Tanzaku Gai

Ohromné město v Hi no Kuni, ve kterém se nachází památka hrad Tanzaku jo. Nachází se daleko od hranic Konohy. Je to živé město, atraktivní pro hazard a pro pánské kluby. Většinu společností zde vlastní Tetsu Yakintaro.
V současnosti se zde děje spousta nekalých aktivit, město se stalo domovem válečných uprchlíků, nukeninů a je okupován Seikyo Tachiban.

Po naozaj dlhej ceste z hostinca sa mi konečne podarilo dostať pred toto obrovské, no pomerne nebezpečné miesto. Bude pomerne veľmi ťažké ho nájsť. Pomyslel som si a z diaľky som si prezeral mesto. Nakoniec som sa vybral priamo do vnútra mesta, kde som mal jedinú možnosť a to vypytovať sa všetkých naokolo, či niekto nevidel alebo nepočul o tom, kde sa nachádza Tetsuya. Vošiel som cez vstupnú bránu do mesta a hneď v tej ulici som sa už pýtal takmer každého človeka, ktorého som stretol. Slušne som pozdravil, potom poprosil a hneď som spustil moju požiadavku o tom, či nevideli alebo aspoň nepočuli o človeku Tetsuyovi, k tomu som im ho aspoň trochu opísal a dúfal som, že mi aspoň priblížia, kde sa tak môže nachádzať. Ako som aj čakal, táto prvá ulica, ktorú som prešiel mi príliš nepomohla, takže som išiel ďalej.Narazil som na ďalšiu ulicu, kde bolo pomerne plno detí. Divil som sa, že na tomto mieste ich je toľko, keď bolo známe tým, že to je mesto hazardu a nukeninov. To s tými nukeninmi som si dal do kopy ja sám. Dokonca aj tých dedí som sa spýtal to isté, čo aj tých ľudí predtým, predsa len otázku som meniť nemusel. Neviem, či bude dobré prechádzať každý kúsok mesta. Bolo by lepšie, ak by si zašiel do centra k tržnici obchodníci toho vždy vedia najviac. Prehovoril ku mne môj verný spoločník Khairuni a ja som s ním mohol, ako vždy len súhlasiť. Mieril som do centra k tržniciam a pri tom som sa pýtal ľudí tak či tak. Po človeku, ktorého som hľadal nebola ani vidu ani slychu. Keď som už prišiel k tým obchodom a tržniciam, myslel som si, že asi zomriem, než to celé prejdem. Predsa len táto časť sa mi zdala najväčšia a tiahla sa skoro, ako turistická atrakcia k hradu. Šiel som od stánku k stánku, od obchodu k obchodu a naozaj mi to trvalo zopár hodín, než som sa došiel až k hradu. Tam som si dal malú prestávku, kúpil som si nejaké jedlo a sadol som si tam na lavičku a pustil som sa do jedla. Po tom som zasa vstal a vybral som sa zasa do hľadania. Dúfam len jedno, že ma tá žena neoklamala. Možno hovorila, že tá informácie nieje istá ale aj tak! Aj keď to vyzeralo, že sa zlostím, vôbec som sa nezlostil a bol som úplne kľudný. Predsa len mňa bolo veľmi ťažké nejako naštvať, či znekľudniť. Ja som stále pokračoval a čas sa neúprosne valil. Bolo to vidieť na tom, že som videl slnko, ako sa už pomaly chcelo stratiť za obzorom. Preto som sa trocha popohnal a pokračoval som v snahe nájsť toho človeka.

Aj keď som si, ako shinoby mal všimnúť, že ma niekto sleduje nestalo sa tak. Predsa len som nemal dostatočné skúsenosti na to, aby som to dokázal. Preto som sa popravde ani nedivil, že ma v jednej z tmavých uličiek niekto oslovil ale skôr som čakal, že ma prepadnú, predsa len to bola nebezpečná oblasť. Tak a je to tu. Pripravoval som sa popravde na najhoršie. Bol som v strehu a chakra v mojom tele bola sústredená hlavne do nôh, aby som po prípade mohol zdrhnúť. Určite by sa predo mnou takto neobjavili nejaký slabí shinoby. Ale pokiaľ neútočia je to v poriadku. V tom ma za mojím chrbtom niekto oslovil. Takže to znamenalo, že som bol obkľúčený. Otočil som sa pre to na tú, ktorá ma oslovila. "Ale sa snažím využiť najľahšiu a najnápadnejšie metódu na hľadanie." Prehovoril som a prezrel som si ju. Vyzeralo pomerne mlado a pekne, takže som dúfal, že bude tá slabšia ale zdanie môže klamať. Nehovoril som k nej nejako arogantne alebo provokatívne ale skôr takým bezfarebným tónom. Ak by som vyprovokoval boj, bolo by to zlé a to som nechcel. "Chcem mu predať informácie, ktoré sú určené len jemu. Myslím si, že sa mu hodiť budú aj keď je pravda, že sa nevyznám natoľko, aby som to mohol posúdiť. Popravde som už pomerne v koncoch a nevedel som, ako ho nájsť tak som si vybral tú najhlúpejšiu možnosť hľadania." Priznal som popravde nevierohodným osobám. Možno bola najhlúpejšia ale zafungovala, ako som predpokladal, predsa len som na seba upozornil, teraz len či sa mi to vyplatilo.

Pozorne som sledoval oboch a pri tom vnímal, čo mi hovorila tá žena. Je pravdou, že hovorila, že mi nemôže veriť ale ako vlastník draka som nemohol klamať, no o tom som jej povedať určite nechcel. Keď hovorilo to dievča nestihla skoro ani skončiť a na mňa sa z ničoho nič vyrútil ten druhý chlap. Prvú ranu som pochopiteľne schytal ale po tom, čo som odskočil som nahromadil chakru do rúk a nôh, aby som bol rýchlejší. Dokonca aj v tomto prípade som schytal zopár rán ale popravde ma to až tak nebolelo, lebo na mňa išiel  zľahka a môj obranný mechanizmus  Maximálne ma to otriaslo a on si mohol všimnúť, že pri jeho údere mohol pocítiť, ako mu niečo ruku odmrštuje preč. O útok som sa nepokúšal, svoje ruky som používal na vy-krívanie a poprípade aj nohy už to som nestíhal, preto som vlastne neútočil. Moje ruky začali pokrývať dračie šupiny, ktoré na dlaniach neboli vidno, lebo som mal rukavice. Jediné, čo si mohol všimnúť bolo, že moje ruky boli tvrdšie a naozaj o poznanie rýchlejšie.Poznať to bolo na tom, že som dokázal lepšie vykryť jeho útoky. To je zlé, budem sa musieť asi dať na útek. "Ja ... som neprišiel bojovať!" Ohradil som sa aj keď mi to asi príliš nepomôže. Mojou výhodou nebola sila ale rýchlosť a výdrž, preto som vedel, že to nejakú chvíľu takto vydržím aj keď som len genin.

Vyzeralo to tak, že to zvládnem ale začal pritužovať. Než sa ale niečo stihlo stať zachránilo ma to dievča, ktoré bolo s ním. Potom ku mne začala hovoriť ale bolo pomerne zlé, že ja som jej nemohol vyhovieť. "Na niečo také s poľutovaním pristúpiť nemôžem. Ako shinobi si to nemôžem dovoliť, lebo by ste mohol prezrieť aj iné informácie. K tomu je viac než možné, že k mojej hlave sa ani nedostanete, lebo do mojej mysle sa ani dostať nedá, je blokovaná automaticky, čo znamená, žeby ste videl len hlúposti a nič podstatné. Dovolím si tvrdiť, že by ste ma potom ešte aj tak obvinili s toho, že to robím naschváľ, takže by som bol zasa na začiatku a nikam by sme sa nepohli. Teda maximálne by som asi zomrel." Prehovoril som k nim a pri tom som stále hovoril tým svojím neutrálnym tónom. Neprezradil som im, prečo by neuspel ale to nevadí aj tak sa asi bude chcieť presvedčiť. Ja by som to možno aj spravil, no skôr by som si tým len prihoršil. "Ono ide o to, že ja potrebujem počuť od neho odpoveď na to, čo mu poviem. Tak Vás prosím dostaňte ma nejako k nemu." Prosiť takýchto ľudí je asi zbytočné ale v mojom prípade som aj tak nič lepšie nemohol Bol som 100% úprimný človek, ktorý nemal dostatočne dosť síl na to, aby ich porazil a mohol by som si to vybojovať, preto som sa to snažil zariadiť touto cestou.

Už na jej tvári bolo vidieť, že sa jej moja odpoveď nepáčila ale klamal by som, ak by som povedal, že som to nečakal. V tom po mne hodil kunai a ja som uhol smerom do strany no v tom nastal výbuch dymu. Musím sa odtiaľto dostať. Prebehlo mi v hlave hneď, ako som bol v tom dyme a vytvoril som jednoduchú pečať na techniku Shunshin no jutsu a vďaka nej sa dostal takmer až na koniec tej uličky v ktorej som bol, aby som bol mimo toho dymu. Tentoraz som vytiahol z pochvy katanu a v nej hromadil chakru na prípadný útok. Bol som v strehu. Okolo mňa sa jemne vznášalo zopár kameňov ale vo výške ledva členka, aby ich nebolo vidno. Bol som teraz na mojom maxime a musel som byť teraz plne sústredený, div mi z toho hlava nevybuchne. Neviem, ako ich presvedčiť, aby ma za ním pustili ale zadarmo sa vydať nenechám. Sa divím, že im to stojí za to, však som s ním chcel len na minútku prehovoriť. Hovoril som si v hlave a sledoval obozretne okolie. Nemáš sa čomu diviť, však už si počul veľa krát, akého človeka to vlastne hľadáš. A to na tom bolo práve to zlé, že sa k nemu proste dostať nedalo.

Je naozaj zlé, že predvídal môj krok. V momente, keď som ale počul meno tej techniky, stalo sa to, že moje telo sa pohlo samé takým zvláštnym spôsobom. Bolo to kvôli tomu, že moje telo prebral môj spojenec. On vedel o čo sa jedná a aj keď narábal s mojím telom mal určite najväčšie skúsenosti na svete, lebo už videl všetko, keď tu je od jeho vzniku. Než som sa ale ešte otočil svoju katanu som si priložil na oblasť chrbta a niečo som vy-blokoval. Popravde ja sám som ani nevedel, čo lebo som sa stále nehýbal ja. Hneď na to, som trhol katanou smerom hore a tým by som mal odraziť tú zbraň. V tú istú sekundu sa tie kamene, ktoré blízko u mňa poletovali rozleteli proti tomu, čo sa ma snažilo bodnúť. V tedy som už mal kontrolu ja sám nad sebou a rozbehol som sa proti tomu Jouninovy. Nemal som na pláne ho prebodnúť, aj keď to tak vyzeralo. Mal som v pláne ho kopnúť, aby padol na zem a priložiť mu katanu ku krku, predsa len som im už raz hovoril, že som sem neprišiel bojovať. Ale ak budem musieť tak to určite neskončí dobre. Ďakujem .... bez teba by ma už mali... Prehovoril som k svojmu najvernejšiemu spojencovi. Bez neho by som už veľa krát skončil v nejakej šlamastike.