Tanzaku Gai

Ohromné město v Hi no Kuni, ve kterém se nachází památka hrad Tanzaku jo. Nachází se daleko od hranic Konohy. Je to živé město, atraktivní pro hazard a pro pánské kluby. Většinu společností zde vlastní Tetsu Yakintaro.
V současnosti se zde děje spousta nekalých aktivit, město se stalo domovem válečných uprchlíků, nukeninů a je okupován Seikyo Tachiban.

Keď som ju tak počúval musel som uznať, že som tak vážne povedať nemusel. Ani neviem, prečo som nebol ticho, normálne by som jej nejaké takéto informácie nezdelil. Možno to bolo vďaka tomu, že bol vyradený ten ich Yamanaka. No paráda... Pomyslel som si a počúval ďalej to, čo rozprávala. Je pravda, že sme si nepotykali ale to som sa len preriekol, takže to som ani nijak neriešil. Našťastie to nevyzeralo, že by ma chcela ona z-neškodiť ale vyzerá to tak, že ma asi zneškodní niekto iný. Ako môžem teraz utekať, keď ja tu mám misiu? Bože ... no asi mi nič iné neostáva. Hneď, ako sa tu začali zjavovať, akési nebezpečné osoby okamžite som vyštartoval preč, čo najvyššou rýchlosťou ale nemal som v pláne opustiť toto mesto. Chcel som sa začať skrývať, možno ma nenájdu. Pri tom by možno aj bolo dobré tú ženu nasledovať, len to by si ma ale asi všimla.

Utekal som čo najďalej sa dalo no všade sa objavovali ďalšie a ďalšie postavy, ktoré neboli zrovna najpriateľskejšie. Nevedel som už kam utekať, lebo všade kam som sa dostal sa objavil niekto ďalší. Aj keď som na tom bol psychicky veľmi dobre začínalo to byť veľmi zlé, lebo som sa už nikde necítil bezpečne a len som čakal, kým na mňa niekto vyskočí a tak sa aj stalo. Poriadne som sa mykol a už už som bol pripravený na boj s tým, že zaútočím, keď tu prehovoril a všimol som si, kto to je. "Vďaka b... konečne vás vidím." Hneď po tom, čo som nabral dych som pre istotu slušne pozdravil a potom som spustil. "Som posol z Kirigakure, ktorý Vám má predať správu od Mizukageho." Zasa som sa nadýchol a začal som rozprávať pomerne potichu ale tak, aby to počul len Tetsuya. Teda aspoň som v to dúfal, že hluchý nieje. "Z iwy zobrali všetko, čo bolo potrebné. Mám Vás ale varovať pred generálom Higurem, bude Vás chcieť zosadiť. " To bolo všetko, kvôli čomu som ho vlastne tak dlho a pracne hľadal. Mal som veľmi dobrú pamäť a vedel som, že to je všekto. Bol som zvedavý, čo mi na to povie, lebo kvôli tomu som ho musel nájsť osobne.

"Dúfam, že to tak nieje. Skôr by to tak byť nemalo." Ohradil som sa tak trochu ale nie nejako okato na to, čo povedal. Medzi tým, ako pokračoval v rozprávaní mi na rameni pristál akýsi okrídlený malí tvor, ktorý mi zhodil do rúk malý zvitok a odletel. Bol som rád, že si zo mňa p*del robí, lebo to už by nebolo príliš vtipné ho hľadať zasa, predsa len to teraz trvalo. "Určite mu to odkážem a ešte ... Mizukage sa Vás pýta, či máte v pláne urobiť v Iwagakure poriadok alebo ju chcete utopiť v občianskej vojne. Poriadkové jednotky sa tam stiahli a ľudia sa tam búria a máte to na starosti Vy. " Oboznámil som ho, prečo mu to vlastne vskazoval a pokračoval som. "Inak Mizukage má záujem, ktoré s Vami chce prebrať o samote." Dohovoril som a zasa som čakal, čo mi povie.

"Ten cirkus normálne nerobím ale ak nemôžete nájsť človeka, ktorý je všetkým známy treba vytvoriť rozruch. Takto ste sa o mne dopočul aj keď pravda nie len Vy." Objasnil som mu svoje konanie. Ako genin som nemal príliš veľa zdrojov na to, aby som takéhoto človeka našiel, k tomu to bol s ním môj prvý stret. "Ja sa vám nič nesnažím vrátiť len Vám hovorím to, čo by vám povedal sám Mizukage. Ten zvitok bol od neho a to bolo v tej správe, takže to prosím nezvaľujte na mňa. " Oboznámil som ho druhým faktom a možno si to ani neuvedomil mne Tetsuya hodil do hlavy menšieho chrobáka s tým zbavením sa ma. Predsa len, čo som sám vedel bol som dobrý shinobi, aj keď len genin a vždy som plnil, čo bolo potrebné. "Tak ja mu teda odkážem všetko, čo ste mi povedal." To bolo vlastne jediné, čo som mu na to povedal, predsa len ja som s ním rozprávať nechcel a mne by aj tak nemohol nijako pomôcť.

Ja som to nebral, ako obhajovanie ale skôr som udával veci na správnu mieru. Keď to dopovedal, bol som si už istý, že mi chcel dať len chrobáka do hlavy, predsa len ja som Mizukagemu nikdy neodvrával, lebo by som si to nedovolil a normálne by som nemal ani na tohto človeka, predsa len je určite nebezpečný. Hneď som ale zbystril, keď začal tak na hlas rozprávať. Pre mňa to teraz nebolo vôbec prilepšujú-ca okolnosť. On si potom zrazu zmizne do zeme a mňa tu nechá! Netrvalo dlho a zasa sa tu začali zhromažďovať nepríjemný ľudia preto som sa rozutekal preč, len čo mi nohy stačili. Bože zasa toto! Prebehlo mi hlavou a pri tom som vyberal čo najkratšiu cestu odtiaľto. Konečne sa mi podarilo túto misiu splniť a len som musel prerozprávať informácie, ktoré mi podal Tetsuya a môžem sa vybrať rovno na ďalšiu, predsa len som potreboval stúpať vyššie.
(presun)