TRÉNINKOVÉ PROSTORY
+18
Yotsuki Sorata
Akemi Kagayaki
Tatsumaki (Oga)
Natao Hyuurai
Z
Ken Hiashi
Mukotushi Ururu
Kirin Yakushi
Tobei Miyoshi
Kuroashi Sanji
Takeshi Kenpachi
Fili RyoGui
Dino
Yorimi Sonoe
Katashi Aokawa
Taiki Nobu
Seishin Yuna
Kagayaki Rin
22 posters
Naruto Stories: Go on - Revival :: RPG hra :: NS - Revival :: Herní místnosti :: Inabikari Renmei :: Kumogakure
Strana 14 z 17
Strana 14 z 17 • 1 ... 8 ... 13, 14, 15, 16, 17
TRÉNINKOVÉ PROSTORY
First topic message reminder :
Kagayaki Rin- Nanadaime Raikage
- Počet příspěvků : 122
Registrován : 14. 07. 13
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Nechala som Nataa, nech sa teda odplíži. Mohol mať rýchlosť a silu na slušnej úrovni. Jeho skúsenosti však oproti mne boli chabé. Momentálne som si mohla maximálne tak buchnúť do čela a diviť sa nad tým, aký je sprostý.
To som pochopiteľne nespravila. V momente, keď sa chvosty Yuni dotkli masky, tá sa rozpadla na červený prášok a objavila môj.. príjemný úsmev. Naozaj bol príjemný.
"Ako som hovorila. Moje meno je Tatsumaki, som chuninom z Kumogakure no sato." Následne som pohľadom strelila po Nataovi.
"Chunin by toho nebol schopný? Nepreceňuj ho prosím." Uškrnula som sa a rukou som si na chvíľku zakryla ústa.
"Týmto tempom mu bude trvať ešte tak sto rokov, kým sa vyrovná chuninovi môjho kalibru." Bola to možno trocha chyba. Naozaj som momentálne pôsobila ako chunin z Kumogakure. Alebo to tak s týmto telom aspoň vyzeralo. Každopádne... som si nemohla príliš dlho dovolovať stáť na jednom mieste. Predsa len som pred necelou hodinou zaútočila na Raikageho kanceláriu, pravdepodobne zabila jedného z jeho Anbu a následne odtiaľ zdrhla... za chvíľku sa bude Kumogakure hemžiť niekým, kto sa bude pýtať až moc otázok. Stiahla som si z vlasov kapucňu. Nevedela som, či sa skôr pozerať na Nataa alebo Yunu.
"Nemala by si skôr riešiť ten útek z väzenia?" Na tvári sa mi znova objavil úsmev. Tento krát tajomný.
To som pochopiteľne nespravila. V momente, keď sa chvosty Yuni dotkli masky, tá sa rozpadla na červený prášok a objavila môj.. príjemný úsmev. Naozaj bol príjemný.
"Ako som hovorila. Moje meno je Tatsumaki, som chuninom z Kumogakure no sato." Následne som pohľadom strelila po Nataovi.
"Chunin by toho nebol schopný? Nepreceňuj ho prosím." Uškrnula som sa a rukou som si na chvíľku zakryla ústa.
"Týmto tempom mu bude trvať ešte tak sto rokov, kým sa vyrovná chuninovi môjho kalibru." Bola to možno trocha chyba. Naozaj som momentálne pôsobila ako chunin z Kumogakure. Alebo to tak s týmto telom aspoň vyzeralo. Každopádne... som si nemohla príliš dlho dovolovať stáť na jednom mieste. Predsa len som pred necelou hodinou zaútočila na Raikageho kanceláriu, pravdepodobne zabila jedného z jeho Anbu a následne odtiaľ zdrhla... za chvíľku sa bude Kumogakure hemžiť niekým, kto sa bude pýtať až moc otázok. Stiahla som si z vlasov kapucňu. Nevedela som, či sa skôr pozerať na Nataa alebo Yunu.
"Nemala by si skôr riešiť ten útek z väzenia?" Na tvári sa mi znova objavil úsmev. Tento krát tajomný.
Tatsumaki (Oga)- Nukenín (A-rank)
- Počet příspěvků : 93
Registrován : 15. 07. 13
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Premerala som si ju chladným, podozrievavým človekom. Nepodceňujem, len konštatujem, že niečo takéto nie je u Chunina možné. Natao bol vo fáze, kedy jeho rýchlosť dosiahla maximum, nehovoriac o sile, ktorá ďaleko presahovala tú moju medickú. Takejto rýchlosti by sa mohol vyrovnať len človek s Raiton no Yoroi alebo s elementom rýchlosti, prípadne človek, ktorý si prešiel rovnakým tréningom ako ja. Pokiaľ ale viem, Chuunin k vyššie menovaným schopnostiam prístup nemá, pretože ich nedokáže ovládnuť, teda aspoň do doby, kým neprejde na vyššiu hodnosť a nestane sa plnohodnotným Joninom. Neverila som jej jediné slovo. Toto jednoducho ďaleko presahovalo hranice možností obyčajného Chuunina. Ak by tu bol niekto tak výnimočný, iste by som o ňom bola počula, pretože o takýchto ľuďoch mávam prehľad. Navyše, Rin by si ju iste vybrala do toho svojho úžasného tímu miesto Nataa, keď ho dokázala zastaviť.
Náhodou, Natao je talentovaný. Zatiaľ sa mi pravdepodobne rovnať nemôže len preto, lebo si neprešiel rovnakým tréningom a robí množstvo chýb. Avšak ak si ich uvedomí a poučí sa z nich, verím, že bude schopný premôcť mnohých shinobi, a možno aj mňa. Založila som si ruky na hrudi a pohliadla na jej zjazvenú tvár, ktorá sa zhodou okolností podobala na ženu, ktorú som zabila na istej misii, a mali aj podobnú chakru. Bola som si ale 100% istá, že osoba, na ktorú sa tak nesmierne podobá, je už dávno mŕtva, bez možnosti prežitia.
Jej otázka ma prekvapila. O úteku som nevedela, mala som voľno, a teda mi to nikto neoznámil. Na toto má Raikage-sama svojich ľudí, mojim zameraním nie je pátrať po utečencoch, kým mi to teda priamo nenariadi. Zapátrala som v mysli. Premýšľala som nad tým, akého typu bola jeho chakra, až som na to prišla a pokúsila sa ho vyhľadať. Vôbec som ju však necítila. Nikde. Ako keby sa vytratil z povrchu zemského. Zamračila som sa. Ako to len bolo možné? Mojim schopnostiam ešte nikto, koho som stretla osobne, neušiel. Moje senzibilské schopnosti, ak sa to tak dá nazvať, boli lepšie, než ostatných, ale zároveň mali veľkú nevýhodu a to tú, že som nemohla pátrať po cudzích chakrách ľudí, ktorých som v živote nestretla.
Zomrel snáď?Alebo...? O tejto schopnosti nemohol vedieť, preto, ak svoju chakru nejakým spôsobom zakryl, tak len zo strachu pred inými senzibilmi. Ani to by mu však zrejme nepomohlo. Tak ako je to teda možné? Nedávalo mi to vôbec zmysel, nech som už akokoľvek dlho nad tým premýšľala.
Náhodou, Natao je talentovaný. Zatiaľ sa mi pravdepodobne rovnať nemôže len preto, lebo si neprešiel rovnakým tréningom a robí množstvo chýb. Avšak ak si ich uvedomí a poučí sa z nich, verím, že bude schopný premôcť mnohých shinobi, a možno aj mňa. Založila som si ruky na hrudi a pohliadla na jej zjazvenú tvár, ktorá sa zhodou okolností podobala na ženu, ktorú som zabila na istej misii, a mali aj podobnú chakru. Bola som si ale 100% istá, že osoba, na ktorú sa tak nesmierne podobá, je už dávno mŕtva, bez možnosti prežitia.
Jej otázka ma prekvapila. O úteku som nevedela, mala som voľno, a teda mi to nikto neoznámil. Na toto má Raikage-sama svojich ľudí, mojim zameraním nie je pátrať po utečencoch, kým mi to teda priamo nenariadi. Zapátrala som v mysli. Premýšľala som nad tým, akého typu bola jeho chakra, až som na to prišla a pokúsila sa ho vyhľadať. Vôbec som ju však necítila. Nikde. Ako keby sa vytratil z povrchu zemského. Zamračila som sa. Ako to len bolo možné? Mojim schopnostiam ešte nikto, koho som stretla osobne, neušiel. Moje senzibilské schopnosti, ak sa to tak dá nazvať, boli lepšie, než ostatných, ale zároveň mali veľkú nevýhodu a to tú, že som nemohla pátrať po cudzích chakrách ľudí, ktorých som v živote nestretla.
Zomrel snáď?Alebo...? O tejto schopnosti nemohol vedieť, preto, ak svoju chakru nejakým spôsobom zakryl, tak len zo strachu pred inými senzibilmi. Ani to by mu však zrejme nepomohlo. Tak ako je to teda možné? Nedávalo mi to vôbec zmysel, nech som už akokoľvek dlho nad tým premýšľala.
Seishin Yuna- Buntaichō
- Počet příspěvků : 439
Registrován : 16. 07. 13
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
"Problém s kontrolou? Skúšala si niečo ako meditácie alebo si len tak odpočinúť. Jednoducho si dať pokoj od všetkého ?" Príjemne som sa usmial na Akemi. Vypočul som si taktiež od nej niečo o Edo Tensei a jej kontrole s raitonom. "Edo tensei je veľmi zaujímavá technika, neprebádaná, ale ja o nej príliš neviem. Keďže ma ako tak poznáš, sama vieš, že teóriu moc neovládam. Väčšinou improvizujem, ale to je dobrá vlastnosť nie? " Uškrnul som sa na ňu, pozrel som sa na Yunu, ako tam niečo rozoberá, ale boli sme dosť ďaleko na to, aby sme čokoľvek počuli, nemal som náladu riešiť nejaké zložité situácie, takže som sa o nič nezaujímal. "Yosh, ak budeš mať náladu sa ešte niečomu priučiť, len povedz..." Poznamenal som len tak medzi rozhovorom s Akemi.
Ken Hiashi- Jounin
- Počet příspěvků : 449
Registrován : 25. 07. 13
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Tie ich skúsenosti o ktorých neustále hovorili mi mohli bozať slušne povedano riť. Neviem čo si o mne mysleli, ale ja som mal skúseností až dosť. Slúžil som v špeciálnej kekei genkai jednotke a prežil som veľkú zimu na severnom území. Ignorovala ma, obe ma ignorovali a to ma začínalo veľmi hnevať. Keďže Ogove falošné telo nebolo až tak moc ďaleko odo mňa, mohol som využiť svoje techniky. Pár metrov nad ním sa vytvorili tri veľké železné ostne, ktoré veľkou rýchlosťou dopadli na Ogu. Toto malo fungovať na odlákanie pozornosti. Ak ma budeš ignorovať dlhšie.. tak ťa zabijem.Napriahol som sa a vystrelil som najväčšou rýchlosťou. Bolo mi jedno kde ju trafím, proste som ju buď chcel zraziť alebo jej vraziť päsťou do tváre. Veľmi moc ma štvalo, že som tu bol ako tretie koleso. Toto bol môj predposledný útok s All in.
Natao Hyuurai- Jounin
- Počet příspěvků : 207
Registrován : 15. 04. 14
Age : 27
Location : Bratislava
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
"Hmm.. naozaj si to môžeš dovoliť povedať Yuna Seishin... ? Však si ho predsa len vypočúvala." Sladký úsmev a pokus odvrávať jej ohľadom Naa mi však prekazil pohľad na tri veľké ostne, ktoré na mňa vyštartovali veľkou rýchlosťou. Nestihla som toho spraviť moc, no jedného si Yuna mohla všimnúť.. asi aj Nao. Prevrátila som očami.
Nechcela som tu teraz Nataa poučovať... jeho útok ma len usvedčil v mojom. Keby že som súper, ktorý ho chce zabiť... využil by práve túto príležitosť. Tri ostne sa do mňa pozabodávali a následne dopadol aj Nataov úder, priamo na tvár. Vyzeralo to presvedćivo.. musela som byť mŕtva.. či?
Natao mohol zaregistrovať, ako odo mňa ruku nemôže odtiahnuť. Držala som mu ju v tej mojej, za zápästie.
"Chlapče... chceš zažiť..." Odklonila som tvár na stranu tak, aby mi k pohľadu na neho, nezavadzala jeho päsť.
"... naozajstné peklo?" Moje krvavo červené oči hovorili za všetko. Bola som schopná ho zabiť... aj keď som podobný úmysel nedokázala dať najavo, trebárs ako poniektorý shinobi, bolo ho zo mňa jasne cítiť.
Nechcela som tu teraz Nataa poučovať... jeho útok ma len usvedčil v mojom. Keby že som súper, ktorý ho chce zabiť... využil by práve túto príležitosť. Tri ostne sa do mňa pozabodávali a následne dopadol aj Nataov úder, priamo na tvár. Vyzeralo to presvedćivo.. musela som byť mŕtva.. či?
Natao mohol zaregistrovať, ako odo mňa ruku nemôže odtiahnuť. Držala som mu ju v tej mojej, za zápästie.
"Chlapče... chceš zažiť..." Odklonila som tvár na stranu tak, aby mi k pohľadu na neho, nezavadzala jeho päsť.
"... naozajstné peklo?" Moje krvavo červené oči hovorili za všetko. Bola som schopná ho zabiť... aj keď som podobný úmysel nedokázala dať najavo, trebárs ako poniektorý shinobi, bolo ho zo mňa jasne cítiť.
Tatsumaki (Oga)- Nukenín (A-rank)
- Počet příspěvků : 93
Registrován : 15. 07. 13
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Našel jsem si zde nějaké místečko kde bych mohl bez vyrušení trénovat. Začal jsem s klasickou rozcvičkou a pokračoval složitějšími chvaty až po ty nejtěžší. Někoho kdo není moc zvyklý na to používat aktivně své tělo po několik hodin by to složilo, já naštěstí byl z jinačího těsta díky tréninku. Netrénoval jsem však pořád, taky si to chtělo užít ten den než bude zase večer. Nechtěl jsem přeci přijít o tak krásný den, něco jsem si zde i uvařil. Vždy i nosím svoje věci sebou abych mohl poskytnout výtečný pokrm svým hostům.
Kuroashi Sanji- Chuunin
- Počet příspěvků : 146
Registrován : 26. 04. 14
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
"Ano, dřív jsem na tom byla ještě hůř, teď už to ovládám o moc líp, ale stále to není dokonalé. Ale nevadí, dokud se neproměním na samotný zdroj Raitonu, můžu být v klidu." Zazubila jsem se do široka a poté si obmotala ruce obvazem, už jen proto, abych se mohla vůbec někoho dotknout, elektřina mi proudila většinou celým tělem. Nad jeho poznámkou o improvizaci jsem se musela usmát. Bylo hodně zajímavé, že geniové, co plánují dopředu uspějí, avšak později než ti, co improvizují. Asi bych se měla dát na improvizaci, vlastně jsem o tom přemýšlela už déle...
"Děkuji ti." Usmála jsem se na něj a podívala se směrem k Yuně a těm dvoum. Ten jejich tréning byl celkem hustej. Neslyšela jsem popravdě z té jejich skupinky ani slovo, byla jsem od nic moc daleko, ale ostny mířené na tu ženu mi nemohly uniknout.
On jí...probodnul?! Zůstala jsem jen zírat, než jsem si však všimla tuto osobu za Nataem, bylo to genjutsu? Trošku jsem se zamračila.
Yuna každopádně nevypadala moc v klidu, jak jsem jí tak pozorovala.
"Poslyš, to je normální, tyto tréningy? Příjde mi to už přes čáru."
"Děkuji ti." Usmála jsem se na něj a podívala se směrem k Yuně a těm dvoum. Ten jejich tréning byl celkem hustej. Neslyšela jsem popravdě z té jejich skupinky ani slovo, byla jsem od nic moc daleko, ale ostny mířené na tu ženu mi nemohly uniknout.
On jí...probodnul?! Zůstala jsem jen zírat, než jsem si však všimla tuto osobu za Nataem, bylo to genjutsu? Trošku jsem se zamračila.
Yuna každopádně nevypadala moc v klidu, jak jsem jí tak pozorovala.
"Poslyš, to je normální, tyto tréningy? Příjde mi to už přes čáru."
Akemi Kagayaki- Jounin
- Počet příspěvků : 275
Registrován : 31. 05. 14
Age : 25
Location : Brno
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
"Ak by sa niečo zhoršilo, tak ma predsa len informuj." Mrkol som na ňu, a tak ako Akemi aj ja som sa pozrel na Yunu, Nataa a neznámu ženskú. V tom Natao spravil ostne niekoľko metrov nad tou ženou a spustil ich na ňu, zároveň zaútočil na samotnú kunoichi. Kunoichi však nereagovala, nechala sa prepichnúť, ako by to bol jej zámer. "Neviem, čo to má znamenať, ale tá kunoichi mala šancu sa vyhnuť, lenže to neurobila. Takže má nejakú techniku v zálohe." Skonštatoval som. Bol som však prekvapený, čo sa tam stvára. "Ono to je cez hranicu. Zatiaľ však nebudem do ničoho zasahovať." Informoval som Akemi o mojom pláne.
Ken Hiashi- Jounin
- Počet příspěvků : 449
Registrován : 25. 07. 13
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
//Dostal som súhlas na jeden preskok.
Dostal som ju? V momente, keď sa do nej pozabodávali moje ostne ma napadlo, že je všetkému koniec. Dokonca som cítil aj jej tvár na mojej pästi. Tak to bolo jednoduché, mala dávať väčší poz- Až vtedy som ucítil, že som ju nezabil. Do čerta.. Ona to prežila?! Ostne mierili na jej vitálne miesta a moja päsť jej mala tvár premeniť na kašu. Vrátil som jej takú istú ignoráciu, akú dala ona mne. V ľavej ruke som si vytvoril dlhú ostrú čepeľ, ktorá by prešla cez jej krk ako nôž po masle. Je jedno či si nesmrteľná..bez hlavy by si minimálne nemala vedieť ovládať svoje telo.
Dostal som ju? V momente, keď sa do nej pozabodávali moje ostne ma napadlo, že je všetkému koniec. Dokonca som cítil aj jej tvár na mojej pästi. Tak to bolo jednoduché, mala dávať väčší poz- Až vtedy som ucítil, že som ju nezabil. Do čerta.. Ona to prežila?! Ostne mierili na jej vitálne miesta a moja päsť jej mala tvár premeniť na kašu. Vrátil som jej takú istú ignoráciu, akú dala ona mne. V ľavej ruke som si vytvoril dlhú ostrú čepeľ, ktorá by prešla cez jej krk ako nôž po masle. Je jedno či si nesmrteľná..bez hlavy by si minimálne nemala vedieť ovládať svoje telo.
Natao Hyuurai- Jounin
- Počet příspěvků : 207
Registrován : 15. 04. 14
Age : 27
Location : Bratislava
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Ako to že ma poznala? Ako mohla vedieť, ako sa volám? Medzi ľuďmi som nebola príliš známa, bolo tu mnoho iných shinobi, ktorí si slávu zaslúžili, ja som bola len obyčajná jouninka pracujúca v jednotkách ANBU, teda som sa mnoho času skrývala za masku.
Zamyslela som sa. Po chvíli ma niečo napadlo. Môj pohľad stvrdol a ochladol ešte viac, rovnako ako môj výraz. Nie je možné, aby nejaký obyčajný shinobi z Kumogakure mal prístup k týmto informáciám. Rovnako by ani nevedel, že toho Ogu som vypočúvala práve ja. Z Kumogakurskej väznice bolo takmer nemožné újsť, teda aspoň nie násilne. Väzni boli strážení hneď niekoľkými ANBU a von mohli vychádzať jedine, ak šli na WC, do jedálne alebo na odposluch. Jedáleň a odposluch som mohla vylúčiť, pretože tam na nich dohliadalo obrovské množstvo na to špecializovaných ANBU, medzi ktorými sa nachádzali géniovia s výbornou pamäťou a vynikajúcimi senzibilskými schopnosťami. Avšak na WC boli sami. Takže sa mu podarilo ujsť tamdiaľ. Otázkou je ako. Ona s tým má určite niečo spoločné, ak to rovno nie je on. Ako by ale mohol zmeniť svoj vzhľad bez použitia Henge? Toto bolo len tvrdenie nepodložné dôkazmi. Aj keby to tak bolo, bolo tu príliš mnoho vecí, ktoré som si nevedela vysvetliť. Že ty s tým máš niečo spoločné? Opýtala som sa a len sledovala ako ju prebodávajú shurikeny. Ale nič sa s ňou nedialo, čo ma prekvapilo. Ako keby to na ňu nemalo žiadne účinky. Čo to sakra má byť? Genjutsu? Zamračila som sa.
Viem, že nie si tým, za koho sa vydávaš. Je viac než pravdepodobné, že buď si priamo Oga alebo nejaký jeho komplic. Zaškerila som sa. Muselo jej dopnúť, že k tupcom rozhodne nepatrím.
Nechala som Nataa, nech si na nej vybíja zlosť. Ak by sa ale niečo stalo, mienila som zasiahnuť. Nataovi sa ale vyhrážať nebudeš, inak zažiješ peklo ty. Myslela som to vážne. Toto správanie bolo neprípustné, takže som mala právo jej vlepiť cez hubu.
Zamyslela som sa. Po chvíli ma niečo napadlo. Môj pohľad stvrdol a ochladol ešte viac, rovnako ako môj výraz. Nie je možné, aby nejaký obyčajný shinobi z Kumogakure mal prístup k týmto informáciám. Rovnako by ani nevedel, že toho Ogu som vypočúvala práve ja. Z Kumogakurskej väznice bolo takmer nemožné újsť, teda aspoň nie násilne. Väzni boli strážení hneď niekoľkými ANBU a von mohli vychádzať jedine, ak šli na WC, do jedálne alebo na odposluch. Jedáleň a odposluch som mohla vylúčiť, pretože tam na nich dohliadalo obrovské množstvo na to špecializovaných ANBU, medzi ktorými sa nachádzali géniovia s výbornou pamäťou a vynikajúcimi senzibilskými schopnosťami. Avšak na WC boli sami. Takže sa mu podarilo ujsť tamdiaľ. Otázkou je ako. Ona s tým má určite niečo spoločné, ak to rovno nie je on. Ako by ale mohol zmeniť svoj vzhľad bez použitia Henge? Toto bolo len tvrdenie nepodložné dôkazmi. Aj keby to tak bolo, bolo tu príliš mnoho vecí, ktoré som si nevedela vysvetliť. Že ty s tým máš niečo spoločné? Opýtala som sa a len sledovala ako ju prebodávajú shurikeny. Ale nič sa s ňou nedialo, čo ma prekvapilo. Ako keby to na ňu nemalo žiadne účinky. Čo to sakra má byť? Genjutsu? Zamračila som sa.
Viem, že nie si tým, za koho sa vydávaš. Je viac než pravdepodobné, že buď si priamo Oga alebo nejaký jeho komplic. Zaškerila som sa. Muselo jej dopnúť, že k tupcom rozhodne nepatrím.
Nechala som Nataa, nech si na nej vybíja zlosť. Ak by sa ale niečo stalo, mienila som zasiahnuť. Nataovi sa ale vyhrážať nebudeš, inak zažiješ peklo ty. Myslela som to vážne. Toto správanie bolo neprípustné, takže som mala právo jej vlepiť cez hubu.
Seishin Yuna- Buntaichō
- Počet příspěvků : 439
Registrován : 16. 07. 13
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Natao každopádne nemohol čakať nič, čo sa mojich schopností týkalo. Preto bola jeho dedukcia chybná. Katana prešla mojim krkom no neodsekla mi hlavu. V podstate sa moja kvázi pokožka znova spojila na mieste, kde ju pred tým preťala. Vyzeralo to však zvláštne, pretože na jeho katane stále ostávala moja krv, rovnako ako na krku. Rýchlo však zmizla. Ako keby sa vsiakla späť do mňa.
Ja som vzhľadom na jeho útok, vykrútila jeho ruku tak, aby som ho prinútila pokľaknúť chrbtom ku mne. Následne by som mu kolenom zatlačila medzi lopatky a pritlačila ho k zemi. Yuna, rovnako ako Ken si v momente v mojej ruke mohli všimnúť krvavý bodec, ktorý sa mal Nataovi zabodnúť do pravého ramena. Nemal to byť smrteľný úder, no rozhodne po tom ostane nepekná rana. Každopádne konkrétne oni dvaja, ako aj ostatný shinobi, boli moc ďaleko, než aby mohli v mojom rýchlom protiútoku, Nataovi nejakým spôsobom pomôcť.
"Necháp ma zle Yuna-san, ale budem sa vyhrážať hocikomu, kto mi príde na rozum." Zasmiala som sa.
"Nah... to ti trvalo... a to si hovoríš Anbu?" Moje oći ju prebodli skrz na skrz.
"... mala by si odstúpiť.. vážne.. Si hrozná, slabá, hlúpa a bezcenná. Tvoja dedukcia stojí za nič." Aj keď mala pravdu v tom, že som bola Oga, hrozne jej to trvalo. Aspoň podľa môjho názoru. V podstate som jej to naznačovala odvtedy, odkedy som sem prišla.
"A ty, bezcenný kus h*vna..." Tento krát som sa pootočila pohľadom späť k Nataovi.
"Čo ty vieš o tom, čo to je byť shinobi? Pozri sa na seba, si lúzer. Využívaš techniky ktoré ti dajú viac nevýhod než výhod.. tsch.."
Ja som vzhľadom na jeho útok, vykrútila jeho ruku tak, aby som ho prinútila pokľaknúť chrbtom ku mne. Následne by som mu kolenom zatlačila medzi lopatky a pritlačila ho k zemi. Yuna, rovnako ako Ken si v momente v mojej ruke mohli všimnúť krvavý bodec, ktorý sa mal Nataovi zabodnúť do pravého ramena. Nemal to byť smrteľný úder, no rozhodne po tom ostane nepekná rana. Každopádne konkrétne oni dvaja, ako aj ostatný shinobi, boli moc ďaleko, než aby mohli v mojom rýchlom protiútoku, Nataovi nejakým spôsobom pomôcť.
"Necháp ma zle Yuna-san, ale budem sa vyhrážať hocikomu, kto mi príde na rozum." Zasmiala som sa.
"Nah... to ti trvalo... a to si hovoríš Anbu?" Moje oći ju prebodli skrz na skrz.
"... mala by si odstúpiť.. vážne.. Si hrozná, slabá, hlúpa a bezcenná. Tvoja dedukcia stojí za nič." Aj keď mala pravdu v tom, že som bola Oga, hrozne jej to trvalo. Aspoň podľa môjho názoru. V podstate som jej to naznačovala odvtedy, odkedy som sem prišla.
"A ty, bezcenný kus h*vna..." Tento krát som sa pootočila pohľadom späť k Nataovi.
"Čo ty vieš o tom, čo to je byť shinobi? Pozri sa na seba, si lúzer. Využívaš techniky ktoré ti dajú viac nevýhod než výhod.. tsch.."
Tatsumaki (Oga)- Nukenín (A-rank)
- Počet příspěvků : 93
Registrován : 15. 07. 13
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Potešil som sa, keď jej cez krk prešla katana jak nôž maslom. Moja radosť však po chvíľke prešla. Ona to prežila, ako je to však možné? Však som jej mal oddeliť telo od hlavy! Moje myšlienky však zastavila krutá bolesť, ktorá mi prechádza do ruky. Ogovy sa podarilo ma spacifikovať. Chcel som vďaka zväčšenej sile povstať, no All in oficiálne skončilo a ja som ako vyšťavený kus pomaranču ostal ležať na zemi. K tomu všetkému sa mi ešte zaboril krvavý špic do ramena. Zakričal som od bolesti a začal prudko vydychovať. Môj piesok sa začal krútiť okolo krvavého špicu. Tak isto sa ku mne začal približovať aj všetken piesok, čo bol po bojisku. Išiel však hrozne pomaly a v tejto kondícii som ho ani moc využiť nemohol. Moc som nevnímal jeho slová kvôli bolesti, ktorú som práve prežíval. Otočil som tvár tak, aby moje ľavé oko videlo tú jeho tvár. Ty ma môžeš maximálne bozať v riť! Vydal som zo seba podráždene a vyčerpane. Musím sa odtiaľto dostať! To bola tá hlavná myšlienka, ktorá mi prebiehala v mysli.
Natao Hyuurai- Jounin
- Počet příspěvků : 207
Registrován : 15. 04. 14
Age : 27
Location : Bratislava
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Nie, nebudeš. Odvetila som a zaškerila sa na ňu. Alebo mám napísať naňho? Tak či onak, bol to Oga, vlastne sa hneď potom priznal. Jeho slová mnou ani nehli. Iného človeka by to možno urazilo. Ja som ale na to bola zvyknutá. Počas ANBU výcviku neraz sa s nami rozprávali ako s nejakými handrami, nadávali nám, podkopávali naše sebavedomie. K čomu to vlastne bolo? K pomerne dôležitej veci, a to k naučeniu sa ovládať vlastných citov, k tomu, aby nám niečo také bolo úplne ľahostajné a nemalo to žiadny efekt.
Darmo sa snažíš, Oga. Tvoje nadávky, ak sa nadávkami nazvať vôbec dajú, mi sú úplne ľahostajné. Tvoj názor ma absolútne nezaujíma. Prehovorila som k nemu chladným tónom.
Sledovala som počin Nataa. To, že sa mu nepodarilo odťať hlavu, ho značne prekvapilo, a ak sa mám priznať, tak aj mňa. Bez váhania som sa k nim rozbehla, pretože som tušila, čo bude následovať. Ale nestihla som to. Oga bodol Nataa priamo do ramena a cvičiskom sa ozval výkrik. Vyvalila som oči. Natao...Šepla som. Zamračila som sa a skočila priamo na tú Ogyňu, mieriac jej katanou na hlavu.
Predpokladala som, že sa stane to čo pri Nataovi, avšak šlo mi hlavne o to, aby som ho dostala z jeho zovretia a okamžite ho oliečila. Skôr, než sa stane niečo zlé. Dve chvosty sa jej omotali okolo rúk a stisli ich tak, že v nich stratila cit a musela ten bodec jednoducho pustiť.
Darmo sa snažíš, Oga. Tvoje nadávky, ak sa nadávkami nazvať vôbec dajú, mi sú úplne ľahostajné. Tvoj názor ma absolútne nezaujíma. Prehovorila som k nemu chladným tónom.
Sledovala som počin Nataa. To, že sa mu nepodarilo odťať hlavu, ho značne prekvapilo, a ak sa mám priznať, tak aj mňa. Bez váhania som sa k nim rozbehla, pretože som tušila, čo bude následovať. Ale nestihla som to. Oga bodol Nataa priamo do ramena a cvičiskom sa ozval výkrik. Vyvalila som oči. Natao...Šepla som. Zamračila som sa a skočila priamo na tú Ogyňu, mieriac jej katanou na hlavu.
Predpokladala som, že sa stane to čo pri Nataovi, avšak šlo mi hlavne o to, aby som ho dostala z jeho zovretia a okamžite ho oliečila. Skôr, než sa stane niečo zlé. Dve chvosty sa jej omotali okolo rúk a stisli ich tak, že v nich stratila cit a musela ten bodec jednoducho pustiť.
Seishin Yuna- Buntaichō
- Počet příspěvků : 439
Registrován : 16. 07. 13
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
"Bolí to ? Heh ? Stavím sa že úplne kur*vsky." Rozrehotala som sa aj cez to, že mi Yuna obmotala svojou podivnou chakrou moje ruky.
Ten bodec v ramene nebol normálny. Natao mohol pocítiť, ako sa mu cez tú ranu z tela vyprchal aj ten kúsok energie, ktorý mu ostal. To mohlo mať za následok hneď niekoľko vecí, vrátane bezvedomia a v neskorších štádiách až smrti.
Yunina snaha bola opodstatnená, predsa len išlo o život niekoho, koho mala pravdepodobne rada. Mohla sa však u mojich rukách dočkať nečakaného odporu. Cítila som slušnú dávku tlaku, ktorú jej chakra na moje ruky vytvárala.
Stalo sa však, z jej pohľadu pravdepodobne niečo podivné. Jedna ruka sa mi "rozpadla" na červenú tekutinu, teda krv, ktorá sa znova spojila až v momente, keď vyliezla spoza jej chakry. Druhá ruka však stále držala a nepúšťala bodec. Yuna si mohla všimnúť lesklej červenej farby, ktorou som tú ruku mala posiatu. Vyzeralo to ako nejaký druh brnenia či ochrannej techniky. Uvoľnenou rukou som však v momente Nataa schytila za vlasy a škubla som s jeho hlavou do rany katany, ktorou na mňa mierila Yuna. Ak ho nechcela zabiť, musela si svoj útok veľmi rýchlo rozmyslieť.
Ten bodec v ramene nebol normálny. Natao mohol pocítiť, ako sa mu cez tú ranu z tela vyprchal aj ten kúsok energie, ktorý mu ostal. To mohlo mať za následok hneď niekoľko vecí, vrátane bezvedomia a v neskorších štádiách až smrti.
Yunina snaha bola opodstatnená, predsa len išlo o život niekoho, koho mala pravdepodobne rada. Mohla sa však u mojich rukách dočkať nečakaného odporu. Cítila som slušnú dávku tlaku, ktorú jej chakra na moje ruky vytvárala.
Stalo sa však, z jej pohľadu pravdepodobne niečo podivné. Jedna ruka sa mi "rozpadla" na červenú tekutinu, teda krv, ktorá sa znova spojila až v momente, keď vyliezla spoza jej chakry. Druhá ruka však stále držala a nepúšťala bodec. Yuna si mohla všimnúť lesklej červenej farby, ktorou som tú ruku mala posiatu. Vyzeralo to ako nejaký druh brnenia či ochrannej techniky. Uvoľnenou rukou som však v momente Nataa schytila za vlasy a škubla som s jeho hlavou do rany katany, ktorou na mňa mierila Yuna. Ak ho nechcela zabiť, musela si svoj útok veľmi rýchlo rozmyslieť.
Tatsumaki (Oga)- Nukenín (A-rank)
- Počet příspěvků : 93
Registrován : 15. 07. 13
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Oga mal pravdu, bolesť to bola neuveriteľná. Nebol to hocijaký bodec, to ma ihneď napadlo. Zažil som už pár rezných rán, no toto bolo niečo úplne iné. Cítil som ako mi postupne ubúdala energia, bolo to z vyčerpania chakry? Nie to určite nie, mal som ešte trochu chakry v zásobe.
Ospalosť ma už začala premáhať, preto som ako svoju poslednú vec spravil len jedno. Vo veľkej rýchlosti som privolal všetken piesok, čo bol na bojisku do mojej ľavej ruky. V rýchlosti mi napadlo, že ma možno nechce zabiť, pokiaľ by to tak bolo, musel som zo sebou zobrať všetky svoje zbrane. Nebojte sa... nezomriem dokiaľ ich všetkých vlastnoručne... nepozabíjam! Povedal som skôr pre seba. Posledné sekundy vedomia som premrhal na Yunu, ktorá už hneď útočila na Ogu. Nechávam to v tvojich rukách..To boli moje posledné slová, ktoré následovalo zavretie očí a bezvedomie.
Ospalosť ma už začala premáhať, preto som ako svoju poslednú vec spravil len jedno. Vo veľkej rýchlosti som privolal všetken piesok, čo bol na bojisku do mojej ľavej ruky. V rýchlosti mi napadlo, že ma možno nechce zabiť, pokiaľ by to tak bolo, musel som zo sebou zobrať všetky svoje zbrane. Nebojte sa... nezomriem dokiaľ ich všetkých vlastnoručne... nepozabíjam! Povedal som skôr pre seba. Posledné sekundy vedomia som premrhal na Yunu, ktorá už hneď útočila na Ogu. Nechávam to v tvojich rukách..To boli moje posledné slová, ktoré následovalo zavretie očí a bezvedomie.
Natao Hyuurai- Jounin
- Počet příspěvků : 207
Registrován : 15. 04. 14
Age : 27
Location : Bratislava
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Tvárila som sa skľúčene. Moja chladná maska zmizla, keď som videla Nataovo utrpenie. Jeho slová...Nesklamem ťa, Natao. Svoj výpad katanou som musela okamžite zastaviť, inak by som zrejme podrezala Nataa. Môj útok, ktorý som následne zmenila, vyzeral tak, že som najprv okolo Nataa omotala jeden z chvostov, aby ním už nemohol hýbať, zvyšné chvosty zaútočili priamo na Ogu z bokov, teda pokiaľ chcel Nataa ďalej držať, nemal sa ako vyhnúť. Správne by mu to malo doslova rozdrviť kosti v tele.
Čiže ovláda krvný element. Voči týmto schopnostiam moje útoky nemali nikdy veľké účinky, ak sa teda dokáže meniť na krv a manipulovať s ňou. Tým som sa ale teraz nemienila zaoberať. Dôležité bolo dostať Nataa odtiaľ preč. Jeho rana vyzerala dosť biedne, vykrvácanie by podľa mňa bolo dosť možné, navyše kto vie, či mu do krvi niečo nedostal. To ma trápilo snáď najviac. Preto som to musela ukončiť čo najrýchlejšie. Dúfala som, že mi príde Ken trochu pomôcť. Bola som si viac než istá, že toto sama nezvládnem, už len preto, že som mala proti sebe niekoho, kto má voči mojim schopnostiam obrovskú výhodu.
Čiže ovláda krvný element. Voči týmto schopnostiam moje útoky nemali nikdy veľké účinky, ak sa teda dokáže meniť na krv a manipulovať s ňou. Tým som sa ale teraz nemienila zaoberať. Dôležité bolo dostať Nataa odtiaľ preč. Jeho rana vyzerala dosť biedne, vykrvácanie by podľa mňa bolo dosť možné, navyše kto vie, či mu do krvi niečo nedostal. To ma trápilo snáď najviac. Preto som to musela ukončiť čo najrýchlejšie. Dúfala som, že mi príde Ken trochu pomôcť. Bola som si viac než istá, že toto sama nezvládnem, už len preto, že som mala proti sebe niekoho, kto má voči mojim schopnostiam obrovskú výhodu.
Seishin Yuna- Buntaichō
- Počet příspěvků : 439
Registrován : 16. 07. 13
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Tento krát som nerobila nič. Nechala som sa obmotať jej chakrou no krvavý bodec som stále drźala pevne v rukách. Pozorne som sa však na Yunu pozrela. Naozaj ma chcela rozdrviť. Tu však nastal problém, ja som nemala tak úplne normálne telo. Predsa len prevedená Suika no jutsu ma proti podobným veciam dostatočne chránila. Nikto predsa len nedokázal ničím stlačiť krv alebo vodu tuhšie do seba, jednoducho to nebolo možné. Maximálne tak pri zmrazení.
"Dávam ti desať sekúnd na to, aby si odstúpila. Ak sa hocikto ešte raz pokúsi o niečo vtipné, Natao-kun v momente zomrie." Tieto slová mierili aj na Kena a na hocikoho, kto mohol počúvať.
"Odídem cez prístav. Ak ma ktokoľvek bude prenásledovať. Natao zomrie." Dodala som druhé slovo a čakala som, či ma Yuna pustí.
"Momentálne má v sebe moju krv. Je inou krvnou skupinou a myslím že je každý natoľko inteligentný, aby vedel čo to znamená. Ostáva mu len pár minút života. Nikto okrem mňa z neho tú krv dostať nedokáže. Zatiaľ na to Shinobi jednoducho nevynašli žiadnu metódu." Nam oje slová sa bodec rozpadol a časť krvi sa vsiakla do Nataa, časť mu premočila oblečenie.
"Rozmyslite si, či chcete zbytočne strácať čas vyjednávaním. Ak nie tak odstúpte. Aj keby ste ma teraz zabili, Nataa nezachránite. Som jeho jediná možnosť."
"Dávam ti desať sekúnd na to, aby si odstúpila. Ak sa hocikto ešte raz pokúsi o niečo vtipné, Natao-kun v momente zomrie." Tieto slová mierili aj na Kena a na hocikoho, kto mohol počúvať.
"Odídem cez prístav. Ak ma ktokoľvek bude prenásledovať. Natao zomrie." Dodala som druhé slovo a čakala som, či ma Yuna pustí.
"Momentálne má v sebe moju krv. Je inou krvnou skupinou a myslím že je každý natoľko inteligentný, aby vedel čo to znamená. Ostáva mu len pár minút života. Nikto okrem mňa z neho tú krv dostať nedokáže. Zatiaľ na to Shinobi jednoducho nevynašli žiadnu metódu." Nam oje slová sa bodec rozpadol a časť krvi sa vsiakla do Nataa, časť mu premočila oblečenie.
"Rozmyslite si, či chcete zbytočne strácať čas vyjednávaním. Ak nie tak odstúpte. Aj keby ste ma teraz zabili, Nataa nezachránite. Som jeho jediná možnosť."
Tatsumaki (Oga)- Nukenín (A-rank)
- Počet příspěvků : 93
Registrován : 15. 07. 13
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Keď som videl, ako Oga prebodol Nataa pohol som sa dopredu, počul som už nasledujúce slová. "Vtipné... len s*áči si berú rukojemníkov." Povedal som si popod nos, aby to nik nepočul, možno len Akemi. Napadlo ma, že by bolo Nataa možné zachraniť kompletnou transfúziou, ale na to tu asi ani nebol čas, takže som si nemohol dovoliť bleskovo zaútočiť na Ogu. Len som sa uškrnul, Natao si mohol za to sám, ak by nebol tak tvrdohlavý... Ak by to bolo na mne aj by som na Ogu zaútočil, ale vedel som, že ak by sa mu niečo stalo, Yuna by ma začala z toho obviňovať. No na druhú stranu by sme nemali vyjednávať a púšťať niekoho ako je Oga, bola to chyba Nataa. Vlastne ako sa dostal z väzenia? ... Bolo vidieť, že na mieste Raikageho asi nesedí ten pravý človek. Niečo také by sa nestalo, ak by tu bol môj otec alebo aspoň Rin.
Ken Hiashi- Jounin
- Počet příspěvků : 449
Registrován : 25. 07. 13
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Nemala som na výber. Nemohla som ďalej útočiť. Veľmi dobre som vedela, ako správny medik, čo sa Nataovi stane, ak tá krv v ňom bude naďalej kolovať. Sklopila som pohľad a proti svojej vôli od neho odskočila, pričom som stiahla svoje chvosty. Počas Anbu výcviku nás učili nehľadieť na druhých. Ak obeta druhého znamenala výhru, museli sme to podstúpiť. Práve preto mi to robilo také problémy. Na Nataovi mi ale záležalo a neodpustila by som si, ak by zomrel mojou vinou.
Fajn. Pod podmienkou ale, že ho v prístave pekne vrátiš. Nemienila som mu ho len tak vydať. Ak chcel Natao odtiaľ odísť, tak rozhodne nie únosom. Podvedome som však tušila, že by odišiel tak či tak. Pri tej myšlienke mi stislo srdce. Najhoršie na tom bolo, že nemám ako Nataa zachrániť. Ak ten Oga bude chcieť, pokojne si ho mohol vziať. Kým ho má v moci a môže kedykoľvek spôsobiť jeho smrť. Neostávalo mi teda nič iné, len sa prispôsobiť.
Povzdychla som si a privrela oči. Ovládla som slzy, ktoré sa mi drali na povrch. Ako som si len želala mať teraz na tvári tú poondiatu masku!
Fajn. Pod podmienkou ale, že ho v prístave pekne vrátiš. Nemienila som mu ho len tak vydať. Ak chcel Natao odtiaľ odísť, tak rozhodne nie únosom. Podvedome som však tušila, že by odišiel tak či tak. Pri tej myšlienke mi stislo srdce. Najhoršie na tom bolo, že nemám ako Nataa zachrániť. Ak ten Oga bude chcieť, pokojne si ho mohol vziať. Kým ho má v moci a môže kedykoľvek spôsobiť jeho smrť. Neostávalo mi teda nič iné, len sa prispôsobiť.
Povzdychla som si a privrela oči. Ovládla som slzy, ktoré sa mi drali na povrch. Ako som si len želala mať teraz na tvári tú poondiatu masku!
Seishin Yuna- Buntaichō
- Počet příspěvků : 439
Registrován : 16. 07. 13
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Len som sa slabo pousmiala.
"Ja som tá ktorá diktuje podmienky. Ak bude chcieť, vráti sa, nebudem ho držať. Ak by som vám ho vrátila v prístave, zosypali by sa na mňa vaši shinobi.. a Natao by aj tak zomrel. Varujem vás, ak ma niekto bude sledovať..." Nebolo to ani tak o tom, že by sa jednalo o ich misiu. Oni nemohli nič získať, len stratiť. Ja som si toho bola vedomá a dosť mi to nahrávalo do karát.
Nataa som zobrala do jednej ruky a prehodila som si ho cez plece. Rukou som im kvázi "zasalutovala" a s úškrnom na perách som sa dosť slušnou rýchlosťou rozbehla k prístavu.
(presun)
"Ja som tá ktorá diktuje podmienky. Ak bude chcieť, vráti sa, nebudem ho držať. Ak by som vám ho vrátila v prístave, zosypali by sa na mňa vaši shinobi.. a Natao by aj tak zomrel. Varujem vás, ak ma niekto bude sledovať..." Nebolo to ani tak o tom, že by sa jednalo o ich misiu. Oni nemohli nič získať, len stratiť. Ja som si toho bola vedomá a dosť mi to nahrávalo do karát.
Nataa som zobrala do jednej ruky a prehodila som si ho cez plece. Rukou som im kvázi "zasalutovala" a s úškrnom na perách som sa dosť slušnou rýchlosťou rozbehla k prístavu.
(presun)
Tatsumaki (Oga)- Nukenín (A-rank)
- Počet příspěvků : 93
Registrován : 15. 07. 13
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Cítila som sa tak bezmocná, keď som sledovala, ako si Oga len tak odkráčal s Nataom v bezvedomí prehodeného cez jeho, alebo skôr jej, plece. Nebol to pekný pohľad. Priečilo sa mi to. Bolelo to. Oga síce spomínal, že ak sa bude chcieť vrátiť, tak ho nechá. Akosi som ale pochybovala, že sa bude chcieť vrátiť, keď bude mať pri sebe niekoho, kto mu poskytne takú silu, po akej túžil.
Aspoň myslím, že ho začne trénovať alebo tak niečo. Odvrátila som pohľad na stranu a zasunula katanu späť do puzdra na chrbte. Môj výraz bol neutrálny, aspoň som sa oň snažila, avšak bolo trochu vidieť, že som úplne zdrvená. Uprela som krátky pohľad na Akemi a Kena. Nevravela som nič. Nemala som momentálne žiadnych slov, jediné, čo som vnímala, je ten otrasný pocit zo straty. Natao sa nevráti. Tým som si bola viac než istá.
Vzala som do ruky náhrdelník s meteoritom. Chvíľu som si ho prezerala, ale potom...potom som ho strhla z krku a prudko hodila do trávy. Mala som už všetkého po krk! Prudko som sa otočila a odkráčala preč, čo najrýchlejšie, nech nikto nevidí slzy tečúce po mojich líciach. (presun)
Aspoň myslím, že ho začne trénovať alebo tak niečo. Odvrátila som pohľad na stranu a zasunula katanu späť do puzdra na chrbte. Môj výraz bol neutrálny, aspoň som sa oň snažila, avšak bolo trochu vidieť, že som úplne zdrvená. Uprela som krátky pohľad na Akemi a Kena. Nevravela som nič. Nemala som momentálne žiadnych slov, jediné, čo som vnímala, je ten otrasný pocit zo straty. Natao sa nevráti. Tým som si bola viac než istá.
Vzala som do ruky náhrdelník s meteoritom. Chvíľu som si ho prezerala, ale potom...potom som ho strhla z krku a prudko hodila do trávy. Mala som už všetkého po krk! Prudko som sa otočila a odkráčala preč, čo najrýchlejšie, nech nikto nevidí slzy tečúce po mojich líciach. (presun)
Seishin Yuna- Buntaichō
- Počet příspěvků : 439
Registrován : 16. 07. 13
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Stalo sa nakoniec to, čo som čakal. Oga odišiel aj s Nataom. Neočakával som od Nataa, že by sa vrátil. Nebol ten typ, práve naopak bol tvrdohlavý a šiel si za svojou pomstou, takže som, sa len bezmocne pozeral. Nataa som asi nepoznal tak dobre ako Yuna, ktorá zareagovala o niečo prudšie. O chvíľku odišla. Pozrel som len na Akemi "Asi by som za ňou mal ísť čo?" Pokrčil som ramenami, bolo to jasné, že budem musieť ísť za ňou. Prišiel som k náhrdelníku, ktorý hodila na zem. Zohol som sa poň a vzal ho do dlane. "Tak zatiaľ Akemi." Mávol som jej a venoval jej jeden úsmev. Pomaly som sa rozbehol smerom za Yunou.
Presun
Presun
Ken Hiashi- Jounin
- Počet příspěvků : 449
Registrován : 25. 07. 13
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Usmála jsem se na Kena. Celou tuto situaci jsem moc nepochápala, ale už to nejspíš bylo vyřešeno. Je dost možné, že jsem na nějakou dobu usnula, proto jsem ani nic nezaregistrovala. Moje jediná cesta? Stát se silnější! Zde jsem ale nemohla zůstat. Opět jsem byla ta, který z vesnice bude chtít odejít. Gomenesai, nee-chan. Budu muset jít. Pohlédla jsem na nebe a usmála se. Nevěděla jsem kde je a rozhodně nebyla nikde poblíž elektrického vedení, jinak bych jí ucítila na míle daleko, respektive by mi elektřina podala zprávu. S povzdechem jsem si sbalila plášť a odešla.
Přesun
Přesun
Akemi Kagayaki- Jounin
- Počet příspěvků : 275
Registrován : 31. 05. 14
Age : 25
Location : Brno
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Dorazil som s Yunou na tréningové priestory, boli sme na iných miestach, než predtým, kde Oga uniesol Nataa. Vošli sme do veľkej haly, kde bolo viacero zbraní. Už som ju pustil a začal som sa rozcvičovať. "Hlavne sa poriadne rozcvičiť, aby si si náhodou nenatiahla sval. Veď vieš ako." Pousmial som sa a začal som sa naťahovať, poskakovať a podobne. Po chvíli som už prestal, cítil som, že som sa ako tak precvičil. "Tak teda chceš skúsiť ten boj s palicami alebo dáme klasické taijutsu?" Pýtal som sa a pomaly som kráčal k stene, kde boli opreté rôzne zbrane. S Yunou som nikdy nebojoval na blízko, preto som nevedel čo presne od nej čakať, ale mala ANBU výcvik, takže som ju nepodceňoval. Vybral som tie tyče, ja som mal jednu a druhu som jej podal. Neplánoval som jej ublížiť nejako, ale rozhodne som sa pri súboji nechcel len brániť, práve že som sa pri tréningu nechcel moc brániť. Čím ťažšie to bolo na cvičisku, tým ľahšie sa bojovalo v súboji proti naozajstným nepriateľom. Postavil som sa oproti Yuny. Držal som palicu a len som sa opýtal. "Nedáme nejakú stávku?" Troška okoreniť tento súboj by nebolo zlé.
Ken Hiashi- Jounin
- Počet příspěvků : 449
Registrován : 25. 07. 13
Re: TRÉNINKOVÉ PROSTORY
Bola som rada, že nás nezaviedol na to miesto, kde som naposledy Nataa videla. Takto som na to zbytočne nemyslela a netrápila sa. Jasné! Začala som sa rôzne naťahovať, precvičovať, nech nemám svalovku i keď kto vie, možno sa jej nevyhnem tak či tak. Ale o tom som pochybovala, hlavne preto, že som ešte z cviku nevyšla a takéto boje mi nerobili najmenší problém.
Že sa pýtaš. Jasné, že boj s palicami! Zaškerila som sa naňho. Vzala som si od neho palicu a poťažkala si ju v ruke. Bola ľahká. Trochu nezvyk, pretože v poslednom čase som v rukách držala len ťažké katany.
Odskočila som od Kena. Fajn. Ak prehráš, budeš ma týždeň počúvať. Toto ho snáď nabudilo dostatočne k tomu, aby vynaložil čo najväčšiu snahu na výhru. Čo ak prehrám ja? Bola som zvedavá, čo si na mňa vymyslí.
Že sa pýtaš. Jasné, že boj s palicami! Zaškerila som sa naňho. Vzala som si od neho palicu a poťažkala si ju v ruke. Bola ľahká. Trochu nezvyk, pretože v poslednom čase som v rukách držala len ťažké katany.
Odskočila som od Kena. Fajn. Ak prehráš, budeš ma týždeň počúvať. Toto ho snáď nabudilo dostatočne k tomu, aby vynaložil čo najväčšiu snahu na výhru. Čo ak prehrám ja? Bola som zvedavá, čo si na mňa vymyslí.
Seishin Yuna- Buntaichō
- Počet příspěvků : 439
Registrován : 16. 07. 13
Strana 14 z 17 • 1 ... 8 ... 13, 14, 15, 16, 17
Naruto Stories: Go on - Revival :: RPG hra :: NS - Revival :: Herní místnosti :: Inabikari Renmei :: Kumogakure
Strana 14 z 17
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru