Brána Tsukigakure

Temná atmosféra nastala pri bráne, kedy sa búrkové mraky natiahli cez oblohu a zatienili slnko nad nimi. Dusno ktoré v okamihu nastalo a divný pocit ktorý zacítili stráže pri bráne, pocit že sa niečo nepekného stane sa len násobil od okamihu kedy sa ľahké nohy dotkli zeme pred bránou. Tichá postava, odetá do samotného temna, s kapucňou prehodenou cez hlavu a podivnú masku ktorú mohli zahliadnuť, masku s divným ornamentom ale len jedinou dierou vo vnútri. A čakra, nie veľká ako Bijju, ale dostatočne veľká aby pocítili strach vo vnútri ich srdca a tak odporná, tak hrozná a nechutná, pohltená, len okamih od toho ich delil, strach že ich čakra pohltí. Osoba stála pred bránou, prezerala si ju, čakala na ich prvý krok aby následne pomalým krokom bez nejakého povolenia prešla hranicou a pokúsila sa vstúpiť do dediny bez povolenia stráží.

Teplota klesala a klesala, množstvo vypustenej čakry z človeka priam sálala do všetkých strán. Robil to schválne, schválne nechával prúdiť zo seba nespočetné množstvo čakry aby ho cítili. Strach. Strach je kolieskom ktoré pomáha točiť tento svet. So strachom v srdci dokáže človek, ovládnuť celý svet! Strach je to, čo ľudí prinúti vykonávať jeho vôľu, prv než sa k nemu dostane, musí ale svet upadnúť do temnoty, vyvolá vojnu ktorá zakryje svet do strachu! Preto v momente ako predpokladal Jounin, keď si vypýtal identifikačné doklady od vysokej postavy, že mu ich podá, jediné čoho sa dotkol bol dlhý kunai zabodnutý priamo v jeho srdci. Pohľad mu stihol padnúť cez dieru v oku, kde v jedinej sekunde ktorá ho delila od smrti zahliadol temnotu Mangekyou Sharinganu. Než stihol čo i len bolestne vykríknuť, takto nebezpečne sa približujúca stráž padla mŕtva k zemi.

To bol dôvod prečo dokázal vojsť do dediny, nezanechávajúc za sebou žiadnu stopu. Množstvo vysokokvalifikovaných Jouninov padalo ako muchy keď sa pokúsili priblížiť k nemu, množstvo mŕtvych tiel padalo. Ich vôľa bola zničená, videli niečo čo ešte svet nezahliadol. Prvý krát museli čeliť obrovskému náporu strachu a ich telo si vyžiadalo daň. Ich psychika taktiež, nedovoľovala im niečo robiť. Kunai padol k zemi, krv ktorá sa na ňom natierala po celý boj tentoraz vytvárala kaluž krvi na zemi. Pohyb dopredu. Pomalý ale pevný, krokom sa približoval cez bránu, kde nedokázali ani volať strachom o pomoc. Prešiel bránou ako duch a zmizol spolu zo svojou čakrou v diaľke. Pocítili úľavu ale museli konať. Bol v dedine.  

Presun

Presun