Zábavní zóna

Rokuro mal v niečom pravdu, a vlastne jeho plán bol očividne oveľa viac efektívnejší akoby očakával. Už len z dôvodu že nešiel vybíjať informácie z verných občanov tejto dediny, ktorá práve po zásahu ktorý prežila po Hanzovej smrti sa ešte viac zocelila, šiel na miesto kde o vernosť a česť bol najmenší záujem. Jedno však nedomyslel a to práve dážď ktorý stekal po jeho premočenom tele, dážď ktorý patril medzi jedné z ultimátnych obrán samotnej Amegakure no sato. To však v túto chvíľu nehralo rolu, keďže väčšina jednotiek začala robiť opatrenia už kvôli niečomu inému.

"Ale, ale, ale.. Čo to tu máme? Cudzinec sa rozhodol prísť až sem, tak čo ťa tu také privzádza mládenče?" Spýtala sa svojim podivne mazaným hlasom, pri ktorom vám bolo jasné o akú osobnosť sa jedná a práve vďaka tomu bola najlepšou informátorkou v okolí. Predsa len, keďže pracovala pre toho kto zaplatil viac, a Ame sa topila v túto chvíľu v kríze, nebola laťka nastavená až tak vysoko aby ju nedokázal preliezť.

Rokuro mal to šťastie že práve narazil na ženu, ktorej mohol naozaj veriť. V tejto chvíli sa jednalo o túú najviac podplatiteľnú osobu v Ame, takže Rokuro mal tak povediac za dobrú sumu naozaj dobrú šancu získať tieto informácie. Tu sa dáma postavila a prezrela si čo hodil na pult, pričom si nasadila späť okuliare, ktoré ale boli zvláštne tým, že nemali sklíčka. Podivné a možno to malo nejaký zmysel, napriek tomu, však ukázala po sčítaní na dverre ktoré viedli akoby do pivnice. Pomaly sa tam vydala sama dúfajúc že ho bude nasledovať, a len čo vstúpili do obrovskej oválnej miestnosti obalenej kamennými stenami, zasvietili sa pochodne po každej zo strán, čím mu odhalili čo sa tam nachádza. Podivné katakomby vedúce priamo do kanalizácie samotnej Ame. Tu sa žena predstavila.

Žena ktorá doteraz prejavovala ako taký malý záujem, sa zmenila na podivný výraz ktorý vôbec neprezrádzal nič pekné. A to už z dôvodu že jej došlo o čo ju cudzinec žiada a čo vlastne chce urobiť. Nebola hlúpa a keďže požadoval takúto požiadavku, znova sa bála že sa stane to isté čo pri Hanzovi. Hanzo bol pre dedinu hrdina a nový Amekáge bol pre nich jedinou spásou aby sa znova nedostali do tých rovnakých sračiek ako doteraz, a práve z toho dôvodu od Rokura o krok ustúpila a jasne dala najavo nevôľu spolupracovať s ním.

Medzitým sa Shiranui Heiwa dostala do dosť podivnej oblasti, kde však bolo plno milých ľudí. Mala to šťastie že narazila na skupinku naozaj milých pánov ktorý jej s radosťou poukázali na miesto, kde sa predávali práve hudobné nástroje po ktorých tak túžila. Avšak na otázku kde by si požičiala ľudí len smutne zvesili hlavou a s nevôľou jej vysvetlili ako to tu beží teraz. Po zvrate ktorý nastla sa dedina uzavrela a tak nemohla očakávať že v tomto smútku sa niekto rozhodne pomáhať jej to tu oživiť. Avšak sama vzbudila záujem opodial stojaceho mladého muža ktorý na ňu spočinul pohľadom a nespúšťal ju z očí.

Žena bola naozaj múdra to áno. Možno preto ho aj zaviedla do týchto kanálov kde vlastne nebolo miesto odkiaľ by ich mohol niekto jasne odpočúvať, už to mohlo Rokurovi dopracovať že sa mu naozaj snaží pomôcť a s tým čo sa tu deje vlastne není celkom spokojná. Avšak stále bola verná Hanzoovi, bola verná Amegakure a taktiež novému Amekágemu ktorý ich ako jediná osoba ako tak držal pohromade. Predsa len keby umrel, bola by sa Ame rozpadla. No napriek tomu, sa rozhovorila.

Chlapec, teda presnejšie už mladík však ani hlavou nepohol keď sa pred ním zjavilo dievča. Áno na trochu to s ním cuklo ale nevystrašil sa, naopak, usmial sa na ňu. Ani on sám nevedel prečo sa na ňu tak pozeral, preto mu otázka na ktorú chcela Heiwa odpoveď, prišla naozaj komplikovaná.
"Už dlho som v Ame nevidel šťastnú osobu.." Bolo jediné čo z neho dostala, na pohľad jej musel prísť sympatický zároveň toho prechovával to isté on ku nej, nejaké tie sympatie. Možno on bol ten koho mohla použiť aby to tu oživila. Možno naozaj práve on.

Slová ktoré vyberal Rokuro sa zatiaľ zdali naozaj dostatočné aby mohol presvedčiť ženu pred ním, aby s ním spolupracovala. Keďže ona samotná mala pod malíčkom takmer celé obyčajné obyvateľstvo Ame, ako spojenec by bol naozaj veľký. Avšak aj ona sama si všimla niečo, čo ani jeden z nich nemohol len tak očakávať, a to aké ticho sa rozhostilo po stokách v ktorých sa nachádzali. A práve v tom okamihu kedy sa zdalo že už niečo aj ona povie, zmenila tému a okamžite sa ustráchane začala rozhliadať po východe. Ale ten zmizol..

Mladík ktorý bol doteraz len s Heiwou sa usmieval. Áno aj on sám po dlhej dobe konečne pocítil úľavu z tej pochmúrnej nálady ktorá nastala v Ame po všetkých tých udalostiach ktoré sa stihli udiať. A možno len práve vďaka tomu jej tak rýchlo uveril, pretože chcel pre svoju dedinu dobre, a možno ona mohla priniesť to čo tu dlho nebolo. Slnko. Preto len horlivo a súhlasne prikyvoval s úsmevom, pričom sledoval okolie.
"Áno to máš pravdu, vieš, ono to tu v Ame není príliš veselé už pekne dlho a po niektorých udalostiach obyvateľsvo začalo chradnúť. Už si ani nespomínam kedy naposledy tu bola nejaká zábava.." Aj on sa pochmúrne pousmial, ale vlastne pri Heiwe to dokázal prekryť úsmevom, a tak jej siahol urýchlene na ruku a začal ju ťahať mimo toho všetkého. S úsmevom, ju chcel viesť k miestu kde by sa to mohlo usporiadať, presnejšie na vyvýšené javisko kde obvykle boli trhy. Tam by to bolo najlepšie, avšak miesto si už obsadilo pár osôb v plášťoch a maskách, ktorý stáli priamo na schodisku vedúcemu k tomuto miestu a hľadeli práve na Heiwu a mladíka.

Anbu jednotky sa ani nepohli, a dokonca zignorovali slová mladej dievčiny pred ňou. Mladík ktorý Heiwu sprevádzal nestihol ani len poriadne otvoriť ústa nato aby odpovedal svojej spoločníčke na otázku, okamžite ho umlčal pohľad na vysoké postavy v plášti. Heiwa mohla dosť dobre vydedukovať, že si prišli práve pre ňu keďže nebola samotná kto v tento deň narušil bariéru Ame.

"Dôvod vašej návštevy v Amegakure, ak by ste boli taka láskavá ho predložiť..?" Prehovoril jeden z dvojice, zatiaľ čo druhý svoj zrak presunul na mladíka ktorý v túto chvíľu sa snažil Heiwu zakryť svojím telom. Možno práve kvôli tomu ako mu prišla milá sa rozhodol ju nejako brániť. Keď však obe postavy predstúpili pred Heiwu a obe nevyzerali že by chceli odpoveď od nej počuť v negatívnom znení, prvý znova predložil ďalšiu otázku.
"Určite nebudete mať problém nás následovať na prehliadku, časy sú zlé a návštevy odnikiaľ radšej preverujeme.." Zdalo sa že sem prišli ako len polícia snažiaca sa udržať poriadok v Ame ktorý sa pomaly ale isto začal rúcať a pomaly narastať v rebéliu.

Predovšektkým ani samotná Shiranui nevedela tajné rozkazy tejto polície, a to monitorovať všetky druhy podozrivej aktivity. Do dediny totiž vnikli cez bariéru 3 osoby, v podozrivom čase a dokonca s naozaj divnými úmyslami. Predsa len aby niekto prišiel do Ame aby tam robil koncert, bolo naozaj divné aj pre nich a práve z toho dôvodu sem prišli aby ju odviedli.

"Mohli by ste nás prosím následovať?" Tichý a ľadový hlas jej dal jasne najavo, ako vážne túto otázku myslí a ďalej ignoroval jej odpovede na otázky ktoré sa snažila vysvetliť. Nemali vôbec podozrenie že je z Konohy, naopak, avšak ako samotným Amekágem poverené tajné jednotky museli práve toto urobiť. Preto jeden z nich, ten čo stále hovoril ukázal rukou na podivnú budovu neďaleko nich, a spoločne sa ale už bez mladíka, ktorý ostal stáť v diaľke zmätený, sa presunuli k dverám ktoré otvorili a nechali ju vstúpiť do vnútra ako prvú než ju nasledovali. Miestnosť do ktorej sa dostala bola prázdna a holá, bez jediného predmetu len 4 steny a jedno okno s dverami. Nižší člen sa postavil chrbtom k dverám a zavalil ich svojím telom, zatiaľ čo druhý sa presunul k oknu a zazeral z neho.

Situácia v ktorej sa Heiwa práve teraz nachádzala začala byť každou chvíľou len horšia a horšia, ako sa zdalo na prvý pohľad. To že ju stiahli z dohľadu obyčajných ľudí práve dve Anbu jednotky a zavreli ju do priestranstva ktoré vyzeralo ako vypočúvacia miestnosť, nebola vôbec dobrá v tejto situácii. Avšak na jej otázku už po tretí krát arogantne neodpovedali ale zároveň toho jej položili otázku.

"Kto ste? A odkiaľ ste? A predovšetkým čo máte na pláne?" Spýtal sa chlap pri okne, stále sledujúc okolie akoby sa bál že by ich mohol niekto sledovať alebo dokonca skôr aj to, aby ich nevidel niekto z občanov pretože táto konverzácia sa aj podľa neho mohla zvrtnúť v dosť veľký problém, ktorý očividne už začal narastať vo chvíli kedy začalo naberať na napätí.
"A nechajte si prosím tie rozprávky o tom ako to tu chcete oživiť.." Znova prehovoril chlap pri okne svojím chladným hlasom. Očividne to bol človek ktorého nešlo len tak ľahko vodiť za nos a už si svoje veľa krát zažil aby vedel, že keď sa niekto len tak rozhodne pomáhať iným niečo na tom bude. Totižto skutok ktorý robili tieto osoby v Ame bol príliš dobrý aby bol len tak ľahko uveriteľný a nevzbudil žiadnu pozornosť.