Daichi Akamatsu [ANBU]
2 posters
Strana 1 z 1
Daichi Akamatsu [ANBU]
pro Daichi Akamatsu Fri Aug 14, 2015 6:38 pm
Meno: Daichi Akamatsu
Hodnosť: ANBU
Vek: 23
Element: Raiton
Pohlavie: Muž
Pôvod/Momentálny pobyt: Tsukigakure no Sato
Sensei: Kouhei Akumu
Kekkei Genkai/Hijutsu: Tsukigakure-Ryū, Getsugakugen (mesačné struny) Osoba, ktorá používa túto techniku je schopná na diaľku s obrovskou presnosťou manipulovať mnohými extra-tenkými drátmi, ktoré sú posilnené chakrou. Dráty su naozaj ostré, dokážu kdečo prerezať alebo zviazať bez možnosti pohybu. Dráty dokáže uživateľ niekoľkonásobné spevniť a predĺžiť. Zaujímavosťou je to, že počas noci splývajú tieto dráty s mesačným svitom. Lankami uživateľ nie vždy musí viesť chakru.
Charakter: Hovoriť o sebe je dosť čudné, ale keď to chcete počuť... No začneme od tých horších vlastností, aby sme to zakončili niečim dobrým. Poviem to na rovinu, som flegmatik, presne ten typ človeka, ktorý je ľahkovážny. Nie len že som flegmatik, som aj veľmi lenivý. K tomu musím pridať, že som drzí, trocha arogantný, namyslený. Aby toho nebolo málo, rád si užívam a nepreferujem dlhšie vzťahy ako na jednú noc, predsa len v tomto svete nie je priestor pre city. City predsa dokážu poraniť, tak ako poranili aj mňa a preto sa zo mňa stalo to, čo práve som. O tom však už v príbehu. Mojich nedokonalých vlastností je mnoho, ale vymenovávať sa mi ich už jednoducho nechce.. Prejdem k tým dobrým vlastnostiam, ktorých nie je moc, ale stále tu nejaké sú. Veľa sa usmievam, to snáď patrí do tých lepších vlastností no nie? Nájde sa tu aj niečo ako optimizmus, nie zas prehnaný, no stále som človek, ktorý nie je výbušný, viem sa ovládať a som rozvážny. Taktiež som spoľahlivý. Čo sa týka môjmu postoju k dedine, rešpektujem vedenie, ale i tak nie som ukážkový ANBU, dosť často sa flákam po baroch. No ak niečo robím pod maskou, som 100% oddaný Tsukigakure. Taktiež plním rozkazy, to však nie na 100%, mal by som sa síce správať ako stroj, no nie som ním a uvažujem nad svojimi činnmi.
Vzhľad:
Životopis
Uf.. v mojom príbehu začnem hneď od narodenia, bude to tak najlepšie. Narodil som sa cez chladnejšie dni presnejšie 1.12. Narodil som sa do takej obyčajnej rodinky, nemal som žiadných súrodencov. Moji rodičia neboli shinobi, boli to dvaja obchodníci s kvetinami v Tsukigakure no Sato. Ale to som trocha odbočil. Vyrastal som na okraji dediny v pomerne peknom dome. Ako dieťa som bol pomerne hyperaktívny jednoducho to decko čo stále vymýšľa blbosti a robí neplechu. Z toho som vlastne ani nevyrástol, bolo to tak po celý čas. Problémy sa na mňa lepili od malička alebo som ich skôr priťahoval? Kto vie... Proste rástol som rýchlo učil som sa rôzne nové veci .. proste bla, bla bla. Prejdem k tomu ako som sa dostal na akadémiu, keďže nikto z mojej rodiny nebol shinobi. Možno tak dedko kedysi dávno, ale to je jedno.. V jeden deň, keď som mal asi okolo 7 rokov sa mi stala menšia nehoda, spadol som zo strechy domu, netuším čo som tam robil. Jednoducho som spadol z tej strechy a takmer ma to zabilo. Mal som kus šťastia a jeden medik mi vtedy zachránil život. Vtedy som videl akí sú shinobi úžasní a skvelí, zmyslel som si, že aj ja chcem byť shinobi. No a od vtedy som si zaumienil, že pôjdem na akadémiu. Bol to taký detský sen, ktorý sa mi aj vyplnil. Rodičia neboli práve nadšení, no keď som to chcel, tak sa mi to aj vyplnilo. Mohli si to predsa dovoliť. Na akadémií som nebol z najlepších žiakov a moje nadšenie z akadémie rýchlo opadlo. Predsa len som sa tam musel učiť novým veciam, nie že by ma to nebavilo, ale musel som skoro vstávať a mnoho ďalších otravných vecí. Jednoducho ja som si predstavoval tie epické súboje, pomáhanie ľuďom a nie vysedávanie v laviciach. Naviac nemal som tam moc kamarátov, práveže som sa už vtedy s niekym pobil...
Nakoniec som však prešiel všetkými testami a stal som sa geninom. Bol som zaradený do týmu 9 Tsukigakure no Sato. Mojim senseiom bol Kouhei Akumu, toto meno v tomto príbehu zaznie ešte dosťkrát. Ďalej tu bola Ami a Aoi. Neboli sme práve zohraná trojka, ale náš sensei bol prísny a naučil nás spolupracovať. Tu sa dostávame k tomu ako som nadobudol svoje schopnosti. Najskôr som sám netušil, v čom presne vynikám, no nebol som najsprostejší, vďaka za to, ale stále som nemal nejakú špeciálnu schopnosť, nezdedil som nič spešl. V tom mi však pomohol Kouhei, začal ma trénovať jeho špeciálne Hijutsu - Tsukigakure-Ryu, Getsugakugen (mesačné struny). Teda trénink s Kouheiom nebol najľahší. Bol to prísny sensei, ale vyplatilo sa. Konečne som v niečom bol dobrý aj ja. No zďaleka som nenabudol jeho úroveň, môj sensei bol jeden z najsilnejších shinobi Tsukigakure no Sato. Učil som sa aj tak pomerne rýchlo. Dosť často som chodil s týmom na misie, niektoré boli ťažšie a niektoré zas ľahšie. Čoskoro prišiel čas chunninských skúšiek, na ktoré som sa tešil. Nebudem tu opisovať ten finálny súboj, jednoducho som ich splnil a stal som sa chunninom. Všetko bolo o ideálne, až pokiaľ som nezačal dospievať. Joo ako som spomínal bol som problemové dieťa a keď som začal dospievať, prišli prvé skúsenosti s alkoholom, dosť často a vlastne som flákal aj tréningy. No a do toho prišla aj správa, že moja matka trpela vážnou chorobou a že tu s nami nebude dlho. Tá správa ma zmenila, bolo to pre mňa veľmi náročné. Niekoľkokrát som sa pobil aj s Aoi, čo bol môj kolega v týme. Nuž nie len s ním, tých bitiek bolo dosť. Pokračovalo to hádkami s rodičmi a so senseiom, od ktorého som dostal po hube. Teda popravde to tak bolo dobre, aspoň som sa trošku dal do normálu. Stále som však priťahoval dosť problémov, no on sa ma zastával. Nakoniec sa toto moje dospievanie ako tak vyvážilo, no túto rovnováhu narušila smrť matky, ktorú dostihla po roku tá choroba... Bolo to pre mňa náročné, môjho otca to celkom položilo a ja som mu nevedel vôbec pomôcť. Naďalej som však bol shinobi a to znamenalo chodiť na rozličné misie. Ako chunnin som získal dosť skúseností z misií. Vybral som si jednotky ANBU, bol to môj cieľ sa tam dostať. Nebola to práca pre každého no ja som nebol tak citovo založený na ľuďoch. Keď si to tak vezmete, ani poriadny vzťah som nikdy nemal. Jediné putá, ktoré som kedy mal s niekym boli akurát so senseiom, rodinou a s parťákmi v týme. To bolo všetko, nič viac by ste nenašli, preto som sa na post ANBU hodil. Tréning a príprava boli však veľmi náročné, nečakal som, čo všetko budem musieť podstúpiť. Lenže bol to môj cieľ a ja som si za ním šiel. Kouhei mi odhalil všetky tajomstvá jeho hijutsu, za čo som mu bol vďačný, naozaj ma naučil veľa a stále naňho spomínam ako na skvelého učiteľa. Stál sa hlavným stražcom brány. No keďže som bol ANBU, to neznamenalo, že som chodil hneď na nebezpečné misie, zozačiatku to boli skôr testovacie misie a tá pravá akcia prišla až neskôr. V tomto období som sa tak moc nezaujímal o rodinný podnik. Jop tie dve predajne, čo sme mali v Tsuki. Myslel som si, že otcovi sa to darí udržať no mýlil som sa. Po čase som ho prišiel navštíviť avšak nevidel som tú istú osobu čo predtým. Netušil som, že prepadol alkoholu, bolo to tak, neustále ho z vnútra zožierala minulosť a smrť matky. Naviac to, že som sa pridal k ANBU tomu ani len nepomohlo. Snažil som sa mu pomôcť viackrát, no nikdy nič nešlo podľa plánov. Otec stratil jeden z dvoch podnikov, zadĺžil sa a tak ho musel predať. Nebol som z toho nadšený, ale nedalo sa nič robiť. Rok, dva som neustále bol na misiách. Nemal som moc času na seba, otca alebo navštíviť niekoho z týmu. Jednoducho bolo to náročné. No jeden večer, keď som sa vrátil z misie som sa dozvedel jednu zlú správu. Kouhei Kawasaki umrel. O jeho smrti sa moc nevedelo, videlo to pár ľudí a páchateľ zmizol. Presne tento moment ma dostatočne zmenil. Potreboval som odpočinok od práce. Jednoducho som sa poflakoval a začal som aj ja piť po baroch. Snažil som sa viac zistiť o smrti. Chcel som pomstu, no nedokázal som nájsť osobu, ktorá mi zabila senseia. Toto sklamanie vo mne bolo dosť veľké, preto som ho dosť často zapíjal. Začal som sa poflakovať a nič poriadne nerobiť. Až na jednú vec pomáhal som otcovi s podnikom... Tak nejak som chápal ako sa cítil, tak preto som to spravil. Od práce som mal jednu veľkú pauzu. Jednoducho som ju potreboval. Občas som šiel na nejakú kratšiu misiu. S otcom sa mi podarilo to kvetinárstvo celkom vynoviť a už je to skoro rok od toho, čo zomrel môj sensei. Tá bolesť zo straty je o niečo menšia, no je stále vo mne. Ostali mi len spomienky, tak ako vždy...
BOS
Ninjutsu: 4,5
Taijutsu: 3,5
Genjutsu: 2
Inteligencia: 3,5
Rýchlosť: 3,5
Síla: 3
Chakra: 3
Ručné pečate:2
Techniky
A-rank
Tsukigakure-Ryū, Getsugakugen
B-rank
Ayametori
Kage no me
Kage Bushin no Jutsu
C-rank
Wire Bind
Kuchiyose no Jutsu
D-rank
Shunshin no Jutsu
Gekkōgakure no Jutsu
Hodnosť: ANBU
Vek: 23
Element: Raiton
Pohlavie: Muž
Pôvod/Momentálny pobyt: Tsukigakure no Sato
Sensei: Kouhei Akumu
Kekkei Genkai/Hijutsu: Tsukigakure-Ryū, Getsugakugen (mesačné struny) Osoba, ktorá používa túto techniku je schopná na diaľku s obrovskou presnosťou manipulovať mnohými extra-tenkými drátmi, ktoré sú posilnené chakrou. Dráty su naozaj ostré, dokážu kdečo prerezať alebo zviazať bez možnosti pohybu. Dráty dokáže uživateľ niekoľkonásobné spevniť a predĺžiť. Zaujímavosťou je to, že počas noci splývajú tieto dráty s mesačným svitom. Lankami uživateľ nie vždy musí viesť chakru.
Charakter: Hovoriť o sebe je dosť čudné, ale keď to chcete počuť... No začneme od tých horších vlastností, aby sme to zakončili niečim dobrým. Poviem to na rovinu, som flegmatik, presne ten typ človeka, ktorý je ľahkovážny. Nie len že som flegmatik, som aj veľmi lenivý. K tomu musím pridať, že som drzí, trocha arogantný, namyslený. Aby toho nebolo málo, rád si užívam a nepreferujem dlhšie vzťahy ako na jednú noc, predsa len v tomto svete nie je priestor pre city. City predsa dokážu poraniť, tak ako poranili aj mňa a preto sa zo mňa stalo to, čo práve som. O tom však už v príbehu. Mojich nedokonalých vlastností je mnoho, ale vymenovávať sa mi ich už jednoducho nechce.. Prejdem k tým dobrým vlastnostiam, ktorých nie je moc, ale stále tu nejaké sú. Veľa sa usmievam, to snáď patrí do tých lepších vlastností no nie? Nájde sa tu aj niečo ako optimizmus, nie zas prehnaný, no stále som človek, ktorý nie je výbušný, viem sa ovládať a som rozvážny. Taktiež som spoľahlivý. Čo sa týka môjmu postoju k dedine, rešpektujem vedenie, ale i tak nie som ukážkový ANBU, dosť často sa flákam po baroch. No ak niečo robím pod maskou, som 100% oddaný Tsukigakure. Taktiež plním rozkazy, to však nie na 100%, mal by som sa síce správať ako stroj, no nie som ním a uvažujem nad svojimi činnmi.
Vzhľad:
Životopis
Uf.. v mojom príbehu začnem hneď od narodenia, bude to tak najlepšie. Narodil som sa cez chladnejšie dni presnejšie 1.12. Narodil som sa do takej obyčajnej rodinky, nemal som žiadných súrodencov. Moji rodičia neboli shinobi, boli to dvaja obchodníci s kvetinami v Tsukigakure no Sato. Ale to som trocha odbočil. Vyrastal som na okraji dediny v pomerne peknom dome. Ako dieťa som bol pomerne hyperaktívny jednoducho to decko čo stále vymýšľa blbosti a robí neplechu. Z toho som vlastne ani nevyrástol, bolo to tak po celý čas. Problémy sa na mňa lepili od malička alebo som ich skôr priťahoval? Kto vie... Proste rástol som rýchlo učil som sa rôzne nové veci .. proste bla, bla bla. Prejdem k tomu ako som sa dostal na akadémiu, keďže nikto z mojej rodiny nebol shinobi. Možno tak dedko kedysi dávno, ale to je jedno.. V jeden deň, keď som mal asi okolo 7 rokov sa mi stala menšia nehoda, spadol som zo strechy domu, netuším čo som tam robil. Jednoducho som spadol z tej strechy a takmer ma to zabilo. Mal som kus šťastia a jeden medik mi vtedy zachránil život. Vtedy som videl akí sú shinobi úžasní a skvelí, zmyslel som si, že aj ja chcem byť shinobi. No a od vtedy som si zaumienil, že pôjdem na akadémiu. Bol to taký detský sen, ktorý sa mi aj vyplnil. Rodičia neboli práve nadšení, no keď som to chcel, tak sa mi to aj vyplnilo. Mohli si to predsa dovoliť. Na akadémií som nebol z najlepších žiakov a moje nadšenie z akadémie rýchlo opadlo. Predsa len som sa tam musel učiť novým veciam, nie že by ma to nebavilo, ale musel som skoro vstávať a mnoho ďalších otravných vecí. Jednoducho ja som si predstavoval tie epické súboje, pomáhanie ľuďom a nie vysedávanie v laviciach. Naviac nemal som tam moc kamarátov, práveže som sa už vtedy s niekym pobil...
Nakoniec som však prešiel všetkými testami a stal som sa geninom. Bol som zaradený do týmu 9 Tsukigakure no Sato. Mojim senseiom bol Kouhei Akumu, toto meno v tomto príbehu zaznie ešte dosťkrát. Ďalej tu bola Ami a Aoi. Neboli sme práve zohraná trojka, ale náš sensei bol prísny a naučil nás spolupracovať. Tu sa dostávame k tomu ako som nadobudol svoje schopnosti. Najskôr som sám netušil, v čom presne vynikám, no nebol som najsprostejší, vďaka za to, ale stále som nemal nejakú špeciálnu schopnosť, nezdedil som nič spešl. V tom mi však pomohol Kouhei, začal ma trénovať jeho špeciálne Hijutsu - Tsukigakure-Ryu, Getsugakugen (mesačné struny). Teda trénink s Kouheiom nebol najľahší. Bol to prísny sensei, ale vyplatilo sa. Konečne som v niečom bol dobrý aj ja. No zďaleka som nenabudol jeho úroveň, môj sensei bol jeden z najsilnejších shinobi Tsukigakure no Sato. Učil som sa aj tak pomerne rýchlo. Dosť často som chodil s týmom na misie, niektoré boli ťažšie a niektoré zas ľahšie. Čoskoro prišiel čas chunninských skúšiek, na ktoré som sa tešil. Nebudem tu opisovať ten finálny súboj, jednoducho som ich splnil a stal som sa chunninom. Všetko bolo o ideálne, až pokiaľ som nezačal dospievať. Joo ako som spomínal bol som problemové dieťa a keď som začal dospievať, prišli prvé skúsenosti s alkoholom, dosť často a vlastne som flákal aj tréningy. No a do toho prišla aj správa, že moja matka trpela vážnou chorobou a že tu s nami nebude dlho. Tá správa ma zmenila, bolo to pre mňa veľmi náročné. Niekoľkokrát som sa pobil aj s Aoi, čo bol môj kolega v týme. Nuž nie len s ním, tých bitiek bolo dosť. Pokračovalo to hádkami s rodičmi a so senseiom, od ktorého som dostal po hube. Teda popravde to tak bolo dobre, aspoň som sa trošku dal do normálu. Stále som však priťahoval dosť problémov, no on sa ma zastával. Nakoniec sa toto moje dospievanie ako tak vyvážilo, no túto rovnováhu narušila smrť matky, ktorú dostihla po roku tá choroba... Bolo to pre mňa náročné, môjho otca to celkom položilo a ja som mu nevedel vôbec pomôcť. Naďalej som však bol shinobi a to znamenalo chodiť na rozličné misie. Ako chunnin som získal dosť skúseností z misií. Vybral som si jednotky ANBU, bol to môj cieľ sa tam dostať. Nebola to práca pre každého no ja som nebol tak citovo založený na ľuďoch. Keď si to tak vezmete, ani poriadny vzťah som nikdy nemal. Jediné putá, ktoré som kedy mal s niekym boli akurát so senseiom, rodinou a s parťákmi v týme. To bolo všetko, nič viac by ste nenašli, preto som sa na post ANBU hodil. Tréning a príprava boli však veľmi náročné, nečakal som, čo všetko budem musieť podstúpiť. Lenže bol to môj cieľ a ja som si za ním šiel. Kouhei mi odhalil všetky tajomstvá jeho hijutsu, za čo som mu bol vďačný, naozaj ma naučil veľa a stále naňho spomínam ako na skvelého učiteľa. Stál sa hlavným stražcom brány. No keďže som bol ANBU, to neznamenalo, že som chodil hneď na nebezpečné misie, zozačiatku to boli skôr testovacie misie a tá pravá akcia prišla až neskôr. V tomto období som sa tak moc nezaujímal o rodinný podnik. Jop tie dve predajne, čo sme mali v Tsuki. Myslel som si, že otcovi sa to darí udržať no mýlil som sa. Po čase som ho prišiel navštíviť avšak nevidel som tú istú osobu čo predtým. Netušil som, že prepadol alkoholu, bolo to tak, neustále ho z vnútra zožierala minulosť a smrť matky. Naviac to, že som sa pridal k ANBU tomu ani len nepomohlo. Snažil som sa mu pomôcť viackrát, no nikdy nič nešlo podľa plánov. Otec stratil jeden z dvoch podnikov, zadĺžil sa a tak ho musel predať. Nebol som z toho nadšený, ale nedalo sa nič robiť. Rok, dva som neustále bol na misiách. Nemal som moc času na seba, otca alebo navštíviť niekoho z týmu. Jednoducho bolo to náročné. No jeden večer, keď som sa vrátil z misie som sa dozvedel jednu zlú správu. Kouhei Kawasaki umrel. O jeho smrti sa moc nevedelo, videlo to pár ľudí a páchateľ zmizol. Presne tento moment ma dostatočne zmenil. Potreboval som odpočinok od práce. Jednoducho som sa poflakoval a začal som aj ja piť po baroch. Snažil som sa viac zistiť o smrti. Chcel som pomstu, no nedokázal som nájsť osobu, ktorá mi zabila senseia. Toto sklamanie vo mne bolo dosť veľké, preto som ho dosť často zapíjal. Začal som sa poflakovať a nič poriadne nerobiť. Až na jednú vec pomáhal som otcovi s podnikom... Tak nejak som chápal ako sa cítil, tak preto som to spravil. Od práce som mal jednu veľkú pauzu. Jednoducho som ju potreboval. Občas som šiel na nejakú kratšiu misiu. S otcom sa mi podarilo to kvetinárstvo celkom vynoviť a už je to skoro rok od toho, čo zomrel môj sensei. Tá bolesť zo straty je o niečo menšia, no je stále vo mne. Ostali mi len spomienky, tak ako vždy...
BOS
Ninjutsu: 4,5
Taijutsu: 3,5
Genjutsu: 2
Inteligencia: 3,5
Rýchlosť: 3,5
Síla: 3
Chakra: 3
Ručné pečate:2
Techniky
A-rank
Tsukigakure-Ryū, Getsugakugen
B-rank
Ayametori
Kage no me
Kage Bushin no Jutsu
C-rank
Wire Bind
Kuchiyose no Jutsu
D-rank
Shunshin no Jutsu
Gekkōgakure no Jutsu
Daichi Akamatsu- ANBU
- Počet příspěvků : 62
Registrován : 13. 08. 15
Hokori Mai- Kanrisha (Tsukikage) *ADMIN
- Počet příspěvků : 1243
Registrován : 19. 07. 13
Similar topicsStrana 1 z 1
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru