OBLAČNÁ ROZHLEDNA

pro **Tobei Miyoshi** Tue Apr 29, 2014 3:33 pm

Došel jsem s dopisy až k rozhledně. Změřil jsem si ji pohledem odshora dolů. Nijak mě nepřekvapila její velikost, sahala až do oblak. Po schodech jsem sestoupil do spodního patra, kde již čekal chovatel. Naučil mě, jak připevnit postroj ještěrce na záda a mně už nezbývalo nic jiného, než odeslat dopisy. Zamířil jsem ke kleci s nápisem "Hokage". Vyndal jsem ochočenou ještěrku z klece, navlékl ji postroj a připevnil ji svitek s červenou stužkou. Stužku jsem před odesláním odstranil, schoval do kapsy a nechal jsem ještěrku běžet. Stejnou práci jsem provedl i se zbylými ještěrkami a svitky s dopisy, až byla má práce u konce.
To proběhlo podle plánu.. pochválím se v duchu.
Zbytečně neotálím a jdu rovnou zpátky k Raikageho budově.

//Přesun

pro Kirin Yakushi Tue May 27, 2014 5:35 pm

Nemohla jsem odolat výstupu na tuhle kulturní památku, i když jsem se podle plánu měla držet spíš ve středu města. I tady bylo na druhou stranu takhle odpoledne dost lidí. Odpočívali, povídali si a já mohla poslouchat jejich rozhovory. Naklonila jsem se přes zábradlí a vydýchávala jsem dlouhé schody. Vše tady v Kumogakure mi přišlo vysoko. Vítr mi čechral vlasy. Bylo to zvláštní, mít je rozpuštěné. A ještě podivnější bylo nemít čelenku, připadala jsem si bez ní...
...jako nahá.
Z toho pocitu až mrazilo. Pohodila jsem vlasy a snažila jsem se myslet na něco jiného. A za chvíli už jsem se zvědavě rozhlížela kolem, jestli bych s někým mohla navázat plodný rozhovor.

pro Kirin Yakushi Thu May 29, 2014 4:16 pm

Nikdo vhodný tu nebyl a tak jsem se rozhodla zamířit spíš do centra vesnice, abych mohla splnit své zdejší poslání. Musíme zjistit, na jakou stranu se tahle vesnice přikloní. A potom, co jsem už viděla, upřímně doufám, že na naši.

//Přesun

pro **Goku** Mon Jul 21, 2014 7:51 pm

Kroky ma priviedli až do oblačnej rozhľadne. Taktiež som tu už pár krát bol, no nikdy som sa tu nezastavil na tak dlhý čas, ako tento krát. Mal som na to však svoj dôvod. Nezostával som však v kvázi uzavretej búdke. Otvoril som jedno z okien a vyšiel som z neho po vonkajšej stene, až na "strechu" rozhľadne. Nerušený a nevidený.. čo viac si priať. Následne som len privolal Jutariho a nechal ho voľne poletovať po dedine. Nebol to samozrejme len "let".. ako skôr prieskum. Tento krát vśak detailný. Následne som si len sadol na zem a nechal vietor rozfukovať moje vlasy. Čakal som so zatvorenými očami, až kým sa ku mne Jutari znova nevrátil. Trvalo to necelú hodinu predsa len.. bol naozaj rýchly.. a ja som stihol zaregistrovať všetko to, čo videl on.
(presu)

pro **Seishin Yuna** Mon Jan 19, 2015 7:06 pm

Zaviedla som ho do tejto rozhľadne. Dôvod bol jednoduchý, o takomto čase som mala istotu, že tu budeme sami. Možno si niektorí myslia, že ho snáď chcem zbaliť alebo tak niečo. Rozhodne to tak nebolo, jediné, čo som chcela, je pomôcť mu.
Rada sem chodievam. Hlavne v noci. Osvetlená Kumo je naozaj nádherná. Prehovorila som. Započala som tento rozhovor tak voľne, nemienila som hneď pristupovať k téme. Síce tak úplne k tejto dedine nepatrím tak úplne, ešte aj žijem mimo nej, ale je až neuveriteľné, ako som si ju zamilovala. Usmiala som sa, chrbtom som sa otočila k oknu a oprela sa oňho.

pro **Ken Hiashi** Mon Jan 19, 2015 10:43 pm

Yuna vybrala naozaj skvelé miesto. Dlho som na tomto mieste nebol, bol tu skvelý výhľad na Kumogakure no Sato. "Kumo je naozaj prekrásna. " Potvrdil som, pri tom ako som sa pozeral von na celú Kumo. Možno to bol dôvod, prečo tu ešte ostávať... Nuž stále som nebol bohvie ako výrečný, ale potreboval som sa s niekym porozprávať a nikoho som tu lepšie nepoznal ako Yunu, teda okrem Naa, ale ten bol totálne namol vždy keď som ho stretol. Takže som hneď prešiel k téme bez odkladania.
"Už dlho som tu nebol, život mi prechádza pomedzi prsty, rýchlo a ani som sa nedokázal zastaviť a užiť si spoločné chvíle s otcom. Naposledy, keď som bojoval s Hachibim, myslel som si, že umriem, ale stále tu bol dôvod žiť, Rin. Bola to však obyčajná ilúzia. Rin zmizla a dôvod prečo tu ostať nie je. " Povedal som asi až tak chladne. Stál som vedľa Yuny, lenže som sa pozeral von oknom. Uvedomil som si, čo som povedal a došla mi jedna vec. "V podstate sa mýlim. Si tu ty..." Nasledovali ďalšie moje slová, čím som jej chcel naznačiť, že si ju vážim. Pri tom som sa už na ňu pozrel a vyčaroval na tvári menší úsmev. Celkom mi pomohlo, že som sa mohol niekomu zdôveriť.

pro **Seishin Yuna** Tue Jan 20, 2015 5:49 pm

Našťastie som ho nemusela popostrčiť k tomu, aby sa mi vyrozprával. Začal sám. A ja som ho počúvala. Mal to ťažké, hlavne teraz. Rozumela som mu, ale zase som nemohla tak úplne vedieť, ako sa cíti, pretože som nikdy nestratila rodiča. Avšak stratila som milovanú osobu, kedysi dávno, keď som bola ešte príliš mladá, naivná a hlavne nedospelá.
Pozri, Ken. Život je už raz taký, dá nám niečo, k čomu sa upneme a vytvoríme si silný vzťah, a hneď na to nás od toho odlúči. Zahráva sa s nami, ako sa mu zachce, mnohých to zlomí, mnohých to pripraví o rozum. Je však len na nás, či sa s tým zmierime alebo nie, je to niečo ako skúška, ktorú nie každý zvládne. Kedysi som si to neuvedomovala, a práve kvôli tomu som padala hlbšie a hlbšie do tmy, premýšľala som nad spáchaním samovraždy, myslela som si, že nemám prečo žiť, keď som prišla o to jediné, čo som milovala viac než samú seba. Nastala krátka odmlka, ktorú som po chvíli prerušila. Myslela som si, že už nemám dôvod ostávať tu. Opak bol však pravdou. Zistila som, že je dôležité povzniesť sa nad to, avšak nie zabudnúť. Spomienky sú dôležité. Zdvihla som varovne prst. A uvedomila som si i to, že nie som sama. Mám tu kamarátov, rodinu, zamerala som sa na nich a môj zmysel života spočíva v och ochrane a prenášaní pozitívnej energie, pokiaľ sa má niekto zle, ako napríklad sa ju snažím preniesť teraz na teba. Neži v minulosti, ale v prítomnosti. Ak si nemal peknú minulosť, snaž sa spríjemniť si prítomnosť a ži tak, aby bol tvoj nebohý otec na teba hrdý. Usmiala som sa naňho a priateľsky ho objala. Verila som, že neurobí tú istú chybu ako ja kedysi..

pro **Ken Hiashi** Tue Jan 20, 2015 6:23 pm

Yuna volila správne slová, počúval som každé jej slovo a pozeral som sa na ňu. Tak nejak ma jej slová povzbudili. Mala pravdu, mal som si to všimnúť skôr, mal som tu ešte niekoľko priateľov. Naviac otec ochraňoval túto dedinu a ja som mal následovať v jeho šľapajách. Naozaj ma Yuna naplnila lepšou náladou. Dala mi aspoň nejaký cieľ do života. Vedel som, že sa budem musieť dostať cez stratu Rin a otca. Potom následovalo objatie od Yuny, tak nejak som si ani neuvedomil ale rukami som si ju pritisol k tele a svoju hlavu som položil na jej rameno. Bolo to však len na pár sekúnd a stále som ju držal v tesnom objatí, potom som si hlavu pomaly narovnal. "Ďakujem.." Zneli moje úprimné slová k Yune. Na líci som cítil jemný dotyk jej vlasov a vôňu, ktorá bola naozaj príjemná. Uvedomil som si, že objatie trvá trošku dlhšie než sa patrí a že som asi Yunu trošku primáčkol k sebe, ale to jej dávalo aspoň náznak toho, že som ho potreboval. Naozaj mi pomohla, potreboval som to zo seba dostať a uvedomiť si, že tu niekto stále pre mňa je a je význam žiť ďalej... Potom som povolil objatie, trošku som sa začervenal.

pro **Seishin Yuna** Tue Jan 20, 2015 6:36 pm

Vlastne to, že objatie trvalo trošku dlhšie, než som to plánovala, mi nevadilo. Pokiaľ ho vážne tak potreboval, tak som nemala proti tomu žiadne námietky.
Po chvíľke objatie povolil, čiže som sa od neho odtiahla a žiarivo sa zazubila. Toto som bola ja a vždy budem. Žiadna Anbu maska moju ozajstnú povahu nezakryje a za tým som si mienila stáť ešte pekne dlho. Nemáš za čo, Ken-kun, aj na budúce. Pôvodne som túto príponu k jeho menu nepoužívala, teraz to bolo prvý krát, čo si určite všimol. Som rada, že som ti aspoň v tomto pomohla. Potľapkala som ho rukou po ramene. Sľubujem, že až ťa nabudúce uvidím takého zdrveného, tak ti jednu vlepím spak ruky kres papuľu, dobre? Viac menej som to myslela ako vtip, nevylučuje sa možnosť, že by som toho vážne bola schopná, ak by som ho videla v takom stave.

pro **Ken Hiashi** Tue Jan 20, 2015 7:18 pm

Yuna sa odtiahla, žiarivo sa pousmiala a ja som len nadvihol obočie. Neuvedomoval som si, že je to vlastne ANBU. Tí predsa nemali pocity, ale Yuna bola rozhodne iná. Samozrejme som si všimol príponu -kun k môjmu menu. Nasledoval môj úsmev po tom ako hovorila, že mi dá facku, ak ma takého uvidí. "Yosh, máš moje povolenie a pokiaľ by si hoc čo chcela, som tu..." Zareagoval som. Znova som pristupil k oknu a pozeral som sa na Kumogakure. "Nádherne ti voňajú vlasy." Nemohol som si odpustiť tento kompliment ohľadne vlasov, ktorý som zaregistroval pri objatí. Premýšľal som, čo teraz či sa tu zhovárať s Yunou naďalej, alebo pôjdem už domov, po prípade sa vrátim do baru? Nevedel som, čo z toho bude najlepšie.

pro **Seishin Yuna** Thu Jan 22, 2015 8:27 pm

Ohohooooou, tak toto potom musím využiť! Samozrejme som to myslela na ten jeho súhlas, že ho môžem zmlátiť, ak ho uvidím s blbou náladou. Nie že by som rada mlátila, ale keď mám možnosť, tak prečo nie?
Jasné, to si zapamätám. Usmiala som sa. Kto vie, možno i ja sa raz opäť dostanem do mimoriadne zlej nálady, niečo sa mi stane, niečo vážne zlé a budem potrebovať sa s niekým porozprávať. Ken na to bude určite vhodný objekt, avšak je dosť možné, že ma zastaví práve ten pocit, že sa mu vtieram do zadku a otravujem ho svojimi nepodstatnými problémami. Presne toto spôsobilo to, že som si mnoho vecí skryla hlboko do seba a nikomu som o nich nikdy nepovedala, hoc ma postupne zvnútra žrali, stále viac a viac.
Takýto kompliment som teda nečakala. Teda nečakala som vôbec žiadny, preto mi len jemne sčervenali líčka, ale to po chvíli zmizlo. Snáď to nevidel. Musia mi pekne voňať, keď sa o ne dobre starám. Ďakujem, je to milé. Komplimenty som nedostávala často, a už vôbec nie takéhoto typu. Málo kto vôbec má možnosť dostať sa ku mne tak blízko, väčšinou s ľuďmi neudržujem žiadny fyzický kontakt, maximálne vtedy, keď sa niekoho snažím zmlátiť.

pro **Ken Hiashi** Thu Jan 22, 2015 10:07 pm

"To musíš využiť? To mám chápať akože rada niekoho mlátiš?" Uškrnul som sa. Nemyslel som to vážne, skôr som si len trošku robil srandu. Nálada sa mi zlepšila podstatne rýchlo. Yune sa to podarilo teda naozaj rýchlo. Kukal som sa z rozhľadne na dedinu. Na Yunu som sa pozrel až po tom, ako som jej povedal ten kompliment. Všimol som si to jej sčervenanie a vypadala strašne kawai. Ešte stále som mal v žilách nejaký ten alkohol, a tak som bol o čosi smelejší než obvykle a nasledovala taká viac menej osobná otázka, ktorá dúfam Yunu nejak neurazila, aby si niečo nenamýšľala. "No a čo ty a muži ? Máš niekoho? Nejakého šťastlivca, ktorý má také milé a silné dievča?" Spýtal som sa na rovinu, tak normálne by som sa asi vyjadroval trošku inač, ten kto ma poznal však vedel, že idem priamo na vec a poviem občas prvé čo mám na jazyku. Občas tak trepnem nejakú blbosť, ale to je fuk. Teraz ma zaujímalo, ako je na tom Yuna... či je voľná alebo naopak.

pro **Seishin Yuna** Fri Jan 23, 2015 8:38 pm

Tak by som to nepovedala. Skôr mlátim len vtedy, keď je to nevyhnutné alebo keď ma niekto príliš serie. Vážne to tak bolo. Mlátenie a podobné násilnícke prostriedky teda nie sú mojou pravidelnou záľubou. Aj keď, je pravda, že niekedy, keď niekomu vravím, to vo mne vyvolá pocit až takej eufórie. Hlavne keď mám zlú náladu. Neexistuje lepšie odreagovanie ako toto. Aspoň u mňa.
Jeho otázka ma prekvapila snáď ešte viac než jeho kompliment. Rozhodne som od neho niečo také nečakala, preto som ho aj s takým zaskočeným výrazom pozorovala a fakt som nevedela, čo povedať. Dalo by sa povedať, že v tej chvíli som mala v hlave také vzduchoprázdno, nad ničím som nepremýšľala, proste nič. Odrazu som sa spamätala a presunula svoj pohľad späť k dedine. Nie, nemám. A dlho som nemala. Ken určite nevedel o tom, čo sa mi v minulosti stalo. A ani vedieť nebude. Nemienila som sa o tom s nikým rozprávať, bola to len moja vec, za ktorú som sa nesmierne hanbila. Odhalila by som tým, aká dokážem byť slepá a hlúpa, ak som do niekoho zamilovaná.
Mám na to svoje dôvody. Stránim sa láske, i keď priznám sa, vždy som si chcela založiť rodinu a žiť podobným spôsobom, ako moja matka. Zbaviť sa tohto bremena...Ukázala som na náhrdelník s meteoritom...a byť navždy happy ako grepy. Pre mňa je to ale nesplniteľný sen, na lásku som prestala veriť už veľmi dávno a prestala som veriť v to, že na svete existuje niekto taký, kto ku mne bude mať úctu, milovať ma takú, aká som a neopustí ma hneď ako uvidí nejakú štetku s melónmi von. O chvíľu je valentín, asi si kúpim nový dáždnik, plášť a omotám si nejakú šatku okolo hlavy, nech som dokonale chránená pred všadeprítomnou láskou a "zaľúbencami". Zaškerila som sa, avšak nevenovala som mu pohľad len som zamyslene pozorovala neďaleké hory.

pro **Ken Hiashi** Fri Jan 23, 2015 9:31 pm

Samozrejme som vedel, že ľudí určite nemláti z radosti. Netušil som však, že niekto ako ona je taká ... ani som nevedel ako to povedať. Jednoducho som vydedukoval, že mala zlé zážitky v minulosti a nechcela, aby sa to opakovalo. Nechcel som to tu z nej dostávať, situáciu by som len zhoršil, takže som len mykol plecami a začal rozprávať ja, tak isto som sa pozeral na Kumo a už som ju nesledoval. "Prestať veriť v lásku?" Zopakoval som jej slová akurát tak trochu ako by som sa pýtal. "Ja na ňu stále verím, že raz príde. Príde osoba, ktorej budem môcť povedať všetko. Každé tajomstvo, povedať jej o svojich citoch a zdieľať s ňou moju radosť a smútok. Ktosi, kto ma bude počúvať. Kto vyplní prázdny kúsok môjho srdca, ktorý má každý človek vo svojom srdci. " Pokrčil som ramenami a zazubil som sa. Kukol som na Yunu a späť na dedinu. Bolo mi trochu ľúto, že ona stratila túto nádej... Na druhú stranu som s tým nemohol nič spraviť, možno potrebovala ešte dosť času, alebo spoznať len správnu osobu. V podstate by som sa jej tu takto asi ani nezdôveroval, ak by som stále nemal v krvi trocha alkoholu, čo spôsobilo to, že som bol o čosi viac empatický než obyčajne. "Bez lásky nejde žiť a bez bolesti nejde milovať..." Napadol ma jeden citát z knihy. Áno nebol som práve povestný svojou inteligenciou, ale knihy som si vždy rád prečítal. Napadla ma celkom zaujímavá myšlienka. "Chceš sa pozrieť na hviezdy ? Môžeme ísť na strechu, vypadá to, že je jasno a budú skvele vidieť." Zrazu som zmenil tému, rád by som sa pozrel na nebo nad sebou, a tak som čakal na reakciu Yuny.

pro **Seishin Yuna** Fri Jan 23, 2015 9:54 pm

Na jeho otázku som pokývala hlavou a pokrčila ramenami. Už to tak bolo. Neverila som viac na ňu, bolo to pre mňa niečo len ako pomätenosť, hlúpy cit, ktorý si ľudia len namýšľajú. Netušila som, čo na tom ostatní vidia.
Bohužiaľ, zlomené srdce dokáže robiť s človekom divy, predovšetkým s takým ako ja, pretože kedysi som bola...slabá, zbabelá a príliš citlivá. Všetko som riešila s horúcou hlavou, bola som slepá, hlúpa, naivná. A to už nikdy viac nebudem, v tomto som sa zaprisahala. Aspoň ty si i napriek zlomenému srdiečku nestratil samého seba a neprestal veriť. O prázdnom kúsku srdca mal pravdu. Bohužiaľ, nepriznávala som si to, hoc som vedela, že to tak ozaj je, že ja sama som úplne prázdna.
Takéto citáty u mňa už dávno neplatia, Ken-kun. Šepla som a skôr, než vôbec vyslovil svoj návrh, otvorila som okno, vyliezla von a ladne vyskočila na strechu. Tá zima ma už ani neprekvapovala, žijem predsa v blízkosti hôr, preto som sa ani nedivila, že počas zimného obdobia tu klesá teplota niekam pod nulu.
Ken svojou témou však roztvoril starú ranu, hoc nechtiac, a na povrch vyplávali všetky spomienky ešte z čias, keď som ešte s mladým Uchihom prežívala krásne chvíle v tesnom objatí, potom prišli na rad prvé rany, keď ma často opúšťal bez toho, aby mi vôbec niečo povedal, a podobne, až nakoniec prišla tá najhoršia, keď sa dal dokopy s Lucy a dokonca s ňou mal deti. Po líci mi stiekla slza. Jediná, po dlhom čase, ale nemienila som plakať. Nie dnes. Ani zajtra. Preto si to odkladám na včera, pretože včera sa už nikdy nevráti.
Dala som si slovo - už žiaden plač pre človeka, ktorý mi za to nestojí. Láska k nemu vyprchala už dávno, ostali už len trpké spomienky. Najradšej by som začala opäť odznova, alebo sa vrátila späť v čase a všetko napravila. To by bolo niečo! Zotrela som si rukou slzu a uprela zrak do neba. Ako vždy, som sa súhvezdia ani nesnažila hľadať, pretože som ani nemala páru o tom, ktoré ako vyzerá (teda okrem malého a veľkého vozu), a už vôbec som netušila, kde presne sa nachádza.

pro **Ken Hiashi** Fri Jan 23, 2015 10:24 pm

Nuž viac som ani nestihol povedať a Yuna šla na strechu, šiel som hneď za ňou. Aspoň som zistil, že aj ona číta knihy, zrejme, keďže poznala ten citát. No a taktiež mi došlo, že jej niekto zlomil srdce, ale asi horším spôsobom ako mne Rin... O dosť horším... Naobliekaný som bol tak akurát, na túto zimu. Keď sme vyšli hore, všimol som si ako si Yuna utiera slzu. Toto som určite nechcel, nechcel som v niekom vyvolať staré a bolestivé spomienky. "Nechcel som v tebe vyvolať zlé myšlienky." Povedal som, a pozeral sa do neba. "Nemám poňatia, kde je aké súhvezdie, ale hviezdy pôsobia tak záhadne a upokojujúco." Pousmial som sa trochu sám ani neviem nad čím. "Vždy som na ne pozeral. Spomínam na jednú noc, cez ktorú som sa s otcom vracal domov z tréningu a pozerali sme tiež takto na hviezdy." Asi kvôli tomuto som sa usmial. "Tak čo teraz?" Nasledovala taká zaujímavá otázka. Chcel som zistiť či to vlastne Yunu baví alebo naopak ju nudím či dokonca otravujem.

pro **Natao Hyuurai** Fri Jan 23, 2015 11:17 pm

Nechcel som ísť do žiadneho baru alebo nejakého miesta preplneného ľuďmi. Utekal som čo najrýchlejšie sa dalo, informácie o mojej rodine, klane alebo hocičom inom som mal teraz na dosah rúk...
Bol som taký zvedavý, že som si ani nevyzliekol bojové pláty a jemný pretrhaný plášť, ktorý som mal na sebe. Nakoniec sa mi ale nepodarilo nájsť ticho, ktoré som chcel.
Najprv som uvidel Kena, ninju s ktorým som bojoval. Toto bolo po prvý krát, čo som ho videl mimo bojového pola, snáď sa na mňa stále nehnevá za tie piesočné guľky, ktoré z neho museli potom vyberať!
Ďalšia bola Yuna, stará trieda... V konohe sme si zažili svoje.
Vošiel som do rozhľadne a pomaly si dal zo seba dole ten skrčený plášť. Hodil som ho do tašky a posadil sa na nejaké miesto, kde sa dá sadnúť. (dúfam, že tu sú stoličky..)
Až teraz som si všimol.. že som bol celý od krvi, dobre celý nie! Bola to krv z mojej nohy a krokodýla, ktorého som ovládal. Eh.. Zamračil som sa a vydýchol si. Konečne som sa po pár dňoch dlhej a náročnej cesty zastavil. Snáď tých dvoch nebude zaujímať, prečo som mal na sebe svoje oblečenie, ktoré používali anbu jednotky. Yuna ho poznala, mal som ich na sebe, keď som prišiel do dediny.

pro **Seishin Yuna** Sat Jan 24, 2015 8:03 pm

Nie, to je v poriadku. Usmiala som sa. Nesadala som si na zem, nedajbože by som ešte prechladla a to bolo to posledné, čo som teraz chcela. Stála som a čučala na hviezdy, snažila som sa rozoznať aspoň jedno jediné súhvezdie, ale márne. Okrem veľkého vozu som tu nenašla nič mne známe.
Tak to sme dvaja, nikto si nikdy neurobil čas mi to ukázať a ja som nemala záujem študovať astronómiu. Pokrčila som plecami. Vlastne mi to bolo úplne jedno, či poznám polohu súhvezdí alebo nie. Nebola som žiadny nadšenec do vesmíru, vesmírnych telies a podobne. No, tak to je pekné. Ja som sa nikdy s mojimi rodičmi ani bratom na hviezdy nedívala. Vždy som to robila len sama...Keď som mala čas samozrejme. Dodala som.
Odrazu som zaregistrovala, že dolu pod nami niekto je. Vedela som kto. Tvár sa mi rozžiarila. Počkaj ma tu, hneď som späť! Zoskočila som zo strechy rovno na parapet pred otvoreným oknom. Odtiaľ som uprela zrak na človeka, ktorého som dlho nevidela. Pozdravila som ho zdvihnutím ruky, ale keď som si všimla, že ma videl a predsa mi nevenoval žiadnu pozornosť. Ani som mu len nestála za pozdrav.
Sklopila som pohľad, s povzdychom zavrela okno a vyškriabala sa späť na strechu. Čo raz častejšie stretávam ľudí, ktorí niekam zdúchnu, dlho sa neukážu a keď sa už vrátia, nestojím im ani za jeden blbý pozdrav a úsmev. Začínam si pomaly uvedomovať, že to, čo som ti predtým povedala, je blbosť. Nemám tu kamarátov, teda okrem teba, ktorých by som chcela ochraňovať. A nemám ani žiaden dôvod k ochrane tejto dediny, keď žijem úplne mimo nej. Cítim sa osamelejšie než kedykoľvek predtým. Mala som na prd náladu, preto som rozprávala trochu prudkejším tónom, než som chcela. Prepáč. Ospravedlnila som sa napokon tichým hláskom, schúlila sa na tých chladných škridlách strechy do kĺbka a oprela čelo o kolená. Momentálne som vyzerala ako nejaká kôpka nešťastia. Asi som ešte stále príliš naivná. Zamrmlala som si popod nos, čiže ťažko povedať, či mi Ken rozumel, ešte keď som bola takto schúlená, ale najskôr nie. Kto vie.

pro **Ken Hiashi** Sat Jan 24, 2015 8:35 pm

Rozprávala mi niečo o astronómií, že sme nemali čas ju študovať, to bola pravda. A mne nikto nikdy neukázal taktiež súhvezdia. Po mojej otázke, odpovedala, že mám počkať, a tak som čakal. Vedel som, že niekto prichádza. Ona teda zoskočila a o pár sekúnd sa vrátila. Nevedel som, čo sa presne stalo, ale keď začala rozprávať, tak nejak som sa čudoval. Nečakal som, že sa mi zdôverí hneď teraz. Vlastne vypadala vyrovnane a teraz nie.. Asi som niečo povedal zle, tak trošku som sa z toho obviňoval. Zrazu sa schúlila na tie studené škrídle a schúlila sa do kĺbka, z poslednej vety som rozumel posledné dve slová. Nemohol som ju takto nechať a len tak ju sledovať. Čupol som si oproti nej. Chytil som ju za plecia a pozrel sa na ňu. "Osamelá? Ani si neuvedomuješ, že máš stále rodinu, nech si akokoľvek s nimi rozhádaná. Je to jediné čo tu je pre teba od narodenia. Možno sa hádate, ale rodina je väčšinou najdôležitejšia časť naších životov. To čo sa stalo v minulosti, je len minulosť a ako si mi povedala, spomienky si treba uchovať, ale nesmieme žiť v minulosti. Stále som tu ja a budem s tebou, pokiaľ to budeš potrebovať... Niet sa za čo ospravedlňovať. Si skvelá, milá, a citlivá osoba aj keď si to možno nepripúšťaš a myslíš si, že to hovorím, aby som ťa utešil, ale to je blbosť. Myslím to vážne od srdca. Momentálne si moja najbližšia osoba a neznesiem, ak mi tu budeš nariekať, nechcem ťa vidieť smutnú. Takže sa na mňa pozri, nahoď ten svoj neodolateľný úsmev a v poslednom rade sa postav, nechcem aby si prechladla! " Ani neviem odkiaľ sa to vo mne vzalo, snažil som sa jej naznačiť to, že má stále rodinu a zároveň aj to, že je mi najbližšia z celej Kumogakure. Možno už pochopila po tom preslove, že som ju mal rád, asi viac ako len obyčajnú kamarátku.

pro **Natao Hyuurai** Sat Jan 24, 2015 9:02 pm

Už keď som sa chcel posadiť a začať si čítať denník, tak zoskočila Yuna a pozdravila ma. Ja som jej to opätoval tým istým gestom!!!! Zrazu sa však otočila a vyskočila späť na rýmsu. Bola snáď spiderman, ktorý musel ochraňovať svet z výšky? Denník som zastrčil do kapsy a vydal sa k rýmse, aby som sa pozrel, čo sa deje. Rozbehol som sa a veľkým saltom vzad som skočil za nimi dvoma.
Až teraz som si všimol Kena. Kľačal pŕed Yunou a dohováral jej nejaké sladké slová. Mala snáď depresiu? Naposledy čo som s ňou bol v Konohe sa rozplakala a bola dosť psychicky labilná. Počkal som až sa na mňa otočí a taktiež som ho pozdravil dvihnutou rukou. Oy vy dvaja. Nechcel som sa pýtať čo sa dialo, mal som trochu intuíciu čo sa mohlo diať. Asi by si mi neuverila čo sa mi stalo.. Zabojoval som si proti Hokage, jednej jej Anbu a dajakej jej blízkej Jouninke.. Pochválil som sa s úsmevom a ukázal na zranenú nohu v obväzoch. A to len s týmto zranením. Naznačoval som tým Yune, že som sa stal silnejším. Potom som si uvedomil, že som vlastne bojoval raz aj tuna s Kenom!

pro **Seishin Yuna** Sat Jan 24, 2015 9:21 pm

Zdvihla som k nemu pohľad. Mal vlastne pravdu, stále tu bola moja rodina, ale...V poslednom čase som so svojou rodinou netrávila vôbec čas, stále som niekde bola, na misii, alebo som mala ako ANBU jednotka nejaké povinnosti. Naposledy som tam bola len preto, by som Naovi poskytla sprchu, oblečenie, zbrane pre misiu, na ktorej sme sa aj tak nezúčastnili, pretože sme prišli neskoro. Tá spomienka mi na perách vyčarovala na chvíľku úsmev, ale ten po pár sekundách zmizol. Jeho ďalšie slová ma potešili. Bol tu aspoň niekto, ten jeden človek, ktorý si ma vážil, dokonca som mu bola blízkou kamarátkou. Takéto niečo teda vie zahriať pri srdci, čo sa mi stalo teraz, na čo som sa opäť usmiala, keď ma k tomu vyzval. Akurát ma trochu zarazilo, že nazval môj úsmev neodolateľným. Nakoniec som to zvalila na to, že som hluchá a počula som úplne niečo iné, než čo povedal. Pomaly som sa postavila na nohy, ale len preto, aby som neprechladla. Mohla by som z toho totiž mať v budúcnosti problémy, ako napríklad i neplodnosť a to by teda môj sen o deťoch veľmi nepodporovalo. Ďakujem. Som rada, že je tu niekto ako ty. Napriek tomu, že som sa opäť usmievala, Natao ma stále trápil. Nechápala som to. Bola som mu snáď tak ľahostajná?
Ken-kun, musím sa ti s niečím priznať. Síce je to už dávna minulosť, ale aj tak. Pamätáš na to, keď ťa napadla jedna bielovlasá ženská s jazvou cez nos a ovládala ružovú, hustú chakru? Bola som to ja v Henge. Mala som za úlohu preveriť tvoje schopnosti. Ospravedlňujem sa, ak si vtedy utrpel nejaké modriny alebo boľavé odreniny. Odkašľala som si, cítila som sa trochu divne, keď som mu toto vyzradila.
Na moje počudovanie sa tu objavil Natao, z ničoho nič. Že by sa so mnou odrazu začal baviť? Nevedela som, čo si o ňom myslieť. Vyrozprával, čo sa stalo a ja som naňho len vyvalila oči. Hééééééééééééééééé? Zase si robil problémy?! Zaškerila som sa naňho. Samozrejme som to myslela ako vtip. Tak to aby som ťa pochválila, že si taký šikovný. Chceš ako odmenu lízatko? Nadvihla som jedno obočie a pokynula mu rukou, aby prišiel bližšie, na čo som mu rozviazala obväzy na nohách a obzrela si ranu. Nebolo to nič strašné, ale vzhľadom k tomu, že ju pravdepodobne nemal vydenzifikovanú ani vyčistenú, hrozila tu infekcia, ktorú zatiaľ našťastie nedostal. Dlaň mi obalila zelenastá chakra, ktorú som držala tesne nad ranou, nedotkla som sa jej. Asi po niekoľkých sekundách som ruku stiahla, pretože rana bola zacelená. Zaujímalo by ma, prečo si sa s nimi takto dával do potýčky. A vlastne...Čo si v Konohe robil? Nechápavo som sa naňho zahľadela.

pro **Ken Hiashi** Sat Jan 24, 2015 11:11 pm

"To je celý Nao..." Usmial som sa, potom čo sa mi podarilo ju aspoň o niečo povzbudiť. Znova sa usmiala, čo potešilo aj mňa. Postavil som sa z čupenia do normálneho stoja. Potom sa mi priznala, že ona bola tá bielovlasá žena, s tou jazvou. "To je v naprostom poriadku. Navyše už to viem dosť dlho. Rin mi to prezradila. " Priznal som sa s úškrnom. Nikdy som to vlastne pred ňou nespomínal. Bola to jej misia a mala ju splniť, takže nebolo čo riešiť.
Zrazu sa tu objavila ďalšia osoba, ten chlapík, ktorý mi zaryl násilne pomaly do chrbta asi šesť oceľových guličiek, teda nieviem či to bolo pomaly alebo rýchlo, ale bolelo to nehorázne, to len kvôli rozkazu ho nezraniť... Potom sa vyrozprával, niečo o Hokage, ANBU a jouninke. Prišlo mi to, ako by sa chválil, radšej som mlčal, lebo historkou o tom, že som spravil Hachibimu ďalšiu jazvu na tele by som ho asi zotrel... Ale bola to pravda! "Oi, chlapík, ktorý mi vrazil oceľové guľky do chrbta." Pozdravil som ho, trochu zvláštne, nebol som s ním za dobré, teda aspoň zatiaľ nie. Predsa len, asi ťažko sa budem priateliť s niekym, kto mi spôsobil pobyt v nemocnici... No a ostali mi po ňom aj jazvy a rozhodne nebola len jedna v podstate na chrbte som mal väčšinu jaziev.

pro **Natao Hyuurai** Sun Jan 25, 2015 1:14 am

Zasa sa snažila hrať sa na mamu! Neposlušne som odvrkol na jej lízatko. Nepáčilo sa mi, že sa mi snažila vyliečiť ranu, pre mňa už vyliečená bola. Ale čo už, ženy sú a vždycky aj boli také.
Mal som v Konohe ešte nevyriadené učty. Povedal som s úsmevom, možno ju napadol práve ten Uchiha Kisuke ktorému som sľúbil, že si raz príjdem po jeho hlavu. Zistil som veľa informácii, no dostať sa k nim bolo veľmi ťažké. Dokonca po mne išla Hokage, čo však bolo zaujímavé bolo, že to bola žena a nie ten blonďák..
Moju pozornosť upútaly Kenove slová. Tak sa znovu stretávame.. Ken? Nebol som si istý, či som povedal správne. Ty si ma teda tiež pekne šetril. Usmial som sa a ukázal prstom na krk.
Čo tu vôbec robíte? V celom svete je strašný bordel.. Povedal som znechutenými slovami a padol na chrbát. Na Kumo zaútočila dvakrát tá suka s kryštaľom, Rin zmizla ani neviem kam.. Konoha má vnútorné problémy a celý svet sa pripravuje na vojnu. Ešte si pamätám, jak som tento svet bral ako malé dieťa a teraz? Ležím v neznámej dedine s krvavým oblečením a pozerám sa na chlapa, ktorý ma chcel uškrtiť. Povedal som a usmial sa na Kena. Ten stisk bol fakt niečo..

pro **Nao Okumura** Sun Jan 25, 2015 1:30 pm

Moje kroky boli úplne iné, ako sa sprvu očakávalo. Mal som to namierené ku bráne, odkiaľ som sa chcel vydať preč, smerom k Tsukikagure, ale pred tým som chcel ešte pár vecí urobiť. Preto ma moje kroky zaviedli na toto miesto. Bolo odľahlé, vysoko položené a ako som si už z diaľky stihol všimnúť, bolo aj dosť zaľudnené. Tri postavy ktoré zdobili vrch tejto rozhľadne mi pripomenuli, že nemôžem len tak odísť. Stačilo tak málo. Pred tým ako som sa chcel vydať preč. Slnko už stúpalo vysoko na oblohu, a v Kumo začínal ďalší bežný pracovný deň. Bol trochu pochmúrny, stále prebiehali opravy ktoré spôsobila Reina, ale ľudia boli šťastný. Napriek blížiacej sa vojne, s úsmevom kráčali ulicami a venovali sa len svojim povinnostiam. Ja som taký nebol. Z tmy som vystúpil s čiernou maskou na tvári, už zahalený ľudským očiam. S preškrtnutou páskou, ako to väčšinou nosievajú Nukenini som sa pomaly v plnej zbroji a výbave blížil k ostatným. Na chrbte batoh, ktorý zaberal väčšinu zadnej časti tela. Cez celé telo som mal potiahnutú bojovú zbroj Kumogakurských jednotiek, mnohé taštičky, výbušniny, dymové clony, všetko možné akoby som šiel do vojny a na chrbte 7 mečov. 7 katán. A jednu som držal v ruke. Bola prekrásna, z čiernej ocele s troma havraními perami na rukoväti. Mieril som k Yune.
„Raz si povedala že tá katana je úchvatná. Snáď ti bude užitočná rovnako ako bývala mne..“ Pod maskou som mal úsmev, ale nikomu som ho neprezrádzal. Bol som to hovado čo nemá srdce, a bol som rád ak sa so mnou tak isto aj rozlúčia. Aj keď tento akt, bol odo mňa naozaj zvláštny. Podal som jej ju, katanu zo zliatiny nerozbitnej a schopnej prejsť aj najtvrdšími materiálmi. Medzi nimi bol aj kryštáľ. Perfektne to viedlo čakru a pierka mali istú výhodu. Nato som sa otočil ku Kenovi a ukázal mu päsť, kvôli brofistu. Len som čakal ako zareaguje. Vďaka páske, vybaveniu a rozlúčke bolo jasné. Je možné že ma už nikdy neuvidia.

pro Sponsored content

OBLAČNÁ ROZHLEDNA

OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA

Re: OBLAČNÁ ROZHLEDNA