Lesní cestička

pro **Hyuuga Mikomi** Sat Jul 27, 2013 7:21 pm

First topic message reminder :

Lesní cestička - Stránka 4 Pinwheel_Forest_anime_inside

Smíšený les, nepříliš hustý, takže paprsky slunce pronikají listovím. Také se zde najde velké množství rozmanitých bylin a jedovatých, i jedlých hub. Cestička je chvílemi téměř ztracena pod kamufláží mechu a kapradí. Pokud tudy procházíte, dejte pozor na bludný kořen.

pro **Hideo Hatake** Mon Feb 09, 2015 3:26 pm

Nanešťastie pre mňa samotného, pričom som si to ani sám neuvedomoval, hralo veľkú nevýhodu práve moje postavenie. V Konohe známy Biely vlk, veliteľ Jouninov a generál armády. To som si neuvedomoval, že moja niekdajšia, a teraz už našťastie stratená, túžba dosiahnuť vrchol, ma v túto chvíľu oddelila priamo od Hany. Čítať som v nej nevedel, ani Sharingan nedokázal pohliadnuť tak hlboko do hlavy, zasiahnuť srdce a prečítať si ho. Teda, bol by som to schopný za jeho využitia, ale nebral som to vážne. Napriek tomu som si niečo všimol. Tú zmenu. Odťahujúc od nej som možno nepocítil jej kunai, nevenoval som tomu pozornosť a úprimne, nebol som až tak ostražitý ako doteraz. Cítil som jej čakru, vedel som že patrí jej a nie je nejako premenená, alebo to nebola jej náhrada, napriek tomu bola iná. Chladnejšia, negatívnejšia, jej čakra bola úplne iná ako doteraz. Hriala, ale táto nie, táto ostrým vánkom severu bodala ako stovky mečov. Teda, takto to cítil senzibil. Senzibil ako ja. Ako nočnú búrku severu, ktorá sa ženie krajinou a ničí všetko v okolí.

„Čo tu robíte? Niečo sa stalo v Ame?“ Môj pohľad zase prebehol na jej plášť, vôbec som nerozumel ale keďže som poznal absencie Assasína, začalo mi to zapaľovať. Na malý okamih som si spomenul aké to bolo, keď ma prijal do služieb. Nebol to ani mesiac a na dlhý čas zmizol, na nejakých nebezpečných misiách. A teraz znova, avšak očakával som že zástupcom je Kentaro zo Sabisu, a nie Amekáge, ktorá aj keď sa pripojila spolu so zemou ku Konohe, ako som sa dozvedal pri mojej misii, nečakal som že práve ona sta stane čelom Konohy.
„Hádam, že máte nové postavenie.. Sakra, stále ste na tom lepšie ako ja..“ Pousmial som sa a zatvoril oči. V tú chvíľu som stiahol svoju pásku a tak skryl pred ňou Sharingan. Dnes som napáchal týmto úkazom viac škody ako úžitku, čo ma na malý okamih trápilo, keď som si spomenul na Kisukeho pohľad a taktiež na pohľad Kashikeho. Ale nato som nereagoval, videl som na nej že ju niečo trápy a svojím uhľovo čiernym okom, mojim vlastným, som dokázal v jej očiach postrehnúť smrť. Boli to mŕtve oči, ktoré sa vzdávali boja.

Vôbec som nerozumel čo sa tu stalo, mohol som len hádať, v pozore som trochu protvrdil ale. V taktomto stave, Amekáge v úbore Konohy sa zrazu objaví neďaleko obrovskej bitky o Kirigakure, to nebolo normálne, keď som sám vedel že podobné príznaky mávali prízraky Hakuei. Ľudia ktorý prebehli očistou. Nevedel som si to však priradiť, vôbec. A tak som len dúfal v jedno, že sa stalo niečo zlé, alá, zomrelo jej šteniatko.
„Naozaj všetko v poriadku? Neviem ako na tom ste, neďaleko je tu bitka a zdá sa že stále neskončila..“ Viditeľne som sa na ňu usmieval, napriek ostražitosti, ktorú som najavo nedával, som jasne naznačoval ako ju beriem, a tiež že jej verím. Nevedel som čo sa stalo, ale môj úsmev to zračil, báť sa mi to povedať nemusí. Stačilo jedno, to ako som jej ukázal palec nahore.

pro **Hakuei** Mon Feb 09, 2015 10:56 pm

Bolo zrejmé, že očista predsa len nezabrala dostatočne na to, aby ju bolo možné prehlásiť za podarenú. To sa preukázalo obzvlášť v momente, keď sa navzdory pôsobeniu Kurumiej vône Hana do istej miery vzchopila a prudko ju od seba odstrčila, nehovoriac o tom, že ju obdarovala nepríjemným pohľadom. Úsmev sa z tváre dominantnej členky Hakuei na chvíľu vytratil.
Takže predsa len to bez "neho" nie je zďaleka tak účinné... to sa mi snažíš povedať? Možno mal Mashima-kun pravdu... možno by som naozaj nemala riskovať a na mieste ťa popraviť, pomyslela si, avšak bez štipky akejkoľvek nenávisti či obáv. Kurumi nebola ten typ osoby, ktorá sa nechávala jednoducho znepokojiť. Sama si navyše uvedomovala, že k výraznej zmene charakteru kyuudaime hokage predsa len došlo, akurát sa neprejavovala podľa očakávaní.

Nie. Keď som sa tak už raz rozhodla, dotiahnem to do konca. Som presvedčená o tom, že táto tajomná jazva v jej srdci, ktorú som jej pomohla objaviť, napácha v kombinácii s mojou očistou dosť nepliech. Rozhodne viac, než jej okamžité eliminovanie, rozhodla sa predsa len a bez ďalšieho vykecávania urobila Hane po vôli. Už sa tu pre ňu vonkoncom nemalo viac zmysel zdržiavať. Aspoň si to teda myslela, ale ako náhle sa kyuudaime hokage dostatočne vzdialila, Kurumi si navzdory absencii senzibilizmu uvedomila, že sa niečo blíži.

Takže preto sa Mashima-kun rozhodol pre toto miesto. Nalákal ma sem schválne, aby som s tebou skrížila cestu, pomyslela si opakovane s opätovne nadobudnutým úsmevom na tvári pri pohľade na blížiaceho sa zahaleného starca a jeho spoločníka. Jednalo sa samozrejme o veľkého Sora no Sena.
"Vás dvoch by som tu rozhodne nečakala," pozdravila do značnej miery neadekvátne.
"Ospravedlňte moju hrubosť, Sora no Sen-sama. Vedzte, že som na naše stretnutie nebola nachystaná, inak by som sa... vhodnejšie pripravila. Je mi ľúto, že som vás neinformovala ešte pred útokom na Kirigakure, ale chýry, ktoré sa k vám už určite dostali, sú naozaj pravdivé. Taketori je preč. Upozorňujem vás, že ja som nový Tsuki no Sen. Teší ma," dodala úsmevne a vydala sa naproti svojmu údajnému nadriadenému.

pro **Hana Ichiro** Tue Feb 10, 2015 1:30 pm

Nie. Odvetila som a strčila si ruky do vreciek. Mizukage ma poprosil o pomoc, takže som prišla do Kiri. Podarilo sa mi odstrániť jedného člena Hakuei, ktorý ma premiestnil sem. Prečo, to som mu povedať nemienila. Však príde čas, keď sa dozvie, kým som sa stala. A to bude zrejme asi až vtedy, keď sa ho pokúsim...odstrániť.
Hold, mám šťastie. Kde ste nechali Kisukeho? Prepichla som ho snáď ešte temnejším pohľadom než predtým. Očakávala som, že sa vráti s ním a ja nedovolím, aby sa niekde potuloval sám a bez dozoru, hlavne keď v ňom nemám vypestovanú až takú dôveru. Do Kiri som ho pustila len preto, že to chcel sám a hlavne Hideovi pomôcť. Čo som mala povedať Hikaruovi, ktorý ho sledoval? Sakra. Myslela som, že sa vráti s vami. Asi som sa mýlila, čo? Vedela som, že sa mu nedá veriť. A zrejme ani vám. Zamračila som sa naňho. Nesprávala som sa k nemu teda pekne, keď som ho už nedokázala zabiť, tak som bola schopná aspoň tohto. Čím viac k nemu budem hnusná, tým menej ma bude mať rád, čo by mi v konečnom dôsledku mohlo uľahčiť moju prácu.
Nahlas som si povzdychla. Áno, som v poriadku! Koľko krát vám to budem musieť ešte zopakovať, aby ste pochopili? A čo sa týka tej bitky, Kiri si už poradí. Navyše tam je Seito, takže... Pokrčila som ľahostajne ramenami, ako keby mi to bolo úplne jedno. Vzhľadom k tomu, že Seito bol členom Rady, vlastne by som celkom uvítala, keby ho tam dorazili. Nebola to práve najpríjemnejšia predstava, ale takto by som mala o prácu menej a nemusela by som sa ešte dlho, predlho premáhať, aby som ho odstránila. Predpokladala som totiž, že keď som toho nebola schopná pri tomto individuu, pri Seitovi to bude niekoľko krát ťažšie.

pro **Hideo Hatake** Fri Feb 13, 2015 12:15 pm

Možno ani samotná Amekáge, teda v tomto prípade, už Hokáge, si neuvedomovala, že Hideo je človek, ktorý naozaj dokáže využívať mozog. Preto mi hneď prišlo podozrivé jej správanie. Nemohol som to pripisovať k niečomu vážnemu, ako vymývanie mozgu od Hakuei, nedokázal som sti to nejak spojiť. Moja prvotná myšlienka bola, že sa tu udialo niečo strašné a proste nemá svoju náladu, tak ako kedysi. Vždy usmievavá a milá Hana Ichiro z Amegakure. Hlavne, k ľuďom čo jej pomohli, a ktorým aj ona sama pomohla, s ktorými spolupracovala a hlbšie sa zoznámila, aj v zlej nálade bola milá. Preto mi to bolo zvláštne. V diaľke sa ozývala búrka, Kirigakure bola stále pod útokom a prívaly ohromnej čakry svedčili o tom, že sa tam deje niečo naozaj hrozné. Stromy sa ohýbali pod silou vetru, priamo smerom od Kiri, akoby sa snažili utiecť od toho miesta čo najďalej. Otočil som sa Hane chrbtom, stále som jej veril, takže sa mohla cítiť v bezpečí. Môj sústredený pohľad smeroval priamo ku Kiri, preč od Konohy.

„Stále sa zdá, že tam pomoc potrebujú. Predsa len, čím viac sily vynaložíme, tým menej strát utrpíme, a keď už tam sú Konožania, bola by to zrada, keby sme ich nepodporili..“ Prehovoril som po chvíli ticha, kedy som v strmom postoji sledoval diaľku, a v nej, obrovské mraky, ktoré sa sústredili v okolí dediny. Bol tu nádherný výhľad, aj keď sme boli v lese, návršie na ktorom sme stáli nám dávalo možnosť sledovať oblohu a tak aspoň zistiť, ktorým smerom sa nachádza Kirigakure, dedina ukrytá v hmle. Avšak, padla téma na Kisukeho. Videl som ako na mňa pozeral, videl som tú nenávisť v jeho očiach, keď sa na Kirigakurských poliach stretli 3 Sharingany.
„Netuším, nie som jeho otec. Ak je to niekoho chyba, tak vedenia.. Ale ak sa moje psy nemýlili, šiel smerom k Otogakure.“ Prehovoril som a rovnako útočne ako ona som jej to vrátil. Avšak narozdiel od nej, môj hlas nebol tak negatívny a útočný, neobviňoval som ju. Bolo to len suché konštatovanie faktu. Stále jej chrbtom otočený, som jej možno dával aj príležitosť na tichú elimináciu, sama už však zviedla boj a ja som bol v túto chvíľu na približne jej úrovni. Nemusel som sa báť, keď som cítil že je to ona, napriek divnej čakre, ktorú vyžarovala.
„Kisuke nerobí problém.. Do pohybu sa dali veci oveľa väčšie ako nejaké decko z Uchíha klanu..“ Znova som prehovoril, nech to vzala ako chcela, o pláne Hakuei som vedel niečo ja aj ona. Možno až práve teraz si uvedomila, že práve aj ja jej šliapem do cesty. Že práve ja som tiež prekážka v jej úlohe, keďže sám sa snažím zastaviť ich. Ešte Assasin mi zadal tú úlohu a len on ma môže od nej odvolať. Ani ona nemohla. A s mojím postavením v Konohe, by to bola hlúposť.

pro **Sora no Sen** Sat Feb 14, 2015 7:39 pm

Cesta byla vyčerpávající, a to nejen pro Hidea, který mě pronásledoval, ale také pro mě samotného, ačkoli mi na mé cestě pomáhal, doprovázejíc mě můj dobrý společník. Pronásledovatele jsem čekal, ale nebyl jsem nyní schopen je jakkoli cítit. Přišel jsem o prostředky, kterými jsem tak kdysi činil. Lesní cestička očividně nebyla využívaná pouze mnou a mými možnými pronásledovateli, ale také Kurumi, která se nyní rouhavě představila. Jsem si vědom jejího postavení a využití v této bitvě, a proto tak, jako každý poutník na cestě k dosažení rovnováhy, má můj respekt. Tato cesta není totiž pro každého. Málo kdo má to štěstí, že může být účasten toho velkého tažení.

Jakmile jsem poznal podle hlasu, že se jedná o Kurumi, zastavili jsme se."Kurumi-san, Tsuki no Sen je pouze jeden." Slova jsem si nevybíral tak, abych udržel jednotu ve vlastních řadách na cestě k dosažení rovnováhy na tomto světě. Bylo by to proti mému učení. Proti tomu, proč se vlastně toto vše pořádá, a proti vůli nejvyšších. Ti si vybrali Tsuki no Sena, kterého jsem před lety osvobodil z Krvavého vězení. Jejich vůli zpochybnit nelze, takže ani Kurumi se nemá právo nazývat Tsuki no Senem, když si ji "oni" nevyvolili. Navíc Tsuki no Sen znamená mnohem víc než řízení Hakuei, jak se pravděpodobně Kurumi domnívá. "Vhodněji se připravit nemůžeš. Naše cesty zkřížili bohové v tuto dobu, kterou sami uznali za nejvhodnější." Někoho by jistě unavovalo to neustále opakování bohové toto a bohové tamto, ale ideologie Hakuei a všech lidí s nimi spojenými má základy právě v tomto.

pro **Hakuei** Sun Feb 15, 2015 1:48 am

Už na prvý pohľad bolo vidno, že Kurumi slovami Sora no Sena vôbec nebola nadšená.
"Mýlite sa. Taketori už viac nemôže byť Tsuki no Senom. Sám mi dosť jasne povedal, že Hakuei prenecháva v mojich rukách," prehovorila nespokojne, zdanlivo dokonca skleslo.
"Viete vôbec, čo sa vlastne stalo? Taketori sa dostal k informáciám od toho kaktusu. Ako náhle k tomu došlo, bez akéhokoľvek vysvetlenia sa vypravil preč, zanechajúc za sebou všetky povinnosti, ktoré bezohľadne hodil na moje plecia. Spočiatku som to nebrala vážne. Myslela som si, že si len potrebuje vyčistiť hlavu, ale už je to pridlho. Chápete, čo sa vám snažím povedať? Taketori nás zradil! Tak ako mňa a Hakuei, tak aj vás! Niekto ako on nemôže byť predurčený k tomu, aby sa mohol nazývať Tsuki no Senom."

Kurumi mala vo zvyku večne si zachovávať chladnú hlavu. Táto téma bola ale jedna z mála, ktorá ju dokázala úspešne vytočiť.
"Ak tí vaši bohovia naozaj existujú, prečo by chceli niečo také? Dôvod je prostý. To JA som vyvolená k tomu, stať sa Tsuki no Senom. Taketoriho úloha spočívala len v mojej záchrane pred Idom, ale ako by niekto ako on mohol plniť svoju nadpozemskú úlohu? To JA som prišla s očistou, JA som mu poslúžila ako inšpirácia k stvoreniu Hakuei, JA som mu dala jeho manipulatívne schopnosti! Jediné, čo robil on, bolo to, že vykonával špinavú prácu a slepo nasledoval vašu ideológiu, ale s tým je koniec," objasnila aktuálna veliteľka Hakuei čo najdôkladnejšie svoj postoj.

"Prečo sa vôbec namáham s vykaním? To ty si tu otrokom božej vôle, pričom ja som tá slobodná. Zatiaľčo Taketori bol vyvolený k tomu, aby ma zachránil, ty si naopak predurčený k vydlaždeniu mojej cesty za očistením tohoto sveta. Tvoje eliminovanie mizukageho Kirigakure zjavne na kolená nepoložilo, ale dala som ti šancu. Mal si možnosť vykúpiť sa zo svojich neúspechov, dokonca som obetovala mnohých svojich nasledovníkov, ale pozri sa na to, ako to dopadlo. A ešte si mal tú drzosť uniknúť z boja. Nesnaž sa schovávať za to, že to tak chceli bohovia. Máš pravdu len v tom, že sme mali skrížiť cesty. Sama som ťa vonkoncom chcela osobne oboznámiť s tým, že si ako prorok zlyhal. Ak chceš očistiť svoje meno, budeš robiť, čo ti poviem," dohovorila chladne.

pro **Hana Ichiro** Tue Feb 17, 2015 2:54 pm

Aj keby, kto vie, či sa tam stihneme vrátiť včas. Môj hlas bol chladný a mrzutý, ruky som strčila do vreciek, pretože mi začínala byť zima, a ja som nebola práve najteplejšie oblečená. Asi som to počasie trochu podcenila. A vlastne stále neviem, kde presne sa nachádzam, možno som tadiaľ pár krát prechádzala, ale nespomínam si na to. Zamrmlala som a oči som zabodla do zeme.
Bili sa vo mne dve ja. Tichý hlások niekde z kúta kričal, že by som sa tam mala vrátiť, ten druhý oponoval, vraj tu mám čakať alebo ísť rovno do Konohy. Nezvyčajné. Aby to ale nebolo až tak podozrivé, mala by som sa vrátiť na bojisko. Či?
To je pravda, ale ja vlastne Kisukeho ani nepoznám a kto vie, čo s ním teraz vlastne je a čo robí. Predpokladám, že jediné, čo ho drží na strane Konohy, sú jeho deti. Neviem ani, čo od neho čakať a nedovolím, aby niekto Konohe robil problémy, hoc len drobné. Zamračila som sa. Kam by len ten Uchiha mohol zdúchnuť? V Konohe nie je určite, tak kde potom? Šiel snáď uprostred boja navštíviť kamarátov a pozvať ich na pivo? Hlúposť. Možno mal niečo za lubom. Uvidíme.

pro **Sora no Sen** Tue Feb 17, 2015 9:35 pm

"Kurumi-san, řekl Taketori, že se vzdává svého postavení, či že za něj máte dočasně přebrat jeho povinnosti?" Kurumi byla rozčílená. Na to, abych toto zjistil, nemusím mít ani zrak. Být někdo jiný na mém místě, jistě by se hned začal bránit, co se týče útoku na Krigakure no sato. Toto však nelze zapřít. Takřka vše, co Kurumi řekla, je pravda. To ona se z velké části podílela na vzniku Hakuei etc.. Ovšem, pokud se na to dívá takto, určitě není Tsuki no Sen. Ten je totiž chybějící skládankou, která pomáhá držet vše pohromadě. Nepřísluší mu kritizovat, z lidského úhlu pohledu, neúspěchy. Tak Kurumi viděla porážku v Kirigakure no sato, a také můj útěk. "Stalo se, co se stát mělo. Ještě nejsme hodni učinit tak velký krok na naší cestě. Nakonec všichni padnou, jak přijde ten správný čas a bohové nás uznají býti připravenými." Hovořil jsem pořád klidně, vyrovnaně. Ani Kurumina rouhavá slova mě z mé rovnováhy nevyvedla.

"Za koho se považuješ, zpochybňujíc jejich plán? Já jsem utekl z boje, neboť jsem nebojoval za sebe, za svou hrdost, ale válčil jsem pro vyšší cíle, které mnohdy sám nechápu. Dají-li bohové však znamení, že je čas něco vykonat, učiním tak. Copak si nemyslíš, že o důstojnou smrt na bojišti nestojím? Neprahnu však zemřít, válče za své sobecké lidské touhy, ale zemřu, nesa jejích vůli dál až nakonec světa. Nikdo není nad nikým nadřazen. Ty nade mnou ani já nad tebou, neboť pak by naše svědectví o tomto světě vyvedeném z rovnováhy kvůli nadřazenosti nebylo důvěryhodné. Jsme si rovni." Můj společník, který mě vedl na mé cestě na Kurumi vražedně celou dobu hleděl. Když hovořila o přijímaní rozkazů ne od bohů ale od ní, přinutila jej si myslet, že se Kurumi nyní nachází a rozcestí. Přeci jsme mířili k rovnosti, takže jak pak na naší cestě můžeme mít nějakou hierarchii? Rozlišuje se pouze poustevníky... ti ale mají zahynout na konci této cesty společně s hříchem, svazujícím tento svět.

pro **Hideo Hatake** Wed Feb 18, 2015 11:40 am

Po celý čas som hľadel na oblaky hore. Nevnímal som osobu za sebou, aj keď bola Hokágem, aj keď bola kamarátkou, aj keď bola bližšou ako nejaká obyčajná známa, nevnímal som ju. V hlave som mal iné veci, v okamihu ako sa vrátil môj pes. A po ňom nasledoval druhý. Ani som si neuvedomil ako dlho sme tu v tom vetre stáli, vetre ktorý ohýbal stromy smerom od Kirigakure, kde podľa správ stále zúrila bitka. Avšak chýlila sa ku koncu a príjsť tam by bolo aj trochu zbytočné, avšak stále potrebné, keďže Hokáge si zavolal samotný Mizukáge a takto sa stratiť, by bol vrchol neúcty. A sám Faito by si to mohol vyložiť zle, horšie ako to bolo myslené. Avšak, to už boli jej kroky, nie moje. Ja som teraz hľadel na psa, ktorý mi predal zvitok so správou o výskyte istej osoby. Zvitok som zľahka otvoril, nastavil tak aby ho nik iný nevidel a rýchlo si správu prečítal, po ktorej mi zahorela v rukách. Ťažko som si povzdychol.

„Zaujímavé, čo máš sakra v pláne?“ Spýtal som sa sám, keď som pohliadol spätne na ostatok psov, vracajúcich sa z honu na Sora no Sena, avšak s prázdnymi rukami. Stratil sa ako vánok v ohromnom vetre, splynul znova zo svetom a úplne zmizol. Ani v najdivokejšom sne som si nemohol pomyslieť, že sa nachádza tak extrémne blízko nás, že stačilo prejsť pár míľ a narazili by sme na nich, mohli skoncovať s nezmyselnou vojnou. Nie, to nešlo, hralo v tom viac.
„Kisuke nič neurobí, o to sa postarám..“ Mal som dosť plánov na neho, nemusela sa báť. Ani on sám nevedel že je pod mojim dohľadom, nedokázal ma nikdy vycítiť. Avšak, stále to bol môj, no, neviem či som ho mohol nazvať priateľom. Bolo to snáď viac? Bral som ho vážne ako brata? Nato som nevedel odpovedať ani ja sám, ale bolo jasné, že ak sa rozhodne Hana ho odsúdiť, ja budem ten, ktorý ho bude brániť. Stále som videl to svetielko v jeho tmavých, mŕtvych očiach. Svetielko nádeje.
„Takže, aké sú vaše rozkazy, Hokáge-sama..“ Hlas bol vľúdny, ale šlo cítiť aký som nespokojný, možno aj s ňou samotnou, a bolo úplne jasné že mám vlastné plány, a kto vie či by jej mohli zaškodiť, keďže sama na seba pomaly priťahovala pozornosť. A hlavne, slabšia irónia pri jej oslovení dala najavo, čo si myslím, to všetko som ale zamaskoval kompletne za svoj úsmev, s ktorým som sa na ňu otočil. Bol som veliteľom jednotiek v Konohe ktorý spadal priamo pod Assasína a v prípade jeho neprítomnosti pod radu. Bolo tiež jasné, že ma môže ona kedykoľvek z funkcie prepustiť, avšak jedine s hlasovaním rady. Napriek tomu, som príjmal jej rozkazy prioritne, nie že by som musel, ale že som chcel. Tak som ostal stáť s rukami vo vreckách pred ňou, pričom ju sledovali oči všetkých mojich psov. Dosť mraziaci pohľad, dosť vypätý pohľad na scénku tu.

pro **Hakuei** Wed Feb 18, 2015 7:27 pm

Nech si už Sora no Sen myslel, čo len chcel, situácia čoraz viac a viac prituhovala. Márne sa to snažil vyriešiť bez zbytočných konfliktov, všetko nasvedčovalo tomu, že nebolo cesty späť.
"V jednej veci ti dávam za pravdu. Skutočne je zrejmé, že sa nenechávaš ovládať ľudskými túžbami, ale je spoliehanie sa na božiu vôľu naozaj tým správnym spôsobom, ako nastoliť rovnosť? Hovoríš, že po tom všetkom ešte nie sme dosť pripravení? Ako dlho mám čakať? Nechávala som sa ovládať celý svoj život. Musí existovať dôvod, prečo sa zo mňa stala osoba, ktorou dnes som. Musí existovať dôvod, prečo niekto ako ja dostal svoje schopnosti. Sme až príliš odlišní. To nemôže byť náhoda," prehovorila po nejakej chvíli vypätého ticha Kurumi podstatne pokojnejšie ako doposiaľ. Očividne ju zlosť prešla.

"Chceš počuť, čo presne mi Taketori povedal? Pred svojim odchodom doslova riekol, že sa zo mňa stane plnohodnotný Tsuki no Sen. To však nie je všetko. Povedal mi aj to, že ak budem mať pocit, že sa niekto zriekne nášho spoločného cieľa, môžem podniknúť akékoľvek kroky, aké uznám za vhodné. Mysli si o tom, čo len chceš, ale z môjho pohľadu to vyzerá tak, že presne to bohovia chceli - aby som sa riadila svojimi pocitmi," dodala tentoraz chladne, následkom čoho mal nielen Sora no Sen, ale aj jeho spoločník možnosť opäť pocítiť jej prenikavú vábivú vôňu.

"Nezdá sa, že mi rozumieš. Nikdy som ich plány nespochybnila. Prečo si asi myslíš, že ťa zo všetkých členov Hakuei v tvojom aktuálnom stave bohovia priviedli akurát ku mne? Ten, koho vôľu úprimne spochybňujem, si ty. Ničoho sa však neboj. Mám akurát dosť zostávajúcej chakry ešte na jednu kolektívnu očistu," doriekla Kurumi s patričným úsmevom na tvári, ale tesne predtým, ako stačila zahájiť svoje charakteristické genjutsu, ju z ničoho nič zastavil hlas akéhosi nezvaného hosťa.
"Nemôžem si pomôcť, ale toto je aj na mňa nehorázne smutný pohľad," prehovoril čerstvo príchodiaci Ichishima, ktorého na počudovanie sprevádzal Mashima osobne. Ten sa však do konverzácie zatiaľ nemiešal a namiesto toho s obrovskou ľútosťou podišiel k mŕtvemu telu nebohej Kohany, skoro ako keby sa jej snažil ospravedlniť za to, čo sa stalo.

"Že sa skôr či neskôr dostaví Mashima-kun, s tým som tak nejak počítala, ale... čo si láskavo myslíš, že tu robíš akurát ty, Ichishima?" spýtala sa opäť mierne vytočená neoficiálna vodkyňa Hakuei bezpochyby veľmi hrozivo.
"Čím som si zaslúžil ten desivý pohľad? Ale no tak. Hádam si si nemyslela, že len preto, pretože som sa jej ochotne zúčastňoval, neviem, čo za hru to s nami hraješ. Dobre si si uvedomovala, že ak vyhlásiš otvorenú vojnu s Kirigakure, Sora no Sen-sama sa tomu nepostaví chrbtom."

"Hm? Je mi ľúto, ale zdá sa, že asi nie som dosť "chytrá" na to, aby som pochopila, z čoho sa ma snažíš obviniť."
"Nenamáhaj sa. Netrvalo mi dlho, než som prišiel na to, o čo ti tou vojnou vlastne šlo. Dúfala si, že sa pohodlne schováš za cudzí neúspech a verejne spochybníš Sora no Senovu kompetenciu. Predpokladám, že si sa domnievala, že ak ho potopíš v krvi jeho podriadených, do značnej miery stratí svoju podporu. Mať kontrolu nad Hakuei ti očividne nestačí. Chceš si získať všetkých jeho prívržencov, nemám pravdu?" podpichoval Ichishima efektívne, zatiaľčo sa Mashima od padlej spolubojovníčky presunul k Sora no Senovi.

"Ako sa vôbec opovažuješ...?!" ohradila sa Kurumi pochopiteľne, ale bohužiaľ márne.
"Necháp ma zle. Donedávna som nebol na nikoho strane. Za predpokladu, že by si do tej vašej hry nezatiahla očistu, by som podľa všetkého ani nezakročil... ale naozaj si sa práve chystala použiť genjutsu na cteného Sora no Sena? Ako hlboko ešte klesneš? Dokonca aj Michiko-chan prišla na to, že tu niečo nehraje, až ma tým úplne rozhodila. Iba chvíľu bola mimo tvoj dosah a úplne sa vymanila z tvojej kontroly. Presne kvôli tomu nemôžeš byť plnohodnotný Tsuki no Sen. Tie tvoje "neobmedzené ilúzie" ti začínajú liezť na mozog. Odkedy je Taketori-san preč, až priveľmi sa spoliehaš na to, proti čomu sa my ostatní snažíme bojovať. Odkazujem ti preto i v jej mene: prestávaš byť sama sebou."
Kým Ichishima úspešne odpútaval pozornosť Kurumi, Mashimovi sa podarilo nepozorovane telepaticky napojiť na Sora no Sena, aby mu položil prostú otázku: Máme ju zabiť?

pro **Sora no Sen** Thu Feb 19, 2015 12:29 pm

"Ne Mashima-san, to nebude potřeba. Ještě nenadešel Kurumin čas." Odpověděl jsem Mashimovi. Kdybych viděl, prohlédl bych si nově příchozí. Takto jsem jen pootočil hlavou na stranu, odkud jsem slyšel zvuky. Ichishimu jsem nepoznal podle jeho hlasu, jak Mashimu, ale podle obsahu jeho slov. Přesto že Hakuei má společný cíl a v mnohém se zdají býti totožní, každý člen má svůj ojedinělý charakter, způsoby vyjadřování, celkově myšleno chování. "Kurumi-san, a přesto tvrdím, že Tsuki no Sen je pouze jeden, a to ten, kterého jsem před lety osvobodil z vězení." Kurumi si právem hájila svou pozici, ale neuvědomovala si, že prakticky její postavení není v žádném ohrožení. Pouze ji bylo neumožnění mít větší vliv, než požadovala, a pak to nedorozumění z Tsuki no Senem.

"Mám za to, že dovedeš víc než se schovávat za svou očistu, čím ji poskvrňuješ, takže za chvíli ji ani očistou považovat nebude možné. Taketori-san nás nezradil, je jeho osudem kráčet s námi po této cestě. Otázkou ale je, zda hodláš s námi pokračovat i ty." Jistě jsem k tomu, proč jsem tak hájil Taketoriho postavení měl větší důvod než ten, který jsem zde zmiňoval. Něco na tom bude, že zrovna Já jsem Sora no Sen a On Tsuki no Sen. "Bylo by nerozvážné nás teď opustit, vzhledem k tomu, jak daleko jsme to již dotáhli." Ačkoli Kurumi zastává důležitou funkci, je poměrně snadné ji nahradit. Hakuei není na ní závislé, i když to tak může připadat vzhledem k očistě...

pro **Hakuei** Thu Feb 19, 2015 6:40 pm

Bolo zrejmé, že Kurumi nebola vzniknutou situáciou ani trochu nadšená. Ichishima mal žiaľ do značnej miery pravdu. Márne sa snažili dosiahnuť podobný cieľ, jej názory boli od tých Sora no Senových diametrálne odlišné. Pravdepodobnosť, že by dokázali nájsť spoločnú reč ako seberovní, nebola nijak zvlášť vysoká. Táto skutočnosť pramenila z jej neskonalej vášne k slobodnému rozhodovaniu a životu, odprostenému od akéhokoľvek vplyvu vyššej moci. V jej ponímaní boli dokonca aj tí bohovia, o ktorých Sora no Sen tak často hovoril, iba akýsi ukazovatelia a strážcovia osudu, nie však omnipotentní vládcovia, ktorých vôľu bolo nevyhnutné za každú cenu nasledovať.

"Všetci sme strojcami vlastného osudu, a nie len blbé bábky spútané lankami akejkoľvek formy vyššej moci...," šepla Kurumi takou umeleckou metaforou, aby jej prítomný bábkar jednoznačne porozumel, ale už sa k tomu potom viac nevracala.
"Žartuješ? Nechystám sa nikoho opúšťať. Táto vojna mi vonkoncom priniesla nečakanú odmenu v podobe spojky s Konohou a Ame, ktoré je nutné dôkladne vyždímať. A navyše... ešte stále má Hakuei niečo cez dvadsať členov, ktorí potrebujú, aby ich niekto aspoň čiastočne viedol za ručičku. Predsa len sú to všetko vlastne iba už dávno mŕtve prízraky ich zašlých nechutných osobností, že, Ichishima-kun?" vydala zo seba provokačne.
"A prosím, pre budúcnosť sa v prítomnosti dámy a nášho... "cteného Sora no Sena"... radšej zakry. Nie že by som mala niečo proti otvorenosti, ale takto odhalený vyzeráš odporne," poznamenala na záver, následkom čoho sa vyparila v lese.

Dámy? To hovorí tá pravá, pomyslel si nepatrne urazený Ichishima. Ako náhle sa uistil, že je takzvaná "miss Hakuei" definitívne preč, premiestnil sa k Mashimovi a Sora no Senovi.
"Ste si tým istý? Okrem zmieňovanej dvadsiatky máme ešte rozsiahlu sieť špiónov, ako je napríklad ten Nara v Konohe. Pripomínam, že hoci som to ja, kto sa na nich telepaticky napája, všetci do jedného sú pod vplyvom jej genjutsu. Nerád to priznávam, ale má v rukách obrovskú moc," upozorňoval chlapec na skutočnosť, že nechať ju ísť nemuselo byť to najlepšie možné rozhodnutie.

"Určite ešte nebude ďaleko. Stále ju môžeme priviesť naspäť. Je vyčerpaná a navyše v početnej nevýhode, lepšia príležitosť sa nám už nemusí naskytnúť," podotkol i samotný Ichishima. Je zrejmé, že si Kurumi urobila zlú povesť, ale to nič nemenilo na tom, že vzhľadom na okolnosti je ju prakticky nemožné len tak zradiť.
"Nechcem spochybňovať Taketoriho, ale ak je to, čo nám naša princeznička povedala, naozaj pravda, uniká mi jeho zámer. Prečo by do natoľko významnej funkcie dosadzoval takúto zmiju? Kým bola ukrytá za maskou a jej najvýraznejšou náplňou bolo sprevádzanie Tsuki no Sena a príležitostné genjutsu, mal som ju podstatne radšej..."

pro **Sora no Sen** Mon Feb 23, 2015 1:32 pm

"Jsme tím, čím jsme. Naše osudy jsou již předem určené, ať už si zvolíme jakoukoli cestu." Všechno to kolem božstev se vždy špatně vysvětlovalo, jelikož náš rozum nedokáže pojmout jejich velikost a majestátnost, a proto také nedokáže pochopit to, jak zařídili tento svět. Otázka, kterou by klidně mohl kdosi dát by byla: Proč si bohové tento svět neočistí sami, když jsou tak mocní? Musíme si uvědomit, že naše cesta nám nebyla svěřena kvůli jich, ale kvůli nám. Dostalo se nám té cti plnit jejich vůli a jednat v jejich jménu. "Všechno, co je skryto, ve svůj čas bude odhaleno, a co je neustále na očích, jednou neuvidíme." Byla poslední věta, kterou jsem Kurumi řekl před jejím odchodem. Zastal jsem se jí Ichishimy, do kterého se neváhala pustit naše ctěná Kurumi.

"Mashima-san, Kurumi-san je pouhým prostředníkem tak, jako každý zde. Naše moc sama o sobě není vyšší než od těch, kterým čelíme. Nestojíme na této cestě však sami. Proto nad našimi nepřáteli zvítězíme." Jak jsem již jednou zmiňoval, kdyby jsme měli zařízenou hierarchii na styl nadřazenosti, nemohli by jsme činit to, co činíme a hlásat u toho šíření rovnosti. "Ichishima-san, ne vše nám je okamžitě známo. I Kurumi-san na svém místě má svůj účel. Pokud je toto jejich záměr, nemáme právo jej zpochybnit. Zjistit, zda to je jejich záměrem můžeme pouze sleduje znamení." Co k tomu dodat? Nejsem považován za proroka pro nic za nic. "Nyní mě omluvte. Nejsem po Kirigakure v dobrém stavu, tady s mým společníkem musíme proto pokračovat dál." Čas běžel. Je načase obnovit své síly, vykompenzovat ztráty a čekat na správnou chvíli.

Jakmile jsme se rozloučili a vše ujasnili, vydal jsem se já se svým společníkem i Hakuei pryč.

Přesun Sora no Sen + Hakuei

pro **Hana Ichiro** Sat Feb 28, 2015 2:54 pm

Otočila som sa smerom, kde údajne stála Kiri. Bola ďaleko, preto som pochybovala, že by sme stihli doraziť včas. Mizukage ma požiadal o pomoc, stálo za tým snáď aj niečo viac? Potreboval odo mňa aj niečo iné, než len pomoc? Navyše, mala som tam shinobiho, Seita.
Ak by tam zomrel, ušetrilo by mi to prácu, ale nesmiem zas na seba pútať takú pozornosť. Nesmiem odstrániť tú svoju starostlivosť, akou som oplývala kedysi. V to dúfam. Uprela som na Hidea mrazivý pohľad. Snáď vám aspoň v tom môžem veriť. Dodala som a rukou si odhrnula prameň vlasov, ktorý mi vletel do očí, kvôli vetru.
Najskôr by sme sa mali vrátiť do Kiri. Vlastne, vy nemusíte. Nenechám tam predsa Seita samého. Navyše, myslím, že Faito-dono po mne nežiadal len pomoc. Zaškerila som sa naňho. Pohľad tých psov mi bol dosť nepríjemný, znervózňoval ma. Mala som pocit, ako keby snáď tušili, čo sa stalo. Prudko som sa otriasla a uhla pohľadom na stranu.

pro **Hideo Hatake** Sat Mar 14, 2015 10:13 pm

Ostal som stáť s náznakmi som sledoval ako uhýba pohľadmi pred mojimi psami. Nič nevedeli, len ju sledovali s tušením ktoré nedokázali ani vysloviť, ani len pomyslieť. Sám som nevedel ako si to mám vziať, nereagoval som preto nato a ďalej som sa venoval svojim myšlienkám. Tie sa o chvíľu prerušili, môj tok myšlienok sa presmeroval, a môj samotný pohľad okamžite patril nebu, odkiaľ som videl ako v okolí letí jastrab. Zameral som sa na neho. Môj pohľad bol, prázdny, ale dali sa z neho vyčítať že ma niečo trápi. Navonok som to nedal najavo ale môj príliš dlhý, sústredený pohľad nasvedčoval o tom, že mi ten jastrab niečo pripomenul. Akoby sa niečo zlé dialo. Dlhšie trvalo, než som sa od neho odtrhol, okamžite som sa zahľadel na Hanu.

"Ak dovolíte, Hokáge-sama.. Musím sa vrátiť do Konohy. Dokončiť misiu.." Prehovoril som urgentne, taký som mal hlas, akoby som mal veľmi na ponáhlo. Nereagoval som na jej divné správanie, zdalo sa že je v bezpečí pred mojim pohľadom. Na malý okamih som jej aj možno vnukol nádej, že som vôbec nič nezbadal. Jej správa o tom že sa nikam nemusím vydať ma potešila, okamžite som sa otočil na päte, premeral si psov pohľadom a tie sa rozišli. Do okolia sa zdalo. Tak som sa obrátil smerom ku Konohe.
"Môžete.." Prehovoril som až po dlhom čase na jej otázku o viere, následne som cez seba prehodil cestovný plášť ktorý ma mal chrániť pred zimou a dažďom, ktorý od severu prichádzal a následne som sa pomalým tempom vydal smerom preč. Zdalo sa že som zmizol, spolu so psami. Ani ona si však neuvedomila prítomnosť niekoho iného. Môjho psa, ktorý sa ukryl v diaľke a sledoval ju. Malá poistka.

~Presun~

pro **Hana Ichiro** Fri Apr 10, 2015 8:39 pm

Mračila som sa naňho. Ale nič som nevravela. Nemala som čo. Bol pre mňa veľkým problémom. Možno niečo tušil, ale po tomto som sa nemienila vrátiť k svojmu pôvodnému ja. Usmievať sa na každého naokolo? Správať sa milo a priateľsky? To teda nie!
Mala som momentálne ale iné veci na práci. Zložila som pečate a priložila dlaň k zemi. Ozvalo sa PUF a nado mnou sa vznášal gigantický drak.
Kirin, portál do Kiri.
Ale, Hana-chan...
Okamžite! Zrúkla som naňho. Vrhol na mňa zmätený pohľad, nikdy som sa k nemu takto nesprávala vždy naše rozhovory prebiehali v priateľskom duchu. Bez reptania želaný portál utvoril a ja so bez mihnutia oka cez neho prešla. Ani som sa mu len nepoďakovala. (presun)

pro **Shinobi** Tue Jul 28, 2015 8:58 pm

Prenasledovanie Mikomi sa doposiaľ nieslo v negatívnom duchu. Niet totiž pochýb, že ju partia shinobi na čele s Akimichim Manabuom postupne strácala. Ak to tak bude pokračovať i naďalej, jej útek bude definitívne zavŕšený. Pomaly nadišla chvíľa navýšiť šance na jej úspešné dolapenie.
"Páni, tá je teda poriadne rýchla. Nachádzame sa síce v zalesnenej oblasti, ale aj tak je obdivuhodné, že ju vôbec nevidím. Jak si na tom ty, Shi-san?" opýtal sa jeden zo šiestich prenasledovateľov kolegu, ktorého spätosť mena so psiou labou vypovedala o jeho príslušnosti ku klanu Inuzuka. Nanešťastie sa skupina za týchto okolností nedočkala prívetivej odpovede.
"Je mi ľúto, ale cítim ju len tak tak. Asi to má na svedomí tá technika, ktorú použila. Rozfúkava mi tým pachovú stopu. Ešte chvíľu a stratí ju dokonca i môj Gureimaru."

"V tom prípade mi nezostáva iná možnosť. Zväčším sa a-"
"Nie, to asi nebude nutné," prerušil Inuzuka Shi veliteľa výpravy, skoro ako keby tým chcel dať najavo, že už má plán.
"Jak to myslíš?" uistil sa ďalší prítomný Konožan (na obrázku).
"Môj verný partner, Gureimaru, je jeden z najrýchlejších psov v našom klane. Ak mu trochu pomôžem s ovládaním chakry a ešte mu aj poskytnem veľkostnú výhodu, som si istý, že ju určite doženie," s týmito slovami vytvoril ešte za behu Inuzuka patričnú pečať, ktorá mohla znamenať jediné.

Len sa pozerajte! Inuzuka-Ryū Jinjū Konbi Henge, Sōtōrō! zvolal odhodlaný ninja vo svojej mysli a premenil sa aj so svojim zvieracím spoločníkom na šedého dvojhlavého psa, ktorý bol navyše ešte o čosi väčší ako v minulosti Kibov. Ak sú jeho reči pravdivé a dajú do toho úplne všetko, s týmto by mali mať šancu dohnať dokonca aj Mikomi so svojim Shinatsuhiko.
"Na čo ešte čakáte? Rýchlo všetci nasadajte!"

Netrvalo veľmi dlho a Mikomi mala možnosť pocítiť, že sa vzdialenosť medzi ňou a jej neskrotnými prenasledovateľmi pomaly zmenšuje. Keďže oplývala svojou očnou technikou a navyše si k tomu pomáhala prítomnosťou orla, istotne veľmi dobre vedela, čo za tým je. Je vysoko pravdepodobné, že mohla ešte o čosi zrýchliť, no aj keby tak učinila, na sto percent sa ich úplne nezbaví, len im možno zabráni útočiť. Otázkou teda zostávalo, kto sa vyčerpá skôr, prípadne, ako ďaleko vlastne Mikomi mieni utekať. Aktuálne vonkncom nebolo jednoznačné, kam sa vlastne pokúšala dostať. Všetko v tejto chvíli záležalo na tom, jak sa Mikomi rozhodne - bude i naďalej pokračovať v nádeji, že ich strasie? Pokúsi sa zároveň s tým nachystať nejaké pasce? Alebo nebodaj zaháji útok a v rýchlosti šesťčlennú skupinu ninjov dovedie do bezvedomia?

pro **Hyuuga Mikomi** Wed Jul 29, 2015 8:47 am

Marně jsem vzpomínala, kdy jsem naposledy utíkala takovou rychlostí. Nejspíš nikdy. Bylo to poprvé od doby, co jsem plně ovládla Shinatsuhiko a někdo mě pronásledoval. Výsledek byl více než uspokojivý. Nepochybovala jsem o tom, že se mi utéct podaří. Náhle se však pronásledovatelé seskupily a dvě chakry se promíchaly navzájem. Spatřila jsem siluetu obrovské dvouhlavé bestie. Co však bylo nejhorší, že můj náskok nebyl už tak velký.

Nepřekvapuje mě to. Dalo se jen předpokládat, že pokud mě budou pronásledovat, padne volba právě na Inuzuku, Aburameho a možná dokonce i nějakého Hyuugu. Možná je tam ještě jiný typ senzibila, ale nemám v plánu to zjišťovat. Pevně jsem sevřela kunai ve své dlani, až vytryskla krev. Poskládala jsem pečetě, dokud jsem si byla jistá, že ještě nejsem na dohled svých pronásledovatelů.

Lesní cestička - Stránka 4 Tumblr_mmqpdcuN231s8ch44o1_500

Lesní cestička - Stránka 4 Tumblr_mmqpdcuN231s8ch44o1_500

Konečně se objevil i druhý orel, kterého jsem především používala jako dopravní prostředek, avšak vzhledem k síle svého zobáku a křídel se ukázal i jako schopný pomocník v boji. Vzlétli jsme nad koruny stromů.
"Leťme tak, abychom měli vítr v zádech. Za prvé nabereme rychlost, za druhé Inuzuka bude mít ztížené podmínky při hledání pachových stop."
"Chceš mi říct, že tentokrát tě pronásledují konožané? Nerad bych pomáhal nukenince. Na to mám svou hrdost."
"Po těch letech bych si snad zasloužila trochu solidárnosti, ale uklidním tě. Jsem v tom nevinně. Naše Hokage odpravila radní, dostali jsme příkaz ji zadržet. Bohužel jsme z toho samého skutku byli obvyněni my. Hakuei zjevně začali jednat. Nemám už nikoho komu můžu věřit kromě svých lidí a své rodiny. Jediné co vím, že nechci skončit za mřížemi a jen nečinně přihlížet nepokojům."

Kizoku už nic neříkal a soustředil se na let. Já kontrolovala situaci za námi. Byla jsem opravdu zvědavá, zda dokáží svou rychlost ještě navýšit, či snad přijít s překvapivým útokem, který dosáhne i do výše několika desítek metrů.

pro **Shinobi** Thu Jul 30, 2015 8:07 pm

Situácia sa ani po tom všetkom nezlepšovala. Napriek tomu, že sa totiž tímu prenasledovateľov podarilo priblížiť k ich obeti, Mikomi urobila niečo, s čím za týchto okolností tak úplne nerátali.
"Hehe, nemám pre vás veľmi dobrú správu," ozvalo sa z ničoho nič mohutné dvojhlavé psisko.
"Mám dojem, že som ju z ničoho nič akosi stratil," dodal ešte skôr než jeho kolegovia stačili zareagovať, vyslúžiac si podozrievavé a prekvapené pohľady. Nečudo, že sa hneď aj uisťovali.
"Jak to myslíš, že si ju z ničoho nič stratil? Vysvetli!" zvolal právom jeden zo zúčastnených.
"Neviem ti to vysvetliť! Cítil som, ako sa k nej blížime, keď vtom zrazu jej pachová stopa začala prudko miznúť, až som ju stratil úplne. Na teleportáciu to nevyzerá. Čo urobíme?"
Po týchto slovách iniciatívu prevzal samotný veliteľ šesťčlennej skupiny, Akimichi Manabu.

"Napadá ma len jedna vec, ktorá by to mohla spôsobiť. Dobre ma počúvajte. Chystám sa urobiť niečo, po čom ma bude vidno dosť jasne, no pre prípad, že by ste stratili aj mňa, si ma poznačte a nasledujte moju stopu. Doženiem ju na vlastnú päsť," vydal bez váhania rozkazy, vytiahnúc púzdro s tromi pomerne dosť známymi farebnými pilulkami. Aburame tak isto nelenil a medzitým naňho stihol usadiť jednu zo svojich samičích predstaviteliek klanového hmyzu v záujme sledovania.
Mal by som to byť schopný zvládnuť aj bez toho, ale istota je istota. Ak si vezmem len jednu, ničomu tým neublížim, pomyslel si veliteľ výpravy a už aj si pochutnal na špenátovej tablete.

Všetci ostatní mohli byť po tomto svedkami toho, ako mu na chrbte vyrašili obrovské chakrové krídla. Veru tak, jednalo sa o už presnulú techniku s názvom Chō Chōji Mōdo, ktorá mu nielen poskytovala schopnosť lietať, ale v kombinácii s účinkami zelenej pilulky ešte niekoľkonásobne navýšila fyzické vlastnosti. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa tentokrát osobne vydá do vzduchu.
"Fíha! Nevedel som, že vy z vášho klanu viete byť tak cool! S týmto ju určite doženiete!"
"Nie, to nestačí. Shinobu-san! Využi láskavo svoje tiene a vymršti ma do vzduchu! Hneď!"
Po vydaní ďalšieho povelu Nara Shinobu naplnil svoju povinnosť a bez nejakého dodatočného vypytovania sa urobil presne to, o čo ho jeho momentálny nadriadený požiadal. To však ešte stále nemohlo byť všetko. Obrovitánskeho Mikominho orla by s tým predsa asi nedohnal.

Nemienim nič ponechávať náhode. Neviem síce, čo sa to v Konohe práve deje, ale niečo mi hovorí, že Mikomi-san je istým spôsobom kľúčová súčasť tej hádanky. Musím už zistiť pravdu! Chō Baika no Jutsu! vyslovil zároveň s vytvorením pečatí vo vzduchu v mysli názov techniky, ktorá Manabua okamžite učinila mnohonásobne väčším.
Už ťa vidím! Takže predsa si ušla do vzduchu... skús sa ma zbaviť teraz! pomyslel si odhodlane, prenasledujúc Mikominho orla. Jeden z dôvodov, prečo bol ešte o čosi rýchlejší, bol práve ten, že okrem ohromnej sily sa svojou podobou priblížil dokonca i Gedō Mazō. Striasť niečo tak obrovské nebude ani pre Hyuuga Mikomi vôbec jednoduché.

pro **Hyuuga Mikomi** Fri Jul 31, 2015 6:14 pm

Mé pozornosti neušlo, že zásoba chakry jednoho z pronásledovatelů doslova explodovala. Spatřila jsem motýlí křídla a v tomto okamžiku nemohlo být pochyb o tom, čemu budu čelit.
"Obávám se, že budeme mít v zádech něco skutečně obrovského. Musíme se dostat vysoko." oznámila jsem směrem ke svému orlovi. Zamířil vzhůru. Přinejmenším vzdálenost mezi pronásledovateli, kteří se nemohli odlepit od země by měla narůstat. Vzápětí se ta věc vystřelila na oblohu. Zamračila jsem se. Jediná výhoda je ta, že cíl je alespoň dostatečně velký. Ta křídla jsou navíc jenom chakra. Ideální cíl pro Hyuugu.

Koncentrovala jsem chakru v dlaních. Když se Akimichi rozletěl mým směrem, musel čelit salvě úderů Prázdných dlaní. Narušení chakry v jeho křídlech by mohlo být fatální. Inkasovat zásah přímo do těla však také mohlo znamenat rychlý konec. Pokud se mu podařilo nějakým způsobem uhnout před každým úderem, poryvy větru jej dokázaly vyvést z dráhy a částečně i zpomalit.

Lesní cestička - Stránka 4 4e78178d11_80032220_u

Lesní cestička - Stránka 4 4e78178d11_80032220_u

Odhadovala jsem, že současně se nacházíme ve výšce zhruba 500 metrů. Už dlouho jsme se neproletěli a tato činnost dokázala být velice příjemná a uklidňující. Místo volného vznášení jsme však aktuálně zuřivě manévrovali. Nebylo to právě to, co jsem si pod užíváním čerstvého vzduchu představovala.

pro **Shinobi** Fri Jul 31, 2015 7:21 pm

AKIMICHI MANABU

Moji kolegovia robili i naďalej všetko preto, aby ma na zemi nasledovali, no pravdou je, že to stíhali len tak tak. To sa však nedalo povedať aj o mne. Práve vďaka spomínanej absurdnej veľkosti som Mikomi aj s jej orlom doháňal prekvapivo rýchlo. Netrvalo však dlho a cestu mi skrížila mohutná vlna nie práve najpríjemnejších úderov z dievčinej polohy. Keby som tak bol vo svojej pôvodnej forme, s najvyššou pravdepodobnosťou by ma sundala relatívne skoro, ale práve vďaka veľkostnej výhode ani náhodou nehrozilo, aby mi z takejto diaľky dokázala rozbiť natoľko mohutné krídla. Niektoré orgány ale zraniteľné boli.

Tie oči sú dosť problematické. Dokonca aj v tak obrovskej forme dokážu prekuknúť moje najslabšie miesta. Ak si ale myslíš, že to postačí na to, aby som sa vzdal, si na omyle, pomyslel som si povzbudene, umiestniac pred svoju hlavu a hruď ruky vo formácii pripomínajúcej defenzívu boxéristov. Šlo mi tým predovšetkým o ochranu očí a srdca.
"Ani sa zbytočne nenamáhajte, Mikomi-san! Moja manipulácia s chakrou nie je tak slabá, aby ste mi ju rozhodili jak môjmu neschopnému partnerovi," prehlásil som na úkor Naru, ktorý si v tejto chvíli zaručene odkýchol. Bolo toho ale ešte viac, čo som jej plánoval povedať.
"Prosím, nerobte nám to ešte horšie! Ak si naozaj myslíte, že vás nemáme právo zatýkať, je to o dôvod viac, aby ste s nami spolupracovali a pomohli dokázať vašu nevinu! Útekom absolútne nič nedosiahnete!" zvolal som, čoraz viac sa k nej navzdory manévrovaniu blížiac.

pro **Hyuuga Mikomi** Fri Jul 31, 2015 7:44 pm

Mé údery bohužel neměly požadovaný efekt. Ten okřídlený poděs nás doháněl. Ubližovala jsem mu asi jako by byla včela schopná ublížit slonovi. Tahle myšlenka mi vnukla ovšem nápad.
"Všichni jste se dočista pomátli. Naše lidi ovládájí Hakuei. To Hokage odstranila naši radu! Nejhorší na tom je, že ani nevím, či aktuálně pláču na správném hrobě. Možná jste na tom zrovna tak a ani si to neuvědomujete! A pletete se. Za mřížemi proti tomu neudělám vůbec nic! K čertu s prokázáním takové neviny!" zvolala jsem za Akamichim.
"Kizoku. Ukaž mu trochu letecké akrobacie." pravila jsem věrnému opeřenci. Kizoku prudce zatočil, takže se ocitl Akimichimu za zády. Okamžitě poté letěl střemhlav směrem k zemi. Následně začal manévrovat mezi nejvyššími stromy, takže se chvílemi ztrácel obrovskému Akimichimu z dohledu. V úhlu devadesáti stupňů k horizontu, proletěl skalní soutěskou a opět začal kličkovat mezi stromy. Díky byakuganu jsem měla o zdejší krajině celkem slušný přehled a dokázala svého orla navádět do míst, kde jsme mohli využívat terén ve svůj prospěch. Uvědomila jsem si, že letíme směrem na Tanzaku-gai. Představa, že se proženeme uličkami mě přiměla k úsměvu. Ale o to se pokoušet nebudu.

Jestli je přítomen Tetsuya, nestačí se divit, co za letouny se mu prožene nad hlavou.

pro **Shinobi** Fri Jul 31, 2015 9:19 pm

Akimichi Manabu si napriek tomu, že sa pokúšal sústrediť len na prenasledovanie, pozorne vypočul i Mikomine slová. To, čo mu povedala, ho po pravde dosť prekvapilo. Nie že by tomu ale plánoval veriť. Predsa len sa jednalo o voľačo, čo mu odôvodnene veľmi veľký zmysel nedávalo.
"Hakuei? To myslíte tých ľudí, čo nedávno vyhlásili vojnu Kirigakure? Jak s tým môžu mať čokoľvek spoločné?" pýtal sa právom. Jak by si dokázali podriadiť niekoho ako Hanu a Satsuki?
Tse, nič tu nedáva zmysel! Už naozaj neviem, komu mám vlastne veriť. Možno keby sme sa o tom mohli porozprávať... ale takto asi len ťažko dôjde na pokec. Zdá sa, že nemám na výber a musím ju skrátka naozaj zatknúť, inak sa od nej asi vysvetlenia nedočkám, uvažoval veliteľ výpravy, no sotva sa stačil nazdať, Mikomi sa vďaka svojmu orlovi podarilo úspešne dostať za jeho chrbát.

Pokúšaš sa odpútať moju pozornosť klamstvami?! Tak ľahké to mať nebudeš! zvolal odhodlane vo svojej mysli. Obísť jej ho však úplne nedovolil, ba čo viac jej vlastným telom a krídlami blokoval bočnú cestu, takže sa technicky musela vybrať krížom naproti ostatným. Ako náhle ale klesla a ocitla sa niekde v lese, už mohla prakticky bez problémov zmeniť aj svoj smer, no malo to háčik.
Je pravda, že ak sa nezmenším, tak na teba nedosiahnem, ba čo viac mi hrozí, že ťa stratím úplne. Ak ale klesneš tak nízko, do prostredia plného objektov, a ešte k tomu budeš mať plné ruky práce s manévrovaním, tak by ťa čisto teoreticky Shi mohol...

"Cha! Opäť som zachytil jej pach!" zvolal premenený Inuzuka Shi tesne potom, ako vzhľadom na okolnosti skrížil cestu s trajektóriou Mikomi a jej orla. Bolo viacmenej jasné, o čo sa pokúsi. Navzdory ustanoveným povelom mienil jednať na vlastnú päsť.
"Zlezte hneď zo mňa! Tentokrát sa chcem predviesť ja!" zvolal s obrovskou dávkou nadšenia.
"To znelo teplo... chcem povedať, jak to k*rva myslíš?!" ozval sa jeden zo skupiny, ale bez ohľadu na to, kto čo povedal, dvojhlavé psisko trvalo na svojom. Zvyšní členovia výpravy teda urobili, čo im bolo povedané, kdežto si boli nútení nájsť nový dopravný prostriedok. Z akého dôvodu im to ale asi bolo povedané? Inuzukov plán bol prekvapivo jednoduchší, než by sa mohlo zdať. Za každú cenu trval na tom, že Mikomi nenechá uniknúť, takže si musel navýšiť rýchlosť.

Som si celkom istý, že ako náhle prídeš na to, že sme ti už opakovane na stope, zasa urobíš niečo, čím nám tvoje prenasledovanie skomplikuješ. Obávam sa, že ti to už ale viac nedovolím. Len sa všetci dobre pozrite na našu plnú rýchlosť! Chō Garōga! ozval sa znova v jeho mysli názov techniky, následkom čoho sa aj so svojim zvieracím spoločníkom v premenenej forme začali neuveriteľne obrovskou rýchlosťou točiť smerom za Mikomi. Na rozdiel od nej však nemanévrovali, ale bez problémov ničili všetko, čo im prišlo do cesty, bez akéhokoľvek náznaku straty ich rýchlosti. Aktuálne tak boli ešte nebezpečnejší ako Akimichi. Tanzaku-gai podľa všetkého čaká fakt veľmi zlý deň.

pro **Hyuuga Mikomi** Tue Sep 08, 2015 5:47 pm

Inuzuka skutečně dokázal téměř nemožné. V okamžiku, kdy použil svou techniku pro něj doslova neexistovala žádná překážka. Co se týkalo stromů a jiných zástupců fauny, razil si napříč jimi cestu bez sebemenších problémů. Bez problémů mi stačil a kdyby můj orel zůstal nízko při zemi, a kličkoval mezi ohromnými stromy, nejspíš by na své jednání doplatil. Rozhodli jsme se proto vznést se opět do výšin. Nejlépe několik set metrů. Nechat se pronásledovat obřím motýlem se náhle nejevilo jako špatná alternativa.
Akimichi mě pronásledoval opravdu s nemalým zápalem. Kizoku a jeho letecké manévry nebyly právě ideálním protivníkem pro přerostlou zásobárnu tuku. Orel klesal a opět mířil k výškám. Využíval terén ve svůj prospěch a obratně prolétával i velmi stísněnými prostory, jen aby svého nepřítele zmátl, či donutil použít okliku. Zejména během střemhlavého letu neměl tento věrný opeřenec konkurenci. Jak jsem si všimla už dříve, náš směr nás neodvratně vedl přímo na Tanzaku-Gai. Jestliže pozemní pronásledovatelé doteď našemu zběsilému tempu stačili, rozhodně jsem počítala s tím, že uličky tohoto města pro mne udělají malou službičku a skupinku shinobi zdrží. Při troše štěstí jim cestu zkříží osoba, která je neuvidí právě nejraději.

Co přesně se stalo nevím. Tuším, že Inuzuka ztratil pachovou stopu nejen díky tomu, že jsme letěli stejným směrem, jakým vanul vítr, ale i díky koncentraci pachů a chakrových stop v samotném městě. Jak si poradili ostatní členové týmu, to jsem si nedokázala vůbec odhadovat. Jediná osoba, která mi zůstala na očích, byl onen Akimichi. Naposledy jsem jej viděla v okamžiku, kdy Kizoku přelétal neblaze proslulou propast, do které Tetsuya uklízel veškerý svůj nepořádek. Z výšky zdaleka nevypadala tak temně a nevlídně, jako když jsem sestoupila až na samotné její dno.

"Měli bychom zamířit na Nami no Kuni." sdělila jsem svému opeřenému příteli, který mému přání vyhověl. V tomto okamžiku jsem Akimichiho spatřila naposledy. Přes propast už neletěl, rozhodl se přistát. Hleděl naším směrem, ale z nějakého důvodu nepokračoval v pronásledování. Bohužel jsem netušila, zda se rozhodl zachránit své kolegy, kteří se potýkali s nepříznivou situací, či jeho snažení přímo někdo přerušil. Byakugan jsem měla již deaktivovaný.
"Děkuji ti za pomoc a omlouvám se za to zběsilé pronásledování. Potřebuješ odpočinek?" otázala jsem se svého summona.
"Prozatím mi postačí silný vzdušný proud, kdesi nad mořem." odvětil Kizoku. Skutečně. Sotva se před námi rozprostřel pohled na nekončící modré moře, rozepjal křídla a nechal se nést, bez toho, aniž by jimi za celou cestu jedinkrát mávnul. Čekal nás dlouhý, a snad konečně i poklidný let do Kirigakure.

Přesun: G8, H9, H 10, G 11, G 12

pro Sponsored content

Lesní cestička

Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička

Re: Lesní cestička