila nadobro život.

Part III. Koniec pekla

Keď som sa bol prejsť našiel som únikovú cestu. Celý šťastný som to dobehol oznámiť mojim kolegom ktorých ostalo už len štrnásť. Ich výraz ma však zarazil. To čo odo mňa chceli ma.. položilo na kolená.
Natao.. ukonči naše trápenie.. Povedal môj blízky priateľ, ktorý dokázal požierať chakru a tak isto ju aj dávať. Ucítil som, ako do mňa vošla chakra, bola to chakra mojich spolubojovníkov. Ich posledné
kúsky ktoré ich držali na živote mi boli zverené. Nevedel som čo mám robiť, nedokázal som predsa zabiť
svojich priateľov. Pud sebazáchovy ma však nútil spraviť opak. Niečo sa vo mne zlomilo.
Chytil som si svoju ruku a potočil ju. Čierny magnetický piesok vyšiel a zmenil sa na štrnásť špicov, ktoré namierili na ich srdcia. Posledná vec ktorá v mojich ušiach zaznela bol zvuk poďakovania.
Špice zasiahli srdcia, čo spôsobilo čistú a bezbolestnú smrť. V ten moment som zomrel, konkrétnejšie zomrela jedna časť mňa. Moje telo sa postavilo a pomalými krokmi opustilo roklinu. Po pár kilometroch kráčania
som spravil pečať čo spôsobilo veľký výbuch v rokline, všetko zasypal piesok. Kráčal som ako živá mŕtvola nevedno kam. Musel som to niekomu povedať, niekto musel vedieť čo sa tu stalo. To jediné ma poháňalo ďalej.
Neviem koľko dní alebo týždňov som takto kráčal. Neskôr som narazil na prvý camp ktorý bol opustený. Nevedel som prečo, ostalo tu však jedlo pre našu jednotku s našou spoločnou fotkou. Keď som ju uvidel tak som padol
na kolená. Začal som kričať a mlátiť do zeme. Slzy padali na zem ako kvapky dažďa. Videl som ich, videl som ich mŕtve telá, ktoré som zabil. Nabalil som si tašku a vyrazil ďalej zvestovať čo sa stalo na severe.
Po dlhej dobe, ktorú som už nepočítal som sa konečne dostal späť do civilizácie. Miesto mojej dediny ma však čakalo živé peklo. Nič z mojej dediny neostalo.. Moji priatelia, moja rodina.. všetci.. zmizli.
Spomenul som si, že blízko Suny bola Kumogakure no sato o ktorej mi hovoril môj otec. S poslednou silou a nádejou som sa vybral na toto miesto. Nakoniec sa mi to podarilo, zazrel som bránu Kumogakure no sato.
Vtedy sa mi vynorili všetky spomienky, smrť, trápenie a moji priatelia. Psychicky ani fyzicky som to nezvládol a pred bránou som padol na zem.

Part IV. Kumogakure no sato
Podarilo sa mi prežiť cestu do dediny, ktorá sa mi zdala byť jedinou spásou. Čo som však chcel robiť ďalej v živote? To boli otázky, ktoré som si začal klásť až v nemocničnom lôžku po súboji s Raikage a dvoma Jouninmi. Fyzicky sa mi podarilo uzdraviť, no moja psychika sa stále nedokázala preniesť cez tú veľkú bolesť, ktorú som zažil. Po neúspešnom úteku z nemocnice som sa zoznámil s osobou, ktorú som pokladal za osobu, pre ktorú by som aj obetoval život. Bola ňou Raikage Rin Kagayaki, ktorá ma dokázala motivovať, aby som si niečo zamiloval. Vďaka nej som spoznal svojich nových tímových parťákov a to Yunu a Kena. Môj vzťah s Yunou bol a aj je zaujímavý. Nedokážem opísať, čo je medzi nami, aký typ priateľstva to je. S Kenom to je skôr rivalský vzťah.
Yuna sa stala niečo ako mojou psychickou podporou, patrónkou a takým zrkadlom, kde som mohol vidieť svoje chyby. Precestovali sme spolu veľa krajín, no najväčší význam bol únos detí Uchihovcov v Konohe. Začínal som si uvedomovať, čo to vlastne život je a za čo mám chuť ďalej bojovať, sľub Rin Kagayaki, že moja osobná pomsta nikdy neublíži zmizla aj s Rin, ktorú už nikto nikdy nevidel. Aj cez to, že som s ňou veľa neprežil, trápilo ma jej zmiznutie, ba priam vykoľajilo, prišiel som o ďalší dôvod žitia, ochrany toho, čo mi bolo najdrahšie.

Part V. Posledný výkrik
Ako plynul čas, tak som začal prepadať zvláštnym otázkam a názorom. Moje vzťahy voči Yune a Kenovi ochladli, moja chuť po sile a strach zo slabosti, ktorá by mi mohla spôsobiť ďalšie utrpenie tým, že by mi zomreli spolubojovníci ma nútili zachádzať za hranice ľudskosti . Yunu som už videl ako emočne nestabilnú shinobi, bál som sa o ňu, že by raz mohla zomrieť kvôli jej citom, Ken na druhú stranu bol silný a preto som mal v neho oporu a snažil som sa ho dotlačiť na pokraj jeho síl, aby som sa mohol sebecky upokojiť, že Yunu ochráni. Bol som sebecký, to je pravda, no moja minulosť ma stále strašila a ja bojoval o to, aby sa minulosť opäť nezopakovala.
Moje prekvapenie však nastalo vtedy, keď som sa zoznámil s mužom, ktorý mi ponúkol silu a ja som v ňom zrazu videl odpovedena otázky. Mal som pocit, že ma dedina zbrzďuje. Chcel som vedieť, či je to pravda, no nemal som odvahu nato urobiť takýto radikálny krok. Pre moje prekvapenie, ma nakoniec daná osoba v inom tele uniesla spred očí Yuny a Kena.

Part VI. Nová Cesta
Osoba, ktorá ma uniesla mi nakoniec prezradila, že ma využila len ako živý štít a ihneď ma nato prepustila. Nepredstavoval som si svoj „únik“ z Kumo presne takto, no bola to možnosť, ako si vyskúšať a preskúmať tento svet. Bolo mi jasné, že ma budú hľadať jednotky Anbu, keďže sa vedelo, že ma uniesli. Nebolo to ľahké zo začiatku, musel som zistiť, ako sa uživím a posílim zároveň. Netrvalo dlho a zistil som to. Postupne sa zo mňa stával lovec ľudí, kúsok po kúsku som sa zlepšoval a dostával som nové a silnejšie ciele. Špecializoval som sa konkrétne na obchodníkov a slabších shinobi/nukenínov. Vedel som, že ak začnem zabíjať, budem musieť zmeniť svoj výzor, aby na mňa neprišli iní lovci, alebo nebodaj Kumogakure no sato. Navštívil som pár špecialistov a nechal som si špeciálne na mieru vyrobiť dýchaciu masku, ktorá vedela meniť hlas. Taktiež som zmenil účes a vytvoril si nové meno. Natao Hyuurai zmizol a nahradil ho Shadow. Neznelo to nijako japonsky, alebo originálne, ale bolo to praktické. Shadow kvôli tomu, že som vďaka piesku a technikám bol schopný rýchlo prísť, zabiť a utiecť. Ako plynuli roky, tak som si vylepšil svoju výzbroj, starú, už rozpadnutú Anbu výzbroj z Suny nahradila nová, pre mňa vyrobená výzbroj.

Dal som si na nej záležať, v podstate som minul všetky svoje úspory na zdokonaľovanie svojich nástrojov. Taktiež som cestoval po svete a učil sa novým spôsobom žitia, filozofie a techník. Vedel som, že existuje ešte jedna osoba s železným pieskom, chcel som ju nájsť a naučiť sa od nej iné techniky. Zatiaľ som však kombinoval a vytváral techniky na základe iných techník. Volali ma Sunagakure no Shadow, alebo iba Shadow zo Suny.. Dôvod, prečo ma spájali so Sunou bol prostý, železný piesok a veľký symbol Sunagakure no sato na chrbte, vďaka tomu som sa úspešne vyhýbal pozornosti Kumogakure no sato. V podstate som aj na Kumo zanevrel, keďže som nikdy nezistil, že by ma vôbec hľadali. Občas som premýšľal nad Yunou, čo asi robí a či vôbec na mňa nezabudla. Snažil som sa sústrediť na svoj cieľ a zabudnúť na Kumo. Nebol som však vycvičený na potláčanie svojich emócii a tak so mnou spomienky a sľub ostali. Pri zabíjaní som sa snažil odosobniť, aby ten, čo zabíjal nebol Natao, ale Shadow. Shadow bol presne ten, kým som vždycky chcel byť. Nebol som však schizofrenik, to určite nie.
Natao Hyuurai [JONIN] Daigotsu_yuhmi_by_artpox-d37zw1s

Natao Hyuurai [JONIN] Daigotsu_yuhmi_by_artpox-d37zw1s

Ako plynul čas a ja som si už zvykol na svoju prácu, tak sa začal vo svete diať bordel. Začalo to vojnou a neskorším rozdeleným a spájaním dedín na nejaké cisárstva. Snažil som sa vždycky ostať v obraze čo sa týkalo politiky. Aj keď moja prísaha hovorila o tom, aby som neublížil Kumo, mal som vnútornú potrebu ju ochrániť. Prišiel som už o domov a mojich priateľov raz a nechcem, aby toto zažili aj ďalší ľudia, ktorí sa mi snažili pomôcť. Možno, že to, čo som skôr hľadal bola nová rodina, teda priatelia. Moja cesta však neprinášala žiadnych priateľov, iba utrpenie iným a sebe samému, keďže som sa čoraz viac ponáral do temnoty a nenávisti.

Part VII. Návrat domov
Trvalo pár rokov, kým som si uvedomil, že nastal čas vrátiť sa „domov“. Na pár rokov som bral ako domov chatrč v horách, kde som uskladňoval všetky svoje zbrane, plány a mapy, či už k svojim cieľom alebo všeobecné. Po týždni, kedy som mal každý noc s Rin, ktorá ma žiadala o ochranu Kumogakure no sato, som sa rozhodol, že je čas vrátiť to, čo som kedysi dostal. „Tým“ som myslel možnosť žiť a milovať, ktorú mi dala Kumogakure no sato. Úprimne som sa aj trochu tešil, konkrétne na Yunu a Kena, keďže to boli jediné osoby, ktoré som prakticky vzato poznal a boli mi priateľmi. Pamätám si Yunu ešte ako emocionálne nestabilnú ženskú a Kena ako siláka, ktorý ma veľmi hneval jeho rýchlym štýlom boja. Veľmi ma zaujímalo, či na mňa Yuna zabudla, ale sa ma snažila aspoň raz nájsť, keď mi vtedy sľubovala, že ma ochráni.. Tak som si pobral všetky svoje veci a vydal sa na cestu späť na posledné miesto, ktoré som mohol nazvať domovom...

Po Timeskipe
Natao Hyuurai [JONIN] The_sleeping_serpent_by_sxeven-d5a5a7k

Taijutsu: 4
Genjutsu: 2
Ninjutsu: 5
Síla: 4
Rychlost: 5
Inteligence: 3
Ručné Pečate: 3
Chakra: 4

Rank E - Základné techniky a Generic sealing technique
Rank D
Kanashibari no Jutsu - Paralyzačná technika ktorá ochromí všetky zmysli. Pokiaľ je protivník silný tak minimálne ucíti ťaženie veľkých neviditeľných reťazí. Všetko závisí od sily protivníka a uživateľa.
Kage Shuriken no jutsu - Klasická technika pri ktorej sa druhý shuriken schová v tieni prvého.
Shunshin no Jutsu
Rank C
Jiton - Seikei Tetsu - Je to veľmi jednoduchá technika ktorá dovolí uživateľovy železného piesku vytvoriť akýkoľvek predmet (napr. meč, shuriken.)
Kuchiyose no jutsu
Rank B
Jiton – Kotsubu - Neni to ani technika, je to skôr zručnosť. Dokáže to piesok rozdeliť na jednotlivé železné zrnká ktoré sa dokážu rozletieť do okolia. (cca 100m priemer).
Jiton – Haineko - Vďaka ohromnému množstvu piesku, ktorý je potreba je uživateľ schopný vytvoriť veľkú piesočnú búrku, ktorá oslepý protivníka.
Jiton - Satetsu Shigure - http://naruto.wikia.com/wiki/Iron_Sand_Drizzle
Jiton - Bunshin no jutsu - Čierny piesok sa sformuje do podobizne uživateľa, je však treba veľa piesku. Klon dokáže tvoriť ďalšie techniky za pomoci čierneho piesku z ktorého je tvorení.
Rank A
All in! - Obetovaním 50% svojej chakry je Natao schopný vylepšiť dve svoje zručnosti +2 bodmi na 5 postov alebo zlepšením jednej a zosílením techniky (pridaním jedného ranku.)
Shuriken Kage Bunshin no Jutsu - http://naruto.wikia.com/wiki/Shuriken_Shadow_Clone_Technique

pro **Hokori Mai** Sun Apr 20, 2014 5:42 pm

Takže za prvé: Jiton Shuriken no jutsu a Jiton Bunshin no jutsu prvně sepíšeš do svých vlastních technik. Za druhé: Jiton Bunshin no jutsu není rozhodně rank C... železný písek je již nebezpečný samotný o sobě natož v kombinaci, která tvoří tuhle techniku... tuhle techniku Ti dám mnimálně na B rank. Co se týče Satetsu Kaiho... rank S... tahle technika má neuvěřitelný rozsah... Jakmile si techniky upravíš a sepíšeš bude to v pořádku.

pro **Natao Hyuurai** Sun Apr 20, 2014 5:51 pm

Jo jo jasné upravím to a btw ten Bunshin mám dávno ako Bčko. ~

pro **Hokori Mai** Sun Apr 20, 2014 6:32 pm

Kso... Já myslel Satetsu Shigure. Omlouvám se za nedorozumění XD

pro **Natao Hyuurai** Sun Apr 20, 2014 6:49 pm

Ah.. v pohode Very Happy

Tak si to presuniem do Bčka a na miesto Cčka čo bolo originál dám Kuchyotse, okey? Very Happy

pro **Hokori Mai** Sun Apr 20, 2014 6:58 pm

Okey... pak Ti bude již pouze chybět sepsat ty Tvé nové techniky.

pro **Natao Hyuurai** Sun Apr 20, 2014 7:20 pm

Spísané ^^

pro **Hokori Mai** Mon Apr 21, 2014 3:03 pm

POVOLENO... později sepiš i svého summona.

pro **Natao Hyuurai** Fri Nov 20, 2015 2:14 pm

Budem pokračovať.

pro **Goku** Sun Mar 06, 2016 9:44 am

Po edite napíš.

pro **Natao Hyuurai** Tue Mar 22, 2016 12:53 pm

Edit, ešte ale doplním nejaké techniky, čo sa naučil počas troch rokov.

pro **Goku** Wed Mar 23, 2016 9:49 am

Bez techník zatiaľ povolené LEN ! prosím.. vymaž to shadow a daj tam buď kage alebo klasicky "tieň" xD lebo. "Shadow zo Sunagakure" znie naozaj na pi*u xD...

pro Sponsored content

Natao Hyuurai [JONIN]

Natao Hyuurai [JONIN]

Re: Natao Hyuurai [JONIN]

Re: Natao Hyuurai [JONIN]

Re: Natao Hyuurai [JONIN]

Re: Natao Hyuurai [JONIN]

Re: Natao Hyuurai [JONIN]

Re: Natao Hyuurai [JONIN]

Re: Natao Hyuurai [JONIN]

Re: Natao Hyuurai [JONIN]

Re: Natao Hyuurai [JONIN]

Re: Natao Hyuurai [JONIN]

Re: Natao Hyuurai [JONIN]

Re: Natao Hyuurai [JONIN]