Bojiště před Konohou - východ

Víťazstvo bolo jasné už na začiatku súboja, kedy Visla urobil príliš chýb nato aby dokázal túto vojnu vyhrať. Do takej istej záhuby práve viedla aj vojna Tsuchikágeho, ale tam ich konečne podporím aj nemenovaný Shinobi ktorý sa necháva prezývať Madarom. Uvoľnené ovzdušie od nečakanej výhry pomaly klesalo, kým poriadne nezovrelo žalúdok zvyšným silám Konohy na východnom bojisku, nepochybne jedným z bojísk zapísaných do histórií ohnivej zeme. A práve na mieste kde ešte nedávno bojovali jedny z najmocnejších Shinobi sveta sa rozhoreli čierne plamene ohňa, ohňa v minulosti známeho svojou deštruktívnou silou a lačnosťou nikdy nehasnúť. Kombinácia ktorú tu ale predviedli bola tak úžasná, akú v živote nezahliadnete okom tak často. Boli však naivný ak si mysleli že už všetko skončilo a môžu si ísť oddýchnuť do ich stanov neďaleko, kde už boli istotne pripravený medici na liečenie. A práve dostatočne na neschopnosť zaútočiť, vyčerpaných, ich zastihla podivná postava ktorá zo spomínaných ohňov vystúpila. Postava s kapucňou preloženou cez tvár a čakrou mocnou ako kedysi v minulosti keď stála proti predkovi jedného z účastníkov dejového scenára na pláni...

Nakoniec tu ale nebol sám koho čakra sa dala rovnať tej jeho. Možno jej mali vyprázdnené ale okom dokázal spozorovať ich umeniu. Prvý krát spočinul pohľadom na Allíím kým si spomenul kde tú čakru cítil. Kancelária Tsuchikágeho, ako ochranka vodcu zo Sora no Kuni. Nepochybne sa nemýlil keď ho prirovnal práve ku klanu Uzumaki presláveného svojou všemocnou čakrou. Cítil ju, ale naozaj nebolo to jediná mocná čakra. Zrak presunul cez skrývajúce sa ešte nedospelé deti až mu padol na Hokágeho. Potomka slávneho klanu Senju. Potomka nenávideného oponenta klanu z ktorého pochádzal. Potomok súpera ktorý ho dostal v údolí konca. Assasin Senju, Nanadaime Hokáge, a práve v ten istý moment ako sa ich pohľady stretli si zložil kapucňu a odhalil svoju pravú tvár. Tvár vytesanú v údolí konca...

Ani na malý okamih Madara neotočil pohľad od svojho súpera. Nech už bolo Assasinovo oko akokoľvek mocné, Madara nepociťoval žiaden strach ani rešpekt pred týmto okom. Jediné o čo požiadal bol Kyuubi, a dobre vedel že ho nezastavia ak sa rozhodne si ho vziať. Avšak na Assasinovu odpoveď reagoval presne tak ako sa očakávalo. V okamihu keď už vytvoril svoje temné oko, rozkrútili sa Madarovi zreničky a jeho oko nabralo legendárnu podobu Mangekyou. Uistený svojou výhrou, podporovaný ich vyčerpaním pridobre vedel, nemajú šancu ak sa rozhodnú na neho zaútočiť. Snáď neboli tak hlúpy aby to urobili. A aj keby prehral, mal v zálohe niečo, malé prekvapenie. Prišiel sem snáď zomrieť pri ultimátnom boji aby im spôsobil ešte väčšie straty? Aby zaistil víťazstvo nadchádzajúcej vojne s Iwagakure...

... „Oko ktoré oživilo Reinu. V očiach vidím ale aj iné meno Uchíhy s ktorým ste sa nedávno stretli a sám toto oko vedel ovládať. Kde len je?“ Odkiaľ sa dozvedel o tomto akte doteraz z nich nikto nedokázal pochopiť, bolo očividné že je až príliš dobre informovaný, a podľa reakcie na jeho oko vedel dostatočné množstvo informácií aby sa vedel pridobre chrániť pred jeho ultimátnou zbraňou v oku.

„Hokáge~sama, Shinobi z Konohy, bratia moji.. Nemusím snáď podotýkať v akom stave sa práve Konoha nachádza, ďalší boj nie je možný z vašej strany. Neprišiel som vás sem pozabíjať len si vziať čo patrí mne! Nerob to ešte horším Hokáge, ste príliš všetci vyčerpaný aby ste ma porazili..“ Prehovoril po malej pauze ktorú si dal aby si pohľadom premeral ich pohľady. Každému z nich horela v očiach pravá Konožská ohnivá vôľa, vôľa ktorá obvykle vyhrávala vojny ale proti Madarovi v minulosti ešte nikdy nepomohla. On bol voda ktorá hasí oheň Konohy, a tak to ostane naveky.

Na bojisku nastalo nezvyčajné ticho spojené s prítomnosťou ako Uchíhu Madary, tak ohromnej vôle Hokágeho a jeho Shinobi. A práve v momente kedy zaznela záporná odpoveď a Hokáge sa postavil ako pravý Hokáge. Slovami takmer dojal aj Madaru. Vlastne ani nie, nie s jeho srdcom už dávno zhnitým a hodeným do priepasti zvanej nenávisť klanu Uchíha. Tichý šepot a úsmev nahradili neutrálnu tvár Madary Uchíhy...

V momente ako použil svoje drevo, niečo sa narušilo, niečo čo sa nedalo očakávať. Akoby vedel načo sa chystá, drevu sa veľmi efektívnym premetom dozadu dokázal vykryť a pristáť na zemi ďaleko za nimi. Nech už bol vo výhode akej chcel, zaznamenal novú vec, a to niečo podobné si mohol všimnúť aj Assasin z malého dôvodu. Len čo sa postavil pred svojho syna a Hikara aby do neho zabodli sa kunaie, v očiach sa mu zjavila nenávisť. Ale tá nenávisť nepatrila jeho priezvisku, alebo menu. Patrila práve tomu čo spôsobil. Zloba v jeho očiach sa odrážala naďalej, niečo čo si mohol všimnúť len Assasin. Akoby voči Hokágemu Madara pociťoval osobnú pomstu. S čím to ale bolo asi tak spojené? Nato nebolo odpovede...