TRÉNINKOVÉ PROSTORY

Otvoril som oči a plný energie som bol pripravený na môj tréning. Pozbieral som sa so zeme, zoskočil zo skalného previsu a prešiel o trochu ďalšej na rovnú kamennú pláň. Vystrel som svoje paže pred seba a rozprestrel svoje prst čo najširšie. Prsty sa mi začali predlžovať, no smerovali na zem a keď sa jej dotkli, moja ruka sa začala dvíhať. Zaprel som svoje ruky proti odporu oboch rúk a na chvíľu som sa vzniesol do vzduchu. O chvíľu na to však moje svaly prestali poslúchať a ruky sa mi začali od námahy triasť, ešte chvíľu som chcel vydržať, no pri nápore som povolil paže a zároveň nechal svoje prsty vrátiť späť do vlastnej polohy. Keďže som sa však vydvihol iba do výšky pol metra  dopadol som rovno na nohy, bez menších problémov. Pretriasol som ruky ponaťahoval prsty a išiel do toho znova. Tento raz to bolo lepšie. Bol som asi vo výške 2 metrov a keďže si moje ruky pomaly zvykali na novú záťaž, udržal som sa vo vzduchu aj dlhšie. Nakoniec som sa však znova musel vrátiť späť na zem. Skúsil som to ešte zopár krát. Vedel som, že to zvládnem. S mojou silou určite. Problém však bol, že som si musel zvyknúť na nové využitie svalov. Keď som sa vo vzduchu udržal už hodnú chvíľu, skúsil som sa pohnúť vpred. Odlepil som jeden prst zo zeme a snažil sa ho presunúť. Pohyb bol však veľmi pomalý, pretože aj keď ma stále podopierali ostatné prsty, myslel som si že stačí jediný chybný krok a môžem skončiť na zemi. Prst sa ocitol na zemi asi o 1 m ďalej než bol. Skúsil som druhý. A tretí. A ďalší. Aj keď to išlo veľmi pomaly o niečo neskôr som sa pohyboval po tejto rovnej ploche bez problémov. Znova som sa ocitol na zemi. Moje telo si potrebovalo vydýchnuť. Cítil som však, že ešte zďaleka som tejto technike neprišiel na koniec. Vyšvihol som sa preto znova do vzduchu na mojich prstoch. Teraz však o niečo vyššie a stále som sa snažil dostať sa hore viac a viac. Keď som však dosiahol svoj limit, tenkosť mojich prstov vyžiadal obeť. Jeden z nich sa totiž pod ťarchou a silou zlomil. za kymácal som sa preto v tej rýchlosti a začal padať na zem. Miesto kam som však mal dopadnúť končilo niekde úplne inde. Upustil som teda zvyšné prsty a znova ich nechal rásť. Ocitol som sa asi 2 metre nad zemou kým sa znova dotkli zeme a ja som mohol zaprieť svoje ruky aby som sa znova ocitol vo vzduchu. Pomaly som sa spustil na zem a nechal svoje prsty vrátiť späť. Kráčal som smerom von a keď som sa objavil pri skalných previsoch, nechal som v chôdzi predĺžiť moje prsty, čím som sa plynulo ocitol na 10 prstoch , ktoré niesli moju váhu. Problém však stále predo mnou. Previs však nebol až taký veľký, Niektoré z prstov som vyslal ponadeň, zatiaľ čo som nechal predĺžiť tie za mnou. O chvíľu som sa objavil hore na previse, vyrovnal dĺžku svojich prstov a pokračoval cez ďalšie. kúsok pred východom, som sa skúsil na prstoch rozbehnúť. Bolo to veľmi náročné, no po chvíli odhodlania a správneho načasovania som bežal po všetkých 10. Skutočne ako pavúk. Ocitol som sa pred ďalším previsom. V behu som sa skrčil a vyskočil. Objavil sa na previse a obzrel okolo. Brána sa nachádzala predo mnou. Skracoval som preto pri chôdzi moje prsty až kým som sa neocitol znova na svojich. Pri chôdzi som si precvičil rukami ponaťahoval prsty a vybral sa odpočívať.