Horké prameny

Akoby samotný osud riadil Toujove kroky a zaviedol ich práve na toto, vodou naplnené stredisko. Lenže v jeho prípade a dosť nanešťastie pre jednu zo strán, nebol jediný kto sa uchýlil k horkým prameňom aby v nich nechal oddýchnuť telo a zregenerovať späť energiu ktorá sa po namáhavom tréningu zmenila v únavu. Totižto, cez vstup do oblasti kde sa nachádzal aj náš malý hrdina tohto úchvatne spracovaného minipríbehu sa dostal aj iný Shinobi, rovnakého ranku akým bol Toujou samotný. Hideaki, taktiež Genín pokročilej úrovne, ktorý po dlhom tréningu svojho špeciálneho kenjutsu tak špecifického pre jeho klan, prišiel si odpočinúť. To však nevedel že tu narazí na starého "priateľa" s ktorým si má toho naozaj dosť veľa povedať.

V túto chvíľu by sa mu nedorazal do krvi nikto z prítomných ľudí, a to by sa malo brať v potaz že farbou práve túto spomínanú krv pripomínal. Nie len že bol jedným slovom extrémne ponížený, ešte mu aj pokazil tak epický príchod do lázní. Predovšetkým to tu bolo zase, vždy bol bossom a kto nesúhlasil tak dostal do držky, on bol jediný na celej akadémii kto to neriešil a dokázal jedným slovom podkopať celú jeho reputáciu. Možno práve z tohto dôvodu ho tak nenávidel a práve to bol dôvod prečo mal stále katanu po boku a neodložil ju pri vstupe do lázní.

"Pýtal som sa, čože si tu tak polehuješ. A vôbec že sa nepostavíš keď vojdem. Rád by som si užil túto návštevu, takže by si mohol ty aj tá tvoja prítomnosť ísť obsmrdať niekde inde.." Prehovoril znova svojím namysleným hlasom akoby mu patril celý svet, pričom sa nevyhol mnohým nadávkam čo napovedalo o jeho strašne vysokej inteligencii. Možno si ani sám neuvedomoval, akej úrovne je jeho blížiaci sa oponent, ale to nesmel podceňovať jeho ani Toujou. Jeho zbraň bola jeho život, a keďže sa s ňou úplne zosúladil, bude to pre Toujoueho dosť ťažký krok ak by sa ho pokúsil Hideaki napadnúť.

Sám nemal ani samotný Toujou poňatia čo v tento okamih dokázal, a to vyprovokovať ho na takú úroveň, pri ktorej sa ukľudnil. Ruky ktoré sa mu triasli na pošve meča sa ukľudnili a pomalým pohybom vybrali meč z puzdra pričom si ho vložil do pravačky a pomalými krokmi sa začal približovať k Toujouovi ktorý stále nepreukazoval nejaký ten záujem o to že sa ho Hideaki snaží donútiť odísť aj za použitia hrubej sily. Tentoraz ale nebol červený ako paradajka, jeho tvár mala možno stále odtieň červenej farby ale pomaly sa ukľudňoval a pomalým pohybom prisunul ostrie meča, jeho čepel, hrot priamo k hrdlu svojho oponenta.

Predovšetkým bolo jasné, že sa jednalo o sráča ktorý veľmi rád buzeroval malé deti a sám nedokázal v živote nič. Teda aspoň takto ho určite videli všetci ostatný, spolu aj s Toujouom. Niekedy však je dobré pohliadnúť pod povrch, nie len hľadieť na obal knihy. Všetko to pravé je totiž vždy ukryté hlboko v srdci, ešte neobjavené a nepreskúmané. A to bol prípad samotného Hideakiho, ktorý v tento okamih zmeravel. Pocítil strach z techniky ktorú na neho použil Toujou a nebol schopný sa je brániť, pretože strach zo smrti bol v nás zakódovaný už od narodenia a nešlo sa ho zbaviť. Hideaki zmeravel, strachmi sa rozklepal a zdalo sa že už len táto technika ho pošle na pár dní do nemocnice, avšak..

Znášal to naozaj lepšie a to šlo poznať ihneď. Nie že by sa nebál smrti a nerád by videl keby tu niekto z nich zomrel, avšak krvavá mlžná nemala svoju prezývku len tak a ak si tu chcel niečo dosiahnuť, musel si obvykle platiť tou najvyššou sumou, sumou krvi. Toto bol jeden z tých prípadov, kedy si mlžná len pripíše svojej prezývke ešte väčšiu hodnotu, preto dokázal Hideaki lepšie znášať pocit ktorý práve pocítil. Práve tým kde vyrástol a ako bol vycvičený mu dávalo možnosť lepšie znášať túto chuť na zabíjanie, ktorú zo seba Toujou vyžaroval.

Niekto by nepochopil prečo. Možno to bola naozaj len rivalita z akadémie, ale by zašla až na takúto úroveň by nečakal nikto. A nebolo to len tým, to už bolo hneď jasné, bolo v tom niečo oveľa viac. Pravdou boli Toujove a Hideakiho takmer až identické schopnosti, ktoré by mohli viesť k nesúlade pri výbere mlžných šermiarov, ku ktorým sa isto boli by obaja hlásili. Možno práve z toho dôvodu napadol Hideaki Touja, aby si presvedčil vlastné schopnosti a odstavil tak potencionálnu hrozbu.

Nešlo ani dokonale popísať, ako vtipne zazneli Hideakimu jeho slová a jeho hlasný smiech ktorý sa ešte dlho ozýval po stredisku mu dosť jednoznačne naznačoval kde má Toujov príkaz. Už z toho šlo usúdiť, že jeho nový súper už neberie v ohľady právne a iné následky voči Krigakure ktorá bola týmto zanedbaným systémom príliš známa a takéto úkony boli na dennom poriadku. Bol prekvapený z rýchlosti ktorú využil na Kawarimi jeho súper, avšak ani to mu nestačilo aby nezhodil na zem zvitok a na malý okamih nezmizol v oblaku dymu. Dlho netrvalo, a objavil sa avšak už mal niečo nové. Dym nebol pre efekt, ale práve kde nedávno stál Hideaki s katanou, teraz stál Hideaki s 4roma katanami, 2 v každej ruke, 1 v ústach a jednu držal v podivne naklonenej nohe, presne na druhej strane jabĺčka.

V tom okamihu už ani Hideaki netušil čo sa to vlastne deje. Ako dokázal jeho útok na slebý bod chrbta zaznamenať a ešte tak precízne vyblokovať spojené s tým že dokázal dokonca zasadiť protiútok na úrovni, kedy vlastne ani samotný Hideaki nemal šancu ho nejako ľahko zablokovať. Už sám si teraz uvedomil že proti nemu stojí naozaj skúsený a dosť dobre vycvičený súper, preto odrezal všetky svoje okovy ktoré mal pri útočení a urobil niečo, čo si sám zakázal kvôli nebezpečnosti techniky..