Hideaki Hyuuga

Jméno a příjmení: Hideaki Hyuuga
Hodnost: Genin
Vesnice: Konohagakure no sato
Věk: 12
Narození: 8.5
Pohlaví: Muž
Klan: Hyuuga
Elementy: Vietor
Kekkei genkai: Byakugan
Sensei: Uvidí sa
Vzhled: Ideš po ulici a zrazu čo nevidíš. Malého čierno vlasého chlapca s bandážami na rukách ako svojím prenikavým a zamračeným pohladom pozerá na teba. Svojím malým vzrastom by si sa mu najradšej vysmial do tváre ale tá ti prijde roztomilá spolu s tými prázdnimy očami ktoré ťa prebodávajú pohľadom. Rozhoduješ sa čo urobiť. Prezeráš si ho a vidíš že má na sebe vznešené a honosné oblečenie takže ťa napadá že asi bude z bohatšej rodiny a podľa tých očí ťa hned napadá že je z klanu Hyuuga. Než sa stihneš rozhodnúť prejde okolo teba, len si trocha utiahne bandáže a usmeje sa.
Charakter: Hideaki má svoje osobitné zamýšlanie. Uznavá iné hodnoty ako vačšina z jeho klanu. Chová sa na prvý pohľad namysleno a extravagantno. Sú len dve možnosti. Buď ho miluješ alebo nenávidíš, nič iné nieje. Ku svojím priateľom sa správa neskutočne priateľsky a milo avšak na ľudí ktorých nepozná nieje veľmi priateľský
Styl boje: Používa Byakugan spolu so svojím taijutsu. Vačšinou súperovy zablokuje kolobeh chakry a už ho len dobije
Životopis: Sadnite a utíšte sa a len počúvajte. Poviem vám príbeh o tom malom chlapci čo jedného dňa rozbije horu. Pametám si na ten deň. Bola noc, búrka, všade bol hluk. Stál som tam a sledoval ako sa rodí nový život. Matka kričala bolesťou a po pár minútách bol počuť krik malého dieťata. Bolo to niečo neuveriteľné vidieť nový život ako ide na svet ale ten krik mi docela vadil. Po chvílke som odišieľ z miestnosti a počul ranu z vonku. Vybehol von a uvidel ako na mňa letí skala, rozbil som ju svojou pasťou a uvidel ako padá viac skál, najskůr som si myslel že sme pod útokom ale časom som zistil že je to len zemetrasenie, nariadil som evakuáciu a prísne chránenie malého dedica. Po pár minutách zemetrasenie utíchlo a malý Hideaki bol evakuovaný do nemocnice. Doktory uviedli že jeho stav je v poriadku a že bude další silný čleň Hyuuga Klanu.

Prejdeme ďalej, ,,Neverím! Nemože to byť pravda! Už sa to malo prejaviť, doktory to potvrdili! Musí byť silný dedic a nie slabý chcípáček! Pritvrď výchovu! " Nariadil mi jeho otec, samozrejeme som na Hideakiho nechcel tlačit, bol len malé dieťa ale v určitom smysle mal aj pravdu, pozeral som sa na Hideakiho ako sa prechádza po záhrade plnej rúží a rukami prechádza po tŕňoch, naschval po nich prechádzal, nikdy som nechápal prečo ale neprestal som ho sledovať, všimol som si ako za každým kedy sa bodol urobil čudný posunok rukou, ako by si niečo cvičil, ale to nieje možné, veď sa nedávno naučil chodiť, ako by mohol... to sa mi určite len zdá. Vyšiel som von a zašiel za Hideakim. ,,Čo tu robíš?! Máš trénovať a nie sa prechádzať! " Skríkol som po ňom. Pozrel sa na mňa svojím prázdnim a roztomilým pohladom, ukázal mi ruku celú krvavú a len preniesol: ,, Aľe ja tréňujem" Zašušlal, nechápal som čo to robí ale nemal som čas to riešit a zobral som ho dovnútra aby som ho naučil čítať.

Po dvoch rokoch.

,,Ešte stále je v knižnici?"
,,Áno. Je tam od rána a ešte nevyšieľ."
,,Hmm, naišiel si zaujímavý sposob ako sa učit"  Jeho otec ma poslal ísť pre Hideakiho, no keď som za ním prišiel videl som ako v knižnici si precvičuje pohyby čo videl vo svitku, na prvý pokus zvládol postoj tygra, spolu aj držaním prstov. Bolo zaujímavé ho sledovať ako sa snaží uderiť neviditelného súpera keď zrazu zastavil a spýtal sa kto je tam. Čudoval som sa pretože som ani nedýchal a on si ma aj tak všimol, nechápal som no keď sa na mňa pozrel s aktivovaním Byakuganom pochopil som. Pristúpil som k Hideakimu a ukázal mu pár bojových krokov. Potom som ho zobral do jedálne sa najesť. Jeho otec ho zapísal do akadémie. Hideaki nebol nadšený no na daľší deň ako sa vrátil z akadémie sa okamžite pustil do knižiek. Prišiel som za ním a jemne sa ho spýtal. ,,Ako si si užil svoj prvý deň?"
,,Bolo to ukludňujúce ale nudné, deti majú menšie znalosti ako ja" Odpovedal a ďalej si čital. Odišiel som.

O pár rokov.

,,HIDEAKI!! HIDEAKI KDE SI ?! " Kričal jeho otec po celej rezidencii. Hideaki medzitým robil kliky na streche budovy a trénoval si svoju stabilitu. Ako ho otec uvidel vyskočil na strechu a podkopol mu ruky. Hideaki len prudko spadol na tvár a postavil sa, do tváre sa mu nahrnuly slzy ale neboli vidieť pretože mal sklopenú hlavu.
,,Ako mi vysvetlíš toto?! "
,,Čo?" spýtal sa nechápavo
Otec vytiahol správu o pokarhaní. ,,Píše sa tu: Váš syn, dnes v akadémii bol drzý na senseia, odvrával, nebol sústredení a zbil dvoch chlapcov do krvy" Otec prečital svitok
,,Začali si" Bránil sa Hideaki.
,,200 Klikov, 200 Sklapovačiek, 200 Drepov  a potom  5 kolečiek po streche, potom sa príď najesť" Dopovedal otec, Hideaki sa len ukloňil a išiel robiť kliky.
Po hodine som už sedel u stolu a prišiel Hideaki, celý vyčerpaní a unavený sa ukloňil a sadol si na kraj stolu. Začal jesť, Otec ho nechal sa najesť a poslal spať. Deň na to Hideaki prišiel zo školy na tvári mal modriny a hánky mal od krvy.
,,Čo sa ti stalo?! " Spýtal som sa ho
,,Pobil som sa" Odpovedal povrchným tónom a vyskočil na strechu a išiel znova opakovať trest čo mu udelil otec. Takto sa to opakovalo niekoľko dní. Počas tých dní sa zmenil na nepoznanie. Začal sa chovať povrchne, vobec sa s nikým nerozprával, len čítal a cvičil.

Po nejakom čase

,,DOKTORÁ! DOKTORÁ!!" Celým sídlom a ozýval krik a zvuk zbraní. Boli sme napadnutý. Vojská konohy doslovne behali po našom sídle a snažili sa odraziť útok. Všetko neúspešne. Jednoho z útočníkov som zrazil k zemi a dobehol ku mne otec. ,,KDE JE HIDEAKI?! " Kričal, nemohol som mu odpovedieť pretože som mal veľa práce s bojovaním a nevedel som kde je. Otec behal po celom sídle a hladal svojho dedica, dobehol ku mne a žiadal ma o pomoc pri hladaní, odrazil som svojho súpera a rozbehol sa s ním k bráne Konohy, po celej ceste sme kričali jeho meno až keď sme dobehli k bráne. Videli sme tam jedného chlapca a okolo neho asi  5 mužov ako s nimi bojuje, chceli sme mu pomocť ale ako sme sa k nemu dostali tak len Hideaki stál nad ich mŕtvoľami a pozeral sa im do ich mŕtvej tváre. Nechápali sme ale odviedli sme Hideakiho domov, útočníci ustúpili. O tom čo sa stalo sme s Hideakim nehovorili avšak niečo to v ňom zmenilo. Z roztomilého pohladu sa stal len prázdny, bezduchý, večne nezaujatý. Po pár dňoch Hideaki dostal titul Genin po tom ako zkložil skúšky.
Avatar: Dodám neskor, ešte sa len kreslí
Body: Nin- 1; Tai- 3,5; Gen- 0,5; Intelekt- 2; Sila- 3; Rýchlosť- 3; Chakra- 1; Ručné pečate-1



Kawarimi no Jutsu - technika náhrady
Kakuremino no Jutsu - technika neviditelného pláště
Nawanuke no Jutsu - útěk z pout
Henge no Jutsu - přeměna
Bunshin no Jutsu - technika klona

Byakugan

Konoha Senpū - High Kick

Ja sem si tam ten element ani dávat nechcel, pretože ho nebudem používať ale súhlasím
0,5 može byť?