Jezero Kiri

pro **Hitomi Yamada** Sat Jul 13, 2013 7:21 pm

First topic message reminder :

Pověst praví, že v tomto jezeře žil kdysi vodní drak. Byla to dračice, které stačilo slabě fouknout a zvedla se obrovská vlna. Vesničané jí začali říkat Tsunami. Dodnes někteří tvrdí, že obrys jejího těla vídají v období dešťů, kdy dračice nejradši vylézala z jezera a sedávala na břehu.
Také je to nejkrásnější místo ve vesnici, kde se dá příjemně odpočívat^^

pro **Goku** Thu Mar 17, 2016 8:20 pm

"Ah .. to je škoda.. a to som si myslel že to pôjde po dobrom." Povzdychol som si a len som luskol prstami.
"Môžeš pre mňa spraviť ešte niečo. Vieš rád.. by som videl Nanabiho." Žmurkol som na ňu a znova som roztiahol ruky do takého objatia. Že by som bol stále v trppe? Kto vie. No nejakým spôsobom som musel vedieť, že je práve ona jinchuurikym nie ? Dediny si tieto informácie strážili. Boli pomerne cenné, hlavne u iných zemiach a pokojne aj zločineckých organizáciach.
"Naozaj ma fascinuje, no táak.. veľká prerastená stonožka.. vždy som ho chcel vidieť na živo." Uškrnul som sa a priblížil som sa o krok bližšie. Snažil som sa s ňou navodiť očný kontakt. Mal som vp láne Nanabiho vidieť, či sa jej to už páčilo, alebo nie. Len som bol zvedavý či sa mi podarí práve "to".

pro **Yoko Terumi** Thu Mar 17, 2016 8:52 pm

Niečo sa mi na ňom nezdalo. Správal sa hrozne čudne. Až moc sa zaujímal o...démonov.
Mala by si zmiznúť čo najskôr. Upozornil ma v duchu Chomei. Mal pravdu. Necítila som sa dobre v prítomnosti tohto človeka. Najprv mi tu čosi rozpráva o jednotke, ktorá mala na starosť trojku, teraz sa zase zaujíma o démona vo mne. Nedávala som najavo svoju pochybnosť voči nemu, tvárila som sa dokonale chladne.
Čo to je za človeka? Čo po mne sakra chce?
Možno informácie. Možno teba a zároveň mňa. Alebo to je fanatický fanúšik démonov, o čom vážne pochybujem. Otázkou ale ostáva, ako ma chce...stretnúť. Telepaticky môžem komunikovať jedine s inými Jinchuuriki a Biju...Nedívaj sa mu do očí. Hlavne. Možno má Sharingan. Neviem. Chomei znel pomerne znepokojene. Ten človek ma desil. Musím zájsť za Mizukagem. Opýtať sa ho na toho čudáka, či vážne patril do toho tímu, ktorý spomínal.
"Tebe totálne preskočilo?" Pretvárka. V tom som bola dobrá. Nesmela som mu veriť, pripadal mi príliš nedôveryhodne. Nikdy som ho tu nevidela. Vlastne nie. Určite mi niekoho pripomínal. Možno kedysi dávno...napriek tomu, kto vie, kým bol. Kým je teraz. Takéto správanie...Nie.
"Pane bože, tá ganja ti už totálne lezie na mozog. Och, prečo sa ja zahadzujem s človekom ako ty. Šialenec." Prevrátila som očami. Vyhýbala som sa očnému kontaktu, ako mi to Chomei nakázal. Lepšie neriskovať.
"Mám lepšie veci na práci než sa baviť s takýmto debilkom. Že vraj Nanabi. Boh ma ochraňuj pred tým netvorom." Prežehnala som sa. Či tá pretvárka stačila k tomu, aby som ho presvedčila. Ťažko povedať. Záležalo to od toho, ako dobre vedel čítať v ľuďoch, každopádne, ak by sa niečo prevalilo...najskôr by som ho napadla. Bolo viac než jasné, že tu nie je čosi v poriadku.

pro **Goku** Sat Mar 19, 2016 6:34 pm

Jej výhovorky na mňa nezaberali. Mňa nebolo možné oklamať. Dalo by sa povedať, že ľuďom vidím priamo do hlavy. A momentálne? Momentálne sa do Yoko oprela moja chakra a ja som sa nasilu snažil dostať do jej vnútra, do jej mysle, do tej miestnosti, aleob oblasti, v ktorej sa nachádzal Chomei. Normálny shinobi by toho asi nebol schopný, no ja som bol naozaj dobrý v ovládaní nepriateľových emócií a navyše som s Bijuu mal svoje skúsenosti. Nebolo tak ťažké s nimi komunikovať, ak človek vedel ako na to,
"Vyzerám na to, že mi preskočilo?" Zasmial som sa a znova som rozhodil rukami.
"Vlastne.. mi asi preskočilo, no ty za to nemôžeš.. a ani žiadna tráva.. ani nič podobné hehe, preskočilo mi úplne z mojej vlastnej vôle." Namieril som si dvoma prstami na hlavu a naznačil som stisknutie spúšte.

pro **Yoko Terumi** Sat Mar 19, 2016 9:28 pm

Doširoka som roztvorila oči. Bola som šokovaná. Cítila som, ako sa jeho chakra oprela do tej mojej. Snažil sa dostať dnu. Tým som si bola stopercentne istá.
Ale...ako...? Opýtala som sa prekvapene sedmičky, ktorý sa výnimočne tváril rovnako vážne ako ja. Nemal Sharingan. Tým som si bola istá. Nebol ani len Jinchuuriki. Ako sa...teda mohol...prebíjať až k...nemu? Ako?! Zjavne bol lepší, než som predpokladala. Ale v žiadnom prípade som mu nemohla dovoliť ho ani len uzrieť. Bol útek možný bez využitia krídel? Zjavne nie. Stačilo vidieť, ako rýchlo tasil katanu. Ak sa zameriaval na Kenjutsu, tým pádom bola rýchlosť jedna z jeho predností, čo sa o mne nedalo pvoedať, pretože som v nej bola priemer. Možno ak ho zamestnám...Zložila som rýchlo pečate.
"Narušovať mi súkromie...aké úbohé. Katon : Hōsenka no Jutsu!" Vychŕlila som naňho niekoľko rýchle šíriacich sa ohnivých gúľ. Vedela som, že ho nezasiahnem, potrebovala som ale vedieť, či ho to nejako...zastavilo. Od naburávania sa k sedmičke. Možno k tomu potreboval sústredenie. Ťažko povedať. Rozhodne mi teraz ale všetko jedno nebolo. Nepatril k tímu Sanbi ani nebol fanúšikom chvostových démonov. Určite nie. Možno to bol Nukenin. Alebo niekto, kto si buď sedmičku chcel uloviť alebo ponúknuť túto informáciu niekomu inému. Ani jednu z týchto možností som si nemohla dovoliť.

pro **Goku** Sun Mar 20, 2016 10:09 am

Ten podivný pocit u nej naozaj prestal. Úprimne som nepotreboval žiadne vniknutie do jej podvedomia na to, aby som dokázal uhádnuť či v nej niečo je, alebo nie. Navyše to bola len taká hra. Chcel som si ju odskúšať a ona mi krásne ukážala, že nemá absolútne vôbec odolné nervy. Jednoducho zero..
Ruku som nastavil pred seba a guľe ktoré by ma mali trafiť, narazili do vodnej plošiny cez ktorú nebolo tak úplne jednoduché prejsť. Keď som ale ruku zložil späť k telu, otočil som sa na nohe a mávol som jej.
"Myslím že na dnes toho bolo dosť hehe, mám ešte prácu s tými kreténmi z Konohy.. maj sa !" Moje telo sa začalo rozplývať na hmlu, až som úplne zmizol.

pro **Yoko Terumi** Mon Mar 21, 2016 8:46 pm

Nerozumela som ničomu. Bola som šokovaná z toho, čo sa tu udialo, prázdnym pohľadom som sa dívala na miesto, kde prednedávnom stál ten podivín. Mala by som utekať za Mizukagem. Mala by som ho o ňom informovať. A vlastne i o tom, že sa opäť hlásim do služby už ako plnohodnotný jinchuuriki.
Mala som ostať na ostrove. Sotva som sa vrátila, objavil sa tu problém. Čakala som, že sa tu dočkám trochu väčšieho pokoja, miesto toho som bola vystresovaná.
Akosi som tam zabudla, aká realita skutočne je.
Upokoj sa. Neurobila si nič zlé, nebola si na to pripravená.
Ale aj tak. Kto vie, čo to bolo za človeka. Dosť sa toho zistenia obávam.
Yoko-chan, nezabúdaj na to, kto si. Toto nie si ty, musíš sa svojim problémom stavať čelom. Rovnako, ako si k nemu stavala v časoch, keď som bol problémom ja. Mal pravdu. Ako vždy. Sediac mu na ramene som sa zahľadela do jeho oranžových očí, ktoré ma sledovali spoza jeho "helmy". Pousmiala som sa.
Na jaaa...ty vždy vieš, aké slová voliť. Zaškerila som sa naňho. Vrátila som sa späť do reality. Kam teraz? Za Mizukagem? Mala by som? Nemusí ešte vedieť, že som sa vrátila. V prvom rade by bolo asi potrebné zájsť do nemocnice. Od posledného boja so Soratom ubehla nejaká chvíľka, to áno, problém bol ale ten, že rana, ktorá sa mi tiahla cez celý chrbát, nebola ešte tak úplne zahojená...bola veľmi krehká, stačilo málo, aby sa opäť spustilo krvácanie. Hold. Musím si to nechať preliečiť profesionálnymi medikmi, pretože na ostrove ani v blízkych menších dedinkách sa mi takej starostlivosti nedostalo. Letmo som mávla rukou, ako keby mi bolo všetko jedno, strčila ruky do vreciek a vykročila k nemocnici.

-PRESUN-

pro **Sadao** Sat Apr 02, 2016 2:53 pm

Prešlo už pomerne dosť času, čo som sa ocitol čo i len v blízkosti Kirigakure. Síce som sa tu narodil, no spomienky na detstvo neboli akokoľvek príjemné. Nenávisť k dedine, k ľuďom v nej, ku všetkým.. to sa nezmenilo po celý čas. Ale na druhú stranu sa ani dedina nezmenila až takým veľkým spôsobom. Stále som tu poznal nejaké miesta, na pár malých zmien. Takže v momente, čo som opustil isté zavodňovacie tunely, o ktorých som vedel vďaka niekoho tipu, som sa ocitol v Kiri. Moja chakra bola samozrejme stiahnutá na menšiu úroveň, nie síce majstrovsky, ale aspoň tak, aby som nebudil pozornosť. Na sebe som mal hodenú v poslednej dobe pre mňa typickú výbavu okrem masky, pretože ta sama preškrtnutým znakom Kiri budila pozornosť, takže sa aktuálne na mne nenachádzala. Po dlhom čase som sa ocitol medzi ľuďmi, nebolo treba hneď tak riskovať. Svoje kroky som namieril až sem, k jazeru. Bolo to najbližšie miesto a zároveň som tu nemusel čakať pretlaky ľudí. Avšak jednu osobu som tu očakával. Neobával som sa toho, že by som tu čakal márne. Otázka v mojej hlave sa nekrútila okolo toho, či vôbec príde, ale skôr iba okolo veci, ako dlho to bude trvať. Presunul som sa pomaly až ku vodnej hladine, tesne ku brehu, kde som sa zadíval do odrazu z vody. V tvári mi panoval neutrálny výraz, aj keď to vlastne už od čias, čo som opustil Kiri.. hm, to je vlastne jedno, moja tvár bola teraz stále v móde zmien podľa toho, ako sa to najviac hodilo. Za čias Shuuketsu u mňa nešlo o žiadne pretvárky, len čistý ľadový pohľad, ale tak ako sa zmenil svet, sa zmenil i trochu môj prístup.. dôkazom toho bolo už iba to, že som tu vôbec stál. Už to bolo premáhanie seba samého.

pro **Goku** Sat Apr 02, 2016 7:53 pm

Netrvalo mi dlho, kým som ho dokázal nájsť. Predsa len som vedel o koho sa jedná a hlavne ? .. hlavne som vedel ako ho nájsť. Úprimne sa na mňa celkom podobal. Teda na moje staré ja. Modré vlasy a mámvistejčastitela pohľad. Človek by až povedal že typický Tanaki. No moje meno sa tu v Kiri tiež už nejaký ten rok nespomínalo.. ah koľko to bolo ? štyri roky? Štyri dlhé roky a.. ako sa mi darilo no nie?
Keď som sa približoval, na ústach mi bolo vidieť úsmev. Pozdravil som ho mávnutím ruky a trocha som pobehol, aby som sa k nemu dostal o niečo skôr.
"Tak.. si prišiel!" Potešil som sa a s chuti, tak.. nenútene, som sa zasmial. Yep, mal som naozaj dobrú náladu. "Akú si mal cestu?.. teda počkať.. nie nie nehovor mi to!" Nastavil som ruku na znak pokoja a znova som sa s ňou vrátil k boku. "Je jedno ako si sa mal, teraz sa budeš mať super aspoň.. tomu verím." Naznačil som hlavou, aby ma nasledoval. "Drink? Je tu jeden pomerne.. no.. dobre, je tu jeden podnik. Nie je pomerne dobrý a ten chlast tam riedia s nejakou alpou no celkom ideálne miesto. Taká zašívareň a tak." Človek by nikdy nemal ľuďom, ako bol tuto môj spoločník, nastaviť chrbát. Ja som s tým však očividne problém nemal. Na druhú stranu to vyzeralo nenútene, sotva ma mohol niekto z niečoho podozrievať.
(presun)

pro **Sadao** Sat Apr 02, 2016 8:10 pm

Neukázal sa tu hneď, takže som si na chvíľu dal pauzu a bez väčšieho lámania si hlavy som si jednoducho oprel telo o jeden z tu prítomných stromov, keď som sa zas od brehu jazera presunul a ďalej som vyčkával na príchod istej osoby, ktorá ma kontaktovala. A dočkal som sa. Bol som dosť trpezlivá osoba, takže sa na mne ono čakanie nijak neprejavilo. Odlepil som sa od stromu, keď som Goku-ho/-a zazrel a prešiel som pár krokov oproti nemu, aj keď on mal značne rýchlejší prístup, keď pobehol. Bolo vidieť, že má dobrú náladu alebo divnú povahu, jedno z toho, pretože si na prvé otázky ani nepočkal na odpovede a rovno prechádzal na ďalšie. Takže mlčky som si počkal na moment, kedy bude skutočne vôbec čakať že zareagujem, čo prišlo asi až pri tom zmienení podniku.
"Ak ti len drink chýba ku šťastiu.." Pokrčil som ramenom, nebol som jeden z tých, čo rád sedel pri pohárikoch, takže som ani nejak neriešil kvality či vôbec existenciu nejakých týchto podnikov. Kým ja som však netušil, či mu zatiaľ veriť či nie, on mal zdá sa jeho prístupom istotu, keď sa len tak otočil chrbtom a smeroval si po svojom. Nemal som zatiaľ nejaký dôvod ho hneď podraziť, ale človek nikdy nevie. Bez ďalších zbytočných slov; aj tak ich bude mať aj za mňa, som teda vykročil za ním do onoho podniku.

~ Presun..

pro **Kataro Terumi** Sat Apr 09, 2016 8:58 pm

Už to byla věčnost co jsem zde byl naposledy, a to bylo toto místo moje nejnavštěvovanější v minulosti. Chvíli jsem se jen tak procházel po vodě jako by to bylo zcela přirozené. Už jsem ani nevnímal, že mé tělo automaticky převádí mou chakru do nohou a díky tomu stojím zcela normálně na vodní hladině. Dětem co teprve vyjdou z akademie to trvá docela dlouho než se na ní udrží a my kteří už jsme tu tak dlouho to umíme stejně dobře jako dýchání. Uprostřed jezírka byl malý ostrůvek na kterém jsem se posadil a jen tak užíval klidu.

pro **Yoko Terumi** Sat Apr 09, 2016 9:05 pm

Síce som naposledy na tomto mieste stretla veľmi podozrivého človeka, o ktorom som už ale viac nezisťovala, vrátila som sa sem a to kvôli môjmu...bratovi. Dlhšiu dobu som sa za ním pohybovala ako duch, tieň, ťažko povedať, či ma zaregistroval, ale nevyzeralo to, že by sa tak stalo. I keď kto vie, možno som sa mýlila. Vykročila som za ním po hladine vody čo najtichšie tak, aby ma nevidel, preto som šla smerom k jeho chrbtu.
"Je to už dlhá doba, čo sme sa videli naposledy." Prehovorila som k nemu, len čo som si bola istá, že ma začuje. Prisadla som si k nemu. Nebola som tu dlhé dva roky, predtým som sa od klanu Terumi odsťahovala a zavrhla priezvisko. On bol jediný, s kým som udržiavala nejaký ten kontakt, ostatní mi boli ukradnutí. Dokonca i moji rodičia.
"Kde si nechal deti?" Zdvihla som k nemu pohľad a skúmavo si prezrela jeho tvár. Nezmenil sa. Ani o piaď, čo sa o mne nedalo povedať, dospela som po psychickej i fyzickej stránke.

pro **Kataro Terumi** Sat Apr 09, 2016 10:01 pm

Hleděl jsem tak do prázdna. Po tolika letech a stále jsem se neusmíval tak jako dřív. Byl jsem stále zlomený a v depresi kvůli Kaori, neschopen začít znovu. Nějak to prostě nešlo. Nepomohla péče o děti ani rodina. Docházeli možnosti a v tom se k mé samotě přidal někdo jiný, který se mi připlížil za zády. Naštěstí to byla však jen má vlastní sestra. " Jsou u matky jako vždycky " Odpověděl jsem. Vypadalo to jako bych byl zakletý, což možná mohla být i spojitost. Meč s temnou silou sice zmizel, ale bílé vlasy přetrvávali. Navíc ještě to přetrhnuté pouto s Kaori z její strany tu kletbu ještě prohloubilo. Možná je to osud a já už takový zůstanu napořád.

pro **Yoko Terumi** Sun Apr 10, 2016 5:06 pm

Čakala som...trochu viac radosti, že ma vidí. Hold, videla som na ňom, že ani po tých rokoch sa neprestal trápiť pre ženskú, ktorá mu za to nestála. Stála som si za tým, ale stále stojím, že je to prvotriedna k*rva, ale ako to vysvetliť jemu? Darmo mu niečo vysvetľovať. Tvrdohlavosť je jedna z jeho popredných vlastností. Toto bude ešte ťažké.
"Fixovať sa na minulosť je to najhoršie, čo môžeš urobiť, Kataro. Ak by som bola ako ty, doteraz by som verila tomu, že som neschopná a nehodná svojej rodiny, ktorú som tak či tak opustila. Vieš, aký mali moji rodičia na mňa názor. Nevzdať sa. To je to, čo som urobila ja a pozri. Nie len, že som ovládla plnú silu Biju, okrem toho som ešte zosilnela. No táák, už sa viac pre ňu netráp, máš krásne deti, máš rodinu i priateľov. Čo viac si môže človek priať?" Štuchla som mu päsťou do ramena a zaškerila sa tak, ako to viem len ja. Mohla som dospieť, stále som bola istým spôsobom dieťa.
"A hlavne, vrátila som sa! Mal by si byť šťastný...už dávno tu mali vybuchovať ohňostroje, hrať hudba, všade mali byť koláče!" Rozhodila som rukami, samozrejme, nemyslela som to vážne, chcela som vidieť na jeho tvári úsmev, rovnaký, aký sa zračil na tvári mojej. Nechcela som toho až tak veľa nie?

pro **Kataro Terumi** Sun Apr 10, 2016 5:50 pm

Podíval jsem se na Yoko, která se marně snažila mě nějak rozveselit. " Tohle je úplně něco jiného než všechny přesvědčovat o tom, že si lepší. Jakmile do toho jednou vstoupíš tak už se nikdy do původního stavu nevrátíš. Je to spíš teď jako najít pro co skutečně žít. Ano, mám rodinu, ale neúplnou. Rozbitou, jak tu vlastní tak i původní. Nic nevychází jak má, roky jsem na mrtvém bodě a nenašlo se nic co by to změnilo. Až se jednou zamiluješ a někdo ti zlomí srdce, teprve pak poznáš mou bolest. Je to jako by ti někdo vyrval srdce z těla a před tebou ho drtil na prach a ty s tím nemůžeš nic dělat. Jen to bolestivě sledovat a doufat v konec. " Povzdychnul jsem si a podíval se do vody na svůj odraz. Vypadalo to příšerně. Kam se poděl ten modrovlasý sympaťák s formou mariňáka? Možná se muselo stát něco tak motivujícího co by mi změnilo život.

pro **Yoko Terumi** Sun Apr 10, 2016 6:07 pm

"Tým by som si nebola taká istá, Kataro." Moje prvotné nadšenie akosi opadlo, opäť som sa znormalizovala a len sa pousmiala.
"Život Jinchuurikiho je poniekiaľ...ťažký. Celé roky som prežila osamote, pretože mnohí sa na mňa dívali skrz prsty a považovali ma za časovanú bombu. Myslím, že pocit samoty, slabosti, prázdnoty by s tým mohli byť porovnateľné. Pravda, nikdy som sa nezamilovala, ale zase väčšina dediny ma zavrhla. Málokedy som sa s niekým rozprávala. Ale už som si zvykla, naučila som sa s tým žiť. Žijem tak, aby som v budúcnosti neľutovala, že som svoju mladosť prežila v depkách. Ja viem, je to ťažké, ale čo dosiahneš s tým, že budeš myslieť na ňu? Len na to, že ti zlomila srdce. Na svete je kopu takých ľudí a mnohí sa s tým naučili žiť. Ak to dokázali oni, dokážeš to aj ty a nevrav mi, že nie. Si ešte mladý, máš pred sebou celý život a tri krásne deti, no táááák!" Rozstrapatila som mu rukou vlasy, tak, ako to on kedysi, pred niekoľkými rokmi robieval mne. Možno si to nepriznáva, ale ťahá sám seba ku dnu a pokiaľ si to neuvedomí sám, nikdy sa z toho nedostane.
"Čo ochrana dediny a ľudí v nej? Čo tvoj sen stáť sa Mizukagem? Hm? Kde sa to všetko podelo? To neexistuje vec, ktorá by ti vyčarovala úsmev na perách? Prosím ťa, neklam sám seba, starý dobrý Kataro tu stále je. Meh! Cítim to!" Ľahla som si na chrbát, ruky založila za hlavou a dívala sa na oblohu posiatu tisíckami hviezd. Krása, vždy ma to očarilo.
"Hlavu hore, Kataro. S takýmto depkárskym prístupom tvoje deti nebudú šťastné! Ani ja, ako tvoja sestra, si len tieňom brata, ktorého som poznala a mala rada." Stočila som k nemu pohľad.

pro **Kataro Terumi** Sun Apr 10, 2016 6:54 pm

Byl jsem pořád skleslý a myslel na nejhorší. Bylo to vážně strašné kam až to došlo. Muselo se s tím brzy něco udělat nebo mě to nakonec brzy zničí. Yoko se snažila seč mohla, připomínala mi vše co jsem měl rád a v co jsem věřil. " Můj sen? Kdybych se měl stát Mizukagem tak už se to stalo. Udělal jsem toho pro vesnici tolik a i tak se dvakrát zvolilo jinak. Když je potřeba něco udělat ani nejsem na seznamu těch, kterým se dává vědět. Se mnou se už vlastně nepočítá. Ty možná ano, ale to si asi tak jediná. A děti? Nikdy nepoznaly matku a je to jen má chyba, že jsem to dovolil, že jsem byl slabý a hloupý. Mimochodem není podstatné co si myslí ostatní, ale co si myslíš sama o sobě. Když nevěříš v sama sebe tak už s tím nic nezmůžeš. Je mi líto, ale momentálně mé srdce nevěří, že bude líp. " Znělo to depresivně, jako monolog před sebevraždou. Ale kdo ví co se stane. V ten moment uslyšel Kataro nějaké zašeptání hlasu, který už dlouho neslyšel. Vlastně se vytratil z jeho vlastní minulosti. Komu ten záhadný hlas patřil? Kataro začal vypadat poněkud zmateně a jako by pátral po něčem co nikde není.

pro **Yoko Terumi** Thu Apr 14, 2016 1:46 pm

Nahlas som si povzdychla. Nebavilo ma to. Vôbec. Správal sa ako najväčší mučeník sveta, pri tom existovalo toľko ľudí, ktorí na tom boli horšie než on.
"Vážne? Kashike sa stal Mizukagem preto, lebo bol Faitovou pravou rukou. A zvyšok...vyplynul z tvojej domýšľavosti. Klan Terumi je vážený a potrebný." Zamračila som sa naňho. Jeho slová ma vážne štvali. Keby som mohla, tak mu asi strelím cez papuľu, aby si uvedomil, o čom to tu vlastne točí!
"Všetko to začalo tým podrbaným mečom, ktorý si vlastnil! Zmenil ťa! Stal si sa tým, čím si sa nikdy stať nechcel a to kvôli tomu, že si prahol po veľkej moci. Veď sa na seba pozri!" Ukázala som na jeho odraz na pokojnej hladine jazera.
"Toto nie si ty, Kataro, toto nie je môj brat, na ktorom mi záleží. Si pre mňa úplne cudzí človek, nespoznávam ťa. A takého ťa ani spoznať nechcem. A to ma mrzí snáď zo všetkého najviac, pretože ak sa to nezmení..." Na chvíľku som sa odmĺčala a venovala mu vážny pohľad. Nehovorilo sa mi to ľahko. Ani teraz. Ani kedysi dávno, keď som povedala svojim rodičom, že odchádzam a nechcem mať s klanom Terumi nič spoločné. Aj napriek tomu, urobili a ťahali ma ku dnu.
"...nebudem mať dôvod s tebou vôbec nejaký vzťah udržiavať. Súrodenecké puto zmizne rovnako ako puto medzi mnou a rodičmi so zvyškom klanu." Toto boli moje posledné slová predtým, než som sa postavila a vykročila smerom od neho so slzami v očiach.
Všetko je zle. Všetko.
Svitne na lepšie časy, uvidíš.
Dúfam. Myslela som, že keď som sedmičku ovládla, tak to najhoršie mám za sebou a že všetko bude zase super. Mýlila som sa. Na chvíľu som sa zastavila. Chcela som sa ešte otočiť a posledný krát sa naňho pozrieť, ale neurobila som to. Proste som pokračovala v chôdzi, ani sama neviem kam.

-PRESUN-

pro **Kataro Terumi** Sat Apr 16, 2016 10:23 pm

Slova mé vlastní sestry mě velice ranila, možná stejně nebo i více jak jí. Jednalo se totiž o mou osobu. Já musel nést tíhu svých chyb a musel jsem nést i tíhu bolesti, kterou jsem způsoboval ostatním, včetně své rodiny. Když Yoko odešla hleděl jsem tak na svůj odraz ve vodě a přehrával si dokola náš rozhovor jako by to bylo už před dávnými věky. Pro mě se takřka zastavil čas a cítil jsem se osamělý, avšak po nějaké době mi její slova začala dávat smysl. Začal jsem si uvědomovat kým jsem se to vlastně po těch letech stal a co jsem od té doby dokázal. Od dob toho meče jsem měl jen jednu chvíli prosperity. Potom se začalo všechno kazit, ne že bych litoval vlastních dětí, ale to s jejich matkou taky nebylo nejlepší rozhodnutí. Jak jsem tak přemýšlel o tom všem, něco se dělo. Začala mě bolet šíleně hlava, asi jako když někdo řve a vy máte kocovinu. Možná silnější. Vycházelo ze mě spousta chakry aniž bych to chtěl, dokonce i jakási černá mlha nebo co to přesně bylo. Jako kdyby mě opouštěl zlý duch a mé tělo se očišťovalo. Stačilo opravdu tak málo? Uvědomit si celkový problém a slyšet to od osoby, která je vám blízká? Nejspíš to ale chtělo čas, aby toto mohlo skutečně nastat. Nikdo to nejspíš neviděl, ale vrátila se moje staré dobré já. Má pozitivní osobnost i nálada, mé modré vlasy a další věci. Možná, že se teď vše obrátí k lepšímu. I můj sen stát se Mizukagem se teď znovu obnoví a já udělám vše proto abych ho byl znovu hoden. Vyrazil jsem plný elánu pryč z tohoto místa.

přesun

pro Sponsored content

Jezero Kiri

Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri

Re: Jezero Kiri