Sídlo Yuuki Botan

Šťastie~ Našla som dedka ktorý toto menšie sídlo predával a dal mi ho len kvôli tomu že som pôsobila dôveryhodne! Síce som mu zaplatila ale aj tak! Pôsobím dôveryhodne! Skákala som smerom k sídlu a potom som sa zarazila. Nuž, budem ho musieť poopravovať a tak... ale to nevadí! Dnes sa vyspím vo svojom! Tešila som sa, otvorila som neveľkú bránu ktorú som za sebou potom zamkla a vošla som do sídla. Voňalo to v ňom a ja som mala naozaj dokonalú radosť.
Sadla som si na terasu ale medzi tým som si stihla uchmatnúť svietnik a zapálila som na ňom sviečku. Začala som si do notesa kresliť návrhy na záhradu ktorú mienim postaviť za dom, oh, a určite sa mi v budúcnosti bude hodiť aj tréningový priestor! Kreslila som ďalej a tešila som sa z ticha naokolo.

Zobudila som sa pomerne neskoro, slnko už bolo dávno na oblohe a bolo príjemne horúco. Natiahla som si stuhnuté svaly a pomaličky som vstávala z terasy na ktorej som zaspala. Sviečka zhorela úplne no plány prežili! Už len stačí pobehať po obchodoch, dokúpiť nábytok a všetko bude fajn!
Odkráčala som do kúpelne ktorá mi vyrazila dych. Takže spolu z kuchyňou ktorá je plne vybavená tu zostala aj kúpelňa? Waah~~~! Zajásala som v duchu a hneď nato som skočila do sprchy. Až keď som sa zabalila do čistého uteráka mi došlo že nemám žiadne iné oblečenie okrem toho čo mám na sebe.
Kso.
Prezliekla som sa teda do ANBU uniformy, vyvolala som troch Bunshinov, rozdelila som im peniaze a poslala som ich postupne nakupovať veci do môjho nového obydlia. Všetci traja sa vytratili. Ja sama som sa pobrala kúpiť si nejaké nové oblečenie.
Ach, zdá sa že dnes miniem snáď všetky ryou čo mám. Povzdychla som si a odišla som preč.

(Presun)

Znova som sa dostala domou, poukladala som všetky veci na správne miesta a oblečenie som nechala ležať vo svojej budúcej spálni z nádejou že sa o to bunshiny postarajú.
Šla som do tréningových priestorov.


(Presun)

Pomaličky a zo smiechom som dokráčala spolu z mojim spolubývajúcim k sídlu ktoré bolo teraz už viac než schované v tme.
Vitaj v mojom skromnom sídle! Povedala som mu keď som otvorila veľkú drevenú bránu a počkala som kým cez ňu panáčik prejde.
Keď sme sa ocitli v chodbe, vyzula som si čižmy a smerovala som do kuchyne.
Chceš niečo? Kávu, čaj, vodu? Oh... aspirín? Spýtala som sa a ukázala som mu na gauč ktorý bol neďaleko, kuchyňa bola totiž len pár krokov od obývačky.

Keď sa zrazu vzal a vošiel mi do izby tak som si bola istá že moje obočie vyskočilo až po strop. Zasmiala som sa ale a naliala som do pohára studenú vodu, natiahla som sa a vybrala som krabičku aspirínu a odkráčala som teda do svojej izby ktorá bola teraz obývaná Reiom.
Takže vyzerá to tak že dnes sa pekne vyspím na gauči čo? Povedala som ale nie veľmi nahlas, zajtra bude mať brutálnu opicu a tak som mu nechcela robiť zle už teraz. Na nočný stolík som položila pohár z vodou a vedľa neho som dala aspirín. Keďže bolo moje sídlo už dosť staré, bolo robené tak že skoro všetky vonkajšie steny boli akoby veľké papierové dvere. Preto som jedny otvorila, čerstvý vzduch sa bude hodiť. A možno aj skôr zaspí... pomyslela som si. Potom som si povšimla tričko na zemi a vzala som ho do rúk.
Nuž, si prvý chlap ktorý mi skončil v posteli... ale pokiaľ sa pozvraciaš tak mi kupuješ novú posteľ a upraceš si to za sebou! Povedala som zo smiechom, tričko som poskladala a položila na kreslo neďaleko, vzala som si vankúš z postele položila som ho na zem a oprela som sa o stenu. Idem ťa vydierať! Dám ti pokoj pokiaľ mi povieš odkiaľ máš túto jazvu! Ukázala som na jeho peru a dala som si dolu ANBU vestu pod ktorou som mala čierne tričko.

Keďže budeš po celú noc horúci tak mi perina veľmi nebude chýbať, zasmiala som sa a dodala so, nuž ale neručím za seba! Je možné že sa počas noci vyparím alebo rozpustím. Žmurkla som naňho no zasmiala som sa znova.
Potom ako si zo mňa robil srandu tak som prekonávala túžbu hodiť doňho ten vankúš ktorý som pri sebe mala. BAKA TRALALA-san! Povedala som potom a šťuchla som doňho, presadla som si tak aby som bola opretá chrbtom o postel. Keďže verím že mu bude blbo, nechcela som aby sa naťahoval a sledoval ma. Takto mohol pohodlne ležať na boku.
Oh, takže láska? No pokiaľ mala takýto dôvod tak jej nemôžeš veľa vecí zazlievať Tralala-san... niektorý ľudia si rodinu vážia viac než svoje emocionálne zväzky z inými. V dobe keď som bola ešte viac naivná než teraz som verila že pokiaľ budeme zo všetkými za dobre tak sa nič zlého nemôže stať. Zeme budú prosperovať, všetci budú šťastný... až potom mi došlo že v ANBU ROOT to takto nefunguje. Usmiala som sa a čakala som na nejakú reakciu, väčšinu času to bolo znechutenie.
Pracovala som v skupine ktorá sa snažila odstrániť terajšiu Mizukage-sama... a ako si si mohol všimnúť, dnes sa k sebe správame úplne inak. Ako rodina... aj keď ona má už vlastnú rodinu a ja mám len seba.. a to som stihla zomrieť LEN tri krát! Zasmiala som sa a oprela som o posteľ aj hlavu.

Hmm... si ako jašterica! Vyhlásila som potom a zasmiala som sa.
D-drevo v bitke! Nuž, nehovorím že som úžasná ale... po prvý krát čo ma zabili tak sme bojovali proti Bijuu... ale nepoviem ti čo to bolo.. mala som niečo podobné zapečatené v sebe a keďže som s tým bojovala dlho tak ma jeho chakra otrávila, do pľúc sa mi naliala krv a udusila som sa... oživila ma Lady Chiyo-sama... Povedala som smutným hlasom, hladkajúc si dlhé skoro neviditelné jazvy na ruke.
Druhý krát som bojovala proti Reine Kane, predtým než mi stihla skryštalizovať srdce som sa zmenila na vodu a po pár dňoch som sa našla na operačnom stole... super že? A tretí krát... to som sa už chcela zabiť sama, dá sa povedať... všetko v dedine bolo zničené, Lady Mizukage mala niekoho kto sa o ňu mohol starať a ja som sa cítila... osamelá... nuž nepodarilo sa mi to a tak som sa po pár rokoch vrátila do novoopravenej dediny... a som ANBU na voľnej nohe! Dodala som zo smiechom a šťuchla som doňho znova. Hej! Vylievam si tu srdce, nie že zaspíš!

Nuda? JA ŤA-!? Hodila som doňho ten vankúš a smiala som sa na jeho reakcií.
A čo chceš robiť ooo veľký, preveľký Lord Yoton no Rei-sama? Prosím, povedz mi čo si želáš a ja ti to splním z velikým úsmevom na tvári. Nafúkla som sa a hodila som naňho unudený pohľad. To mi ale nebránilo posadiť sa na posteľ a šťuchnúť ho do čela. Zasmiala som sa znova.

Oooo, tak do sprchy by sa lordovy chcelo? Nuž ukážem ti cestu ako sa do toho začarovaného miesta dostať ale nesprchujem ťa! To by som prišla o svoju nevinnosť! Smiala som sa ale nie veľmi nahlas. Antatšalalala klan.. To už som smiechom vybuchla a hodila som sa na voľnú stranu postele, Reia som znova šťuchla a smiala som sa ďalej. 
Tie raňajky... to ti splním, lebo budem hladná tiež... ale nesprchujem ťa a ani neprezliekam!

Ľahla som si na bok a uškrnula som sa. No už si veľký chlapec, už by si to sám zvládnuť teda mohol. Zasmiala som sa.
Vieš, ono... prezradím ti tajomstvo dobre...? Pošepkala som. Všetci muži sa ma boja, určite si myslia že som silnejšia než oni a tak odomňa radšej utečú než by sa so mnou vôbec pozhovárali. V tom bare som mala pocit že utečieš tiež! Hmm, to mi pripomína že ten barman je asi jediný ktorý chlap ktorý neušiel, no a ešte ujko v Ichiraku no Rámen z Konohy.. oh a samozrejme samotný Hokage! Aj keď tu sú aké menšie pocity týkajúce sa Uchihu Itachiho-sama, to sa ale skôr dá zaradiť medzi obdiv. Smiala som sa. Takže, jednoducho a jasne... nie žiadneho priateľa nemám... Šťuchla som ho do čela a uškrnula som sa. Čo ty? Verím tomu že tam u teba doma máš gigantickú kopu fanaticky pobláznených žien!

Pootvorila som oči a zívla som si, ah zas dlhý deň. Ugh, prečo ma tak bolí hlava? Posadila som sa na posteli a keď som si povšimla neidentifikovateľný predmet vedľa seba musela som sa nahnúť aby som presne vedela čo to je.
Z tváre mi zdrhla všetka farba. Oh Jashin-sama, takže včera to bolo všetko skutočné? Oh, oh Jashin-sama.
Pomaličky som sa zdvihla z postele aby to nepočul, viac som otvorila papierové dvere aby do izby vletelo viac čerstvého vzduchu a prešla som na opačnú stranu postele. Z nočného stolíka som vzala odstatú vodu a pobrala som sa do kuchyne. Napustila som čerstvejšiu vodu do toho istého pohára, vrátila som sa do svojej izby a pohár som znova položila na nočný stolík.
Ugh, Jashin-sama čo som spravila že som si toto zaslúžila? Nepovedal náhodou že je samotár? Kso... Premýšľala som a kusla som si do pery, nuž nič sa nedá robiť.
Vzala som si čisté oblečenie zo skrine a pobrala som sa do kúpelne kde som sa rýchlo osprchovala, špinavé oblečenie som hodila do práčky a odkráčala som do kuchyne kde som začala robiť raňajky.

Pri miešaní vajíčok na panvici som si poriadne ani neuvedomila že sa niekto dostal do kuchyne. Potom som sa otočila a pousmiala som sa. Bré ráno aj tebe Tralala-san. Povedala som, ale nie príliš nahlas aby som mu neprivodila ešte väčšiu bolesť hlavy. Stíšila som oheň na sporáku a natiahla som sa pre ďalšiu krabičku aspirínu, vybrala som pohár a naliala som doň vodu. Oboje som mu podala a ešte predtým než som sa vrátila k vajíčkam tak som mu povedala. V chladničke je toho dosť, kľudne sa ponúkni alebo ti môžem dať niečo z toho čo robím teraz. Ukázala som na praženicu ktorá už bola skoro hotová. Oh, kúpelňu si včera našiel takže dúfam že nebudeš mať problém nájsť ju aj dnes. Usmiala som sa.

Ugh, tak to šlo dobre. Pousmiala som sa pre seba a hotové vajíčka som dala do misky neďaleko, vytiahla som vidličku a chlieb a začala som jesť.
Samozrejme, jedla som tak že som sedela na kuchynskej linke. Ah, vážne musím zmeniť svoje nároky na pohodlie, pomyslela som si no jedla som ďalej. A potom sa zrazu v kuchyni objavil Rei a ja som mala pocit že mi zamrzol mozog, no počkať toto všetko budem musieť vyrozprávať Hitomi! Do tváre sa mi nahrnula červeň a dúfala som že si pomyslí že to je z niečoho iného. 
Prázdnu misku som dala do dresu a napila som sa vody aby som sa upokojila. Nuž, a kde inde by som ťa dala? Nemohla som ťa tam nechať, ešte by si prepil všetky svoje úspory. Zasmiala som sa, nemyslela som to vôbec zle. 
A tvoje bláboli neboli nudné, skôr poučné. A to tvoje kekkei genkai je úžasná vec! Je to akoby som mala vedľa seba radiátor ktorý sa sám reguluje. Uškrnula som sa a zoskočila som z kuchynskej linky.
Neospravedlňuj sa, nemáš dôvod. Moje sídlo je tvoje sídlo. Uistila som ho ešte a prehrábla som si rukou vlasy.

Ch-chilli? Č- hej, presne to to bolo... mám rada... ostré jedlá... Povedala som potom a kusla som si do pery. A nie len na regulovanie teploty? Nuž, voláš sa Yoton no Rei a Yoton znamená... láva že? Žeby malo tvoje kekkei genkai niečo spoločné z lávou? Založila som si ruky v bok a sledovala som ho. Kto vie či mi prezradí ešte niečo viac, ale no... veď uvidíme. Mám v pláne ísť trénovať, ak chceš tak môžeš ísť so mnou alebo sa môžeš potuľovať po dedine... ako len chceš. Usmiala som sa.