Údolí Kukuřice

Myslím, že si můžeme na chvíli odpočinout. Řeknu vám, až bude čas jít zase dál. Neděláme to přeci zadarmo... Řekl A-Rankový Nukenin a obrátil se ke svým lidem, aby s nimi něco prodiskutoval.

*Rýchlym tempom drží s Azurashim krok. Nie, že by to bolo ľhké, ale ona je rozhodnutá nezaostávať. Je to jej prvá misia, možno moment, keď môže naozaj prísť o život... nie, že by tréningy s Hikarm a neskôr s Azuom neboli dostatočne zničujúce, ale tu je to naostro. Míňa jej známe časti v zemi ohňa, tie, ktorými sama prechádzala keď pred pár rokmi  pršla do Konohy ako sirota. Neskôr však už vychádza zo známej zóny a ocitá sa na nezámom mieste. Ešte tu nebola. Kebyže sa tu neocitá v taakomto čase a za takýchto okolností, možno by sa rozvalila do trávy, precítila tú chladnú rosu vo svojich dlaniach, vdychovala čerstvý, trochu ťažký vlhký horský vzduch a nechala si v ušiach vyhrávať melódiu, ktorú byy jej šepkal vietor. "Presne ako tedy..." Spomenie si na tú chvíľu, vtedy ju z horského pokoja vytiahli udalosti, tak strašné, že sa nedokázala ubrániť slzám ale teraz.. "Čas všetko vyhojí."  Uvedomuje si čím ďalej, tým viac a viac. Snád ju to trochu aj mrzí. Predsa len, jej rodičia.. Pri spomienke na nich pred dvoma rokmi ešte plakala, ešte má v pamäti tú veľkú hrču v hrdle ktorá sa zjavila s každou spomienkou na nicch. Teraz, teraz sa však na to díva viac s nadhľadom. Možno ju to mrzí, predsa len, sú to... boli to jej rodičia. Je to z jej strany teda zrada? V mysli jej poráva otázka, avšak v hĺbke duše cíti nádej, možno však len rozmar. Chce byť šťastná...
Stále nasleduje Azua, prešli nejakú trasu, nie šak privľmi ddlhú. Pocíti lýtko, na tvári však nedá nič poznať. Prechádz pohľadom po pláni.. Naozzaj je škoda, že je tu práve za takýchto udalostí. štyri postavy.. Menšia presila? Vypočuje si čo Azurashi hovorí. Navzdory toho, v akej sa nachádzajú situácii sa naňho ľahko usmeje. "Možno naozaj... snáď budem šťstná.." Pomyslí si pri pohľade naňho a v rdci cíti snáď nádej, možno prosbu. Sleduje, ako skladá pečate, vidí jeho padajúce telo. Možno sama by nečakala, že sa zachvá tak duchaprítomne. V momente jeho telo zachytila pod pazuchami a jemne ho pokladá na zem. Možno sa jej v kútiku duše mihol strach, avšak verí, že Azurashi vie čo robí. Čupne si vedľa neho a sleduje, čo sa deje. Udivene sa díva na to, ako sa jeden z nich sám podrezal. Sám si vrazil kunai do hrdla a ani pri tom okom nemihol. Možno to bol na ňu trochu pritvrdý pohľad. Sama nevie, či by niekoho podrezala... podrezala ako nejaké prasa.. Vždy sa jej viac pozdávali jemnejšie spôsoby zabíjania.. také čistejšie.. V momente, ako sa Azu znova preberie a zahlási to, si plne uvedomí, že tú jtku má na svedomí on. Nie, že by to predtým netušila, ale takto priamo povedané to na ňu trchu tvrdšie dopadne. Spomenie si na to, čo jej o sebe povedal.. A cez to všetko... "Cez to všetko ho milujem..." Uvedomí si. nevie, či to je správne, nevie či to je dobré, le vie, že je to tak. A vždy bude šťastnejšia, že to vykonal on, než by to mali vykonať jemu. Ruky zaborí do trávy a snáď pritvrdo ju prstami rozhrabne. Pod prstami cíti odpor zeme, keď ju rozráža, to však nie je teraz podstatné. Sleduje toho chlapca, ako sa bezhlavo vŕha medzi tých zvyšných troch. "On odvádza pozornosť... Aké milé.." pomyslí si ironicky. ten chlapec jej snáď pripomín Hideho. "Ale ako dlho to zvládne? Veď padne prvý...." Pmyslí si trochu nahnevane. "Nemá snáď rozum?"  Je znechutená nad jeho prístuom, ale rozhodnutá, že ho nenechá skapať.Ale ani seba. Sleduje jeho útok a taktiež to, čo sa bude diať. Je pripravená na čokoľvek. Vytihne ruky zo zeme, držiac ich v päsť ich zaborí do vreciek a vytiahne prázdne. Potom zasúva ruku do kapsičky na pravom stehne a napnutá sťa struna čaká čo sa bude diať, pripravená na všetko reagovať.*

Z poza kouře, který po výbuchu vznikl, vyletěly dva kunaie jež zasáhly naprosto přesně Kenjiho. Bylo nemožné se v jeho situaci a schopnostem vyhnout útoku A Rankového Shinobiho. Nebyly to však žádné smrtelné rány, které by jej dokázaly zabít a už vůbec nebyly nijak hluboké. Jeden zasáhl jeho pravé rameno a druhý pravou tvář jeho obličeje, nijak hluboké. Kde však byly ostatní Nukeninové...?

Díky Kenjimu dokázaly svoji současnou polohu perfektně skrýt, ale co když skrývaly ještě něco jiného? Něco mnohem lstivějšího? To se měli brzy dovědět i ostatní.

Azurashi mohl pociťovat elektrický proud, který procházel celým jeho tělem a paralyzoval ho. Jeho technika Iwagakure no Jutsu se vypnula a až nyní mohli ostatní vidět, co se to vlastně stalo. Jeden z B-Rank Nukeninů měl v Azurashim zabodnutý kunai, který do jeho těla přiváděl velké množství elektrické energie a znemožňoval mu pohyb. Pokud chtěli, aby se jejich sensei z tohoto dostal, museli přinutit onoho Shinobiho, aby musel od Azurashiho odstoupit.

Až nyní se objevil Asamir a vedle něho poslední zbývající B-Rankový Shinobi, kteří vyšli v oblouku kolem doutnajícího kráteru, který vznikl po explozi výbušných lístků. Oba se dívali s nelibostí na Azurashiho, ale ten vedle něj, říkejme mu Ranmaru, poté otočil zrak Kenjiho, očividně ho chtěl ještě vyškolit než ho usmrtí.

*Dlho nemusí rozmýšľať nad tým, aké techniky použije. Ani nad tým, ako bude postupovať. Vytiahne ruku z brašne, drží v nej dymovnicu, ktorúľahkým hodom presúva kdesi až za prichádzajúceho shinobiho. Neujde jej tiež, že Azu má problémy. Skladá pečate. Baran, Had tiger. "Bunshin no jutsu." Povie si v duchu a spracuváva presnú polohu troch svojich klonov. Jeden sa otáča a ide priamou dráhou k shinobimu za ich chrbtami. Tomu zbabelému zmrdovi kedysi skrývajúcemu sa v skalách. Už skladá ďalšie pečate. "Moguragakure no jutsu!" Znova v duchu zvolá názov jutsu. Avšak sleduje okolie okolo seba. Upokojí ju, že klon bežiaci do zadu k tomu zbabelcovi zmizne hlasným PUF vplyvom Azuovej techniky. Je šťastná, že si s ním poradil. Ďalšie dva klony sa rozbiehajú dopredu, trochu zahnú a širším oblúkom obchádzajú príchodiacich shinnobi a prechádzajú priamo cez dym, takže Kenjimu a tomu druhému shinobi tam v predu sa môže sdať, že vychádzajú priamo z dymu. Vlastne pužíva presne to isté, čo predchvíľou oni. Rada to tak robila. Nechávala sa inšpirovať nepriateľom.. jeho vlastné zbrane proti nemu. Ona sama sa už vnára zo zeme a kím je shinobi pri nich, ona už je preč. Taktoo pod zemou ľahko prehrabáva pôdu a v niekoľkometrovej hĺbke somduje terén. Takto, z pod zeme vďaka technike vie presne, kde sa nachádza Azurashi, vie, že shinobi, ktorý po Azuovi hodil kunai je odstránený z hry a vie presnú polohu Kenjiho ale aj úplne presnú polohu toho posledného shinobiho. Ktorý ostal jej aj Kenjimu. Nedá jej to, musí sa uškrnúť. "Vyženieme myšku z diery.." Zatiahne v duchu a nechá svoje tieňové klony bežať priamo k tomu tretiemu shinobimu. Nie preto, aby ho ohrozili či zastrašili.. predsa len, sú to len ilúzie. Klony vyberajú kunaie. Taktiež len videné okom a keď ich delí len 20 metrov od shinobiho, hodia ich priamo naň. Čokoľvek kunaie trafili, ozvalo sa len hlasnú PUF. Tieto klony nemajú útčníka zničiť. Oni majú len ukázať Kenjimu jeho polohu. Ona sama sa prehrabáva hladkým pieskom a presúva sa na výhodnú polohu pre seba a svoj ďalší krok.*

*Stále reguluje chakru, rovnomerne ju vypúšťa snáď z každého kúsku svojej kože. Vďaka tréningom s Sore no Kuni sa naučila skvelo na svoj vek regulovať chakru a tu taktiež dostala podmienky na zlepšovanie sa, teda je táto technika nestojí toľké úsilie, ako by mohla stáť niekoho iného čo by chakrou zbytočne plýtval. Z podzeme presne vedela kto kde stojí. Keďže mala približný prehľad čo sa deje, vedela, že Azurashi vytvoril klony- tie hmotné. Klony toho B-éčka ani neregistrovala, nevenovala im pozornosť. Oni neboli hmotné. Z tejto pozície ju takáto fádna D-éčková technika nepomýli. Presunula sa na pre seba strategicky vhodné miesto.. snáď jej to Kenji odpustí, ale hneď na začiatku muselo byť všetkým jasné, koho pôjde zachrániť... prípadne za koho pôjde zomrieť. A Kenji to nebol. Celý čas sa zdržiavala okolo Azurashiho, keďže pod ním sa zahrabala a to B-éčko v kríkoch vyzeralo vcelku lenivo. Aspoň z tejto- krtkovej perspektívy. Priam akoby cítila- každým zmyslom kde sa pohybujú, prenos váhy z nohy na nohu bojujúcich mužov jej daroval presné informácie o ich polohe. Drží sa Asamirovi za chrbtom.  Stará sa, aby bola v dôkladne správnej pozícii, aby neminula. Keď cíti slabé pulzovanie chakry j Azuovom tele, keď jej chvenie cíti na porchu zeme, vie, že sa niečo chystá. Klony. Tri nové stupaje na zemi, ale tá pôvodná- originál-priam chrlil vo vnútri chakrou a tá pulzácia bola priam cítiteľná. A asi nie len pod zemou vplyvom jutsu. Za Azua sa bojí,, že má len jeden pokus. Vtedy reaguje aj ona. Zaborí ruku do hliny nad sebou. Ruka je možno len biednych 30 centimetrov pod povrchom a smeruje do nej oveľa viac chakry ako predtým. Čoho výsledkom- ňou vyvinutej techniky Himitsu no Chika Hozen sa vytvorí obrovský kôl, hrubý 30 centimetrov a prudko rastúci zo zeme do dĺžky niekoľko metrov. Hliny má dosť, kôl nehádže, takže ďalšie míňanie chakry nehrozí. Kôl vychádza z miesta neďaleko od Asamirovho chrbta a prechádza takým uhlom, v ktorom by sa mu mal krásne zapichnúť medzi driekovými stavcami, prechádzať brušnou tepnou cez pľúca a vyjsť snáď z krku, poprípade hlavy.. podľa toho, kde ju Asamir držal.Na celej ploche cíti pekelný nával, dokonca aj zem sa prehýbala pod silou Azuovho vetra a dúfa, že svojim krokom minimálne poistí Asamirovu smrť. Vietor bol strašný a ona cíti, že fúka smerom toho B-éčka. Keď už nič iné, verí, že aj to B-éčko rozbije ten tajfún na mastný fľak. Dáva si však stále pozor a v momente keď technika skončí sa vyhrabe na mieste za Asamirovim chrbtom (či už tam ten chrbát ešte existuje, alebo už nie xD) keď vystupuje nohami zo zeme, ruky má vo vreckách a z vlasov sa jej ešte sype piesok. Necháva si však poistku, stále je čiastočne v zemi, stále sa jej prsty na nohách vyčnievajúce zo sandál dotýkajú, a aj vysielajú chakru do zeme, v pprípade, žeby ten poskok čistou náhodou ešte nebol mastný fľak a chcel na ňu zaútočiťs z pomedzi možno ešte existujúcich klonov.*

Nemám... na výběr... Procedí skrz zuby, zatímco běží proti oné technice vstříc. Proč? Co se to dělo? Nechybělo moc a technika by jej usmrtila... Bystré oko však mohlo něco sledovat. Jeho tělo se začalo rapidně měnit, kolem něho se drásala půda a jeho vlasy pod náporem chakry stály vzhůru. Byl to známý Hachimon, technika Taijutsu, jež je považována víceméně za Kinjutsu, neboť ubližuje svému uživateli. Asamir s ní byl však velice zkušený, což se dalo poznat, kdy zhruba dva metry před technikou zmizel tak rychle, že po něm zůstal jen stín, jež se brzy taktéž rozpustil a tato technika letěla přímo proti Ranmarovi...

Tohle ještě není konec Azurashi! Ozvalo se vedle Asamira a následovala tvrdá rána do obličeje, jež by nestihl v této rychlosti a síle vykrýt. Zásah byl natolik silný, že mu roztříštil pravou část boční čelisti a způsobil nejméně otřes mozku. Pod náporem této síly byl navíc nucen odletět a narazil do nejbližšího asi nebude schopen boje, pokud-li se z kómatu, ve kterém teď zcela jistě je, neprobere a i potom to bude jistě velmi obtížné. Tím však Asamir neskončil. Bylo mu jasné, že Azurashimu na Sanii záleží, tak stejně jako jemu záleželo na jeho bratrovi, chtěl mu tedy způsobit přinejmenším stejnou bolest, jakou způsobil Azurashi jemu než ho zabije. Sania mohla ucítit, jak jí rychlá a tvrdá ruka chytila za vlasy až u kořínků, vytáhla ji z jejího krtince úplně ven a vší silou s ní praštil o zem, načež jí ruce probodl kunaiem k sobě, aby s nimi nemohla hýbat. Ležela na břiše a levé koleno měl Asamir položené na Sanii. Mohl jí teď snadno zabít, ale ještě nechtěl.

Omlouvám se, ale dnes budeš muset zemřít, není to nic osob... no vlastně ano, je to osobní. Ještě se můžeš dívat na toho svého chudáka, kterému říkáš mistr, jak tam leží a tiše umírá. Já Tě mezitím budu pomalu, ale jistě mučit, dokud nebudeš prosit o smrt, dívenko... Poděkuj za to tomu svému Azurashimu! Zakřičel až mu z úst prskaly sliny, které dopadaly na Saniin krk. Mohla se dívat, jak Azurashi zaražený ve stromě umírá... nebo alespoň to si Asamir myslel. Mezitím začal Sanii strhávat oděv, tak aby měla holá záda, samozřejmě zbytek jí nechal. (Samozřejmě to koleno už tam v té době nebylo.) Byl to frustrovaný člověk toužící po ekvivalentní pomstě, nikoliv pedofil. Kunaiem jí začal dělat ranky na zádech, nijak hluboké, ale když jich takto uděláte třeba čtyřicet, určitě to zabolí a jizvy ponechá. Jediný, kdo ji nyní může pomoct je tak maximálně Azurashi, který však na to nyní nevypadá...