Jazero v Kirigakure (Kiseki x Yoko)

Dnes som bol dohodnutý s Yoko, že si s ňou zatrénujem. Nevidel som ju už pomerne veľmi dlhú dobu, keďže bola mimo kirigakure. Určite sa aj ona vydala svojou cestou, aby mohla zosíliť, keďže sám viem, aká je temperamentná. Napadalo ma, žeby sme mohli vytvoriť bojové duo a skombinovať tak svoje schopnosti. Ak sa zosynchronizujeme a využijeme tak celý náš skrytý potenciál mohli by sme sa stať nebezpečnou dvojicou. Lenže o tomto mojom návrhu som jej ešte nepovedal, takže jej ho budem musieť najprv predniesť a zistiť, aký na to má ona sama názor. Než vôbec príde rozhodol som sa vyletieť až k najvyššiemu stromu na ktorom som sa usadil. Bol tu naozaj veľmi dobrý výhľad a ja sám som miloval výšky. K tomu bola šanca, že ju odhalím skôr ešte než sem vôbec zamieri.

Moje oči boli tentoraz iné, ako normálne. Pozorne som ju sledoval, jej mimiku, pohyby, preto mi neušlo, že som ju tým, čo som povedal potešil, čo mi prišli zvláštne. Pokrčil som obočie. "Takto si ale odradíš potencionálnych partnerov." Jej úsmev mi ale dokazoval, že jej to asi príliš nevadí. Naozaj to bola Yoko, ktorú som poznal a okrem vzhľadu sa asi príliš povahovo nezmenila. "Čo?" Nechápal som jej nespokojný výraz. Neprišlo mi divné nič z toho, čo som urobil. Vypočujem si jej ďalšie slová a nechám ju odstúpiť, keďže už to vyzeralo na menšiu prípravu na boj. "Môj tréning bol zameraný na schopnosti ale asi nerozoznáš, že sú niečím iné." Popravde ja som ovládal to isté, len to bolo silnejšie a dokázal som s tým urobiť viac. Minule som sa ju snažil vzniesť do vzduchu a nešlo to, no teraz by som už viac problém nemal. "Dúfam, že na mňa teda pôjdeš naplno, nech ti na to môžem odpovedať rovnakou mincou." Poviem a na sekundu priviriem oči. Vietor okolo nás sa zdvihne a bol silnejší, než mohla predtým pri mojom podaní pocítiť. Je pravda, že som sa dostal len na úroveň chuunina, no vedel som, že Yoko bola silnejšia už predtým a určite svoj tréning brala vážne. "Tak sa ukáž." Prenesiem a čakám na jej útok.

Dalo by sa povedať, že mi v tomto bola podobná. Nie, žeby som lásku nepotreboval ale je to tak. K tomu, ak by som sa zamiloval je možné, že kvôli tomu zomriem. Nesmiem sa zamilovať a nie to ešte do človeka, keďže ich približná trvanlivosť je ledva 60 rokov, ak ich nikto nezabije a to by mohla byť moja záhuba. To bol aj dôvod, prečo som sa vyhýbal ľuďom a ešte o to viac dievčatám. No, okrem Yoko lebo... Yoko bola proste Yoko. Vedel som, aká je. "No pýtam! Však som len pravdivo zhodnotil tvoj výzor." Povedal som to, ako keby som vôbec mohol klamať. To už sme sa ale dostali k boju a ona po mne vyštartovala pomerne rýchlo. Okolo mňa sa zvlnil prúd chakry, ktorý obalil moje telo, lenže po tom, čo som zistil, akú techniku použila mohla vidieť na mojom pohľade, že som sa na sekundu zaváhal. Predsa len len táto jediná technika katonového pôvodu by ma dokázala vyradiť a spôsobiť mi silné popáleniny. Sústreď sa. Ozvalo sa mi v hlave a ja si predstavil približný smer tých gúľ, podľa toho, ako leteli. Uhol som na pravú stranu na ktorej boli len dve gule, ktoré ma mohli potencionálne zasiahnuť. A práve do ich cesty sa postavil jeden hrubší konár a kameň, ktorý hneď padol na zem. Pri čom Yoko mohla pocítiť, ako jej do členka udrel kameň kolem ktorého práve prebiehala. Každá vec, ktorá sa tu nachádzala bola pod mojou kontrolou práve preto som bežal priamo o proti nej, lebo som vedel, že sa vynájdem. Nemôžem jej dovoliť použiť ďalší oheň. Pomyslím si pri čom tak dva metre pred ňou tasím katanu, ktorou po nej švihnem. Nepotreboval som pečate, čo bola moja výhoda o ktorej určite vedela.