Sídlo klanu Sarutobi

pro **Yume Sarutobi** Sun Jul 21, 2013 2:17 pm

Průměrně velké sídlo tohohle kdysi velmi početného klanu. Dnes už z něj zbylo pár jedinců, kteří se nacházejí zrovna v tomhle sídle. Sídlo vypadá na první pohled nenápadně, ležící někde na hranicích Konohy, v té odlehlejší a klidnější části obehnané přírodou. V sídle se nachází spousta místností, volné pokoje i obývané. Dominuje jí obrovská zahrada sloužící pro tréninkové účely a učení Kuchiyose.

Sídlo klanu Sarutobi Anime-beautiful-ghibli-green-house-Favim.com-331221

Nachází se zde dvě významné místnosti. První je pokoj Yume, strohý, hezky uklizený, skoro vždy čistý hrající v hezkých neurážlivých barvách.

pokoj Yume:

Druhý je pokoj Sena. Ten vypadá jako naproostý opak pokoje Yume. Neuklizený, přesně svědčící o jeho povaze a spjatosti s opicemi. Jeho pokoj je přezdíván "opičí pokoj!". Protože přesně takhle vypadá i prostředí v něm!

pokoj Sena:

A poslední je obrovská zahrada. Zde se trénuje, učí nové věci nebo prostě relaxuje.

Sídlo klanu Sarutobi Garden%20scenic%201280x1024%20wallpaper_www.wallpaperfo.com_13

pro **Yume Sarutobi** Sun Jul 21, 2013 2:21 pm

Společně se svou opicí jsem Sena nějak dovedla až do sídla, kde jsem ho uložila do postele v jeho pokoji. Ten spal jako zabitý, ještě jsem na něj chvíli koukala, ujistila se, že je v pořádku, uvažila mu něco dobrého, než jsem se vypařila někam na zahradu, nechtěla jsem jen sedět a čekat, než se probudí, ale něco dělat. jak jinak, než dokončit ten souboj, co jsem s Kibo začala!

pro **Sarutobi Sen** Sun Jul 21, 2013 2:37 pm

Sen Sarutobi

Vstal som, rozlepil som oči, krátka chvíľa, slabý spánok, ale stačil na malú chvíľu. Nehýbal som sa, nato som síl nemal, ale hľadel som. Hľadel som na stenu, predo mnou, moja izba, znova doma. Nevedel som či som to povedal, bol som príliš vyčerpaný, ani myslieť som nedokázal. Bola doma? Yume? Neviem. Keď som ju videl po takom čase, uvedomil som si ako mi chýbala. Zatiaľ ale, konečne zistila kde som bol. A asi ma zabije. Kto vie.

pro **Yume Sarutobi** Sun Jul 21, 2013 6:49 pm

Konečně jsem dotrénovala, jako obvykle mi Kibo nakopala zadek, ale nedala jsem jí tu výhru zadarmo. Zbraně jsem sklidila a šla se osprchovat, všimla jsem si, že jídlo v kuchyni je ještě netknuté, takže jsem se převlékla s plným tácem se vydala nahoru do Senova pokoje. Zaklepala jsem, vešla a porozhlédla se. Evidentně už byl vzhůru. Normálně bych mu nadávala, křičela, vraždila.. Ale dnes jsem byla podivně klidná.

pro **Sarutobi Sen** Sun Jul 21, 2013 6:53 pm

Sen Sarutobi

Stena bola pre mňa naozaj zaujímavá, dokonca mi prišlo zaujímavé aj divné stvorenie malé na strope, v podobe divného motýľa. Všetko bolo zaujímavé ale na sestru som po jej príchode do izby nepozrel ani na sekundu a snažil sa okamžite hrať uspatého, len aby si nevšimla že som hore a naozaj ma neposlala päsťou do toho bezvedomia.

pro **Yume Sarutobi** Sun Jul 21, 2013 7:00 pm

Tak ten klid mi moc dlouho nevydržel, vzhledem k tomu, že jsem svého bratra znala jako svý boty a on věděl, že štvát mě není moc dobrý nápad. Tisíckrát jsem mu říkala ať nechodí sám a nevyvádí blbosti. Poslechl mě? On? Ne! Ale stejně, když jsem se dívala na jeho tvář..
Ne Yume, jinak se nepoučí.. Ale poučí se on někdy? Kdy si uvědomí, že mi na něm záleží?
Tác přistál z výšky na stole a místností se ozvala ohlušující rána roztřsených talířů. To by probralo i mrtvolu, ale když se na ní podíval, stála tam se zkříženýma rukama.

pro **Sarutobi Sen** Sun Jul 21, 2013 7:14 pm

Sen Sarutobi

Tvár som nechával otočenú k oknu od sestry, oči pevne zatvorené, kým som nezapočul rachot rozbíjajúceho sa porcelánu, oči som proste nemienil otvoriť. Po chvíľke som ale ustúpil, doširoka som otvoril oči a tvár otočil k sestre. Divný až násilný úsmev! „Ahoj..“ Naznačil som, že som prišiel jednať v mieri a nechcem žiadne problémy, teraz som vedel jediné. Ak som nezomrel doteraz, zomriem teraz.

pro **Yume Sarutobi** Sun Jul 21, 2013 7:45 pm

Začala jsem poklepávat nohou a sledovat jeho výrazy. Ruce stáel zkřížený, v očích vyčítavý pohled. Ještě chvíli jsem ho tak pozorovala, no vysvětlení jsem se nedočkala. Ale potom přišlo něco zvláštního, namísto nadávek a křiku jsem ho prudce objala.
"Už nikdy, rozumíš nikdy mi to nedělej. Ať je v ohrožení kolik chce lidí, pamatuj si jedno. Zemřeš-li tam venku, přijdu a osobně ti to tam nahoře spočítám!"

pro **Sarutobi Sen** Tue Jul 23, 2013 9:00 am

Sen Sarutobi

Zatvoril som oči, obranný efekt proti jej úderu ktorý som očakával. Poznal som ju preto som očakával že ma do bezvedomia pošle okamžite ako sa ku mne nahla. Strach z novej porážky, úplne ma vyviedlo z miery jej objatie. „Ségro.. Ďakujem..“ Zatváril som sa dostatočne prekvapene keďže toto som neočakával, ale nemienil som ju pustiť. Teraz konečne po mesiacoch som si po tých službách v Anbu pripadal tak v bezpečí. Vedel som len že na chvíľu, spánok ma vrátil na nohy a ja som sa musel vrátiť k svojim povinnostiam. Avšak počkám si kým odíde ona, aby si myslela že nič nevyvediem. Preto som ju z objatia nepúšťal ja. Bola pre mňa, ani sama ona nevedela ako ju mám rád. Jediná osoba ktorej verím! Môj vzor, moja dokonalá ségra.

pro **Yume Sarutobi** Tue Jul 23, 2013 9:44 am

Už byl dost velký na to, aby schytával rány pěstí nebo abych ho mlátila do bezvědomí, ale když jsem ho tak pozorovala, byl to ještě malý kluk, který jen dospěl moc brzo. ANBU nebylo pro něj a mě mrzelo, že se takovým musel stát. Když mi poděkoval, jen jsem se pousmála a dál ho držela v objetí. Byl pro mě důležitější, než si myslel. Byl moje jediná rodina, nelepší přítel, jediná osoba, před kterou jsem se otevírala, netvářila se chladně, odtažitě, byla jsem svá, veselá Yume. Ta myšlenka, že bych to pako mohla ztratit, byla skoro nesnesitelná. Byl to můj malej bráška, pořád a navždycky.
"Už nevyváděj blbosti.. Já, mám tě ráda niichan.." Podotkla jsem a dala mu sesterskou pusu na čelo, bylo to zvláštní, já jsem tyhle věci nikdy neříkala, ale vážně jsem o něj měla strach..
"Odpočívej, skočím ti pro něco dobrého, když jsem tohle rozbila.." Pousmála jsem se, to už bylo divný! Otočila jsem se, na záda znovu připevnila katany a protáhla se. Ještě jsem na něj mrkla, vrátím se brzo a znovu nasadila ten lehce arogantní výraz, s kterým jsem se chránila před ostatními lidmi.
(Přesun.)

pro **Assasin Senju** Mon Aug 05, 2013 9:48 pm

Hlas Yamanaka Inoky se objevil v hlavách všech shinobi v Listové.
"Konoha no Shinobi! Pevnost feudální paní/guvernérky byla napaden, útok byl zahájen! Všichni volní ninjové a jejich týmy ať okamžitě vyrazí!"

pro Yuri Sarutobi Thu Feb 05, 2015 11:07 pm

Aj keď bol Sarutobi Klan starý, nemal pomerne veľké sídlo. Určite omnoho menšie než klan Uchiha, ktorému patrila celá jedna časť konohy s mnoho budovami, aspoň v minulosti patrilo.
Klanové sídlo pozostávalo z veľkého pozemku a veľmi veľkého domu, ktorý skôr pripomínal nejakú staršiu vilu. Bol vlastne vidieť už celkom z diaľky.
Spočiatku som využívala pomoc od Fū preto, lebo som ju potrebovala. Moje telo bolo malátne a zoslabnuté od predošlého záchvatu, bez jej pomoci by som domov prišla o veľa.. veľa hodín neskôr.
Takto to trvalo len pár minút no, boli sme tu. Otvorila som dvere, po čom sme vstúpili do vnútra. Nikoho som tu nevycítila, popravde bol poslednú dobu klan Sarutobi .. no nemal ďaleko od vyhubenia. Najviac zo všetkého ma síce mrzela smrť môjho učiteľa, ale.. to bolo už dávno. Omnoho viac ma štvalo, že som Sasukemu nešla na pohreb.
Došli sme až do mojej izby a.. ako ju popísať? Nebolo to nič moc. Okrem obrovskej sklenenej steny z ktorej bolo vidieť Konohu. Ten výhľad bol naozja krásny. Navyše bolo sklo jemne zatmavené, takže mi nikto z vonku nevidel dovnútra. Izba sama o sebe bola veľká. Rozhodne väčšia, než som potrebovala. Nachádzalo sa tu kupodivu len málo nábytku. Dvojposchodová posteľ s tým, že bolo prvé poschodie vybraté a vnútri zasadená obyčajná pohovka. Naďalej som tu už vlastne mala len mini-stôl. Bol široký no bol veľmi nízky, taký ten druh pri ktorom sa sedí na zemi. Po stenách som mala rozmiestnených množstvo papierov. Boli to informácie, rôzne zložky.. mapy.. mohla som jej pripadať ako taký stalker. Ohromnú kopu plyšákov a ďalšiu ohromnú kopu spoločenských hier v rámci "shogi", a ešte poslednú kopu papierov som radšej nespomínala, no áno.. tiež tu boli, opreté o jednu zo stien. Každopádne z tejto miestnosti vychádzali ešte dvoje dvere mimo tých, ktorými sme sem prešli. Jedny do kúpeľne a ďalšie do niečoho, ako komory. Tam sa nachádzalo zasa množstvo zálohovaných zvitkov...
"Vitaj V mojom brlohu." Zazubila som sa. Mohlo to tu pripadať niekomu normálnemu... celkom divné. Žiadna telka... ani tak.

pro **Hyūga Fū** Thu Feb 05, 2015 11:47 pm

Pomáhala som Yuri dostať sa k jej domu, ale viac menej ma viedla ona, pretože ja sama som nevedela, kde presne sa sídlo jej klanu nachádzalo.
Bolo väčšie než som si myslela. Klan Sarutobi nepatril k veľkým klanom, preto som si myslela, že jeho sídlo bude trochu menšie, ale mýlila som sa. S údivom v očiach som sa rozhliadla, pozemok teda pekný fakt mali. A tá vila na mňa pôsobila takým magickým dojmom, ani neviem prečo. Vyzerala tak útulne.
Vošli sme teda spolu dnu. Nikoho som tu nevidela. Buď boli všetci preč, spali, alebo...Zavrtela som hlavou, čím som tú myšlienku vyhnala z mysle. Každopádne to tu vôbec nevyzeralo zle, ba naopak, páčilo sa mi tu. A jej izba tiež. Máš to tu pekné. Vyhlásila som s úsmevom, keď som sa rozhliadla.
Oči sa mi zastavili na tých papieroch a čo ja viem čo ešte tam na stene povešané, ako ozdoby na vianočnom stromčeku. Čo to malo znamenať? Nakoniec som nad tým len mávla rukou, Yuri pustila a vybrala sa k oknu, odkiaľ som sa zahľadela na nočnú Konohu. Taký parádny výhľad by mi v mojej izbe vôbec nevadil. Zazubila som sa.

pro Yuri Sarutobi Thu Feb 05, 2015 11:53 pm

Nenápadne som kopec oblečenia začala pokopávať popod pohovku, až som si na ňu sama sadla. Znova som si vytiahla krabičku s liekmi, no nezobrala som si z nej tabletku. Bol tu istý limit, ktorý som denne nemohla prekročiť.
Krabičku som položila na okraj pohovky a chvíľku som sledovala Fū, ako sa rozhliadala po nočnej konohe. Musela som sa usmievať ako malé dieťa. Celkom ma tým jej zazubením nakazila.
"Ďakujem... popravde som tu dlhší čas nebola. Obývala som ju znova, len pred pár týždňami." Sama som sa zahľadela na tú dekoráciu, ktorú som na stenách mala. Nechcela som však, hneď prejsť k tým nie až tak príjemným veciam a tak som sa len schovala "hlbšie" do svojej veľkej mikini. Vytŕčali mi len oči, ktoré sledovali mladú Hyuugu.
"Ponúknem ti niečo? Čaj? Či niečo na jedenie? Či oboje?" Bolo tam veľa či, no nechcela som môjho hosťa zanedbať.

pro **Hyūga Fū** Fri Feb 06, 2015 11:11 am

Heee, už vidím aj naše sídlo! Síce len trošičku, ale videla som ho. Oveľa jednoduchšie by bolo aktivovať Byakugan, s ktorým by som našla snáď všetko, ale nemohla som riskovať, pokiaľ som teda nechcela skončiť ako nebohá Shijin-sama.
Otočila som sa späť na Yuri. Asi bola na dlhodobej misii, na ktorej si možno prežila tú traumu, kvôli ktorej má dnes takéto problémy. Preto som sa radšej nepýtala a len sa zľahka usmiala, keď sa skryla do tej svojej veľkej mikiny, vyzeralo to komicky. Keď sa takto predo mnou skrývaš, mám pocit, ako keby si ma snáď považovala za úchyla. Nemyslela som to ale vážne, bol to len taký malý pokus o vtip, nič som si ale od toho nesľubovala.
Nie, ďakujem, jedla som doma. Otočila som sak tým papierom povešaným na stene, premýšľajúc, či by ma zastavila, ak by som šla prečítať, čo na nich píše.

pro Yuri Sarutobi Fri Feb 06, 2015 11:19 am

Stále som ju sledovala, až kým sa neotočila späť ku mne. Vtedy som sa do mikini zababušila ešte viac, no stále mi bolo vidieť oči. Jej slová ma celkom pobavili a to hneď z dvoch dôvodov. Len som sa však mierne uškrnula, čo pravdepodobne nevidela, ak neaktivovala svoj Byakugan. Nevedela som, že by jej to momentálne mohlo robiť problémy, no ani som ju k tomu nijak nenabádala. Načo aj? Aby mi mohla skĺznuť pohľadom pod oblečenie? Nie že by sa mi tá predstava až tak hrozne nepáčila.
"Úchyla hmm?" Trocha som sa pod mikinou striasla od chechtu, ktorý som však nejak dokázala udusiť v ústach. Len som prikývla a ostala sedieť. Všimla som si, ako sa pozerá na stenu, kde som mala rozvešané mnohé papiere, správy a podobne. Nezastavila by som ju.
Ak sa bližšie pozrela, mohla zbadať no... v podstate všetko. Boli tam základné informácie o rôznych dedinách, mapy rôznych oblastí s vlastnoručne spravenými poznámkami. Musela som byť hrozný nerd, keďže každý papier obsahoval vlastnoručne napísané plány, slová či kresby rôznych podivných tvarov. Ak však nezasvetila svoj život "taktike", pravdepodobne jej tie papiere až tak veľký zmysel nedávali.
"Hmm, dalo by sa povedať, že som taký infiltrátor, apsoň som bola heh... špeh a taktiež informátor, taktik.. uhm.. je toho celkom dosť." Pomaličky som sa dostávala k tomu, čo som s ňou chcela prebrať. Zatiaľ som jej však len vysvetlila, čo tie papiere na stene vlastne znamenajú. Boli to informácie.

pro **Hyūga Fū** Sun Feb 08, 2015 8:31 am

Vážne mi tie papiere nedávali zmysel, nech som sa už na ne dívala akokoľvek, či už z iného uhlu, alebo som sa ich snažila preštudovať päť krát za sebou, nevidela som žiadnu súvislosť. Možno to bude tým, že som nikdy nebola ako ona, teda žiadny infiltrátor ani špeh. Keby to tak bolo, možno i ja by som mala stenu ovešanú toľkými papiermi.
Ani by som do to teba nepovedala, vyzeráš tak mlado. Buď bola staršia než vyzerala alebo bola nesmierne talentovaná. Čo z toho je pravda, to som momentálne netušila. Čo ak bola ako upír a mala cez tisíc rokov? Pri tejto myšlienke som sa len zaškerila a sadla si na gauč vedľa nej. Predtým som si ale rozopla svoj kabát, na chodbe som to akosi zabudla a začínalo mi byť teplo, a hodila som ho vedľa seba. Na sebe som mala len obyčajné, čierne voľné tričko so znakom klanu Hyuga na chrbte a legíny rovnakej farby. Bolo vidno, že som tú farbu mala rada.

pro Yuri Sarutobi Sun Feb 08, 2015 10:17 am

Potichu som sa zachechtala a na chvíľku zavrela oči.
"Vyzerám ? Fū... mám šestnásť. Posledne som bola v aktívnej službe v trinástich." Naozaj som sa nijak nechcela vyťahovať. No bol to fakt.. a ja som ten fakt mala celkom rada. Až čo sa týka na pojem "posledne", pretože by som veľmi rada pre dedinu pracovala aj naďalej. Momentálne ma však dedina mohla využiť maximálne tak v rozsahu mojich vedomostí, skúseností a logiky, keďže moje telo bolo jednoducho nevyhovujúce do boja či do terénu.
Hlasnejšie som preglgla, keď si zo seba dala dole kabát. Páčil sa mi jej štýl obliekania. Neodhaľovalo to moc a navyše bol aj istým spôsobom príťažlivý. To moja retardovaná zmeska menšej sukne s návlekmi a dlhočíznej mikiny cez ktorú bolo zo sukne často vidieť len konce... s ňou jednoducho nemohli súperiť. Čierna farba taktiež nebola tak zlá. Sedela jej,hodila sa jej k bledej pleti a tmavým vlasom. Na mne by čierna tiež vyzerala trocha... povedzme retardovane.
"Uhm... Fū? Hovoril ti niekedy niekto, najväčšie riziká v teréne, keď si klasivikovaná ako Medic?" Spýtala som sa jej na koniec. Bolo to tu. V mojom hlase bolo cítiť menšiu nervozitu.

pro **Hyūga Fū** Sun Feb 08, 2015 1:19 pm

Vyvalila som na ňu oči a len tak na ňu čučala, ako keby som nemohla uveriť tomu, čo som práve počula. Ty si v trinástich chodila na takéto misie? Ja som v takom veku ešte len mačky naháňala... Normálne som sa za seba hanbila, vážne musela byť mimoriadne talentovaná, čo som ja nikdy nebola, talent na Taijutsu nepočítam, pretože ten je v našom klane bežný.
Tyyyy brďo! No, tak to aby som začala na sebe drieť. Zazubila som sa. Fakt by som to už mala začať brať vážne, poriadne som netrénovala už pekne dlho a tak je celkom možné, že som tak trošku zošolavela. Budem sa jednoducho musieť vrátiť do svojej pôvodnej formy.
Pri jej otázke mi úsmev zmizol a nahradil ho vážny výraz. Viem o tom, že medici sú v bojoch prvým hlavným terčom, práve preto sa musia držať vzadu. Avšak pozri, pochádzam z klanu Hyuga, viem sa o seba postarať. Povzbudivo som sa na ňu opäť usmiala.

pro Yuri Sarutobi Sun Feb 08, 2015 1:36 pm

Na jej reakciu som sa musela zasmiať. Naozaj bolo nezvyčajné v tak mladom veku byť na úrovni Anbu ktorý pracoval v teréne, v plnom nasadení. Pri tom som ani nemala žiadne kekkei genkai, ktoré by mi tento postup uľahčilo.
"Netvár sa tak prosím, už dlho nie som tým, kým som bola.. som omnoho slabšia než vtedy, vážne." Snažila som sa ju nejak utešiť. Predsa len s rýchlym vzostupom, následuje rýchly pád.. to sa stalo aj mne.
Typovala som, že mi odpovie podobne. Bola to dobrá, no nedostatočujúca odpoveď. V podstate mi len zopakovala, to, čo jej bolo povedané. Nijak som ju za to nevinila. Jej ubezpečenie v tom, že je z klanu Hyuuga mi skôr nahnalo starosti.
"Uhm, S časti máš pravdu. Ale len s veľmi malej časti." Pomaly som sa postavila a začala sa prechádzať po izbe. Ruky som pri tom mala zastrčené vo vrecku.
"Medici, rovnako ako shinobi s mojim zameraním, sú cieľom číslo jedna. Zväćša sa nás ale snažia len odstaviť... a získať živých." Otočila som sa od Fū k chrbtom a prstami nahmatala okraje mojich náplastí na tvári.
"Je to kvôli informáciam. Medic techniky sú rozdielne od dediny k dedine, navyše Medici musia byť inteligentný, a taktiež mať mnohé informácie, ktoré by dedine mohli uškodiť. Nepriateľ ide po týchto informáciach." Znova som sa otočila, tento krát k nej a slabo som sa pousmiala.
"Pred dvoma-troma rokmi, som sa účastnila na jednej misii, počas vojenského konfliktu. Jeden z mojich týmových partnerov pod podplatený a tak si môžeš domyslieť, ako to dopadlo. Prežila som len ja." Ruky som z náplastí zložila a začala si rozopínať mikinu.
"Nechcem aby si ma ľutovala, chcem aby si si zo mňa vzala príklad." Keď som si mikinu dala dole, mala som pod ňou ešte tielko. Taktiež som si stiahla nápalste na tvári, pod ktorými sa ukrývali jazvy. Podobne vyzerali aj ruky.
"Chcem aby si bola pripravená, ak sa niečo podobné stane aj tebe. Aby si o tom aspoň vedela." Poukázala som jej chrbát ruky a celkovo som sa raz pootočila.
"Nezabili ma. Tie dva roky však neboli práve.. príjemným zážitkom. Môžem si dať dole aj tielko, no nebude to pekný pohľad." Znova som sa slabo pousmiala. Nebol to nijak nadšený úsmev.
"Na druhú stranu, som neprezradila jedinú informáciu, ktorá by mohla Konohe ublížiť. O čo mi ale ide uhm..." Ruky som zvesila pozdĺž tela a prísne som sa na Fū pozrela.
"Nikdy, nikdy... sa nenechaj zajať. Ani keby mali tvoji partneri prísť o život. Ak padneš do rúk nepriateľom, informácie z teba pravdepodobne vytiahnu. To môže ohroziť veľa životov. Životy ľudí, životy civilistov.."

pro **Hyūga Fū** Sun Feb 08, 2015 1:56 pm

Zamračila som sa. O tom, že nás chcú živých, som nemala ani poňatia. Zrejme to skôr bola vec osobnej skúsenosti, keďže k takejto informácii som sa nikdy nedostala, dokonca mi niečo také nepovedali ani ozajstní medikovia. Tak trochu i to privodilo strach. Ak by ma zajali, pravdepodobne by som zomrela skôr, než by zo mňa vytiahli akúkoľvek informáciu.
Môj pohľad znežnel, keď mi odkryla svoje jazvy na rukách a tvári. Až ma naplnil pocit ľútosti, toľko si musela vytrpieť...A predsa zostala Konohe verná. Vstala som a pristúpila k nej, pričom som jej položila ruky na ramená, presne tak, ako ona mne predtým. Yuri, ja... Povzdychla som si nahlas. Myslím, že ťa nepočúvnem, pretože ja som ten typ človeka, ktorý obetuje radšej seba než druhých. Nikdy by som ich nenechala umrieť, pretože inak by som sa z tých výčitiek svedomia asi zbláznila. Sklopila som pohľad. Navyše... Jednou rukou som si nahmatala uzlík od čelenky, ktorú som mala uviazanú na čele, inokedy som si tam nahádzala kilo mejakapu, ale dnes som na to nemala nervy, a stiahla ju dole. Yuri sa tak naskytol pohľad na prekliatu pečať. Nepochádzam z hlavnej rodiny, čiže mám túto poistku. Ak ma zaujmú, oni pečať aktivujú a ja zomriem. Vravela som to tónom, ako keby mi to bolo jedno. Pravdou bolo, že som sa s tým už dávno zmierila.
Dúfala som, že to Yuri pochopí. Radšej dám tým únoscom nádej pre získanie informácií a dokonca i Byakuganu ja, pri čom je zaručené že nezískajú ani jedno z toho, ako keby im ju mal dať niekto, z koho to môžu bez problémov vytiahnuť.

pro Yuri Sarutobi Sun Feb 08, 2015 2:03 pm

Pozerala som sa na ňu stále s trocha smutným pohľadom. Musela som ale prikývnuť.
"Ja... ja viem... nájde sa len minimum ľudí.. aspoň z Konohy, ktorý by niečo podobné spravili." Povzdychla som si a trocha som sa pousmiala. Mala celkom studené ruky, no nevadilo mi to. Skôr môj pohľad zaujala jej prekliata pečať. Vedela som o nej no sama som tiež vedela, že informácie sa dajú tiež získať s mŕtveho tela. Aj keď v tom mali odborníci jasno skôr v konohe, nie v ostatných dedinách.
"Fū... " Šepla som, nevedela som čo presne povedať, keďže som členom klanu Hyuuga nebola. Nechcela som jej vyhovárať nič. Podľa mojich informácií však pečať mala viac funkcií a skôr fungovala ako poistka na zničenie Byakuganu a toho, že sa vedľajšia vetva nepostaví tej hlavnej. Každopádne to mohli byť neúplné informácie a na situácií to nič nemenilo.
Usmiala som sa a palce na rukách som si strčila za lem sukne, keďže som na sebe v podstate nemala žiadne vrecká.
"Tak.. mi aspoň sľúb, že sa nenecháš chytiť hai?"

pro **Hyūga Fū** Sun Feb 08, 2015 2:21 pm

Stisla som pevnejšie jej ramená a opäť sa zazubila, ako keby na mňa táto téma nemala žiaden vplyv. Chcela som ju uistiť v tom, že chytiť sa nikdy nenechám. Sľubujem. Mám ešte toľko rokov života pred sebou, ver mi, že sa nenechám zajať, nikdy. Však plánujem byť jedným z najlepších medikov, čiže sa ma napokon budú ešte báť! Môj úsmev sa o čosi rozšíril. Odrazu som ju k sebe pritiahla a objala. Nemusíš sa o mňa báť. Ako som už spomínala, viem sa o seba postarať. Dodala som ešte.
Musela som sa priznať, že som sa takto v jej blízkosti cítila fajn. Neprikladala som tomu ale veľký význam, brala som to len ako dôkaz vzniku priateľského puta medzi nami dvoma.

pro Yuri Sarutobi Sun Feb 08, 2015 2:32 pm

"Chmm len aby, no budem ti veriť." Ústa sa mi o niečo viac rozšírili, aj keď jej ďalší krok, či skôr akciu, som vôbec nečakala. Ona ma objala a ja som v duchu spanikárila typom.. "čo teraz?" Ruky som mala rozcapené do strán a do hlavy sa mi začal hrnúť tlak. Samozrejme u dievčat by to nemalo byť nič nezvyčajné, objímať sa a jajkať a kto vie čo všetko. Snažila som sa nejak upokojiť a objatie som jej nakoniec opätovala, aj keď tak trocha neohrabane a rozklepane. Mohlo to mať dva dôvody, pokojne aj ten, že som mala nejakú fóbiu z dotykov... čo samozrejme zrovna ten dôvod nebol.
"H..hhaaai hai." Vyklepala som z úst a usmievala som sa tak trocha ako otvorená trúba.
Po chvíľke som to moje neohrabané objatie povolila a cúvla som trocha späť. Mikina mi popri tom padla na zem a tak som sa po ňu zohla a zahľadela sa pre zmenu na ňu. Nie že by som ju práve pred Fū potrebovala. Nie že by som ju vôbe potrebovala, no pred cudzími ľuďmi, či aj kamarátmi ktorý o tom všetkom nevedeli, som sa proste za svoje telo kvôli jazvám hanbila.
"Mala by si na sebe popracovať, keď chceš byť najlepším medikom." Povedala som po chvíľke Fū a žmurkla som na ňu.

pro **Hyūga Fū** Sun Feb 08, 2015 2:45 pm

Keď ma pustila a vzdialila sa odo mňa trochu, len som nadvihla obočie, ale neriešila som to a vrátila sa späť na gauč. Zapozerala som sa na svoje roztvorené dlane, ktoré boli...No, proste bolo vidno, že som ich využívala viac než dosť, teda v každom boji a tréningu, ako správny Hyuuga. Boli pokryté niekoľkými tenkými, takmer neviditeľnými jazvami. Zvykla som k ním prísť práve v tých bojoch, kedy som stála proti nejakému shinobimu s katanou alebo som zasiahla ostrý predmet.
Ja viem. Mám ešte veľa tréningu, študovania literatúry a vymýšľania nových techník pred sebou. Musím toho ešte toľko stihnúť! Stisla som ruku v päsť a následne ju opäť povolila, tentoraz som sa ale na svoju dlaň nedívala. Mojej jazvy oproti tým jej boli len smietkou prachu. Kým ja som ich získala tréningom alebo v boji, ona zase...keď ju uniesli. Ani si neviem predstaviť, čo musela prežívať...celé dva roky. Len málokto by zvládol toľko času mlčať a za to som ju obdivovala.

pro Sponsored content

Sídlo klanu Sarutobi

Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi

Re: Sídlo klanu Sarutobi