Hrad Kikyo

Hrad Kikyo nebyl tak daleko, aby nám cesta svižným krokem trvala dlouho. Za pár stromy, potůčkem, ale stále na dohled. Minimálně Byakuganem. Zastavila jsem se až před místem, kde jsem ji čekala. Jenže ani tady jsem svou starší sestru nenašla a nedokázala jsem si představit jiné místo.
Vylekal mě dotek na ramenu. Prudké trhnutí ale našeho ochočeného havrana neodradilo. Jen zatřepotal křídly a zatěžoval mé tělo dál. Jako kdyby mi ji najednou nepřipomínalo vše okolo.
"Není tady," poznamenala jsem nepřítomně, zatímco jsem Edgara hladila po peří. "Nemáš sušenku? Má je rád. Díky nim si ho nee-san ochočila."
Ještě jsem se to tu snažila lépe prohlédnout. 
Nikdo nikde...

Edgar zvládl vzít obě sušenky od Lizzy do zobáku a rychle s nimi uletěl. Jeho přítomnost mi zhoršila náladu.
"Teď tedy brána," zkusila jsem. "Třeba se tam dozvíme, že je na nějaké delší misi."
Nikdo nemohl pochopit, jak moc jsem v to doufala! I když Lizzy mohla. Teď jsem si uvědomila, jak mluvila o konci jejích vztahů vůči Akihirovi, ať už byly přátelské, či jiné. Pousmála jsem se. 
"Teď se to rozhodne."
S tím jsem zamířila zase pryč. Tentokrát jsem tak nespěchala. Tohle bylo poslední místo. A já si netroufala jít rychle.
Vypařily jsme se odtamtud.

// Přesun

Sen Sarutobi

Lucy ale nebol jediný návštevník tohto prekrásneho miesta, miesta ktorý ml ukľudňujúci účinok na väčšinu návštevníkov. Práve na tomto mieste bola cítiť prítomnosť aj niekoho iného. Oddychoval som po tom čo ma sestra nechala samého doma, nejako som nemal rád samotu keďže som bol zvyknutý na jej prítomnosť. Posadil som sa do trávy ale tentoraz ma niečo vyrušilo. Pohľad mi padol na dievča, na práve tú Jouninku ktorá stála pred mojim kolapsom v kancelárii. Spomenul som si na ňu, ale až teraz som ukrytý dokázal si všimnúť ako vyzerá a kto to je. Bola o mnoho staršia, väčšia šanca ju naštvať! Preto Lucy keď zahľadela sa na druhú stranu strechy, mohla zahliadnuť postavu. Postavu Anbu v opičej maske, maske z kancelárie, tá stála mĺkvo v pozadí a sledovala ju. Nič nerobila a keď Lucy odvrátila pohľad od nepríjemnej situácie a zahľadela sa znovu na miesto kde som doteraz mĺkvo stál, nenašla ma, akoby som sa vyparil.

Sen Sarutobi

Okamžite ako vzhliadla na druhú stranu som samozrejme odišiel, preto ma nezahliadla znova keď tam zazrela. Noc sa prehĺbila a v pozadí bolo počuť divné vytie ktoré sa nieslo tichým umením vetra až k nám obom. Desivý úplnok rozžiaril ako oblohu tak aj zem, avšak to len pridalo k už tak dosť strašidelnej atmosfére. Netrvalo dlho a vytie noci sa priblížilo na pár krokov k hradu ozývalo sa tesne pod Lucy, chvíľkami utíchlo a noc prestala biť desivá. To dlho netrvalo keď sa podivné vytie ozvalo tesne za ňou, avšak namiesto aby ovalila vlka, ovalila smejúceho sa, ešte nedospelého, chlapca v Anbu brnení!

Sen Sarutobi

Možnosť sa uhnúť v tej rýchlosti nebolo ani len trochu reálne. Padol som hneď tak k zemi, teda presnejšie som sa ocitol ležiaci na streche, šúchal si trafenú tvár a rozmýšľal či ju mám ďalej štvať alebo mám už jej dať pokoj so strašením, keďže rana ktorú mi uštedrila nemala ďaleko od brány bolesti ktorú som tiež poznal pridobre! „Čo to do teba vošlo.. héééj..“ Pretrel som si znova už od šúchnia červené miesto na líci a pomaly sa dostal až k nej, pričom som si pozorne udržoval od jej pästi odstup, nastávajúc napätej situácie v ktorej som sa práve ocitli. Herda do ramena prišla, to ma ešte viac utvrdilo v odstupe, pre istotu aby som mal šancu ujsť. „Nevedel som že sa bojíš vytia, ale tentoraz nestraším, to posledné som bol možno ja ale pred tým nie!“ Bránil som sa, presne ako dieťa má zvýšený hlas keď sa háda, to po chvíli prestalo a ja som smutne zvesil hlavu dole k zemi. „Gomene, nechcel som..“ Vyzeral som na prášky, moje výčitky sebavedomia boli extrémne. Zdalo sa že aj k plaču nemám ďaleko.

Sen Sarutobi

Okamžite po jej slovách nastala urazenosť, ale pri placáku do chrbta sa celá povaha pozmenila. Doteraz uplakaný Anbu, nahodil na tvári dosť nepekný úsmev, úsmev predpovedajúc pohromu a nečakane som jej dal frňák do nosa, čím som vlastne riskoval smrť. Dlho som na spásu nečakal, okamžite ako to šlo som odskočil o pár krokov ďalej, umrieť tak skoro som nepotreboval a podľa toho čo som o nej vedel, v rýchlosti sme si boli podobný, v možnosti že je ešte rýchlejšia! Napriek tomu som ju rád provokoval!

Sen Sarutobi

Stalo sa niečo, čo nečakala ani ona. Pravdepodobne šlo možno len o sen, ale do Anbu jednotiek som sa nedostal len preto, že dobre vyzerám. Namiesto toho aby po stlačení ruky ma kopla do hrude, kopla len do prázdneho miesta než ma našla. Stál som na jednej ruke, stál som proste dolu hlavou na ruke, ktorú mi ona sama držala. Až teraz si mohla všimnúť aký som ľahký, môj balanc a vyrovnanosť. Wuju style! Provokačne som na ňu žmurkol, vyprostil sa z jej ruky akoby som mal na nej nejký olej, a padol na kachličky neďaleko nej. "No, áno chcel.. Ale len malý, priateľský frňák! Nič viac!" Bránil som sa okamžite, nemalo to byť silné, niečo ako keď sa dáva bro fist len trochu do iného miesta.

Sen Sarutobi

Mala v mojom chovaní a spôsobe nie len boja, ale aj vyjadrovania, chôdze a správania úplnú pravdu. Bol som považovaný za zdivočenú opicu, ktorej jediným cieľom bolo zabávať. Obvykle ale pri tom dotyčný schytal najväčšiu dávku! A presne v momente kedy prestala útočiť, nakrčil som sa a presne na spôsob opice, za použitia rúk ako opierok som dokráčal až k nej, kde som si prisadol do tureckého sedu. Bolo tu pekne, tak pokojne, kým sa neotočila a nezazrela ako na ňu doslova čumím so širokým úsmevom a odpovedám na poslednú otázku kývaním hlavy do podoby. Nie.

//Šak si pozri tie avatary v Anbu xD

Sen Sarutobi

Ako bolo spomenuté, moje reflexy, inštinkty, pohyby a nezávislé myslenie bolo totožné s opičou rasou, z ktorej sme aj tak pochádzali všetci. Nie vždy, teraz som svoju náklonnosť k tomuto druhu primátov len nechal pretekať aby som ju svojim správaním proste naštval. Namiesto toho aby som spadol na zem ako sa predpokládalo, po pohlavku som sa zachytil rukou rýmsy a odrazil sa rukou späť na moje právoplatné miesto po jej boku, pričom naďalej som na ňu čumel, nie úchylácky keďže môj vek mi to ani nedovoľoval, ale provokačne a hlavne som ju začal pošťuchovať prstom do ramena, boku a stehna, aby som ju čo najskôr vyprovokoval!

//To není pravda! LoLko ni je môj pán ale ja jeho! xD

Prisel jsem k hradu s aktivnim Byakuganem. Spise jsem se snazil trenovat a udrzet jej co nejdele. NAkonec jsem videl Lucu a jeste nekoho. Nakonec jsem dosel nahoru a videl jsem jak nekdo stoucha do Lucy. "To bych byt tebou nedelal, Pokud si nechces polezet par tydnu na Aru." Rekl jsem a cekal co se bude dit mohlo to byt zajimave.

Sen Sarutobi

Môj pohľad sa po prichytení prsta jej rukou totálne zmenil. Bolo to tak rýchle až neuveriteľné, moja tvár nabrala novú podobu a myseľ sa my totálne zablokovala. Podľa čakry ktorú som vypúšťal, veku, vzhľadu a správania šlo poznať len jedné, a to moju hodnosť Genína, najviac Chunína, keďže to že som Anbu som nesmel prezradiť nikomu. Napriek tomu som mal pocit že to ona vie. No čo mal som len 16 dúfajúc, že mi ten prst nezlomí. Alebo niečo horšie. "A teraz budeme obaja zhlboka dýchať, všetci sa upokojíme, nemusíme predsa volať do cvokhousu že?" Podľa tónu bolo možné spoznať jediné. Jej pohľad ma dokázal vystrašiť!

Sen Sarutobi

"Okéy, okéy, okééééééééééééy!" Ozvalo sa miestom kde sme doteraz sa všetci nachádzali, dúfajúc že ma už teraz pustí. Tomu som ale veľmi neveril, pretože pr položení jej dosť úchylnej otázky som sa namiesto jej očí, otočil k miestu kde mám svoju mužnosť a ešte viac som zbelel! O to prísť nemôžem! "Néééé, prosím, všetko len toto niééééééééé! To mi nemôžete urobiť! Prosím, prosííííím, senpaííííííí!" Ozval sa tentoraz ale krik, kedy som zvolil aj metódu podrobenia sa jej, len aby ma o "to" xD neobrala!

Poslouchal jsem jejich rozhovor no snazil jsem se zadrzet smich ale to proste neslo a nakonec se zacal rechtat jako kun. Proste mi to nedalo.