Sabaku no Hideo
3 posters
Naruto Stories: Go on - Revival :: RPG hra :: NS - Revival :: Postavy :: Povolené postavy :: Tsukigakure
Strana 1 z 1
Sabaku no Hideo
pro Sabaku no Hideo Thu Jul 30, 2015 4:47 pm
Prezývka: Hid
Hodnosť:
Vek:
Dedinka:
Pohlavie: Muž
Podstata: Žiadna
Klan: Sabaku (Gaarov vnuk, Sabaku no Koroki- mŕtva sesternica)
Sensei:
Sen:
Po dvoch rokoch si zažil veľa zážitkov, rovnako ako utrpenia, nových zvratov a množstvo ďalších vecí, ktoré jeho povahu pomaly ale isto formovali. Stalo sa čo sa dalo čakať, a práve to že sa zmenil, konečne po dlhom čase dospel, niečo čo nikto nečakal. Svet bol krutý a plný utrpenia a ponúkal len bolesť, a práve tá ho naučila vážnosti. Taktiež tu boli svetlé chvíle, tie chvíle ktoré mu pripomínali jeho minulé ja, pri ktorom bol späť ten bláznivý šašo a rozdivočený ako nikdy. Avšak tých bolo málo. A pomaly na všetky myšlienky zabudol. Aby som to vzal v skratke. Hideo patrí k tichým a kľudným ľuďom, ktorý sa snažia zachovať vážnu tvár za každej situácie až sa zdá, že žiadnymi pocitmi nedisponujú, čo nie je pravda. Hideo patrí k naozaj citlivým ľuďom, ktorý by pre priateľov urobil aj prvé posledné, či už chcú alebo nie, bojoval o nich za všetkých okolností. Problém je, že sa tieto veci naučil skrývať hlboko v srdci. Vždy však ukazuje svetlu svoju optimistickú stránku a presne vie čo povedať aby sa človeku a nepokojnému srdcu uľavilo. Sám trpí samaritánskym syndrómom, vďaka čomu podraďuje svoje problémy a nadraďuje problémy iných. S čím prichádza jeho naivita vo vieru v ľudstvo. Predovšetkým je svojský. Je taký aký je, a to nezmení.
Obľúbené: Hideo miluje Dango. Ono to hlavne súvisí s tím, že sa mu raz podarilo stratiť v púšti, a celý týždeň bola jeho potravou práve tá gulička ryže. (Jasné že ich mal viac xD) Taktiež miluje prechádzky púšťou, a dedinou, ale cez deň.. A hlavne ráno, na úsvite. Pre neho úsvit znamená nádej.
Neobľúbené: Je strašne málo vecí, skoro žiadne, ktoré by Hideo nemal rád. No predsa tu len niečo je. Zrada... Najväčší hriech, akého sa môže človek dopustiť, hriech ktorý Hideo nikdy neodpúšťa. Presne ako bol učený, slovami Gaary, ktorý ich mal od jedného z najväčších. Naruta Uzumakiho.
Zlozvyky:
Po novom je jeho najväčším zlozvykom úplná kontrola. Dokáže byť ticho a kľudný za akejkoľvek situácie. Tým pádom sa často tvorí takzvané "trápne ticho". Aj keď nie až tak často, pretože všetok svoj čas trávi s Pilikkou. V momente čo nastúpil do jej osobnej gardy, nespustil z nej oči.
Vzhľad: Hideo je chalan priemernej výšky a chudšej postavy. Celkom určite je u neho dôležitým bodom blonďavé vlasy, ktoré na seba pútajú pozornosť i z väčších vzdialeností. Má ich večne voľne rozpustené, trochu strapaté a so špicatými prameňmi, ktoré mu tvoria celý jeho jednoduchý účes. Blond vlasy dopĺňajú nebovo-modré, veľké oči. Oči tak čisté, že občas máte pocit, že sa dívate priamo cez jeho telo na čistú oblohu! Alebo že vám vidí do duše a rôzne iné príklady, ktoré by sa dali spojiť s jeho veľkými očami. Okolo očí má ešte akési farby, pomaľovania, ktoré jeho oči výrazne obkresľujú a sú skutočne viditeľné, hlavje na jeho už tak dosť bledej pokožke. Ta je dnes už asi celkom v móde! Pokiaľ ide o jeho bližší popis postavy, nejde o siláka, ktorý rozpolí strom na dve časti jedným slabým úderom, ale dá sa povedať, že si drží športovú formu tela. Hideo nosieva rôzne oblečenie, väčšinou podľa toho, ako sa mu to hodí, ale hlavne ho vidieť v jeho tmavobordovej "róbe", ktorú si prikrýva vestou inej farby. K tomu tmavé gate, občas možno šál, ak by mu mal pomôcť v nejakom ohľade a jeho oblečenie je vybavené. Snáď posledným bodom jeho vzhľadu je tekvica, váza či nádoba piesku, ktorú so sebou nosí takmer vždy, nakoľko ide o jeho zbraň..
Deň bol krásny. Slniečko svietilo, vtáčiky spievali, deti sa smiali, rodičia ich s radosťou pozorovali, psíčkari exkrementy zbierali. Keď sa zdalo, že tento deň prebehne v kľude, stalo sa niečo hrozné. Niečo tak strašné, že sa to nedá pomenovať. Tak strašné, že sa to ľudia boja povedať. V nemocnici, na izbe číslo 666, v lone diablice som sa narodil... JA! Táto strašná udalosť, ktorú predbehla len ceremónia, keď sa posadila na post Kazekageho Pilikka, mala aj svetlé stránky. No nie pre ľud Suny... Môj otec, syn známeho Gááry, a moja matka, ktorá len kvôli láske opustila Konohu aby sa mohla vziať a zostať žiť s ním, urobili chybu, keď ma už od útleho detstva učili byť Shinobim. Odmalička mi otec tlačil do hlavy, aby som bol ako Gáára, no matka, to bolo iné kafé. "Riaď sa svojím srdcom, rob pre tých čo máš rád všetko" .. No a ja som si vybral tretiu možnosť. Svoju. Spojil som si to dokopy, a tak vzniklo to, čo teraz som. Ale to som trochu odbočil. Takže... Ahá, už viem. No.. Už odmalička ma otec trénoval, ale zdalo sa že v Taijutsu vynikať nebudem. Čím ďalej ma trénoval, tím viac zisťoval ako sa na Gaaru podobám. Pretože jedného dňa, počas akadémie, som utiekol.. No nechcelo sa mi počúvať ich žvasty, a tak som sa rozhodol zájsť si na Dango. Ako som sa vracal, narazil som na menšiu slepú uličku.. A čo nevidím.. Bandu grázlov, ako mlátia jedného chlapca, ktorý ani za svet im nechcel dať peniaze. Nieže by bol nejaký hrdina.. On ich nemal. No, predsa len môj charakter ma nenechal chladným, a ako Nord, ktorý oplýva ako veľkou silou, tak aj melodickým hlasom, som sa rozbehol proti nim. Nepočítal som však z tím, že ich vedie nejaké pako, čo už ukončilo akadémiu.. pretože sa nezmestil do lavíc, a skoro ma tam prizabili, keby sa nestalo niečo divné. To pako piesok, ktorý ma automaticky začal z neznámych príčin chrániť. Ja som bol zachránený, ten "hrdina" tiež a tá banda sa bez vodcu rozpadla ako domček z karát. Na druhý deň ma však na akadémii neprivítali ako som si predstavoval. Učiteľ ma hneď sprdol, nato ma hodil na WéCé, kde som musel za trest drhnúť toalety. Ale ani to ma nezlomilo, a do skúšok, ktoré prebehli našťastie úspešne, som si na akadémii urobil strašne pekné meno. A tu sa kedysi začal môj príbeh.
Nebudem klamať, môj život nebol nijako rúžový, ale nebol práve najhorší. Takže ho popíšem skôr v krátkosti, keďže som dosť mladý a ešte som si nestihol toho zažiť dostatočne, aby to bolo na dlhé rozprávanie. Okamžite ako som sa stal Genínom som bol zaradený pod velenie tedajšej a stále súčasnej Kazekáge, Akasuny no Pilikky. Nepochopil som prečo, nebol som nejako talentovaný. V tú chvíľu asi hrala rola toho, že som bol vnukom samotného Gaary a tak sa odo mňa samozrejme toho dosť očakávalo. A tiež tam bola možnosť, že Pilikka mala v držaní bábku z tela môjho deda. A jediná mala možnosť učiť ma, učiť ma využiť svoj dar, svoju schopnosť ovládať piesok. Vzala ma teda mňa samotného pod ochranné krídla. Teda, aspoň si myslela že to robí, to nevedela aký to bude mať následok. Ako malý som bol hrozné dieťa a ešte horší študent. Neuznával som a nerešpektoval takmer nikoho na tomto svete. A Pilikku už tobôž nie. Robil som hlúposti, vystrájal som, úplne ignoroval jej rozkazy, bol som netalentovaný a neschopný, nedokázal som nič urobiť a jedinú vec ktorú som urobil bolo to, že som sa väčšinou takmer sám zabil. Vždy ma musela oživovať, vyťahovať z problémov a taktiež sa o mňa starať, pretože som to sám nebol schopný. Nemal som otca, umrel pri misii, ostala mi len matka, a tá bola chorá. Dosť chorá, pričom ja sám som sa snažil vždy nato nemyslieť a veriť že je nesmrteľná. Ale to odbočujem. Začali mi krušné chvíle. Ako študent samotnej Kazekáge som to mal ťažké. Nemohli sme byť často spolu, nemohla so mnou chodiť na misie, kvôli povinnostiam ktoré mala. Ledva sme trénovali. Nechápal som načo to je dobré, už len kvôli tomu som ju nikdy nebral ako svojho senseia, nechápal som to puto. Medzi žiakom a študentom. Bol som nedospelé dieťa, ktoré bralo svet ako jednu hru, ako zábavu ktoré ho nikdy neomrzí. To sa však časom malo zmeniť. Ani nie pol rok nato, ako som bol prijatý ako Genín pod krídla Akasuny no Pilikky, sa niečo udialo. Niečo čo ma roztrhalo a zmenilo. A hrala v tom aj jej rola.
Jedného dňa som sa vrátil z nákupov, bol horúci a sparný deň ako vždy, a tak som šiel nakúpiť nejaké vody a melón na osvieženie. Keď som však dorazil domov a zavolal na mamu, nikto sa neozval. Chcel som ísť za ňou hore do izby, poslednú dobu bola tak moc chorá že som sa o ňu musel ja sám starať, čo mi nikdy nešlo. A samozrejme som si to všetko vybíjal na Pilikke. Ktorá zato nemohla. To som pochopil ale až potom. Len čo som prešiel chodbou do obývačky a chcel ísť po schodoch za matkou hore, zdesil som sa. V obývačke sedel Shinobi, a čakal podľa všetkého na mňa. V hlave sa mi vytvorilo množstvo scénarov, ale namiesto toho aby prišiel ten hrozný, prišiel najhorší. Odviedol ma do nemocnice, kde na lôžku ležala moja matka. Spala. Aspoň sa tak zdalo. Držal ma celý čas za rameno, akoby sa bál že sa niečo stane, ale mne sa len uľavilo. Bál som sa že sa stalo niečo hrozné a ona tam spala. Tak sladko a s úsmevom tam spala, ako som ju už roky nevidel. Spýtal som sa, kedy sa zobudí. Mne však povedali že nikdy. To prišlo ako odpoveď. V tú chvíľu zmizol úsmev. Chvíľu ešte trval, nechcel som totiž uveriť že je koniec, ale nakoniec zmizol. A spolu s ním aj Sabaku no Hideo. V ten deň som umrel. Zvnútra. Len čo skončil totiž pohreb mojej matky, ktorú zabila choroba a starosti, zmizol som z povrchu zemského, zabarikádoval som sa vo svojej izbe a neukazoval sa nikomu. Pár ľudí sa pokúšalo dostať ku mne domov a presvedčiť ma aby som vyšiel vonku, utešiť ma alebo mi pomôcť, ale nikoho som dnu nepustil. Ani Yo dokonca, a to bola moja najlepšia kamarátka. Bol som vo vnútri asi tak týždeň, keď sa niečo udialo. Znova niekto zaklepal na dvere, ale už som toho mal pokrk a tak som ho ignoroval. Po chvíľke sa ale ozval hlas. „Hideo.. si tam?“ Prehovorila Pilikka a ja som sa len zasnene pozrel na dvere. Dlho som bol ticho, nevnímal som, keď som prehovoril.
„Nie..“ Odvetil som potichu ale dostatočne aby ma počula. Asi by sa obrátila a vykašľala na mňa, ale urobila krok, na ktorý jej nikdy nezabudnem, ktorý ma zmenil. Ktorý mi pomohol nájsť tú správnu cestu. Proste tie dvere vyrazila a vošla do vnútra, kde ma našla schúleného v kúte hľadieť len tak do blba. Prišla k oknu, roztiahla závesy a zamračene sa na mňa pozrela.
„Je čas vypadnúť von, čaká nás misia..“
„Daj mi pokoj..“ Prehovoril som hnusne, dokonca som jej tykal. Bolo jasné že som úplne na dne a nechcem ju ani vidieť. Ale pokoj si nedala.
„Po prvé, som tvoj Sensei, budeš mi vykať, to ťa mám ešte učiť slušnému správaniu? A po druhé, čo si myslíš že tým zmôžeš že tu budeš sedieť a ľutovať sa, bol by hrdý otec? Alebo tvoj dedo? Môžeme sa ho spýtať, hneď ho vytiahnem. Aj keď je bábka, isto zaplače nad tebou..“ Boli to tvrdé slová ale vedela kam ma pichnúť. Vtedy som sa už neudržal a prvý krát od pohrebu som pustil slzy. V ten moment sa ale ozval hnev a ja som sa na ňu vykričal. Kričal som hrozné veci, naozaj hrozné, kým som sa neuvedomil a nestíchol som. Ostal som len tak stáť, vykričaný a sledoval ju ako sa na mňa usmieva.
„Tak, vidím že si to zo seba vypustil, už je hádam lepšie, môžeme teda ísť?“ Spýtala sa s pokojom a v ten moment som padol v zúfalosti na kolená pred ňou.
„Prečo.. Prečo ste to urobila.. a prečo mi odpustila.. nejsom dobrým žiakom, ani dobrým študentom.. tak prečo..“ Spýtal som sa a sledoval ako sa mení výraz v jej tvári.
„Nech si aký si. Si môj študent a ja tvoj učiteľ a raz prevezmeš moju cestu Shinobi po mne, tak ako som ju ja prevzala po svojom učiteľovi. Raz ma predbehneš. A teraz, keď už odišli aj tvoji poslední príbuzný, tu musí byť niekto kto sa postará o to nemehlo ako ty..“ Vtedy ma objala a ja som pocítil niečo čo už dlhé roky nie. Pocítil som tiež ako som dospel a ako ma jej slová zmenili. Zaprisahal som sa, že už nikdy neurobím nič zlé a budem robiť všetko preto aby bola na mňa hrdá. Začal som ju rešpektovať, chrániť si to puto čo máme, síce občas mi ušla poznámka či dva, ale vedel som že ju beriem ako moju staršiu sestru, ako môj oporný stĺp, ako niekoho kto mi vždy pomôže keď bude zle. Ako môjho strážneho anjela. A svoje slová som splnil, pretože nie ani mesiac nato, som sa stal Chunínom.
Vtedy prišlo iné obdobie, Pilikka odstúpila z postu Kazekágeho, neviem čo sa stalo, nastúpil Sasori. Môj učiteľ bol preč, ale stále som robil všetko preto aby som postúpil vyššie. A tak sa aj stalo, bojoval som a vybojoval si titul Jounina. Chcel som aby to Pilikka vedela, tak som sa z misie vracial do Suny čo najrýchlejšie som mohol. Vtedy sa to ale stalo. Útok na Sunu. Nechápal som, veľa si z tej bitky nepamätám, len to že som sa takmer vyčerpal na smrť a odpadol som do piesku až od vyčerpania. Keď som vstal, zdesil som sa. Suna v troskách, všetci mŕtvy a po mojich najbližších ani stopy. Ani Yo, ani Daiki a hlavne, ani Pilikka. Dopočul som sa správy že bojovala úplne niekde inde, tak som sa tam vydal. Na mieste nebolo však po jej tele ani stopy. To mi dodalo nádej že žije. Vstal som, pozbieral sa a vyrazil do sveta ju hľadať. Trvalo mesiace, než som narazil na správnu stopu. A tak som sa ocitol v blízkosti Tsukigakure.
Nakoniec sa ukázalo že sa Pilikka naozaj nachádzala v Tsukigakure. No ešte pred tým som si ale musel prejsť tvrdou skúškou či si vlastne Pilikku zaslúžim. Nad Tsukigakure sa zdvihli obrovské piesočné mračná, keď som urputne bojoval so Sadaom, mojím novým nepriateľom, ktorý sa ma snažil zabiť len preto že ja som sa nedal na jeho cestu. Samozrejme že som ho donútil ustúpiť, avšak odniesol som si to práve ja, končiac v Pilikkinom náručí, kedy ma s plačom odnášala do nemocnice v Tsukigakure. Len čo som sa prebral, všetko to na mňa prišlo rýchlo. Zistil som že Pilikka je ďalej Kazekágem, aj keď som ten systém čo tam mali moc nechápal. Ale ako rana prišla správa že trénujem Ichibiho, no než som sa stihol radostne usmiať, zazrel som jej výraz. Sledoval som ako sa Pilčine oči zapĺňajú smútkom, keď mi povedala že Ichibi má nového Jinchuurikiho. Vtedy som ale nevedel čo presnejšie cítiť. Bolesť a smútok za stratou mojej najlepšej kamarátky zakrýval strach o Pilikku, keď som sledoval ako sa zo dňa na deň menila. Uzatvárala sa, smutnela. Ešte nedávno milá a veselá hplka ku ktorej som toľko moc cítil a dlhoval, sa zmenila na tichú kópiu mňa. Všetky tie straty sa na nej podpísali a ja som len v tichosti sledoval ako sa pred mojimi očami rúca. Vtedy som sa rozhodol. Že ju neopustím. Prišla už o toľkých. Ostal som len ja. A práve preto som jedného dňa prišiel do kancelárie a postavil sa pred Pilikku. Samozrejme, zmätená sa ma spýtala čo potrebujem, avšak neodpovedal som, len som jej podal list. Len čo ho nechápavo otvorila, videl som ako sa jej zreničky zúžili. Spýtala sa ma či som si istý, len krátko som prikývol a s kamennou tvárou som ju presvedčil ako vážne to myslím. Prikývla, a ja som sa v ten deň dostal do jej osobnej ochranky. Aj bez Anbu výcviku som mal oveľa lepší výcvik. Volal sa život s Pilikkou. Poznal som ju dosť dobre, vedel som ako sa zachová, ako bojuje, čo má rada a čo nie. Takže som stál vždy za ňou v tichosti a v tieni. Celý čas s ňou. Nespúšťal ju z očí, pretože som cítil len jedno. Bolesť. Keď som videl ako sa uzatvárala, rozhodol som sa pre niečo. Donútim ju usmiať sa a jedného dňa jej snáď pomôžem k tomu aby znova získala chuť žiť. Dovtedy tu budem vždy pre ňu, ako jej najlepší priateľ, ako jej mladší brat, ktorý už není až tak malý. Samozrejme občas som s ňou nebol, pretože som chodil do púšte trénovať Ichibiho Jinchuurikiho, občas som utekal z dediny na pár dní a stalo sa že som sa často vrátil zbitý ako pes, ale zistil som to. Po čase to začalo dávať zmysel a ja som ju našiel. Nevedel som to ale naisto, preto som sa musel presvedčiť že naozaj žije, než by som dával Pilči falošnú nádej. A tak sa začína nové dobrodružstvo.
Schopnosti
Základné E rank techniky
Pasívna schopnosť ovládania piesku (Automatická obrana zdedená po pokrvnej línii od Gaary.
-S rank-
-A rank-
Sabaku Sōtaisō Fūin
Kūsa Bōheki
Sabaku: Hando
-B rank-
Sabaku Taisō
Suna no Tate
Suna Arare
Suna no Yoroi
Sabaku Rō
Sabaku Kyū
Suna no Kaiwan
Gokusa Maisō
-C rank-
Sabaku Sōsō
Suna Shigure
Ryūsa Bakuryū
Sensa Kaibyō
Sabaku Fuyū
Sabakuha
Suna Bunshin
-D rank-
Soshuriken no jutsu
Sunshin no jutsu
Body:
Rýchlosť-4
Taijutsu-3
Sila-3
Čakra-4
Genjutsu -4
Ninjutsu-5
Inteligencia-4
Rýchlosť pečatí-3
Naposledy upravil Sabaku no Hideo dne Mon Mar 07, 2016 2:56 pm, celkově upraveno 1 krát
Sabaku no Hideo- Jounin
- Počet příspěvků : 68
Registrován : 28. 07. 15
Hokori Mai- Kanrisha (Tsukikage) *ADMIN
- Počet příspěvků : 1243
Registrován : 19. 07. 13
Sabaku no Hideo- Jounin
- Počet příspěvků : 68
Registrován : 28. 07. 15
Goku- Nukenin (A-rank) *ADMIN
- Počet příspěvků : 781
Registrován : 14. 07. 13
Similar topicsNaruto Stories: Go on - Revival :: RPG hra :: NS - Revival :: Postavy :: Povolené postavy :: Tsukigakure
Strana 1 z 1
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru