Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

pro **Lizzy** Sat Dec 12, 2015 12:07 am

Hyōzan je opustená pevnosť na území Tetsu no Kuni. Voľakedy bola využívaná istým samurajským rodom, ktorý ju však opustil po strate vplyvu a peňazí na jej udržiavanie. Je veľmi rozsiahla a momentálne nemá oficiálneho vlastníka. V podstate by sa dalo povedať, že čaká na schátranie. Poslednú dobu však rôzny ľudia zaznamenali pohyb v oblasti pevnosti, alebo priamo v nej. Vyzerá to tak, že sa tu usídlila nejaká neznáma skupina shinobi. Aj cez túto skutočnosť je ale značná časť pevnosti neobývaná a prázdna.

pro **Lizzy** Sat Dec 12, 2015 2:09 pm

Vychádzala som z priestorov, ktoré som využívala ako vezenie. Boli tam šiesti shinobi. V podstate sa jednalo o dva trojčlenné tými ktoré pôvodom patrili z Konohagakure no sato no bohužiaľ to bolo to jediné, čo som z nich pre teraz vedela dostať. Boli vycvičený dobre, len mali tú smolu, že ich, ich veliteľ poslal na prešetrenie takej diery, ako je Hyōzan v Tetsu no Kuni. Niečo mi hovorilo že čoskoro budem mať návštevu viac diplomatickejšieho rázu, no kto vie.
Kroky ma zaviedli až na vonkajśiu terasu, ktorá bola naozaj rozsiahla. V podstate by tu mohlo bez problémov trénovať množstvo samurajov, k čomu bola terasa pravdepodobne aj určená. Teraz som tu ale bola sama. Nemala som tak veľa podriadených shinobi, pretoŽe som sa tu skôr zabývavala. Skôr také potrebné minimum ktoré ani nebolo určené k boju. Nebol teda dôvod, stále niekde chodiť s niečím. Navyše som nebola ten typ, ktorý by potrebovala lebo čo i len chcel spoločnosť. Utiahla som si trocha hlbšie plášť, keďže bola vonku pomerne zima. Nie že by práve mne úplne vadila ale, tiež to nebolo nič moc príjemné. Ostala som sa pozerať smerom k pobrežiu, ktoré však nebolo cez toto počasie vidieť.

pro **Hideo Hatake** Sat Dec 12, 2015 2:30 pm

Ubehli dva týždne od momentu čo som porazil Otokáge pri strome nádeje a začal plánovať svoje veci ohľadom návštevy v Kirigakure. Ale až teraz som pochopil že byť Hokáge neznamená len papierovanie. S veľkou mocou vždy prichádza aj obrovská zodpovednosť a práve teraz som mal na rukách moje 2 týmy, ktoré som sem vyslal na prešetrenie. Spočiatku to vyzeralo len na niečo malé, hlásenia že sa cez Hi no Kuni presúvajú nejaké nelegálne karavany, ale po jednom raide, pri ktorom sme objavili že sú to zbrane, som to už nemohol nechať len tak. Stopy nás zaviedli až sem, a tak som tu vyslal 2 týmy, ktoré to mali prešetriť. Doteraz sa nevrátili. Viac som riskovať životy svojich ľudí nemohol, no dúfal som že ešte žijú. Nezdalo sa to, ale toto nebola len obyčajná infiltračná misia. Prioritou bolo zistiť či týmy ešte žijú a v týchto okolnostiach ich zachrániť. Sekundárnou misiou pre mňa bolo zistenie čo sa tu deje. Pár dní to trvalo než som sem dorazil, a tak som sa objavil na zadnej strane pevnosti, na ktorú som hľadel s úžasom. Mňa ale vidieť nebolo, tak isto ako ani môj tím, zložený z dvoch Anbu jednotiek, mojich najlepších infiltračných jednotiek. Všetci sme mali na sebe obyčajné biele maskovacie plášte a k tomu moje snehovo biele vlasy, nemožné aby nás tu našli. Keďže sme boli senzibili na extrémnej úrovni, dokonca ani vystopovanie neprichádzalo v úvahu, teda aspoň som v to dúfal. Ja samotný som na sebe nemal plášť Hokáge, ani klobúk, bol som tu vo svojom Anbu oblečení s vlčou maskou nasadenou na tvári. Nepotreboval som aby o mne tu vedeli. A úprimne, moja maska bola známejšia ako ja samotný. Z väčšej diaľky sme pozorovali budovu, snažiac sa zapísať pre seba jej infaštruktúru aby sme vedeli, ako sa najľahšie dostať dovnútra. Pri tom som kŕčovito zvieral Seitov kunai. Pre prípad núdze.

pro **Lizzy** Sat Dec 12, 2015 2:42 pm

Otočila som sa k vchodu na terasu, cez ktorý vyšiel jeden z mojich podriadených. Bolo to zvláštne mať pod sebou.. niekoho. Po celý čas som bola v podstate sama. Aj počas rozširovania územia a pôsobenia Tsukigakure. V podstate sa len jednalo o oznámenie, že posledná zásielka dorazila načas. Nemusela som ju kontrolovať. Vlastne mi to bolo pomerne jedno. Stále tu ale bolo riziko že už niekto niečo tuší, keďže jedna zásielka zbraní nedorazila a navyše tí šiesti ktorých sme tu väznili... S povzdychom som rozmýšľala ako prípadný problém vyriešiť. Napadlo ma zamaskovanie jednotiek na tie samurajské a zbavenie sa všetkých svedkov.. plus poprenie dovážania zbraní na toto územie. Niečo mi ale hovorilo že to nebude tak jednoduché.

Nebola to budova ako budova. Ako už je na obrázku vidieť, jednalo sa skôr o niečo ako komplex a viac než 80% sa jednoducho nevyužívalo, pretože k tomu nebol momentálne dôvod. Bolo mnoho ciest ako sa dostať dovnútra, mnoho spôsobom a mnoho z nich vyzeralo spoľahlivo. Nech už by sa Hideo mohol pokúsiť o hocičo, nemohol naraziť na žiadne pasce či niečo na podobný štýl. Jednoducho tam žiadne neboli. Žiadne techniky, pasce, senzory. Ako keby sa jednalo o tú najhoršie zabezpečené miesto na svete.

pro **Hideo Hatake** Sun Dec 13, 2015 9:58 pm

Pre Lizzy to bolo síce nové, velenie ľuďom podo mnou, s tým som už mal skúsenosti. Lenže narozdiel od toho čo Lizzy očakávala som tu nemienil prenášať mierové dohody. Prišiel som sem vyslobodiť svoje jednotky a zároveň zistiť čo sa tu dialo. A ktokoľvek sa mi postaví do cesty bude jednoducho odstránený. Možno kruté, ale šlo o životy mojich ľudí. Nebral som ohľady na okolie. Teda, ako životy, čo sa týkalo okolia okolo mňa a mojich Anbu jednotiek, monitorovanie bolo na najvyššej úrovni. Chvíľku to síce zabralo ale po malom momente sme sa dokázali dostať nepozorovane k zadnej časti jedného z komplexov. Bolo to pár budov pred hlavným komplexom, a tak sme začali potajme šplhať. Trvalo to len chvíľku ale len čo sme dosiahli vrcholku, podarilo sa nám omráčiť hladku ktorá tam strážila. Takýmto štýlom sme sa potichu a potajomky dostávali bližšie a bližšie k Lizzy ako si myslela.

pro **Lizzy** Sun Dec 13, 2015 10:17 pm

Schopnosti nepozorovaného prieniku na nepriateľské územie boli rozhodne pozoruhodné. Ich postup bol rýchly, precízny a naozaj sa dostali aj do krížu s nejakými mojimi jednotkami. Nebol to však dlhý proces, keďže si pravdepodobne ani neuvedomili čo ich poslalo do bezvedomia, alebo nebodaj aj na druhý svet. Malo to však len jednu, veľmi malú chybu a Hideo si to mohol všimnúť veľmi rýchlo. Po prvých dvoch skupinách shinobi z Hyōzan ako keby prestali existovať. Dokázal vycítiť ich prítomnosť keďže bol naozaj dobrým senzibilom no.. niečo tu nehralo. V podstate sa pratali z jeho cesty a nikto mu nejaký čas cestu neskrížil. Že by sa o jeho prítomnosti dozvedeli? To ako to vôbec bolo možné aj cez jeho schopnosti maskovať svoju vlastnú prítomnosť, mohol len typovať.

Hideo pri výstupe hradbami vyššie a vyššie mohol zaregistrovať, že sa pred ním roprestierala nejaká technika s veľmi veľkou hustotou chakry. Poznal ju, keďžej u aj sám ovládal. Jednalo sa o Kirigakure no jutsu. Mohol si však pomyslieť že ho vytvoril nejaký amatér. Nie že by hmla bola slabá no, bola doslova tak hustá, že si človek v nej nevidel ani na svoje vlastné prsty na nohách. V tomto by sa predsa len nevedeli orientovať ani kirigakurský šermiari.

pro **Hideo Hatake** Sun Dec 13, 2015 10:39 pm

Zdalo sa že sa nám naozaj darí, kým som si za pomoci svojich schopností neuvedomil, že sa pred nami a okolo nás stráca život. Podľa toho načo sme narazili na začiatku by som očakával, že celý tento komplex je posiaty strážami, ale namiesto toho bol úplne vyprázdnený. Spočiatku som tomu nevenoval pozornosť, ale keď po pár minútach sme nespozorovali nič, začal som tušiť niečo nekalá a to sa ku nám dovalilo v podobe techniky ktorú som tak často krát využíval. Samotný som túto techniku okopíroval ešte v minulosti, ale vyladil som si ju sám a tak spoznať ju mi dávalo zmysel. V ten moment som vedel že sa blíži niečo naozaj zlé. Keď samotné okolie zmizlo, akoby proti nám vyslali zbraň hromadného ničenia. Mal som ten zlý pocit, ten zlý pocit keď viete že sa blíži niečo naozaj zlé. Niečo čo vám ublíži. Preto som rukou dal povel k zastaveniu a sám som sa postavil čelom k hmle, pričom ak by sa zdalo že je tam niečo nebezpečné, dal by som povel jednotkám aby sme vtrhli do budovy, na ktorej sme boli, pretože sme stáli pri okne.

pro **Lizzy** Sun Dec 13, 2015 10:53 pm

Hideo bol opatrný no úprimne sa v hmle nenachádzal žiadny jed či iná látka, ktorá by bola nejakým spôsobom nebezpečná. Bolo to klasické Kirigakure no jutsu, len bola hmla hustejšia, než by si ktokoľvek dovolil. Nakoniec ho hmla pohltila rovnako, ako aj jeho jednotky. Hideo mohol mať problém zaregistrovať osoby no určite to dokázal. Predsa len bola hmla prehustená práve chakrou pre neho neznámej osoby. Sčasti prekryla aj chakru, ktorú cítilz jeho vlastných jednotiek. Vtedy sa to stalo, ucítil niekoho štvrtého. Nebol to on a ani jeho dve jednotky. Táto osoba sa pohybovala rýchlo a mala v pláne útočiť. Najprv sa jednalo o sériu senbonov, ktoré mali sundať jeho dvoch spoločníkov. Tieto senbony nebolo počuť. Hideo mohol pocítiť že senbony istým spôsobom.. cítiť.. chakrou. Neboli ňou napustené no niečo anulovalo zvuk, ktorý by inak vydávali. Senbonov bolo mnoho a mierili na body, ktoré by spôsobili hlboké bezvedomie, nie smrť. Stále by to však znamenalo vyradenie dvoch shinobi z akcie.. a pád z tejto výšky by ani shinobi Anbu úrovne pravdepodobne neprežil.

pro **Hideo Hatake** Sun Dec 13, 2015 11:15 pm

Hmla nás obklopila a v momente ako som pocítil prítomnosť štvrtej osoby, aj mne, samotnému Hokágemu, prešli zimomriavky po chrbte. Cítil som tú jeho túžbu zabíjať, ale len čo vyleteli senbony, nezaregistroval som ich takmer. Len som cítil tú čakru. Zdalo sa že je to neskoro, že už sú moji podriadený úplne vyradený, ale mne stačil len malý úskok dozadu a v obrovskej rýchlosti som poskladal pečate. Boli to stotiny, v tomto som bol braný ako elitu, v mojej rýchlosti, a tak v poslednej možnej sekunde sa predo mnou a mojimi jednotkami vytvorila stena z kameňa. Senbony sa s cinkotom rozbíjali o stenu. Nemohol som vedieť že ich chce poslať len do bezvedomia, bol som úplne rád že ihly som si všimol v poslednej možnej chvíli a zastavil ich. Vtedy ako to utíchlo, ja som len vydal rozkaz a my sme sa prebúrali priamo do budovy na ktorej sme stáli, dovnútra kde nás zalialo svetlo a teplo. Mne sa v ruke objavil kunai, zatiaľ čo jeden z Anbu zložil pečať a zamieril sa smerom k diere v strope, ktorou sme prešli, druhý zatiaľ monitoroval okolie.

pro **Lizzy** Mon Dec 14, 2015 1:21 am

Úprimne ma ich akcia celkom prekvapila. Stačilo len toto k tomu, aby som predošlé dva týmy dokázala poslať do bezvedomia a uväzniť ich. Registrovala som všetko dianie mojim vlastným spôsobom a tak mi neušlo to, ako sa zo steny vysunulo niečo, do čoho sa moje senbony pozabodávali. Keďže to boli len senbony, nezanechali na obrannej technike žiadne pomaly žiadne pośkodenie, žiadne praskliny a podobne. Stála som na stene no k diere, ktorú si vytvorili a vošli dovnútra, som sa zatiaľ nepribližovala. Len som sa na chvíľku sústredila a Hideo mohol pocítiť, ako moja prítomnosť stále viac slabne a slabne. Aj keby mal na mňa výhľad, v podstate by to vyzeralo, ako keby som sa rozpadávala na kvapôčky vody, alebo prachu? Každý si to vie popísať po svojom. Ostalo úplné ticho. Usadil sa posledný prach no ako Hideo tak aj jeho tým mohli vidieť, že hmla v žiadnom prípade neustupuje.

pro **Hideo Hatake** Mon Dec 14, 2015 9:30 pm

Vskutku to bolo zaujímavé, sledovať ako sa náš súper stráca v poryve hmly, ale ja ani celá moja jednotka sa nepohla. Trvalo naozaj dlho, dlho sme čakali, čo asi nebolo príliš príjemné pre Lizzy, keďže vonku nebolo práve najkrašie a nás aspoň zahrievali pochodne okolo nás. Moja ruka sa ale po chvíľke zdvihla a rukou som začal naznačovať naše kroky dopredu. Nevedel som o koho sa jednalo, ale očividne šlo o niekoho oveľa silnejšieho ako som čakal. Niekoho, kto sa mi snáď aj vyrovná a v tento okamih som nebol ochotný riskovať zranenie mojich jednotiek a svoju absolútnu prehru. Nemohol som si dovoliť prehrať, preto som poskladal pečate a diera sa začala uzatvárať. Rovnaká technika akú som použil pri obrane pred jej ihlami, som začal využívať na miestnosť a zatarasovať cestu, zatiaľ čo ja aj celá moja jednotka sa pohla hlbšie, do vnútra. Neprišli sme sem bojovať, ale zachrániť našich spoločníkov, a tak sme sa rozbehli dolu chodbou preč od miesta, kde bola naposledy cítený súper, pre ktorého bolo asi príliš ľahké odstaviť aj kapitánov Anbu jednotiek. Ja som ale nemienil vkráčať do jamy levovej, preto som zatarasil cestu a rozhodol sa stiahnuť do útrob pevnosti, dúfajúc že strasieme súpera a dokážeme sa dostať k niekomu, kto by nám tie informácie v ľahkosti predal.

pro **Lizzy** Mon Dec 14, 2015 9:51 pm

Vyzeralo to divne, ako keby Hidea daná osoba jednoducho ďalej nechcela prenasledovať. Pokračovali hlbšie do miestnosti v domienke, že sa pred hrozbou vzďaľujú no toto nebolo ich domáce prostredie a niekedy veci nejdú presne podľa plánov. Ako kráčali jednou z tmavých chodieb, kde nebolo jediného svetla. Hideo mohol pocítiť malý závan chakry, ktorá nepatrila jemu a ani jeho spoločníkom. Tento krát nebolo kam uhnúť, na výber boli len dve cesty, kupredu, alebo sa vrátiť. Je však veľmi ťažké uniknúť zvuku a hlavne takému, ktorý spočiatku človek nedokáže zaregistrovať. Hideovi Anbu pravdepodobne ani nevedeli, že sa dostali do pôsobenia pre všetkých troch neznámej.. techniky. Až o pár sekúnd na to mohli započuť zvuk. Bol to piskot, tenký.. nepríjemný piskot, ktorý každému zdravému človeku do pár sekúnd začne liezť nenormálne na nervy.

pro **Hideo Hatake** Wed Dec 16, 2015 6:35 pm

Na malý okamih sa zdalo že sme sa prenasledovateľa striasli, avšak odpor v podobe zvuku ma upozornil že tomu tak nebude. Samozrejme, patril som k senzibilom na najvyššej úrovni, takže pre mňa nebol problém zaregistrovať čakru vo vzduchu, ktorá sa ku nám plazila. V ten moment som rukou naznačil obom mojim spoločníkom aby sa zastavili a následne som vydal krátky rozkaz ktorý spočíval v jednoduchom vytratení sa. Doslova, Anbu jednotky zmizli, nie úplne, len sa vytratili preč a nechali ma tam samotného. Teraz som už vedel že súper ktorý ide po nás patrí k vysokej úrovni a podľa všetkého je možné že to tu vedie, alebo je aspoň vodítko k danému človeku. Preto som ostal stáť a aj keď zvuk bol naozaj nepríjemný, zdalo sa že nepatrím k tým "zdravým" ľuďom, takže som mi zvuk na nervy neliezol. Trochu áno, ale dalo sa to zvládnuť, tak trochu som si veril v tom že ma nechce hneď zabiť ale zistiť kto sakra som a prečo som tu.

pro **Lizzy** Wed Dec 16, 2015 7:42 pm

Svojich Anbu poslal späť. Takto som si aspoň dokázala potvrdiť že je práve on ich vodcom. Nech už svojim mužom prikázal čokoľvek, nechala som ich ísť bez toho, aby som sa ich nejakým spôsobom snažila.. znemožňiť v odchode alebo ich nebodaj odstrániť. Zaujímal ma práve on. Netrvalo dlho a k Hideovi som sa pomalým krokom približovala z chodby ktorá sa tiahla ešte ďaleko dopredu smerom, ktorým by inak išiel. Mala som na sebe plášť no cez hlavu som nemala kapucňu a tak mi na tvár bolo pomerne dobre vidieť. Zastavila som sa na nie menej ako dvadsať krokov od Hidea.
"Je zbytočné pýtať sa kto si?" Prehovorila som k nemu odmeraným tónom hlasu, aj keď pískanie stále neprestávalo.

pro **Hideo Hatake** Sat Dec 19, 2015 1:18 pm

Atmosféra ešte viac hustla práve na tomto mieste. Ja som však ostal bez pohybu stáť na mieste, nezdalo sa ani že by som sa bránil ak by zaútočila. Buď som vedel že nemám šancu, alebo stála proti niekomu kto si mohol dovoliť poľaviť v obrane a nebáť sa že sa mu niečo stane. Nech už to bolo akokoľvek, ignoroval som ten zvuk naďalej, aj keď by už normálneho človeka naozaj začal srať, niečo mi dovoľovalo stáť bez pohybu na mieste a úplne to ignorovať. Vtedy som ale pohliadol do tváre súpera.
"Za pokus nič nedáte, ale hodilo by sa predstaviť prv, než začnete zisťovať meno iného.." Prehovoril som po chvíľke. No, dôvod prečo som jej vykal bol jasný, bola to žena, hezká žena a hlavne, mal som vychovanie. Aj keď sme teraz boli súpermi, podľa všetkého, svoje kódexy som lámať nemienil.

pro **Lizzy** Sat Dec 19, 2015 1:44 pm

Vskutku sa jednalo o slušne vychovaného človeka. najprv sa vkradne na územie ktoré mu nepatrí, do domu spanilej slečny a zrazu sa to tu snaží hrať na bontón. Jeho hlas mi však nikoho nepripomínal, typovala som že je z Konohy no tým môj typ skončil. Aj keď tie biele vlasy a maska..
" Bude ti musieť stačiť, že som pani tohto hradu." Bolo zjavné že som moju odpoveď nebrala príliš vážne. Ani s tým pani, ani s tým hradom. No neklamala som ho. Bola som tá, kto to tu mal na starosti, kto to tu znova osídlil a kto odtiaľto ovládal isté.. operácie, dalo by sa povedať.
"A ty... ty si.. hmm." Úprimne mi vypadlo slovom, ktorý sa ľudia ktorý sa násilím dostanú na cudzí pozemok. Snažila som sa udržať takú tú cool tvár a výraz a všetko, no úprimne ma to štvalo. Ako mi práve teraz mohlo vypadnúť jedno blbé slovíčko?

pro **Hideo Hatake** Sat Dec 19, 2015 4:17 pm

Samozrejme že som sem nevstúpil nijako slušne, ale to že ona samotná väznila moje jednotky len naznačovalo že priečka slušnosti sa o dosť posunula. Mne však stačilo to ako sa označila, ako pani tohto hradu, tým pádom hľadanie odpovedí sa teraz zameralo priamo na túto slečnu.
"Hatake Hideo, tokubetsu jounin z Konohagakure.." Zaklamal som, a prečo by aj nie. To že som bol Hokágem nebolo vôbec známe, síce už som ním rok a pol, napriek tomu sa to nikde do sveta nerozkríklo a svet samotný si myslel že v Konohe naďalej zúri občianska vojna bez Hokágeho. Odhalenia som sa báť nemusel, aj keď vlasy a priezvisko jej museli dať najavo koho potomok som bol. Predsa len, ja ešte nie, ale môj dedo, Kakashi Hatake, bol známy v celom svete. A to že som z Konohy by zistila tak isto, ak už to nevedela. Predsa len väznila pár mojich priateľov. Teda aspoň som dúfal že ešte žijú. Ďalej som sa nehýbal, len som tam tak stál a pozoroval ju. Nevedel som čo od nej čakať.
"Prepáčte mi tú drzosť, ale ja a pár mojich kamarátov sme vyšli na výlet a nejako zablúdili do vašeho hradu. Chceli sme si ho preskúmať, ale obrana bola príliš dobrá aby sme to dokázali nepozorovane, takže sa vám ospravedlňujem za prípadné problémy..." Hovoril som kľudne a v mojom hlase bola pravda. Vedela že klamem, vedela že som strašne dobrý herec ktorý si vie zachovať chladnú hlavu. Ale v tomto súboji nešlo o pravdu. Predsa už len v tom bola politika a bez dôkazov nešlo robiť nič.

pro **Lizzy** Sun Dec 20, 2015 12:30 pm

To bola očividná lož. Tak očividná že som o podstate samotného klamstva v duchu začala pochybovať. Tak očividná že.. som jej takmer uverila. Každopádne som sa stále zamračila a zatvárila som sa, ako keby si zo mňa niekto robil dobrý deň. Čo aj viditeľne robil. Každopádne som ale stále nevedela čo je pravdepodobne zač. Yep Hatake Hideo, niečo mi to meno pripomínalo... kto vie čo.
"To nebolo príliš vtipné Hatake-san." Pokarhala som ho. Bol mladší než ja, to človek vedel usúdiť už len z hlasu samotného. Na chvíľku som sa nadýchla a nastala.. pauza.
"Takže.. vravíš.." Začala som pri výdychu a pohľadom som uhla niekam do steny.
"Že tí šiesti vtáčikovia.. ktorý sa sem snažili dostať v asi týždňovom intervaly.. boli čisto náhodou s tebou na výlete.. a podobné .. veci." Uistila som sa. Naozaj to bola skôr rečnícka otázka.
"Ale vieš, momentálne sa nachádzaš vo vojenskej pevnosti patriacej pod Tsukigakure no sato." Žmurkla som na neho. Mohla som pokojne klamať, no mohla to byť aj pravda. Bolo známe že sa Tsuki nachádza vo vojne s rôznymi zemami.. napríklad s Tsuchi no Kuni.. a taktiež mala nedobré vzťahy z Oto no Kuni .. preto medzi týmito dvoma územiami bolo pomerne.. pochopiteľné, nejakú takúto vojenskú základňu založiť.

pro **Hideo Hatake** Sun Dec 20, 2015 7:29 pm

Mal som to šťastie že o mne nevedela. Bol som zato rád, bolo na nej vidieť že pri spomenutí môjho mena, ten jej výraz tváre, naznačil že ma nepozná. Ak by zistila že som Hokáge, podľa všetkého by som sa už odtiaľ nedostal živý.
"Nesnažil som sa vás rozosmiať mylady, to nemám v popise práce." Prehovoril som celkom vážne k nej, keď sa zamračila a naznačila mi že si len vymýšľam. Keď už klamem, tak sa klamstva budem držať dokonca, kým ju nepresvedčím že to klamstvo je tak nahovno, až je naozaj uveriteľné. V tom ale spomenula tých šiestich, kvôli ktorím sme sem prišli a ja som mal našťastie masku, takže nezahliadla môj vystrašený pohľad.
"Netuším o kom hovoríte. Konoha sem nikoho predsa len nevyslala, teda aspoň čo ja viem. Rada prepustila len mňa a mojich dvoch kamarátov na výlet.." Musel som byť opatrný pri zisťovaní či žijú alebo nie. Nemohol som teraz na ňu vyvaliť či žijú alebo nie. Nepovedala že sú z konohy, nemohol som sa to pýtať, nič. Toto bola skôr vytrvalostná hra aj keď ma ten zvuk už začínal trošku štvať.
"O tom nič neviem, som len obyčajný člen Konohy, také informácie o rozpoložení rôznych pevností nemám.." Znova som prehovoril. Nevedel som však žeby to šlo. Neveril som ani jej že by to bola práve pevnosť Tsukigakure. O tomto som mal rôzne informácie ale aj keby to bola pravda, len viac by to vrhlo hrozné svetlo na Tsuki. Predsa len to poškodzovalo Konohu.

pro **Lizzy** Tue Jan 05, 2016 1:26 am

"Hehe.. milý zlatý Hideo-chan. Ja viem že to shinobi .. ako obyčajný Anbu alebo nebodaj Jounin, nemá ako vedieť." Rozhodila som randomne rukami a vzduch sa znova zachvel. Tento krát to mohol Hideo pocítiť až do morku kostí. Dokonca sa na stenách okolo nás objavilo niekoľko praskliniek. Kamienky na zemi začali skákať ako šialené a vzduch sám o sebe vyzeral, ako keby sme sa nachádzali no.. v pomerne horúcom prostredí. Chvel sa.
"Prečo myslíš.." Začala som, po tom ako sa vibrácie znova utíšili. "Že ti to hovorím zlato? Skús hádať. Nie naozaj, ak to uhádneš, porozmýšľam nad tým že to tvoji kamaráti nebudú mať také hrozné." Znova som na neho len žmurkla. Istým spôsobom pôvabne.

pro **Hideo Hatake** Tue Jan 05, 2016 11:40 am

To čo mi práve povedala mi dostatočne stačilo. Bola to hlavne jedna z mojich povinností, dostať odtiaľ všetkých nažive. Nebol som si istý či sú ostatní ešte živí, predsa len už mohli byť dávno po smrti, čo by som sa pri jej úchylke nedivil. Bolo tak ľahké čítať v ľuďoch a pritom v nej som nevidel takmer nič. Bolo naozaj pozoruhodné ju stretnúť, vediac že sa odtiaľ nedostanem.
"Takže žijú.." Bolo to len krátke uvoľnenie, čo pod mojou maskou spozorovať nemohla. Teda mohla, keby to vedela pocítiť, že na krátky okamih samotná moja čakra zaplesala radosťou. Aj napriek pocitu ktorí nastal, som bol vďačný. Jej technika bola silná až mne samotnému sa roztriasli kolená. Na malý okamih som mal pocit že padnem na kolená od náporu techniky, ale ustálo to. Až v túto chvíľu som si uvedomil že stojím proti sile, ktorú možno nemám v prípade boja, poraziť. Strach ma ale neovládol, už toľko krát som stál na hranici života a smrti (Vďaka Hehe -.-").
"Možno ste sa do mňa zamilovala?" Spýtal som sa s úsmevom na tvári a v mojom hlase bolo cítiť vtip. Bola tu napjatá atmosféra, čo ju tak trochu uvoľniť. Patril som k sakra dobrým diplomatom a zdalo sa že nechcem s ňou bojovať, ale taktiež som nebol posra*ý akoby som mal byť, čo nesedelo na obyčajného Tokubetsu Jounina. Ale vedel som o čo ide, práve tým vtipom som len od toho odbočil.
"Sakra.." Vedela to. Vedela že klamem.

pro **Lizzy** Tue Jan 05, 2016 12:14 pm

Mal pasívny postoj, nevyzeralo to tak, že by chcel bojovať. Chcel sa z toho vykecať no zároveň som si myslela, že v to skôr dúfa. Nechcela som ho ale podceňovať. Isté záležitosti mi do hlavy vtĺkli nepodceňovať nikdy, nikoho..
Aj celé tieto slová.. to bolo len také divadlo, od každého z nás. On nevedel moc o mne a ja takmer nič o ňom. Kecaním sme sa len snažili checknuť jeden druhého a predstaviť si, čo za týpka stojí pred nami. Bola pravda že som sa ho pred tým snažila zastrašiť no nefungovalo to tak, ako som dúfala že to fungovať bude. Stále tu stál a aj keď bol otrasený, stále.. si robil srandu.
"Možno áno, možno nie. Ale vieš Hideo-chan, žena ako ja.. je nebezpečná partia." Začala som k nemu znova kráčať. Bol to ladný krok, pri ktorom som jednu nohu prekladala cez druhú a po skúsnutí spodnej pery.. to viac vyzeralo na nejaký začiatok erotického filmu, než na boj.

pro **Hideo Hatake** Tue Jan 05, 2016 12:35 pm

Možno to nepochopila, ale erotický film to bol. Veď čo myslí robili moji ľudia za tými dverami. Držali kameru! Nie vtip. Ale bolo by to lepšie, ako s Reinou, táto bola aspoň hezká. Bolo to oťukávanie, každý chcel niečo zistiť o tom druhom alebo donútiť ho zaútočiť ako prvého. Avšak, ani na jedného to nemalo vplyv, konečne sa zdalo že každý z nich stretol súpera ktorý má naozaj v hlave niečo.
"No asi sa tomu nevyhneme, čo?" Spýtal som sa sladko ale nepohol sa. Neustúpil som ale ani sa nepohol vpred, nechal som ju kráčať ku sebe. Nešlo to nebrať vážne, vystrašila ma. Nevedela to ale vystrašila. Bola predsa len na vyššej úrovni ako ja. To som už vedel dávno, a taky to, že som vždy súpera preceňoval. To mi vždy zachránilo život. Podľa všetkého budem musieť ešte získať pred porážkou informácie.
"Čo takto malá dohoda?" Spýtal som sa. Už vedela že klamem, viac som klamať nepotreboval.

pro **Lizzy** Sun Jan 10, 2016 10:37 pm

"Dohoda?" Týmito slovami sa mu podarilo na malú chvíľu ma zastaviť. Čo mohol mi mohol ponúknuť? A za čo?
"Hmm.. tak povedz Hideo-kun, čo by to malo byť zač? Nie som ľahká žena aj keď, to tak nemusí vyzerať." Žmurkla som na neho. Naozaj som bola oblečená pod tým plášťom stroho. Možno o tom kaŽdý mohol pochybovať no naozaj to malo aj svoj praktický účinok. Predsa len pri Juuinke sa oblečenie dosť trhalo a keďže to bolo také moje eso v rukáve, zbytočne vyhadzovať majland za stále nové nie?
"Aj keď od niekoho ako ty by.. som si možno dala poradiť." Zasmiala som sa sladkým hlasom.

pro **Hideo Hatake** Tue Jan 12, 2016 10:05 pm

No, čo som mal na jej oblečenie povedať, nie že by to nemalo vplyv na mňa samotného, keďže malo, ale v túto chvíľu so si na ňu musel dávať pozor. Už len z jej rozprávania voči mne bolo jasné usúdiť že je to niekto na mojej úrovni, možno aj väčšej. Kto vie, sám som nebol na nízkej ale necítil som sa isto. Vždy som si získaval o súperovi informácie a teraz som ich nemal. To znamenalo len jednu vec.
"Informácia za informáciu, čo ty nato? Odpoviem ti pravdivo a úprimne na hocičo sa spýtaš ale ako vyrovnanie my odpovieš pravdivo aj ty." Spýtal som sa s úsmevom pod maskou, chcel som len jednu informáciu, informáciu ktorá jej môže byť úplne ukradnutá. Keby som sa ju dozvedel, nič by to neovplyvnilo, možno len moju vedomosť o rozpoložení miestností v tejto pevnosti. Ak nesúhlasila, nič som neurobil, len o krok ustúpil. Pripravujúc sa na jej prvý ťah. Ak odpovedala kladne, ustúpil som až po položení otázky.
"Kde sa nachádzajú tí ostatní, ktorých si tu chytila?" Vtedy som svoje oko cez masku uprel priamo na ňu. Nič som zatiaľ nerobil, len som ju sledoval.

pro Sponsored content

Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)

Re: Hyōzan ( Lizzy , Hideo Hatake)