Yuu Yotsuki [JŌNIN]
2 posters
Strana 1 z 1
Yuu Yotsuki [JŌNIN]
pro Yuu Yotsuki Mon Apr 21, 2014 3:09 pm
Meno & Priezvisko : Yuu Yotsuki
Pohlavie : Muž
Narodenie : 29.12
Vek : 21
Dedina : Kumo
Klan : Yotsuki
Element :![Yuu Yotsuki [JŌNIN] 100px-Nature_Icon_Lightningsvg-1](https://2img.net/h/i1199.photobucket.com/albums/aa468/DemetriSage/100px-Nature_Icon_Lightningsvg-1.png)
Hodnosť : Jonin
Sensei : viz. Životopis
Charakter : Začal by som s tým , že Yuu nie je depresívna postava. Má rád vtipy, zábavu a podobné veci. Ale len do určitej medze , čiže určite sa nebude smiať keď uvidí niekoho mŕtveho. (no možno xD) . Prevláda uňho autorita a oddanosť nadriadenému , no svoje sny položil na prvé miesto a nikto mu cestu k nim nepokazí.
Vzhlad: Modré vlasy , biela pokožka , vždy vkusne oblečený no proste celý sasuke (xD) (asi preto lebo je to sasuke xD ) Ináč viz Avatar.
![Yuu Yotsuki [JŌNIN] Jsmsf9](https://2img.net/h/oi60.tinypic.com/jsmsf9.png)
Plač. A dôvodom toho plaču nemôže byť nik iný len ja. Volám sa Yuu , narodil som sa v studený decembrový deň do jedného nie moc známe klanu do nie moc známej rodine. Naša rodina bola celkom veľká mal som dvoch bratov a jednu sestru, takže o zábavu som mal postarané. Avšak medzi nami boli dosť veľké vekové rozdiely čo ale nebolo až tak na škodu. V šiestich rokoch ma rodičia prihlásili na akadémiu a ako ostatný moji súrodenci som ju musel dokončiť. Dobre , pohoda šak je to len akadémia. Aspoň že som v akadémii poznal dosť ľudí a mal som tam kamošov , ináč by tam bola dobrá nuda. Trénovali sme a učili sa každý deň , nie že by ma nebavilo učenie , čo aj nebavilo ale nebol som nejako fyzicky zdatný a tak ma každý väčšinou porazil. Takže som radšej rozvíjal kamarátske vzťahy aby som sa nemusel s nikým mlátiť. Moja taktika celkom vychádzala až kým sa nezačali blížiť skúšky na geninov. Trochu som začal trénovať ale zo svojimi súrodencami , ktorý boli už dosť dospelý a niektorí sa vydali na dráhu shinobi. Našťastie geninska skúška bola ľahká stačilo predviesť základné techniky , ktoré sme sa učili a bolo to v pohode. Stal som sa genínom a nastúpil do týmu.
Keď som nastúpil do týmu pridelili nám nového senseia. Bol celkom dobrý no vedel tréning bral vždy vážne. Fajn aspoň budeme silný ! Jo! Pomóc... Tréningy nám dali zabrať a keďže som nebol nejako moc silný musel som trénovať tvrdšie a dlhšie , kým som nedobehol všetko čo sme robili ostatný v týme. Nesťažoval som sa , chcel som byť silný ale môj fyzický stav mi to trochu komplikoval. Samozrejme nebudem tu hovoriť , že sme len trénovali. Našli sa aj voľné dni kedy sme sa proste len hrali s kamošmi všetky detské hry a potom skočili na nejaké dobré jedlo. Sensei sa nás snažil pripraviť na chunínske skúšky všetkými možnými spôsobmi , tak že nás učil ako nin , tai tak aj genjutsu. Keďže každý z nás mal talent len na niečo z toho mali sme to ťažké no tvrdý tréning prináša úspech. Sensei predsa nemohol vedieť , čo sa na chunínskych skúškach bude diať. Sensei sa ponúkol , že ma naučí nejaké raiton techniky.
Chodil som každé ráno ešte pred tréningom cvičiť . Potreboval som sa naučiť niečo nové čo by prekvapilo môjho súpera. Raiton techniky nepatria medzi moc ľahké a tak som mal čo robiť. Popri tom som ešte trénoval taijutsu , ktoré som sa snažil skombinovať s mojim ninjutsu. Neskôr so mnou začal trénovať aj môj otec, ktorý vedel dobre ovládať raiton. Časom som sa naučil niečo nové a vylepšil sa v boji na blízku. Tss, človek by povedal , že je to namáhavé , čo aj je ale výsledok stojí za to.
Blížil sa čas chunínskych skúšok a celý tým mal stresy , no sensei vedel , že sme dostatočne pripravený na skúšky. Skúšky pozostávali v porazený nepriateľa , čiže 1 vs 1. Ááá, stres. Musel som sa upokojiť , čakal som niečo viac týmové, prečo nás dávali do týmu keď teraz budeme odkázaný samy na seba. Použil som pár techník raitonu a bolo po čakre. Aspoň viem , že sa nemôžem vždy spoliehať len na čakru. Musel som použiť nejaké tie moje skúsenosti s taijutsu a dokončiť čo som začal. Úspešne sme sa všetci stali chunínmi a prijali našu prvú akčnú misiu. Ideme na to !
Naša prvá misia , ktorá nebola len o venčení psov a zbieraní rastlín pre medikov. Poslali nás ako doprovod pre nejakého týpka. Neviem kto to bol a bolo mi to jedno, pretože toto bola naša prvá misia mimo dediny. Viedli sme ho cez les. Lesy ! Najnebezpečnejšie oblasti! Teda aspoň podľa mňa. Zastavili sme na nejakej pustatine uprostred lesa , kde sme prespali. Nenávidím strážiť oheň , som asi moc paranoidný. No našťastie sa nič zlého nestálo a my sme na druhý deň mohli pokračovať. Zaviedli sme ho až do dediny a vrátili sa opäť do dediny. Hmm , nič akčné ale stále lepšie než nič. Takto sme to robili aspoň raz za mesiac a v pohode si žili , trénovali a rástli. Sensei nás učil trénovať nejakú podstatu lebo veľa nového sme sa od chunínskych skúšok nenaučili. Okrem teda večného trénovania. Postupne náš tým ale začal upadať , a tak sme sa potrebovali opäť viac spriateliť. A jediné čo to mohlo vyriešiť boli KÚPELE !! Susedné mesto poskytlo dobrú príležitosť sa zblíženie.
Prišli sme do kúpeľov, ubytovali sa a vybral do horúcich prameňov. Keď sme zrazu počuli krik. Vyšli sme z prameňov a uvideli mŕtveho človeka. Nevedeli sme čo sa deje až kým sme neuvideli skupinku banditov, ktorí sa snažili okradnúť a zabiť čo najviac ľudí. Náš sensei zmizol a tak sme sa oňho báli. Snažili sme sa ich poraziť zo všetkým čo sme mali aj keď tu nebol sensei aby nám pomohol , keďže bol skúsenejší. Úbohý banditi , začínali si len do normálnych ľudí a keď sme použili hoci akú techniku už utekali . Väčšinu z nich sme chytili a boli sme povýšený kagem na joninov. Kde bol ale náš sensei? Keď sa tam ukázali banditi vedel , že ich musíme poraziť a že ľudí , ktorí boli nami zachránený budú určite za naše povýšenie. Prišlo mi to také , zlé ! Čo keby sme ich neporazili. Podrobili sme ho výsluchu . Našťastie by zasiahol , keby sme ich neporazili ale vedel , že už sme pripravený na povýšenie.
Pobyt sme teda predčasne ukončili a po menovaní na jounínov sa náš tým kompletne rozpadol. Každý chcel ísť svojou cestou učenia. Keď som sa stal joninom stalo sa niečo čo by som nečakal. Môj dedo bývalí raikage si ma konečne všimol , že existujem a prišiel za mnou s ponukou, že ma naučí také techniky , že porazím každého protivníka. Dobre , vedel som že je silný , ktorý Raikage neni . Vedel som o jeho technikách ale hocikedy keď som sa ho opýtal či ma nejaké nenaučí proste ma len poslal preč. Prečo práve teraz , že by cítil že starne. Ach dedo. Samozrejme nie som debil a jeho ponuku som prijal. Vedel som , že to bude brutálny tréning kým sa techniky naučím. A mám taký pocit , že si pri našich tréningoch trochu dvíhal ego , on ich predsa vedel už ale 50 rokov a ja som ešte len pracoval na kondičke. Stále sa mi len smial , niekedy ma to už aj štvalo , ale dokázal som sa udržať , predsa je to len bývali Raikage chce to trochu rešpektu. Aj keď som ho volal dedo. Náš vzťah sa začal prehlbovať a začali sme sa normálne baviť. Napriek tréningom som mal konečne deda , ktoré ho by chcelo každé dieťa. Počas tréningov mi hovoril jeho zážitky , keď bol ešte mladý ako ja . Hmm, je vidieť že má dosť skúseností. Najmä v tréningoch. Jeho tréning spočíval v tom že makáš , makáš , makáš , desať sekúnd pauza a zas. Svalovica bola moja najlepšia kamarátka , s ktorou som trávil celý zvyšok večera. Áno trénovali sme od rána do večera. Nie , nesťažujem si , aspoň som zistil ako mizerne na tom som. Po čase som začal mať dobrú kondičku , a tak bol čas postúpiť na druhú úroveň. Konečne mi vysvetlil o čo ide v tej technike. Išlo len o to , že stačilo koncentrovať čakru do celého tela a potom ju uvoľniť. Koncentrácia mi nerobila problém ale keď som uvoľnil čaru mal som pocit, že ma roztrhne. Moje telo nemalo takú výdrž a tak sme sa opäť vrátili k tréningom. Vyrazili sme teda na camp, niekam do lesa , kde sme venovali celý deň len trénovaniu. Strávili sme tam asi týždeň , hrozné podmienky , jedlo sme si museli uloviť. Asi bude zo mňa vegetarián ... Znova som skúsil tú techniku a vyzeralo to oveľa lepšie. Potreboval som na tom ešte zapracovať ale už som ju dokázal použiť. Úžasný pocit , tak mocná technika . Wohoo !!
Pohlavie : Muž
Narodenie : 29.12
Vek : 21
Dedina : Kumo
Klan : Yotsuki
Element :
Hodnosť : Jonin
Sensei : viz. Životopis
Charakter : Začal by som s tým , že Yuu nie je depresívna postava. Má rád vtipy, zábavu a podobné veci. Ale len do určitej medze , čiže určite sa nebude smiať keď uvidí niekoho mŕtveho. (no možno xD) . Prevláda uňho autorita a oddanosť nadriadenému , no svoje sny položil na prvé miesto a nikto mu cestu k nim nepokazí.
Vzhlad: Modré vlasy , biela pokožka , vždy vkusne oblečený no proste celý sasuke (xD) (asi preto lebo je to sasuke xD ) Ináč viz Avatar.
Keď som nastúpil do týmu pridelili nám nového senseia. Bol celkom dobrý no vedel tréning bral vždy vážne. Fajn aspoň budeme silný ! Jo! Pomóc... Tréningy nám dali zabrať a keďže som nebol nejako moc silný musel som trénovať tvrdšie a dlhšie , kým som nedobehol všetko čo sme robili ostatný v týme. Nesťažoval som sa , chcel som byť silný ale môj fyzický stav mi to trochu komplikoval. Samozrejme nebudem tu hovoriť , že sme len trénovali. Našli sa aj voľné dni kedy sme sa proste len hrali s kamošmi všetky detské hry a potom skočili na nejaké dobré jedlo. Sensei sa nás snažil pripraviť na chunínske skúšky všetkými možnými spôsobmi , tak že nás učil ako nin , tai tak aj genjutsu. Keďže každý z nás mal talent len na niečo z toho mali sme to ťažké no tvrdý tréning prináša úspech. Sensei predsa nemohol vedieť , čo sa na chunínskych skúškach bude diať. Sensei sa ponúkol , že ma naučí nejaké raiton techniky.
Chodil som každé ráno ešte pred tréningom cvičiť . Potreboval som sa naučiť niečo nové čo by prekvapilo môjho súpera. Raiton techniky nepatria medzi moc ľahké a tak som mal čo robiť. Popri tom som ešte trénoval taijutsu , ktoré som sa snažil skombinovať s mojim ninjutsu. Neskôr so mnou začal trénovať aj môj otec, ktorý vedel dobre ovládať raiton. Časom som sa naučil niečo nové a vylepšil sa v boji na blízku. Tss, človek by povedal , že je to namáhavé , čo aj je ale výsledok stojí za to.
Blížil sa čas chunínskych skúšok a celý tým mal stresy , no sensei vedel , že sme dostatočne pripravený na skúšky. Skúšky pozostávali v porazený nepriateľa , čiže 1 vs 1. Ááá, stres. Musel som sa upokojiť , čakal som niečo viac týmové, prečo nás dávali do týmu keď teraz budeme odkázaný samy na seba. Použil som pár techník raitonu a bolo po čakre. Aspoň viem , že sa nemôžem vždy spoliehať len na čakru. Musel som použiť nejaké tie moje skúsenosti s taijutsu a dokončiť čo som začal. Úspešne sme sa všetci stali chunínmi a prijali našu prvú akčnú misiu. Ideme na to !
Naša prvá misia , ktorá nebola len o venčení psov a zbieraní rastlín pre medikov. Poslali nás ako doprovod pre nejakého týpka. Neviem kto to bol a bolo mi to jedno, pretože toto bola naša prvá misia mimo dediny. Viedli sme ho cez les. Lesy ! Najnebezpečnejšie oblasti! Teda aspoň podľa mňa. Zastavili sme na nejakej pustatine uprostred lesa , kde sme prespali. Nenávidím strážiť oheň , som asi moc paranoidný. No našťastie sa nič zlého nestálo a my sme na druhý deň mohli pokračovať. Zaviedli sme ho až do dediny a vrátili sa opäť do dediny. Hmm , nič akčné ale stále lepšie než nič. Takto sme to robili aspoň raz za mesiac a v pohode si žili , trénovali a rástli. Sensei nás učil trénovať nejakú podstatu lebo veľa nového sme sa od chunínskych skúšok nenaučili. Okrem teda večného trénovania. Postupne náš tým ale začal upadať , a tak sme sa potrebovali opäť viac spriateliť. A jediné čo to mohlo vyriešiť boli KÚPELE !! Susedné mesto poskytlo dobrú príležitosť sa zblíženie.
Prišli sme do kúpeľov, ubytovali sa a vybral do horúcich prameňov. Keď sme zrazu počuli krik. Vyšli sme z prameňov a uvideli mŕtveho človeka. Nevedeli sme čo sa deje až kým sme neuvideli skupinku banditov, ktorí sa snažili okradnúť a zabiť čo najviac ľudí. Náš sensei zmizol a tak sme sa oňho báli. Snažili sme sa ich poraziť zo všetkým čo sme mali aj keď tu nebol sensei aby nám pomohol , keďže bol skúsenejší. Úbohý banditi , začínali si len do normálnych ľudí a keď sme použili hoci akú techniku už utekali . Väčšinu z nich sme chytili a boli sme povýšený kagem na joninov. Kde bol ale náš sensei? Keď sa tam ukázali banditi vedel , že ich musíme poraziť a že ľudí , ktorí boli nami zachránený budú určite za naše povýšenie. Prišlo mi to také , zlé ! Čo keby sme ich neporazili. Podrobili sme ho výsluchu . Našťastie by zasiahol , keby sme ich neporazili ale vedel , že už sme pripravený na povýšenie.
Pobyt sme teda predčasne ukončili a po menovaní na jounínov sa náš tým kompletne rozpadol. Každý chcel ísť svojou cestou učenia. Keď som sa stal joninom stalo sa niečo čo by som nečakal. Môj dedo bývalí raikage si ma konečne všimol , že existujem a prišiel za mnou s ponukou, že ma naučí také techniky , že porazím každého protivníka. Dobre , vedel som že je silný , ktorý Raikage neni . Vedel som o jeho technikách ale hocikedy keď som sa ho opýtal či ma nejaké nenaučí proste ma len poslal preč. Prečo práve teraz , že by cítil že starne. Ach dedo. Samozrejme nie som debil a jeho ponuku som prijal. Vedel som , že to bude brutálny tréning kým sa techniky naučím. A mám taký pocit , že si pri našich tréningoch trochu dvíhal ego , on ich predsa vedel už ale 50 rokov a ja som ešte len pracoval na kondičke. Stále sa mi len smial , niekedy ma to už aj štvalo , ale dokázal som sa udržať , predsa je to len bývali Raikage chce to trochu rešpektu. Aj keď som ho volal dedo. Náš vzťah sa začal prehlbovať a začali sme sa normálne baviť. Napriek tréningom som mal konečne deda , ktoré ho by chcelo každé dieťa. Počas tréningov mi hovoril jeho zážitky , keď bol ešte mladý ako ja . Hmm, je vidieť že má dosť skúseností. Najmä v tréningoch. Jeho tréning spočíval v tom že makáš , makáš , makáš , desať sekúnd pauza a zas. Svalovica bola moja najlepšia kamarátka , s ktorou som trávil celý zvyšok večera. Áno trénovali sme od rána do večera. Nie , nesťažujem si , aspoň som zistil ako mizerne na tom som. Po čase som začal mať dobrú kondičku , a tak bol čas postúpiť na druhú úroveň. Konečne mi vysvetlil o čo ide v tej technike. Išlo len o to , že stačilo koncentrovať čakru do celého tela a potom ju uvoľniť. Koncentrácia mi nerobila problém ale keď som uvoľnil čaru mal som pocit, že ma roztrhne. Moje telo nemalo takú výdrž a tak sme sa opäť vrátili k tréningom. Vyrazili sme teda na camp, niekam do lesa , kde sme venovali celý deň len trénovaniu. Strávili sme tam asi týždeň , hrozné podmienky , jedlo sme si museli uloviť. Asi bude zo mňa vegetarián ... Znova som skúsil tú techniku a vyzeralo to oveľa lepšie. Potreboval som na tom ešte zapracovať ale už som ju dokázal použiť. Úžasný pocit , tak mocná technika . Wohoo !!
Techniky :
S – rank
Raiton no Yoroi
A – rank
Raiton Dragon
B – rank
Suiton: Suijinheki
Raiton: Gian
C – rank
Raiton: Kangekiha
Suiton: Mizurappa
D – rank
Shunshin
Kanashibari no Jutsu
E – rank
Body :
Taijutsu: 4
Genjutsu: 2
Ninjutsu: 5
Síla: 4
Rychlost: 4
Inteligence: 3
RP: 4
Chakra: 4
Yuu Yotsuki- Jounin
- Počet příspěvků : 13
Registrován : 21. 04. 14
Hokori Mai- Kanrisha (Tsukikage) *ADMIN
- Počet příspěvků : 1243
Registrován : 19. 07. 13
Similar topicsStrana 1 z 1
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru