Bar ,,Kirin Nectar"

Tento bar se specializuje na alkohol s názvem Kirin Nectar (jednorožčí nektar...BTW: podle naturopedie je to specialita Kirigakure, ale nikdo o tom neví nic bližšího xD). Doporučujeme ochutnat! Říká se totiž, že každému to chutná jinak - někomu sladce- někomu hořce... ^^ Sto lidí, sto chutí ^^
Je tu ale alkohol všeho druhu, stačí si jen vybrat ^^

Nafúknuto som došla do baru, pozdravila som zdvihnutím ruky a sadla som si na barovu stoličku neďaleko barmana.
Poprosím saké... nie pohárik nebude potrebný... dve fľaše... alebo viete čo? Dajte mi pohárik... Usmiala som sa na barmana a oprela som si ruky o bar.
Reina je nažive, Tsuki chce mier, posol zo Suny srší dobrou náladou... kam to ten svet speje? Vytiahla som z peňaženky pár ryou a dala som ich barmanovy ktorý na mňa hádzal zvedavé pohľady.
Oh, už dávno som nebola v bare... to bude asi tým... alebo to bude tým že už sa viac podobám na Hitomi? Predsa-len... zmenila som sa... Naliala som si do pohárika saké a hneď som ho aj vypila.
Bude to dlhý deň... a možno aj noc.

Otočila som sa keď som si povšimla ticho v bare. Oh! Zdravím... Yoton no... Tralala-san? Mohol vidieť že som mala už jemne ružové líca, predsa-len jedna fľaša bola prázdna a druhá bude prázdna o pár minút.
Usmiala som sa a otočila som sa smerom k ninjovi. Myslela som si že Vás Mizukage-sama pošle do hotela, nie do baru...  Poviem znova z úsmevom a napijem sa svojho saké.

Zamyslela som sa a poprosila som si ďalšiu fľašu saké, no po chvílke som ukázala na Kirin nectar, barman sa na mňa usmial. Heh pochopil môj diabolský plán, muahahaha!
Takže Rei, žiaden tralala... súhlasím s vami! Hotel je síce strašne kawaii, ale je tam nuda! A preto že ste vstúpil do tohto krásneho prostredia, z veľkou úctou vás chcem pozvať na pohárik niečoho lepšieho než saké. Počuli ste niekedy o... Kirin nektáre? Spýtala som sa zvedavo a dala som si pramienok vlasov za ucho.

Špecialita Kirigakure no Sato! Až to ochutnáte, budete to milovať! Hovorí sa že každému človeku to chutí inak! Mimochodom, moje meno je Yuuki, Yuuki Botan! Som sesternica Mizukage-sama! Rozmotal sa mi jazyk a usmievala som sa naďalej. Prisadla som si k nemu teda bližšie, ale nie príliš, delila nás jedna stolička.
Ah, som zvedavá ako toto dopadne... ešte šťastie že viem tak presvedčivo rozprávať! Pomyslela som si a naliala som mu teda do pohárika Kirin nektár, naliala som aj sebe, vzala som si pohárik do ruky a povedala som. A do dna! Hneď som obsah pohárika vypila a zaradovala som sa, chutí rovnako sladko ako vždy!

Chutí? Však je to úžasné! Povedala som zo smiechom, ľudia okolo si zvykli na moju malú toleranciu alkoholu a tak neboli prekvapený že som sa správala takto.
Takže, čo ste vybavili z Lady Mizukage? Dúfam že je všetko v poriadku! Vaša dedina ma vždy zaujímala, premýšľala som že sa tam pôjdem raz pozrieť, predsa-len nie je to každý deň čo si môžem dovoliť odísť z dediny. Ako dlho tu zostanete vy? Spýtala som sa zo záujmom a poprosila som si vodu a aspirín, plánovala som sa maximálne opiť a to že si teraz dám tabletku mi len zaistí menšiu opicu ktorú budem ráno prežívať (True story xD). Oh a už si tykáme, Tralala-san? To je fajn! Poznamenala som z úsmevom, vzala som si aspirín, zapila som ho vodou a naliala som si saké ktoré som pomalinky pila.

Oh? Rei-sama...? Zapozerala som sa naňho a pousmiala som sa. V tom prípade by som bola náramne šťastná pokiaľ by si ma oslovoval... hmm... Yuuki! Alebo Yuu! Vlastne, len Mizukage ma oslovuje Yuu... ale kľudne môžeš aj ty Tralala-san! Znova som sa usmiala a dopila som druhú fľašu saké.
Vieš vôbec kde sa nachádza ten hotel v ktorom budeš ubytovaný? Spýtala som sa a barman z podpultu vytiahol dango. Jashin, milujem ťa... nie teba ale Jashina! Pozrela som sa na barmana ktorý sa len pousmial a posunul dango mojim smerom. Kývla som hlavou smerom k Reiovi, nech si vezme dango - najúžasnejšie jedlo sveta! Hneď po rámene samozrejme!

Fajn Tralala-san! Usmiala som sa a naďalej som jedla dango. Cítila som už ale akoby 'tlak' v hlave. Uh, myslím že tak veľa saké... nebol to dobrý nápad... Ugh... oprela som si hlavu o bar no hneď nato som ju zdvihla.
Môžem ťa tam odprevadiť! Pokiaľ sa cestou domou nezabijem... to mi pripomína že som dnes ešte nemala tréning a ani som poriadne nejedla! Hmm... Nahlas som premýšľala a potom som sa zasmiala na tom ako sa snažil povedať itadakimasu. Všetko bolo zjedené behom chvílky a prišlo mi že mu je zle. Uškrnula som sa.
Heh, so mnou asi nikto nevládze piť. Zasmiala som sa zasa.

Oh? Niečo slabšie? Heh~ Vodu? Zasmiala som sa jemne a rovnako ako on som sa napila pohára vody.
Oh! Štikútaš! Hahah~ Zasmiala som sa znova no hneď ako sa napil tak mu to prešlo. Nafúkla som sa a otočila som sa k nemu poriadne, preložila som si nohu cez nohu a usmievala som sa.
Tse! Tu? Myslela som niečo poriadne! Napríklad... rámen... alebo onigiri... a tréning s tebou Tralala-san? Kľudne! Položila som si ruky na kolená a naklonila som hlavu na stranu.
Hotel je úplne úžasný podľa toho čo som počula, aj keď je dosť drahý... a postele? Nie až príliš mäkké ale ani tvrdé! Také akurát! Povedala som, potom ako si ma začal prezerať som pocítila že sa mi do líc nahrnulo ešte viac červenej. Tak? Chceš sa ísť pozrieť na ten hotel alebo trénovať hmm? Spýtala som sa a napila som sa vody.

Uhm, pokiaľ tu máš málo peňazí tak ťa pozývam ku mne do sídla. Síce je to maličké sídlo ale je tam kľud a mám zásoby aspirínu na ďalších 15 rokov takže sa bolesti hlavy nemusíš obávať. Usmiala som sa a zaplatila som za svoje objednávky. Ešte šťastie že som sa vrátila len nedávno, inak by som pominula už asi všetky svoje peniaze. A taktiež sa musím ísť pozrieť ako to tam klony zariadili. Snáď to bude priatelné.
Zdvihla som sa zo stoličky, aj keď som mala pocit že podlaha sa rozhodla bližšie zoznámiť z mojou tvárou.
Heh, zdá sa že som toho mala až príliš. Oh! tým pádom by som z teba mohla žmýkať informácie o Tsukigakure, musí to byť zaujímavá dedina! Tak čo? Ideme? Usmiala som sa a pozrela som sa na Reia.

Zasmiala som sa znova. No, ale mám pokiaľ povieš len jedno krivé slovo na to ako varím tak pôjdem pekne do hotela! Šťuchla som doňho a pomaličky som kráčala smerom k dverám spolu z Reiom.

(Presun)

Zadýchane som vošla do baru a pozrela som sa na Meiza. Nabudúce, spomaľ trošičku... A akú úroveň? Nuž čo takto začať niečim slabým? Napríklad sakém.. ďalší alkohol môžeš vyberať ty. Usmiala som sa a sadla som si k baru na svoje obľúbené miesto a ukázala som na stoličku vedľa z úsmevom.

Maximálne sa budem smiať ešte viac než obyčajne. Usmiala som sa. Ale to už budeš dávno pod stolom takže si nato ani nespomenieš. Rýpla som si a čakala som kým pred nás postaví barman saké. Naliala som si do pohárika a potom som naliala aj Meizuovi.
Pripravený, Meizu-sama? Spýtala som sa ešte no v jednej ruke som už pohárik držala.