Sarutobi Sen

~Voľba strany nastáva, cítim že sa chystá vojna ~
MENO

Sarutobi Sen

PREZÝVKA

Opičí kráľ/Ohnivá opica

DEDINA

Konohagakure no sato

PRESVEDČENIE

Nejde to popísať tak ľahko, pretože svoje presvedčenie ešte nemá. Napriek tomu je ľahké to popísať, keďže sa jedná o Shinobiho ktorý takmer opustil bezpečie svojej dediny, z nenávisti voči odboju ktorý nastal. Dá sa popísať ako sladký priemer, keďže jeho presvedčenie nie je ani zlé, ale ani dobré. Človek ktorý väčšinu času strávil potulovaním sa po svete a nezasahovaním do žiadnych udalostí, sa nedá nazvať človekom ktorý by pre „Dobro aj zomrel“. Ani ako Anbu pod vedením Assasina neprejavuje obrovskú náklonnosť k ohnivej vôli, tá je ukrytá, ale nájde sa! Napriek tomu je jedna vec ktorá ho dokáže vybrať si stranu. Jeho sestra.

KLAN/ROD

Sarutobi

HODNOSŤ

Anbu

POHLAVIE

Muž

VEK

16

KRVNÁ SKUPINA

0-

SEN

Sen je niečo nedosiahnuteľné, niečo po čom snívame, o čo sa snažíme, niečo takmer nemožné. Sen má len ciele, nemá nijaký určitý sen. Jeho bezprostredný cieľ ktorý si ani sám neuvedomuje je voľby strany, a to na koho strany s vlastne postaví. Zároveň toho, má ďalší cieľ ktorý si pomaly buduje. Ochrániť Yume, ktorá jediná ho ešte drží na strane Konohy. Bude jej stáť po boku, a brániť ju všetkým čím má, bojovať za ňu, aj pre ňu umrie. Jeho jediný priateľ, jeho najlepší. Sám ale nevie, že takto si buduje pomaly ale isto nový sen. Chrániť všetkých, všetkých z Konohy, ako sa n jeho klan patrí. Všetko závisí na okolí, či sa jeho postupne umierajúca láska k rodnej dedine zmení na nenávisť, alebo naozaj vykvitne v pravú Konožskú ohnivú lásku.

FÓBIE

Každý človek má fóbiu, či už veľkú malú, ale má nech to skrýva ako chce. Aj Sen má fóbie. Nerád otvára oči pod vodou, má strach z pavúkov, nie tých malých, ale tie veľké mu ježia chĺpky na tele. Má z nich zimomriavky, sú také... odporné! Ale najväčšiu fóbiu ktorú má je, že znova niekoho stratí. Stratil svojich rodičov, nikomu nikdy nedovolí zobrať mu ešte niekoho.

KEKKEI GENKAI

Žiadne

SCHOPNOSŤ KEKKEI GENKAI

Nie je

SCHOPNOSTI

Medzi jeho najvýnimočnejšie odvetvie samozrejme patrí ako sa na člena rodu Sarutobi patrí, Ninjutsu, a perfektné ovládanie jeho jednej z troch podstát, Katonu. Katon k nemu patrí, ako k sebe patrí depresia a fľaška kvalitného Burbónu. Už odmalička trénoval práve tento element, veď ako sa hovorí, nehraj sa s ohňom, inak sa spáliš, Sen sa snažil svoj oheň vylepiť na inak z teba ani popol neostane . Jeho manipulácia s ohňom je na Jounína v priemernej B až A úrovni, dokáže popáliť ale aj ochrániť. Čo sa týka ostatku, je to pekný  legendárny priemer, keďže jeho telo zlepšujú Senove reakcie počas boja, takže Taijutsu, jeho primárne zameranie, má na extrémnej úrovni, no prevažne sa špecializuje hlavne na boj s holými päsťami a kopancami, zbrane nie sú práve jeho špecialita. To je jedna z jeho najväčších zbraní, Taijutsu ktoré ledva stíha aj samotný Sharingan. Opičie Taijutsu založené na úplnom humore  snahe zosmiešniť súpera tak divnými chvatmi, že ich nejde ani predvídať. Taktiež opicami naučení ich Wuju style/Opičie Kung~fu, ich kópia módu od žiab, len človek ktorý naplno zvládol opičie kung-fu, ho dokáže zvládnuť. No na Genjutsu sa veľmi nezameriava. Jedna či dve slabšie techniky, na rýchle a krátke pomätenie súpera, ale nič viac. Veď prečo aj, veľa ľudí s touto schopnosťou nie je, no a jeho blízky summon mu dovoľuje prekuknúť Genjutsu ak v nejakom je. Čo sa týka rozšírenejšieho popisu, má Sen perfektne vycibrenú vnímavosť, nie len vďaka telu, pretože aj bez svojho módu dokáže využívať aj ostatné zmysly. Je rýchly, a samozrejme k tomu už ale nepatrí extrémna rýchlosť skladania pečatí, vďaka inteligencii ale dokáže zvládnuť analyzovanie súperových pečatí, pričom podľa koncovej dokáže okamžite určiť element techniky, a dostatočne naň reagovať. Jeho čakra nie je nijako extrémna, ale vďaka jeho trochu vyššej inteligencii dokáže pomerne pekne deliť čakru bez zbytočnej straty. Sila je priemerná, možno aj podpriemerná začo môže aj jeho absencia v telocvični alebo posilňovne. Ak je rýchly, nemá potrebu zvyšovať svoju silu.

ŠTÝL BOJA

Sen nezdedil silné telo ako rod Senju, ale aj jeho výdrž je hodná uznania. Jeho štýl boja je totiž chaotický, a hlavne mätúci. Vždy nechá súpera ublížiť mu, nechá ho nech si pomyslí že Sen je slabý. Sen na začiatku súboja sa len bráni, necháva sa zasahovať, ale nijako spätne neútočí. Pri tom však tajne sleduje situáciu, analyzuje súpera, a po chvíľke boja keď ho extrémne podcenia využije protiútok zmiešaný z taktikou presne vymyslenou na súpera, čím dokonale prekvapí súpera. Medzi to patrí že je vlastne bojovník na strednú až blízku vzdialenosť, niekedy má samovražedné sklony a využíva nebezpečné ohnivé techniky aj keď je blízko súpera, čím niekedy aj sám seba poraní. Takže poradie: Využite faktu že súper nevie čo Sen ovláda, nechanie súpera vyhrávať, analyzovanie situácie, vytvorenie taktiky, protiútok zložený z pomätenia mysle vďaka opiciam, následné využitie ohňa a dorazenie s Taijutsu.

ELEMENTÁRNA PODSTATA

Katon-Doton-Suiton (Využíva len Katon)

ZBRAŇ & VYBAVENIE

ZNV, čakra pilulky, katana- Aj keď sa nezameriava na odvetvie Kenjutsu, má katanu svojho otca ako jediné dedičstvo čo po ňom ostalo stále pri sebe. Zároveň toho, vlastí aj malý prívesok ktorý dostal na narodeniny od svojej sestry. Nevediac že sa dá otvoriť a v ňom je malé prekvapenie, ktoré mu prichystala. Kto vie čo tam nájde, až to zistí, čo skoro istotne nebude, pretože ho stratil. xD  

RODINA & VZŤAHY

Hoshiko Sarutobi
Ohromná žena. Hrozně charistmatická, usměvavá a srdečná. Vždycky měla pro každého pochopení, vždycky všem pomohla, když mohla. Bývalý lékařský ninja a senzibil. Zemřela ve svých 30-ti letech při porodu druhého potomka – Sena.
Hachiro Sarutobi
Hrdý vůdce klanu. Nezdolný a neoblomný. Ztráta manželky ho zarmoutila a donutila uzavřít se do sebe ještě víc. Chlad získal i vůči svým dětem a víc byl raději na misích než doma. Hrdý Sarutobi, který vždycky bránil čest klanu před všemi nepřízněmi osudu. Muže s takovým charismem, který dokázal zaujmout veškeré okolí, s takovou pevnou vůlí, kterou předal i svým potomkům se jen tak nenašel. Zahynul ve svých 45 letech na jedné z misí, ze které se už domů za rodinou nevrátil.
Yume Sarutobi
Staršia Senova sestra, 18 ročná červenovláska ktorej slovo láska až tak veľa nehovorí. Večne bez výrazu sa tváriaca, dosť chladná osoba, láskavosť nie je jej najväčšia stránka, ale to len vďaka mnohým udalostiam ktoré príliš tvrdo zasiahli jej srdce. Vždy tu bola pre Sena a Sen je tu vždy pre ňu kedy jeho ľhostajnosťou k vlastnému životu privádza úsmev na jej tvári vtípkami, ale aj vrásky keď spadne zo strechy a zlomí si nohu. Pre Sena ale znamená celý jeho život, nedáva to veľmi najavo ale má ju zo všetkých osôb najviac rád.

VLASTNOSTI

„Dobrý či zlý? Nenávisť či láska? Pomsta či ochrana? Kto to vie?“ Otázky ktoré si Sen kladie každý deň. Sám nevie aký poriadne je, aký bude. Je v rozpoložení, vo veku kedy sa jeho povaha len formuje, kedy na ňu vplývajú hlavne situácie okolo. Tiež zato môže citové rozpoloženie po strate rodičov a všetkého na čom mu záležalo, ale tiež to, že má stále Yume. Tá mu ukazuje že na tomto svete ešte dobro je, že stojí oň stále bojovať. Je jeho svetlo v tme, do ktorej sa nedbanlivo dostáva. Vždy si hovorí že už nemá nikoho, ale nakoniec sa myšlienky vždy prenesú na ňu, vďaka čomu vie že jeho život ešte zmysel má. Má zmysel v pomáhaní s jej snom. Pri nej je naozaj šťastný, v tom momente je naozaj milý a hodný chalan, so zmyslom pre humor, ochotný pomáhať aj osobám ktoré nepozná, nežiadajúc si žiadnu odmenu naspäť. Vďaka jeho úsmevu a očiam, ktoré pri nej plápolajú veselím ohníkom, si vyslúžil už mnoho milých pohľadov od ľudí ktorým pri svojich cestách pomohol. V tej chvíli ako ho Yume rozosmeje, verí v dobré zajtrajšky, v úsvit, ktorý prinesie novú nádej, rozoženie pochmúrne tmavé mraky nenávisti a smútku a prinesú mu do života lásku, o ktorú ako čas pomaly plynie, prichádza. Usmieva sa, smeje sa, užíva si každú chvíľu akoby bola posledná v jeho živote, nenecháva nič na poslednú chvíľu a vedie sa mottom: „Čo bolo včera, stalo sa. Čo bude zajtra, to je nám neznáme. Ale to čo je dnes, to je dar, tak si toho daru náležite váž“. Keďže taký je ale len v jej spoločnosti, normálne je považovaný za arogantného a flegmatického/ľahostajného chalana, ktorý vidí len seba a svoje ciele, neváži si toho čo má, a vždy hľadá ako čo najskôr utiecť od problému, ak sa do nejakého dostane. Každý ho vidí ako arogantného opičiaka, ktorý si určite jedného dňa zbalí saky~paky, zradí všetko čo mu milé je, a pridá sa predsa len na zlú stranu. Počas boja neprejavuje veľké city, voči súperom má zľutovania ale nie je nijako veľké. Ničím sa len tak ľahko nenechá rozhodiť, to je asi tým že si do svojho srdca nikoho tak ľahko nepúšťa. Nechce už nikoho stratiť, a to dosiahne tak, že nikoho mať nebude. Vie že pri svojom cieli, pri svojej úlohe Anbu, možno umrie, preto netvorí silné putá, preto uzatvára svoje srdce a nenecháva do neho nikoho preniknúť. Láska či priateľstvo, len by trpeli. Jediný ale kto prenikol bola Yume. Ona jediná. On však taký nie je, niekde naozaj hlboko v jeho srdci, je aj v ňom kúsok dobra, niečoho naozaj milého a dobrého. Hlboko skryté pred svetom, čaká až ho niekto vyslobodí. Problémom je že je to opancierované jeho smútkom a nenávisťou, je už na okolí ktorú stranu mince si pri voľbe zvolí.

VZHĽAD

Keby nemal na bunde vyšitý znak Sarutobi, nikto by ho k nim tak ľahko nepriradil. Takýto je stručný opis Sena, ktorý sa svojej sestre takmer vôbec nepodobá. Na rozdiel od jeho rodičov, ktorý boli presne ako ich rodičia. Sen je úplne iný, a nikto vôbec netuší po kom to mohol zdediť. Jeho vlasy pripomínajú trochu čiernu farbu, ale sú len tmavo hnedé. Vonkoncom vyzerá ako normálny a zdravý chlapec, so šticou hnedých, dlhších, špicatých a neposedných vlasov, ktoré mu niekedy zakrývajú aj časť tváre, a česať ich je strata času, peknou, vyváženou tvárou, na ktorej je buď nasadený úsmev, alebo neutrálny výraz, ale to je obvykle len keď spí, ale nie všetko je také aké sa zdá. Ďalej jeho tvár zdobia smaragdovo zelené oči, čo je tiež zvláštne na tom že je Sarutobi, takáto farba očí sa nededí nikde, tá farba symbolizuje skôr pokoj a pohodu, nie nenávisť a zlobu, ktorá z neho ťahá. Je priemernej, nie veľmi vyšportovanej a dosť chudej postavy, oblečený do tmavých farieb, s so znkom jeho váženého klanu Srutobi na chrbte. Svojím správaním ale aj obliekaním je považovaný za vyhnanca klanu, ale jeho úspechy na akadémii mu predsa len vydobyli meno v očiach ostatných.

KONÍČKY

Sen sa rád túla. Nemá pevne ucelené koníčky, nemá niečo čo robí rád a často, jediné čo ho práve ženie dopredu je honba za ničím. Chce zosilniť aby dokázal ochránil všetko na čom mu záleží.  Avšak väčšinu voľného ale aj nevoľného času trávi mimo Konohu, dediny ktorá mu priniesla život. Správa sa aj ako strelený opičiak čomu sa niet diviť pri jeho klane, tak isto z jeho summonom, opičkou. Rôzne hlúposti ktoré vyvádzajú aj napriek tomu že podľa veku by sa mali chovať normálnejšie. Hrajú rôzne divné hry, trénujú, proste sa nikdy nenudia.  Keďže obaja majú radi cestovanie, radi poznávajú nepoznané, tak niekedy opustia dedinu a chodia po okolí, spoznávajú rôzne veci, robia prieskum okolia, plánujú spoločné cesty do neznámych končín a krajov, ktoré ešte nikto neobjavil. Bláznivá dvojka na cestách, napriek tomu ho to stále ťahá do Konohy, aby navštívil svoju milovanú sestru. A dokončil svoju prácu Anbu.

OBĽÚBENÉ & NEOBĽÚBENÉ

Nie je veľa vecí ktoré by mal Sen rád, Ale tiež nie je veľa vecí ktoré by rád nemal. Dá sa povedať že veci v jeho okolí proste toleruje, do určitej miery. Vypísať  veci ktoré toleruje do hraníc by bola strata drahocenného času, skrátim to. Má rád sestru to je jasné, ako priateľku, tú najlepšiu. Vie že k nej nesmie cítiť ale strašne veľa, ako pri súrodencoch, jedného dňa bude musieť umrieť a ublížiť jej nechce. Napriek tomu to porušil.. Rád trénuje, a rád robí hlúposti, ako bolo spomínané. Neznáša však viac vecí. Svoje fóbie, spoločnosť, nemá rád otravných ľudí, koho má rád je jeho rod. Opičí klan akceptuje, ale žiadne bratríčkovanie. Čo sa týka ostatku, nie sú pre neho až tak dôležitý, ale kto vie možno sa niekto nájde. Nerád poslúcha rozkazy, všetko totiž rád robí podľa seba, mladý rebelant to je. Preto opúšťa dedinu a túla sa. Nemá rád ostré jedlo, ale ani príliš sladké. A čo má najmenej rád je nemocnica kde vďaka svojej povahe veľmi často chodí. Obvykle ho k tomu donúti osoba s ktorou stihol nadviazať ký taký vzťah, hlavne ho tam núti chodiť sestra, keď ho dolámaného objaví na schodoch, sám od seba by tam nikdy nešiel.  Veľmi nerád sa stará o svoj zdravotný stav, pre neho nemá jeho zdravie až tak veľkú cenu, preto veľmi rád riskuje. Jop, miluje adrenalín!

ŽIVOTOPIS

Kapitola I
Naopak, úplný Ying a Yang, úplný rozdiel. Rok opice, vonku sa znášal chlad a zimný povlak nočnej hmly mrazil pri dotyku z pokožkou. Na nočnej oblohe však nebolo ani jediného mraku, opačne sa týkalo zeme, kde sa nachádzali obrovské chuchvalce hmly. A práve tento tichý a dosť hnusný deň prerušil krátky výkrik, po čom ho nahradil hrdelný smiech mnoho postáv, vychádzajúcich z neďalekej bielej budovy. V tento deň na svet prišiel ako jej opozitum, Sen. Sen, znamenajúci v roku opice pútnik. Sen zo snu jeho sestry, Yume. V tento deň Hoshiko Sarutobi posledný krát vydýchla a jej oči stmavli. Nepamätám si ten deň, deň kedy som svojim narodením vzal život matke. Nechcem si na ten deň pamätať, deň ktorý priniesol zlo...

...Narodil som sa do váženého klanu Sarutobi, bohatý svojou minulosťou, prítomnosťou a určite aj.. Blá, blá, blá. Dosť týchto otrepaných rečí o opičom klane, ktorý svojou minulosťou držal Konohu keď slávny rod Senju takmer vymrel. Klan ktorý odo mňa očakával nástup na trón patriotizmu, nástup do služieb Hokágeho a následne vyplnenie snu Hiruzen, v podobe.. Posadenia sa na stoličku v kancelárii v obleku Kágov.. Pomýlili sa?...

...Roky pomaly ubiehali a mnohý sa mohli len diviť ako sa vyvíjala moja osobnosť. Mnohým sa zdalo že som strašne strelené a dosť blbé dieťa bez štipky talentu a inteligencie, ale to som vzápätí vyvrátil svojimi výkonmi. Moje výkony sa ale odzrkadľovali v mojom idole. Okrem svojho otca som mal ešte jednu osobu ku ktorej som vzhliadal. Mal som svoju milovanú staršiu sestru.

Kapitola II
Kto som? Znela mi otázka v hlave a doteraz som na ňu našiel len nie príliš krásnu odpoveď. Ale to nie je tematikou tejto kapitoly, tu sa vedú záznamy o mojom živote až po časy kedy som sa stal Genínom. No ako sa dá popísať môj život, asi tak, priveľmi kladenými nárokmi na moju osobu, ako to nástupcu na vodcu nášho klanu. Vzápätí nato to boli až príliš kruté nároky, keďže týmto spôsobom kedy ako malý ma takmer otec až mučil, sa chcel pomstiť. Pomstiť mne. Krivdu som znášal ale s úsmevom, to že som si zabil svojím narodením matku, to že umrela jeho žena kvôli mne. Pocit viny nado mnou visel ako rozsudok smrti. Ja som to bral ale s úsmevom, vždy som s usmieval, a to ho rozzúrilo asi ešte viac, preto tréningy naberali ba obrátkach. No bol zúfalý, nevedel ako sa mi poriadne pomstiť, nevidel už lásku. Nevidel už putá medzi ľuďmi. Nevidel, ako som z obdivom a nadšením hľadel n svoju sestru, ktorú som napodoboval. Jedol som rukami, videl ako si vzala príbor a nešikovne som ju začal napodobovať. Keď som padal a ešte nevedel chodiť, stačil len pohľad na ňu, prejavenie mojej inteligencii, a naučil som sa vďaka tomu chodiť. Bola tu vždy pre mňa, neuvedomoval som si to, správal s k nej niekedy aj dosť hnusne, a nevidel, ako moc pre ňu znamenám. A tak sa tajne tvorilo jedno z najmocnejších pút aké by som mohol dostať. Tvoril som si najlepšie priateľstvo s mojou sestrou...

...Otec bol preč, nikoho som nevidel keď som sedel pri tmavom jazere pod nočnou oblohou. Jeden plochý kameň za druhým narážali na hladinu a čerili pokojnú vodu. Žabky ktoré som hádzal po chvíli ustáli keď som sa po čase zdvihol a so smutným úsmevom som sa zahľadel na nebo posiate obrovským množstvom svetielok. Hviezd. Prvý krát. Vždy s usmievaj. Vždy! Plač až v samote, tak som sa učil. A ja som plakal. Otec, neviem čo som mu urobil. Bol na mňa krutý a zlý, robil som mu niečo zlé? Snažil som sa zo všetkých síl aby bol hrdý. Vždy sa smial aby som neukázal bolesť a slabosť.  Moja matka, prečo nežije? Kto to urobil? Kto ju zabil a prečo mi to nechce nikto povedať? Rád by som ju v živote mal. No netreba mi ju až tak. Mám niekoho kto mi ju nahrádza. Moju sestru, ale tá odchádzala...

... Akadémia, tú som zvládol len z jej pomoci. Keby nebolo ségry, asi by som sa jej vzdal. Nemal som talent na to aby som dával pozor, po väčšine času som strávil na lavici v spánku alebo útekom a následným flákaním sa mimo triedy. Nadmieru som bol ale takzvaný génius, len vďaka opičiemu napodobovaniu ségry, tým pádom som akadémiu prešiel ako keby som skopíroval Sharinganom jej úspechy...

...Na akadémii som bol jej opak, pre každého kto nás poznal. Bol som strašne otvorený a extrémne ľahostajný človek, ktorý si priateľa dokázal nájsť do dvoch minút a tak som si ich vytvoril ohromné množstvo. Strašne som sa rád bavil a robil hlúposti, v tom sme si boli podobný. Prišla posledná skúška a ja som tak isto ako sestra dostal pásku.

Kapitola III

Práve v tomto čase kedy som sa šiel pochváliť za otcom na akej novej vlastne úrovni som. Prišlo sklamanie, nezaujímal sa ani o sestrino, ktorú som začal vídavať menej a menej, povýšenie, prečo by sa mal o moje. Prišli prvé slzy pred ľuďmi, prvý plač pred celou rodinou a klanom, nadávka smerujúca na otca a útek. 5 dní som sa neukázal doma, v tichosti som bol ukrytý pred zrakom Konohy v neďalekej dedinke na hraniciach ohnivej zeme. A práve v tento moment sa ukázala moja pravá pútnická povaha. Od momentu kedy som prvý krát utiekol z domu, začal som utekať ešte častejšie. Flákal som aj svoje povinnosti Genína, preto som vôbec nevedel pochopiť, prečo ma z neznámych dôvodov prihlásili na Chunínske skúšky. Tipoval som to na ich nádej zbaviť sa ma z týmu. Nezazlieval som im to, ba naopak, boli to ešte väčšie šance opúšťať hranice zeme. Prvý a druhý úkol som prešiel len vďaka tomu, čo mi rozprávala sestra, dodnes jej mám za veľa ďakovať. Tretia však skončila fiaskom. Podceňoval som príliš súpera, moja arogantnosť nemala hraníc. Moje ochablé telo takmer bez kvapky čakry z rachotom tvrdo dopadlo na zem, počúval som výkrik kto je víťazom. Zatvoril som oči, vedel som. Neprešiel som. Cítil som. Môj dych sa spomalil a srdce sa dostávalo do pokojnej formy. Tlak na hrudi a ramenách. Niečo alebo niekto ma zdvíhal. Moja sestra. Pomaly som otváral oči a hľadel na ňu. Hanba? Áno, napriek tomu úsmev. Jej úsmev mi dal sily. Dav utíchol. Posledná pečať. Posledná čakra. Zmiešanie čakry a krvi, Summoning! Veľká opica, veľká tyč, rachot a výhra. Pohľad k nebu a úsmev. Bol som Chunín. Moja sestra v hľadisku tlieskala. Nechápal som kto ma to podvihol, ale jedno som pochopil. Keby jej nebolo, nebol by som tím, kým som sa stal...

...Po Chunínskych skúškach nenastalo obdobie flákania. Sledoval som sestru, ohybnosť jej mečov bola úchvatná. Bojovať s ňou bolo príliš nebezpečné. Ja som ale začal chápať inému umeniu. Takeru moja opica, moja zvláštna Sarutobi ochranka s maskou a ohnivými vlasmi. Učila ma novému umeniu. Boj v opičom štýle. Základy Wuju style. Dementný názov, krásne umenie. Čas pokračoval a jeho prúdom som sa nechal unášať. Nebolo to ale pokojný prúd, doslova vír. Otcove tréningy ustáli, už sa doma neukazoval a ja som sa skryl za pláštik úsmevu. Začal ma učiť Takeru. Bol prísny, ale láskavý, no nie na mňa. Bol moja brzda, vždy keď som sa vymykal predpisom, stačila jedna rana do hlavy a ja som sa upokojil. Umenie boja opíc mi ale šlo, bolo tak chaotické ako moja osobnosť sama. Začal som ale premýšľať o vylepšení. Môj katon mi dával možnosť páliť a moje pohyby zmlátiť súpera. Hachimon, dosiahol som 4rtej brány ale viac som nezvládol. Moje telo, nechcelo prijať nápor. Takeru mi to zakázal, a keď som chcel uvolniť piatu práskol ma ségre. Už nikdy, ale nikdy viac som ju nechcel nahnevať. Bolí to. Nebol som ale na ňu urazený, dobre som vedel prečo to robila. Snažila sa skrývať, ja som ale slepý nebol. Chránil ma. Tak ako vždy...

...Ochranu som musel ale presunúť. Musel som chrániť ja. Zlá udalosť a bolesť. Nechcel som pamätať, musel som ale pomáhať. Správa a v nej úmrtný list. Bol som malý, 14 rokov a nevidel som ešte smrť. Úsmev n tvári a pribehnutie k plačúcej sestre. List som zovrel v pästi a sestru som objal. Bez účinku. Zdesený výraz, niečo sa stalo. List som presunul pred seba. Chvíľka čítania a padnutie. Bez výrazu kľačiaci na kolenách. Otec na misii zomrel. V tom okamihu mi prasklo srdce. Druhá osoba stratená. Kvôli mne? Otec ma vinil za matku, bude sestra za otca? Nechcem. Mám ju rád, nechcem prísť o ňu. Pohľad hore, znova prekvapený výraz. Sestra sa smeje a objíma ma. Je silná a nechcem aby som bol smutný. Uvedomenie, Takeru ma drží za plece a ja dobre viem o robiť. Hlasný smiech a široký úsmev. Pretvárka ale aj tak. Šťastie, výraz na tvári, porozumenie, pohľad v očiach. Hlboké objatie a odtiahnutie. Sledoval som tie chladné oči, ako sa uzatvárajú a usmial sa. Ešte sme spolu a nás dvoch nikto nerozdelí. Chránila si ma, teraz budem ja. Zatvorené srdce a celý môj život skrytý za masku. Vedel som čo sa stane. Dlhý tréning  myšlienka na sestru. Neprídem o ňu, nasadím si masku.

Kapitola IV

Dnes mám 16 rokov keď som sa rozhodol spísať moje životné postoje. Nie sú príliš krásne, v tak mladom veku som si siahol na post Anbu, a svoju tvár som pred svetom ukryl. Napriek tréningu na mňa Itachiho metódy nemali účinku a ja som ostal svojský. Zavreli by ma keby som vyzradil o také v Anbu robíme, nemôžem to povedať ani svojej sestre, zhnusil by som sa jej. Preto trávim väčšinu času s ňou, usmievam sa a robím blbosti. Dávam jej dôvody starať sa o mňa, oproti tomu som tu stále pre ňu aby nemusela byť stále silná. Aby som bol aj ja silný a vyprevadil ju z tmy do ktorej náhodou upadla. Žijem aby som jej dal radosť a smiech, následne toho žijem aby som štval Hokágeho. To mi robí radosť keď naštvem ľudí, jedna z mála schopností čo mám je buď skvelý útek alebo také krásne ospravedlnenie že ľudia zabudnú že som ich naštval. Môj denník ale nesmie prísť do cudzích ľudí, mienim tu konečne zapísať moje pôsobenie v Anbu a následne odísť z dediny. Nie ako Nukennin, ale ako potulný, chcem preskúmať svet, to je môj sen! A nájsť spôsob ako sestru uchrániť od vojny, ktorej stranu si už konečne musím zvoliť. Taký som a taký ostanem, kto som? Som bábka v rukách Konohy, ale tentoraz, už nie som Itachiho. Moje schopnosti začali patriť tajne Assasinovi, strany ktorú si pomaly vyberám. Ochranka? Možno, skôr nie. Skôr som ten ktorý robí za neho špinavú prácu. A za svoju prácu som rád.

TECHNIKY & BODY
Wuju-Style (S rank)

Hachimon 4 Brána (A rank)

Katon: Gōryūka no Jutsu (B rank)
Kage Bunshin (B rank)

Katon: Hōsenka no Jutsu (C rank)
Kuchyiose no jutsu (C rank)

Shunshin no jutsu (D rank)
Dainamikku Entorī (D rank)
Konoha Senpū (D rank)
-----------------------------------------------------------
Ninjutsu – 3
Taijutsu – 5
Genjutsu – 3
Inteligence - 4
Síla - 4
Rychlost - 5
Chakra - 4
Ruční pečetě – 2