SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU

pro **Kagayaki Rin** Sun Jul 14, 2013 8:08 pm

First topic message reminder :

Dům Rin je laděn do černé a zelené. Díky tradičnímu Kuchiyose a nutnosti vlhka pro hady je pod domem spousta podzemí a i po horních chodbách se stále plazí nějaký ten plaz.I díky tomu jsou to již desetiletí, co se sídlo nikdo nepokusil vykrást. Kdokoli vejde, aniž by byl zván, skončí s uštknutím. Děti se tomuto místu za vesnicí vyhýbají, protože se vypráví, že tam straší a že každý, kdo vejde, zemře. I to, že vyrůstala v domě klanu Kagayaki Rin pomohlo získat autoritu hned po nástupu do funkce. Když se k ní navíc nastěhovala Atsuka, které přezdívají Kumogakure no Akuma, nepřiblížil se už k nikdo ani k zahradě.

Dům má přízemí, patro a dvě úrovně sklepů. Úplně vespod se skladuje ovoce a zelenina, těsně pod domem jsou pak laboratoře. V prvním patře jsou místnosti jako kuchyně, obývák nebo jídelna. Ve druhém patře jsou vcelku komfortní ložnice. V současnosti dům udržují tři venkovani a Rin v něm s Atsukou žije sama. Zbytek klanu pobývá ve vedlejších domech, které obklopují zahradu domu čehosi, čemu by se dalo říkat "hlavní rodina."

pro **Ken Hiashi** Tue Sep 23, 2014 3:16 pm

Wau, v momente, keď jej tiklo očami som sa aj začal báť, že ma zmlátil, ale potom bola hneď pokojná. Bolo to čudné! Takže jej podľa všetkého predávala elektrina informácie. Schopnosť mala obrovský potenciál, hlavne čo sa týkalo informácií, mohla ich získavať takmer neobmedzene aj z druhej strany dediny. "Ehm, popracujem na tom." Uškrnul som sa. Nuž pravda, že som nemal čas, bolo to pred misiou. "Nie som trdlo!" Zarazil som sa, potom som sa postavil za gauč a opieral sa o stenu. "Povedz mi ešte niečo o Rin, aké kvety má rada? Čo neznáša?" Bol som trochu zvedavý, o Rin som vedel predsa len dosť, ale možno som mohol získať ešte niečo naviac.

pro **Nao Okumura** Sun Sep 28, 2014 2:45 pm

Cesta netrvala dlho. Tie sídla neboli až tak veľmi vzdialené od seba, na šťastie. A ešte ako tak som si cestu pamätal. Avšak ostal som príjemne prekvapený keď som zahliadol čo za sídlo vyrástlo z malej miestnosti. Kedysi tu bol len dom, tentoraz tu stálo honosné sídlo ktoré už písalo aj svoju históriu.
"Dúfam že ti nevadí trochu porušovania zákona.." Prehovoril som, keď sme sa objavili pred obrovskou bránou, ktorú som s pokojom na duši otvoril a neoprávnene vstúpil na cudzí pozemok, snažiac sa o to aby ma nikto nedokázal odhaliť. Aj keď moju čakru som skrývať nedokázal, nie to ešte Yuninu, viedol som ju záhradou než som sa konečne dostal k oknu.
"Ak nás načapajú, povieme že do toho vletel vtáčik.." Prehovoril som strušne a pevne, avšak s tým humorným detským podtónom, načo sa ozval zvuk rozbíjajúceho sa skla keď som lakťom vyrazil malé okienko pomocou ktorého som do vnútra strčil ruku a tak si otvoril bočné dvere do domu. Dokázal som len tak z prdele zhodiť veci z Raikágeho stola, bolo úplne jasné že niečo ako etické a morálne zásady na mňa nemajú žiaden vplyv a nemám takmer žiaden problém sa vlúpať do cudzieho domu. Pomaly som prechádzal chodbami, než som narazil na Kena a Akemi. Nahodil som naozaj zvláštny výraz, keď som zamrzol vo vzduchu a otupene sa rozhliadol. Bol som s nimi v obývačke, pričom som hľadel na svojho bývalého partnera a ešte k tomu najlepšieho priateľa.
"Nazdar.." Na malý okamih som nahodil divný úsmev na Kena, načo som sa pohol a prešiel k pohovke ktorú som jednou rukou odsunul. "Nemusíte sa báť, kedysi som si tu niečo ukryl, ak by sa náhodou stalo niečo zlé.." Prehovoril som jasne o situácii keď som otvoril pod gaučom tajne uvolnenú parketu pod ktorou sa schovával podivný sivý vak. V ňom niečo štrngotalo, bolo to moje dedičstvo, mojich 8 katán a celá Anbu súprava od brnenia až po masku a náhradnú, nepoškodenú čelenku Kumogakure. Ten vak som si prehodil cez plece a vzpriamil sa pred nimi, tváriac sa "Ja nič, ja len muzikant..".

pro **Ken Hiashi** Sun Sep 28, 2014 6:32 pm

Najprv bolo počuť zvuk rozbíjajúceho sa skla. Toto bola naozaj čudná chvíľa, skôr ako mi Akemi odpovedala, objavil sa tu niekto, koho by som tu nikdy neočakával. Už dlhú dobu som o ňom nepočul žiadné správy ani sa len neohlásil a teraz? Zničoho nič sa tu objaví. "Nazdar." Odpovedal som mu, čumel som dosť nechápavo, akoby som mal halucinácie alebo hoc čo iné. Nevedel som uveriť, že je späť. "Nao?" Nasledovala otázka, ako by som naozaj nevel uveriť svojim očiam.

pro **Seishin Yuna** Tue Sep 30, 2014 5:23 pm

Vyvalila som naňho oči, keď sme stáli pred domom bývalej Raikage. Na ničom takom sme sa nedohodli, proste tam pekne zaklop a pop...Ani som nestihla dopovedať, keď v tom normálne vybil to okienko a bez problémov si otvoril dvere z vnútra. No, najprv si mohol vyskúšať, či sa nedajú otvoriť normálne, nie hneď všetko demolovať. Nemohla som si ale odpustiť škodoradostný úškrn, ešte pred niekoľkými rokmi bola takáto demolícia mojou dennou rutinou.
Vošla som za ním do domu, bola som zvedavá na to, ako to tu vlastne Rin má zariadené. Keby tu bola, bol by to asi poriadny prúser. Nao by dostal spak ruky kres papuľu a skončil by niekde na druhej strane dediny s hlavou v piesku, a ja...Na to radšej ani nechcem pomyslieť. Až ma takmer hodilo o zem, keď som zazrela Kena a nejakú dievčinu. Ehm. Nič ste nevideli ani nepočuli, hááááái? Nahodila som nevinný úsmev, pričom som čakala Naa, kým si vezme tie svoje veci. Doslova som naňho vyvalila oči, keď som si všimla, čo všetko so sebou doniesol. Wááááu! Môžem? Nečakala som na to, kým mi odpovie, vzala som si jednu z jeho katán. Úžasné. Zamrmlala som, keď som prstami prebehla po jej nesmierne ostrej čepeli. Hotové majstrovské dielo. Trochu som s ňou zašermovala, aby som si ju takto vyskúšala. Určite to patrila k jedným z najlepších katán, aké som kedy videla. Závidím. S úsmevom som mu katanu podala naspäť.

pro **Nao Okumura** Tue Sep 30, 2014 8:13 pm

Len som stál a sledoval všetkých naokolo. Vôbec som nereagoval na Yunine poznámky na moje katany, ani najmenej som nereagoval na Akemi neďaleko stojacu a s ústami až po zem keď ako udivená deva sledovala čo som dokázal predviesť, všetka moja pozornosť patrila Kenovi.
"Nie.. Obama.." Prehovoril som sarkasticky popod nos a usmial sa, podávajúc k nemu päsť na náš známy "Bro-fist". Aj on dobre vedel aký som, že som sarkastická sviňa ktorá nepreukazuje žiadne pocity, ale len na základe toho že som sa dokázal premôcť k tomu aby som mu tú päsť podal vedel, že je to môj priateľ, a že Ken je asi jediná osoba ktorú mám rád na tomto svete. Vlastne, bol posledný a jediný ktorý mi po všetkých tých útrapach ešte ostal, aj keď som vedel že by mohli prísť nový, tých som si nikam k sebe pripustiť nechcel. Preto som si len počkal na jeho tuknutie, po ktorom som od neho odstúpil a pohladil svoj vak. V rukách som teraz držal všetok svoj majetok, okrem tohto som už vlastne nemal nič čo by stálo nejakú cenu. Práve preto som mal na chvíľu taký strhaný pohľad keď si prezerala Yuna moju katanu.
"A to som si myslel že z teba Anbu výcvik detské správanie vytrieskal.." Prehovoril som, žasol som nad ňou. Bola Anbu jednotka, vlastne mala byť taká ako ja, ale ona bola. Nedotknutá a nepoškvrnená. Ani si sama neuvedomovala, ale zaujímala ma. Len vďaka tomu, chcel som vedieť ako bolo možné že si takúto stránku uchovala aj pri tých idiotoch ktorý velia týmto výcvikom. Ak sa nezmenili a nezmiernil sa režim, ktorý sa určite zmiernil. Kedysi som za takéto veci sedel už dávno vo väzení, tu mi zato ešte dávali odmenu.

pro **Ken Hiashi** Tue Sep 30, 2014 8:38 pm

Yuna bola naozaj ako dieťa, keď videla katany. To som si všimol len tak naokraj. Čo ma však naozaj potešilo bolo, že si Nao nechal svoju sarkastickú stránku. Už vtedy som vedel, že je to na 100% on. K tomu "Bro-fist" vo mne vyvolal niekoľko spomienok. Napríklad na chunninské skúšky, kde som sa vzdal udivený jeho odhodlaním, prekročiť všetky limity a vyhrať. Ten boj presvedčil kágov, úplne všetkých o tom, že obaja sa staneme chunninmi. Nao z toho zápasu ostal týždeň v bezvedomí, ja som sa síce nedostal do bezvedomia, ale tiež som ležal v nemocnici. Bol to jeden z tých súbojov, na ktoré nikdy nezabudnete a pri spomienke vám prejde mráz po chrbte. Čo sa mimochodom stalo aj mne. Ťukol som si s ním. "Vypadá to, že sa niekam chystáš?" Opýtal som sa ho, mal som v mysli dosť otázok, to však budeme musieť prebrať niekde v bare...

pro **Nao Okumura** Wed Oct 01, 2014 4:47 am

Od Chunínskych skúšok som bol vlastne len s Kenom. Mali sme množstvo spomienok, veľa dobrých a ešte viac takých na ktoré sa neoplatí spomínať. Kedysi, ešte za detských čias, pričom tie deti v nás ostali doteraz, sme robili vážne strelené kúsky ktoré nás veľa krát dostali do situácii v ktorých som to s nami nevidel veľmi rúžovo. No napriek tomu sme tu všetci stáli v pohode. Stál som priamo proti nemu, sledoval mu tvár, pozeral sa mu priamo do očí a snažil sa nájsť v nich nejakú výčitku. 10 rokov je dlhá doba, 10 rokov od môjho neohláseného zmiznutia z Kumo. Vlastne, som bol mnohými vyhlásený za Nukenina.
"No.. Máme ísť chrániť Raikágeho na nejakú mi.." Na malý okamih som sa pozrel von oknom, podľa čoho som zistil čas a nahodil dosť podivnú grimasu kedy som svoj názor vzal späť. Zdržali sme sa. "Ok, ser nato, nemáme misiu.." Pri tom bolo jasné preč, podľa toho ako strhane som sa zase pozeral von oknom bolo jasné že sme to prešvihli a meškali sme takže sa už určite vrátil. Bolo mi to avšak jedno, teraz som len dôfal že po mne nebude chcieť nič iné. Nejako som zazeral len na Kena, neviem čo sa tu stalo za posledné roky a on mal toho, tak isto ako aj ja veľa o čom rozprávať. A keď som už nesmrdel ako prasa, vyzeral som ako človek a dokonca som mal pri sebe aj svoju výzbroj, nebál som sa povedať že som sa vrátil teoreticky späť. Na očiach však tieň ostal, zlomený a neveriaci systému Shinobi. Zato ako zradila Kumogakure môjho senseia, som sa jej toto nikdy nechystal odpustiť.
"No.. Ale dostal som osobnú ochranku, ktorá bude pri mne najbližší týždeň stále, takže mi isto nedovolí si robiť čo chcem.." Prstom som ukázal na Yunu ktora stála neďaleko nás a sledovaa naše diviadielo, mne však prišlo zvláštne ako dlho sa zdržujem v cudzom dome bez toho aby ma vyhodili. Niečo také sa mi dokonca aj páčilo. Možno sa tu zabývam. Pri ukázaní prstom som nahodil tiež falošne ustaraný výraz nad tým ako mi to "strašne vadí" a nahlas sa zasmial, prehadzujúc si vak na plece. Veci v ňom zaštrngotali. Ale čo bolo na dnešku najhoršie, nemal som peniaze na chľast!

pro **Seishin Yuna** Fri Oct 03, 2014 3:58 pm

Cssss, ti dám detské správanie...Odfrkla som si. Jednoducho som si nepripustila, že sa občas fakt správam ako dieťa. čo by som nemala. Vlastne veľa vecí, ktoré robím, by som robiť nemala vôbec. Ale...Tak trochu som sa od ostatných odlišovala a absolútne mi to neprekážalo.
Sledovala som počíňanie tých dvoch, pričom som sa sama od nich na pár metrov vzdialila a postavila sa do rohu miestnosti. Zjavne sa poznali už pekne dlhú dobu a boli dobrými kamarátmi, možno ich vzťah by sa dal prirovnať k tomu súrodeneckému. Pousmiala som sa viac menej pre seba. Po chvíľke sa mi z pier úsmev vytratil a nahradil ho taký zvláštny, zamyslený pohľad.
Ochranka ako ochranka. Buď si istý, že sa dnes neožereš. Prepáč Ken, ale Nao je pod vplyvom alkoholu...ehm...agresívny a rád demoluje. Pokrčila som letmo ramenami a jemne sa zaškerila.

pro **Ken Hiashi** Fri Oct 03, 2014 4:56 pm

"Takže ti teraz rozkazuje žena?" Zasmial som sa, keďže by ma v živote nenapadlo, že by dokázala nejaká žena Naa skrotiť. I keď táto bola jeho ochranka, ale i tak sa to dalo považovať za niekoho, kto ho obmedzuje...
"Viem veľmi dobré, čo robí pod vplyvom.." Uškrnul som sa, ja som našťastie bol pokojný i keď občas som mal stavy také, že som aj ja niečo zdemoloval. Nao keď bol opitý, tak bol priateľský, pokiaľ sa nestalo niečo zlé.. Chcel by som vedieť dôvod, prečo sa Nao vrátil? Predsa len Kumo moc nemal v láske a keď odišiel, nevidel som dôvod ho tu držať. Nechcel som to tu pred všetkými rozoberať.

pro **Nao Okumura** Fri Oct 03, 2014 5:14 pm

Mienil som sa takmer okamžite brániť, len po tom čo sa ujala slova Yuna a do toho prekvapivo zabil Ken svoju vetu o kontrole. Ale čo ma najviac odpálilo bol fakt, že ignormácia ktorú predal šíremu okoliu bola pravdivá. Ten Nao, ten človek ktorého nikto nedokázal spútať a skrotiť sa teraz krčil pred omnoho mladšou ženskou ktorá očividne ešte stále prežívala pubertu a svoje detské časy.
"Drž hubu.." Prehovoril som na Kena okamžite po jeho dosť hnusnej poznámke. Už len z tejto reakcie a toho že som sa uchýlil k nadávkam a nie k môjmu sarkazmu, bolo nadmieru jasné že práve ona ma dokáža pravdepodobne ovládať a ak sa to naozaj neposerie, tak bude v budúcnosti schopná ma držať na uzde aj keď budem v oveľa horšej nálade. Popravde som mal fakt dobrú náladu, z toho že som konečne uvidel Kena a videl aj na ňom že sa má fajn. Nezdalo sa že som bol človek ktorý by iným ľuďom niečo prial, ale vo vnútri som sa tešil že aspoň Ken sa má dobre, napriek tomu že som nenávidel takmer každého Shinobiho pod slnkom.
"Netáraj.. To bolo len v Konohe, inak sa viem kontrolovať..!" Toto však už bola pravda, napriek tomu že som bol agresívny keď ma niekto naštval, nikdy som nebol hrozný v stave opitosti. Práve naopak, vždy keď som si vypil, dokázal som vyjadriť svoje city, bol som strašne zábavný a bol som dokonca na ľudí milý. Moje poznámky tiež boli sarkastické a menil som sa na Cassanovu pretože som sa pokúšal v týchto stavoch zbaliť takmer každú, agresivita sa u mňa ukázala až po Senseiovej smrti. A to, že aj sám Ken nevedel prečo som tu, som mu videl v očiach. Ja sám.. som nevedel prečo som tu, asi len kvôli pomste.. A nevedel som či sa tu vôbec zdržím, pretože len čo sa mi podarí ju zabiť, podľa všetkého opustím Kumo a svet Shinobi navždy, usadím sa niekde na samotke a ostanem sám. Uprostred ničoho.

pro **Seishin Yuna** Fri Oct 03, 2014 7:09 pm

Zaškerila som sa na Naa, priblížila som sa k nemu a päsťou ho udrela do ramena. No, to mi budeš musieť dokázať. Vyplazila som naňho jazyk, dávala som im snáď najavo, že by sme mohli na niečo zájsť? Možno! Pokiaľ ešte viem, tak ma Ken kedysi dávno pozval na pivo, prečo to tentoraz nevyužiť tentoraz v trojici?
Tí dvaja si zjavne mali čo povedať. Určite sa dlho nevideli, nebola som taká hnusná, aby som im niečo také nedopriala. A pokiaľ teda Nao vravel pravdu, bolo to v poriadku. Ak by sa vymkol spod kontroly, mala som prostriedky na to, aby som ho zastavila, takže. No problémo.

pro **Ken Hiashi** Fri Oct 03, 2014 7:29 pm

Už zo začiatku bolo vidieť, že má naozaj menšie nervy pri tom, keď ho nejaká žena ovláda. Celkom som to chápal, nemal to rád snáď žiaden muž. "Tak teda môžeme ísť niekam a Nao ti to dokáže.." Pousmial som sa. Bolo celkom fajn, že budem môcť s Naom pokecať pri pive, napríklad. Navyše Yunu som už dávno pozýval na pivo, ale tá mala prácu.. Smola no.. Stále tu neprišla Rin, čo bola trochu smola, už tu dávno mala byť... Nuž čakal som, čo bude nasledovať.

pro **Seishin Yuna** Wed Oct 29, 2014 3:19 pm

Tááák, ľudkovia. Zamrmlala som nakoniec a oboch si prehliadla od päty po hlavu. Budem musieť ísť, práca volá a som celkom presvedčená, že Naovi sa dá veriť. Keď teda pôjdete na to pivečko, dúfam Ken, že naňho dohliadneš a ak by sa náhodou vytrhol z reťazí, tak ho skrotíš. Usmiala som sa naňho a otočila sa na päte. Tak teda, dobre sa majte a užite si i za mňa. Uchechtla som sa a vykročila preč z domu. Chcela som s nimi ešte ostať, ale nemohla som. Strávila som až príliš veľa času mimo. Donedávna som sa liečila dlhú dobu doma, kedy môj zdravotný stav sa užívaním môjho Kinjutsu natoľko zhoršil, že sa to inak ani nedalo, inak by som bola pravdepodobne pochovaná pod zemou. Následne som získala len jednoduché misie, po ktorých som dokonca mala voľno. Týždňové. Povzdychla som si. Je čas vrátiť sa do starých koľají - opäť začať poriadne pracovať. A hlavne, začať hliadkovať pri bráne. Kolegovia budú mať nervy, pretože som im pridala prácu navyše. Paráda. (presun)

pro **Ken Hiashi** Thu Nov 13, 2014 5:35 pm

Seishin síce povolila, ísť niekam, ale tak nejak som si na niečo spomenul, nemal som čas sa tu zdržiavať. "Prepáčte, ale na niečo som zabudol." Poznamenal som okrajovo, dlho netrvalo a nahodil som na seba plášť a rozbehol som sa preč, fakt by som rád ostal a porozprával sa s Naom alebo pokračoval v konverzácií ale niečo mi do toho naozaj vošlo a tak som odišiel.

Presun

//Oukey vidím, že to tu stojí a nemá už cenu čakať na ostatných ľudí.

pro **Akemi Kagayaki** Sat Aug 01, 2015 11:21 pm

Došla jsem přímo až sem. Před klanové sídlo. Chvíli jsem se na něj jen tak dívala a nevěděla jsem, jestli moje rozhodnutí je dobré, nebo zase dělám chybu. Můj problém byl, že jsem měla problém někde zůstat delší dobu. Můj cíl ještě nebyl naplněn. Pro Atsuku jsem však hodlala tu ještě pár dnů zůstat. Vstoupila jsem přímo do klanového sídla. Čekala jsem, že na mě spadne jeden z hadů, ale nestalo se, naštěstí. Vyšla jsem jedno patro nahoru a zamířila do svého pokoje. Nebo spíš, bývalého pokoje. Začala jsem prohrabovat šuplíky, až jsem tu fotku konečně našla. Mírně jsem se pousmála a chvíli si jí ještě prohlížela. Pak jsem jí založila do knížky a tu si dala do pláště. Rin...Atsuka je Raikage. Je čas si jít za svým, jako vždy, nebo zůstat? Povzdechla jsem si a protřeba si obličej. Nevěděla jsem co dělat. Ale několik let na cestách a pořád jsem svého cíle nedosáhla. Byla jsem příliš tvrdohlavá na to, abych se ho vzdala, když do něj bylo dáno tolik úsilí. Vzala jsem si pro jistotu ještě jednu katanu a něco málo výbavy, která mi za ty cesty ubila. Teď jsem byla připravená vyrazit, zatím ale ne. Věci jsem si vzala sice s sebou, ale ještě jsem neodcházela, byla jsem rozhodnuta to s Atsukou ještě oslavit.

Přesun

pro Sponsored content

SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU

SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU

Re: SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU

Re: SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU

Re: SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU

Re: SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU

Re: SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU

Re: SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU

Re: SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU

Re: SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU

Re: SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU

Re: SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU

Re: SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU

Re: SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU

Re: SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU

Re: SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU

Re: SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU

Re: SÍDLO KAGAYAKI ICHIZOKU