Kisaragi no sato

pro **Shinobi** Fri Aug 02, 2013 8:18 pm

Kisaragi no sato je vesnice, která se nachází na jih od Konohagakure no sato. V minulosti byla pravidelně devastována a pleněna, a tak se nebyla schopna rozvinout. Tento stály koloběh útoku však přestal po Páte Velké Válce Ninju. Údajně prý z důvodu, proto že tedy byli vyhubeni všichni bývali nájezdníci a nepřátelské vesnice. Časté ničení vesnice mělo za následek, že její obyvatele byli nuceni ji pořád opravovat a opravovat. Po nějakém tom čase se toto stalo jejích denním stereotypem. Pracovitost obyvatel později po vyhubení nepřátel vesnice měla za následek, že se vesnice dokázala rychle rozrůst, a tak v dnešní době není divu, že když zde příjdete naleznete zde vše. Od tržnice s velkým množstvím surovin a materiálu až po veřéjne záchodky. Okolo vesnice je také na ochranu vybudována trojtá dřevěná palisáda.

pro **Shinobi** Wed Aug 07, 2013 3:39 pm

Hlídky se neustále střídaly. Čekali na smlouvu od Nadeshiko. Měli posledních pár chvil na dokončení úkol, jinak se náš psycho vůdce skutečně naštve. Říkalo se, že hodlá na ty ženštiny zaútočit a zajmout je všechny.

pro **Yorimi Sonoe** Wed Aug 07, 2013 3:42 pm

Dorazili jsme k vesnici, ale zdržovat jsme se nemohli.
"Prosím, je tu někdo, koho bychom mohli považovat za zástupce vedení vesnice?" ozvala jsem se ihned po pozdravu. "Mé jméno je Hyuuga Shijin, Jounin z Konohy a toto je můj žák Tobiru Senju," mírně jsem se uklonila. "Neseme vám důležitou listinu z Nadeshiko no Sato. Nemůžeme se ale bohužel zdržet, abychom jim poslali zprávu o jejím doručení. Proto vás žádám o tuto laskavost. Jelikož smlouva je doručena, po cestě vás již nikdo obtěžovat nebude. O jisté útočníky jsme se sami postarali."
Ukončila jsem monolog a vytáhla z tašky smlouvu. Čekala jsem, kdo se nás ujme.

pro **Tobiru Senju** Wed Aug 07, 2013 3:47 pm

Tady už bohužel žádné sexy ženy nebyly. Když jsem si prohlídl uvítací výbor jen jsem zklamaně svěsil hlavu. Achjo..
Uklonil jsem se a nechal vše na sensei. Nebyl důvod něco říkat. Jen jsem netrpělivě postával na místě.

pro **Shinobi** Wed Aug 07, 2013 3:49 pm

No konečně Pomysleli si stráže a skočili k velvyslancům.
"Už jsme Vás očekávali," řekl nejstarší z nich a uklonil se Shijin a prohlédl si jejího studenta. No, nebyly zde ženy, ale byla zde velká populace homosexuálně orientovaných mužů. Ti se teď zvědavě nahrnuli k bráně a začali si něco šuškat. Někteří z nich dokonce poslali Tobiru vzdušnou pusu nebo na něj mrkli.
Nejstarší ze strážců si smlouvu převzal. "Já se o to postarám, děkuji."

pro **Yorimi Sonoe** Wed Aug 07, 2013 3:57 pm

Předala jsem mu smlouvu.
"I já děkuji, bylo mi ctí být součástí této smlouvy. Doufám, že bude pro vaše národy velice prospěšná."
Došlo na druhou úklonu.
"Jak jsem již řekla, nemůžeme se bohužel zdržet, čekají nás další povinnosti. Přeji vám krásný zbytek dne."
Kývla jsem na Tobirua. Věřila jsem, že útěk z této společnosti ocení, ačkoli mě se tu velice líbilo. Možná i víc než v Nadeshiko. Bez dalších slov jsem se rozběhla k rodné vesnici. Odsud to byl kousek.

//Přesun

pro **Tobiru Senju** Wed Aug 07, 2013 4:01 pm

Nééééé! Opět jsem si kryl rozkrok, stejně jako dřív. Tohle byla snad prokletá mise. Nejdřív amazonky, teď tihle. Zrudl jsem a pevně stiskl rty. Radši jsem co nejrychleji dostal pryč společně se Sensei. Radši jsem jim ani nemával.
přesun

pro **Shinobi** Wed Aug 07, 2013 4:04 pm

"Těšilo mě, jsem rád, že někdo najmul tak schopné a krásné shinobi. Tato smlouva zajistí další přežití našich vesnic!" koutkem oka jsem se podíval na Tobiru a jeho rozkrok. Nebyl to jen jounin velitel. Většina mužů, která stála u brány si začala sundávat trička a předvádět své svaly. Chtěli se k němu dostat co nejblíže, možná měli chuť na někoho nového. Ale to už Tobiru utíkal pryč. Jeden muž, který ho Tobiru nejvíc okouzlil si ho pořádně zapamatoval. Určitě ho bude pronásledovat a najde si čas na návštěvu.

pro **Goku** Thu May 01, 2014 3:38 pm

Po opustení brán Kirigakure no sato, som asi prvý krát v živote bol mimo dediny .. v podstate sám. Samozrejme som bol nahlásený ako "na misii mimo dediny" takže sa zo mňa hneď nestane nunkenin no pevne som dúfal, že mi tento status nejakým spôsobom neprischne. Chcel som len .. proste splniť misiu a vrátiť sa do Kiri. Každopádne ma ešte čakala dlhá cesta a ja som bol celkom zvedavý, čo ma na nej má stretnúť. Aj keď mi to vlastne bolo úplne, ale úplne ukradnuté. Bol som zvláštny typ človeka.
Jutari celý čas poletoval nado mnou a dával pozor na okolie. Poslal by mi informáciu v momente, keby že sa blíži nejaké potencionálne nebezpečenstvo.

pro **Shinobi** Thu May 01, 2014 8:29 pm

Cesta se zdála být klidná a do určité míry i pohodlná. Bylo to víc než by jste od C rankové mise s hnojivem čekali. Problémy se na této misi začali ukazovat však ke konci. Již se Toujou podle mapy nacházel přibližně tři kilometry od vesnice, a najednou popis krajiny v mapě s krajinou neseděl. Někde se stala chyba. Jen že kde? Zmýlil se Toujou, tím že místo do prava odbočil do leva? Byla smůla, že se komplikace vysyktly teprve nyní, když se již zdálo, že mise bude bez problému ukončena. Co se dalo ale dělat? Všude byly stromy... pokud by Toujou sešel s cesty, na které se momentálně nacházel, a vydal se vyzkoušet svůj skvělý orientační smysl, mohl by se ztratit na dobro. Jedinou možností nejspíš bylo to, že by se vrátil po Té samé cestě, kterou zde přišel a pozoroval, kde by mohl odbočit špatně.

pro **Goku** Fri May 02, 2014 6:57 am

Kráčal som celkom dlhý čas, keď.. zrazu sa niekde stala chyba. Zastavil som povoz a pozeral som sa po okolí a do mapy. Možno to bolo tou kresbou ale, nevedel som kde momentálne som. Proste to nesedelo. Začal som rozmýšľať nad tým, či som sám niekde nespravil chybu ale.. o tom som naozaj pochyboval. Nebol som ten typ ktorý by sa nechal rozptylovať a spravil niečo.. zle. Nemusel som však prejsť cez stromy či podobne, aby som vedel preskúmať okolie. Stačilo mi využiť svojho spoločníka.
Privolal som k sebe Jutariho, ktorý lietal nad mojou hlavou a len som mu ukázal mapu, ktorú mi nakreslil ten shinobi. Pomocou obrazu som mu vysvetlil źe neviem kde sa nachádzam a on už sám pochopil čo má robiť. Vyletel nad moju hlavu a začal v kolečkách lietať okolo mňa. Teda opisoval kružnicu, alebo skôr špirálu keďže svoju trajektóriu stále predlžoval a predlžoval. Keby že uvidí dedinu, vráti sa ku mne. Ak nie, mal príkaz skúsiť roztrúsiť nad miestom kde som sa nachádzal, svoju techniku očisťujúceho dažďa. Teda niečo ako "rosy", ktorá dokázala vyrušiť slabšie genjutsu. Sám som mal v genjutsu znalosti a tak som vedel že genjutsu ktoré prípadne upravovalo prostredie či podobne, nebolo moc vysokého ranku.

//100-tý post, yahoo ^^ Very Happy

pro **Shinobi** Fri May 02, 2014 9:24 am

Toujou se pletl. Nejednalo se o nepřátelské genjutsu, ale o pouhou náhodu. Jakkoli si připadal dobrý, nic to neměnilo na tom, že ve skutečnosti se mu nějak podařilo sejít z spravné stezky. Napadl ho však skvělý nápad, a to prozkoumat okolí Jutarem. Sice netuším o jaké zvíře e jedná, ale jedno vím určitě... lítal, a tak Toujoa mohl navigovat z hůry. Neuběhlo ani deset minut a záhadné zvíře Jutaru narazil na vesnici XD. Byla vážně blízko. Jednalo se však o vesnici, do které mě namířené? Nyní v průběhu sedmé velké války ninjů si nikdo nemoh být jistý ničím. Iwagakure no Sato měla své špehy a shinobi všude. Navíc posledního konfliktu se neúčastnila Iwagakure no Sato, ale nukenin známy jako Sora no Sen. Nepochybně se o něm ještě něco Kirigakure no Shinobi doslechnou. Někde na něj, nebo na jeho skupinu lidí zcela určitě narazí. Byla to pouhá otázka času...

pro **Goku** Fri May 02, 2014 12:17 pm

Rukou som si prešiel po čele a na chvíľku som sa zamračil. Naozaj to bola moja chyba. Možno to mal ale na svedomí ten kretén ktorý ma nakreslil na mapu ako klobásu. Keby že patrím k tým, ktorý proste radi robia zle druhým, asi by som ho nabonzoval Mizukagemu. Bolo mi to však viac menej jedno. Len som sa sústredil na navigovanie pomocou môjho Jutariho, čo bola mimochodom lastovička, alebo tiež samec-lastovička. Popravde som nevedel či sa jedná o dedinu, do ktorej som mal namierené ale nemyslel som si, že by v okolí bola iná. Prípadne by som sa tam mohol spýtať na správnu cestu, keby že to naozaj nieje Kisaragi no sato.

pro **Shinobi** Fri May 02, 2014 11:27 pm

Toujouvi se podařilo dojít až ke bráně Kisaragi no Sato. Zvládl to jak se zdálo bez žádných velkých komplikací s výjimkou jedné... hnojivo rychle chladlo, což se dít nemělo. Bylo jej zapotřebí dovést ještě horké XD. Že by to bylo kvůli tomu, že se Toujou před tím ztratil? Nejspíš. Nyní zde nastala hra o čas. Kunichi, která strážila brány, Toujou sice pustila, ale s pohlavkem a svým proslovem: "Za něco takového má teta neplatila! Doufej že je ještě horké!..." Zcela určitě si jste schopni domyslet, co Toujouvi říkala dál. Mužská přirozenost je však v této době "vypnout". Nač se starat kvůli nějaké hysterky? Ledaže by byla v ohrožení úspěšnost mise, pak by pochopitelně mužská přirozenost musela jít stranou. Toujou s koňem dorazil až na obrovské pole, kde stála hromada rolníku a farmářů. Ti Toujoovi dali jasně najevo, že pokud chce, aby zůstali mlčet o jeho neschopnosti přijet včas a nic neříkali Mizukage, bude jim muset pomoct hnojivem pohnojit celé pole. Čím víc pracovních rukou, tím rychleji to bude hotové. Tím by Toujou mohl i nadehnat minuty, o které přišel, když zabloudil.

pro **Goku** Sat May 03, 2014 5:05 am

Dorazil som do správnej dediny. Teda pri bráne ma čakalo naozaj vrelé uvítanie nejakej kunoichi ktorá mi strelila facku. Keby že som niekto iný a ona udrie trocha silnejšie tak by bolo dosť reálne, že by o tú ruku prišla. Nechcel som ale robiť problémy a tak som sa na ňu len ľahostajne pozeral. Mohlo jej prísť, že sú mi jej slová úplne ukradnuté. Počkal som až kým ma pustí a následne som konský povoz s hnojom odprevadil až k polu.
Chceli aby som im pomohol no.. ja som nebol žiadna dobročiná organizácia a navyše som mal istý časový limit, po ktorý som sa mal vrátiť do dediny. Nechcel som sa zdržiavať niekde, kde to nie je potrebné. Len som sa na nich chvíľu pozrel a potom som viditeľne znova.. ľahostajne mikol ramenom.
"Tak nech.." Odpovedal som im. Pomôcť nebolo v popisu mojej práce. Aj keď som ho mal doniesť ešte teplé, bolo to v podstate jedno keďže teplota nezáležala na kvalite hnojiva. Navyše som ho priniesol z Kirigakure kde bola vlhkosť vzduchu taká aká bola, a nebol to práv teplý vzduch. Túto podmienku bolo nemožné a zbytočné plniť. Proste som sa otočil a s rukami vo vreckách som si to namieril späť k bránam Kisaragi no sato, a odtiaľ som plánoval prísť znova do Kirigakure no sato.

pro **Sato Keiko** Tue Jun 17, 2014 8:06 pm

Prišiel som do tejto dediny s mojím tímom, ktorý pozostával z dvoch geninov a chuuninky. Nebol som skúsený senseii, keďže som ich dostal len nedávno a práve teraz som bol s nimi na ťažej misii, ktorá mala pozostávať z preskúmania dediny. Nedávno sa tu niečo stalo a ja som mal zistiť, že čo sa tam stalo. Tí traja boli predo mnou a snažili sa vypátrať niečo užitočné, ako aj ja. Celá dedina bola zdevastovaná a bolo tu naozaj veľa mŕtvych. Nevedel som, kto mohol urobiť niečo tak hrozné ale ak ho stretnem, tak mu to určite nedarujem. "Buďte opatrní a nechoďte príliš ďaleko." Prehovoril som k nim pre istotu, aby ich nenapadlo robiť niečo zbytočné a taktiež som nechcel aby sa mi vzdialili z dohľadu. Nikdy som nemohol odhadnúť, kedy sa tu objaví ten, ktorý toto všetko spôsobil. Popravde som si nemyslel, žeby to mohol urobiť jeden človek, ale skupinka. Ak budú v presile, bude ťažké ich chrániť. Aj keď si myslia, že sa o seba vedia postarať na misiách to môže byť inak.

pro **Seiji** Tue Jun 17, 2014 8:37 pm

Nebolo najmenších pochýb o tom, že si táto dedina za posledných pár týždňov celkom dosť vytrpela. Pravdou totiž je, že ju stihol podobný osud ako nedávno Amegakure, akurát s tým rozdielom, že sa nedočkala žiadnej pomoci zvonku. Bolo záhadou, prečo sa ju ako prví vydali preskúmať shinobi z Kumogakure, a nie Konožania, ktorí k nej mali oveľa bližšie. Niekto očividne manipuloval s informáciami tak, ako sa mu to v danej chvíli hodilo. To však na počudovanie nemalo s mužom, ktorý sa nepretržito blížil na ono miesto, vôbec nič spoločné...

Kráčal som pomalými krokmi naproti starej, zjavne nejakú dobu už nepoužívanej bráne. Nedočkal som sa ale žiadneho uvítania. Bola absolútne opustená, čo mi umožnilo vstúpiť bez akýchkoľvek komplikácií. Väčšina prítomných shinobi mala priveľa starostí o svoje vlastné blaho, aby sa na to všetko zaujímali ešte aj o spustošenú dedinu. Nemienil som sa nad tým ale nijak zvlášť pozastavovať. Moja úloha totiž spočívala v niečom úplne inom. Mal som jediný cieľ, a tým nebol nikto iný ako Sato Keiko, alebo presnejšie zbraň hromadného ničenia, ktorú schovával vnútri.

Kto by bol povedal, že snahou o získanie príležitosti na odcudzenie hachibiho stratím tak veľa času, zahromžil som vo svojej mysli oprávnene. Odkedy som totiž pracoval sám, jediné, čo som robil, bolo to, že som zisťoval informácie o hachibiho jinchuuriki a vyčkával na vhodnú dobu. Zaútočiť naňho priamo v Kumogakure by bolo hlúpe. Potreboval som sa uistiť, že bude dostatočne ďaleko od svojej rodnej dediny. Navzdory tomu, že sa jedná o jounina, som sa však dočkal až teraz. Zdalo sa, že si svoju mocnú zbraň skutočne dobre strážili. Konečne nadišiel čas a ja som si túto jedinečnú šancu som si ale za žiadnych okolností nemienil nechať ujsť.

pro **Sato Keiko** Wed Jun 18, 2014 1:17 pm

Tím bol predo mnou a ja som postupoval stále za nimi. Nebolo tu skoro nič, čo by stálo za zmienku v správe, ktorú by som mal podať doma v Kumogakure no satto. Ak nenájdeme nič, čo by som mohol nahlásiť, tak táto dlhá cesta bola prinajmenšom zbytočná. Prebehli mi hlavou myšlienky takéhoto typu. Chuuninka a tí dvaja genini pri ich ceste cez dedinu, pred sebou zbadali nejakú postavu v diali. Nemohli ju nijako identifikovať a preto mi ešte nič nehlásili, teda až do chvíle, pokým som si ho nevšimol aj ja sám a to už nemuseli povedať nič. "Poďte sem." Prehovoril som k nim a hneď ako prišli som sa postavil pred nich. Nevedel som presne, kto je to, ale nechcel som nechať v tejto dedine nič na náhodu. Urobil som pár krokov dopredu a zastavil som. Ruku som vzniesol hore veľa svojej hlavy a to im malo naznačiť, aby ostali na mieste a nič nerobili. Kto to asi môže byť? Aj keď som bol v strehu celú dobu, teraz som na ostražitosti nesmel poľaviť o to viac. Človek nikdy nevie z ktorej strany sa privalí nebezpečenstvo.

pro **Seiji** Wed Jun 18, 2014 2:11 pm

Trvalo to veľmi dlhú dobu. Trpezlivosť však zjavne prináša ruže. Po všetkom tom čase som konečne stál zoči voči mojej obeti. Aby toho ale nebolo málo, sprevádzali ho jeho žiaci. Čo viac by som si mohol priať. Niet najmenších pochýb o tom, že javisko bolo pripravené na hru. Neubránil som sa radostnému úsmevu na tvári, ktorý sa avšak z povinnosti rýchlo stratil.
"Zdravím vás, Sato Keiko-san," pozdravil som sa prekvapivo slušne.

"Nech je už váš zámer akýkoľvek, obávam sa, že vašu misiu týmto budem musieť prerušiť. Vzdajte sa a nasledujte ma. Ak budete klásť čo i len známky odporu...," nedokončil som úmyselne vetu, zatiaľ čo som popri dramatickej pauze tasil katanu.
"...bez váhania na mieste popravím všetkých vašich spoločníkov," dodal som s miernym úsmevom na tvári. Je pravdou, že by som sa najradšej vyhol boju, čo bol vlastne aj dôvod, prečo som sa pokúsil o útok na jeho zdanlivo najcitlivejšie miesto. Jednalo sa vonkoncom o hachibiho jinchuurikiho na úrovni elitného jounina. S trochou šťastia sa mi to možno aj podarí.

pro **Sato Keiko** Wed Jun 18, 2014 2:48 pm

Hneď ako to, čo povedal počuli moji žiaci, ostali zhrození a pozerali pri tom na toho neznámeho, ktorí si sem len tak dokráčal. Medzitým dievčina vytiahla taktiež katanu, ako aj Seiiji. Tí dvaja si pripravili do rúk kunaie. Pravda je taká, že proti nemu nemajú asi priveľké šance ale od toho som tu bol ja, aby som ich ochránil. "Budem ťa musieť sklamať." Prezrel som si ho nepriateľským pohľadom od hlavy až po päty. "Ale niečo také ti nedovolím a vzdať sa tiež nemám v pláne." Nechcel som, aby tí traja bojovali, hlavne nie proti nemu, ale ak by som im povedal, aby sa odtiaľto vytratili, nepočúvli by ma. Preto som vyštartoval hneď proti nemu. Predsa len najlepšia obrana bol útok. Pri ceste k nemu som tasil katanu aj ja sám a hneď na to som sekol smerom naňho. Obyčajný priamy útok, no za mnou sa už dali do pohybu aj členovia tímu, ktorí najprv znemožnili nepriateľovi vo výhľade. "Kumo-Ryū Kaengiri" Prehovorila chuuninka, ktorá okolo nich vytvorila ohnivú stenu. Medzitým tí dvaja poskladali pečate a hodili pred seba Shurikeny. "Fuuton reppushou!" Prehovorili po dokončení techniky, ktorú vyslali na môj chrbát. Ja som už vedel, čo urobia už pri tom, keď chuuninka z môjho tímu vytvorila tú ohnivú stenu. Preto som najprv nášmu nepriateľovi bránil vo výhľade mojím telom, až som napokon ale uhol. V tedy sa naňho rútila technika Fuuton reppushou posilnená ohňom. Bola to prvá kombinácia, ktorú som ich naučil.

pro **Seiji** Wed Jun 18, 2014 3:24 pm

Nad vzniknutou situáciou som si nelámal hlavu. Odjakživa som vedel, že vo vyjednávaní nie som najlepší. Ak ale existuje niečo, čo rozhodne zvládam, tak je to boj na život a na smrť.
Heh... nemusím byť nijak zvlášť geniálny na to, aby mi bolo jasné, že plánuješ útočiť osobne, zatiaľ čo svojich študentov necháš podporiť ťa zozadu. Tak sa teda pozrime na to, ako proti mne obstojíš v kenjutsu, pomyslel som si s jasným úmyslom zasadiť smrteľnú ranu. Tesne predtým, ako sa však ku mne dostal, mi včas došlo, že ho vlastne nemám dovolené zabiť.

Tse, si tak otvorený a predsa ti nemôžem zasadiť smrteľný úder, zanadával som v mysli a len tak tak sekol rovnakým smerom ako on, spôsobiac tým mohutnú kolíziu našich dvoch katán. Ihneď potom som sa zameral na jeho končatiny, ale nanešťastie pre mňa som nestihol využiť svoju precíznosť, keďže hachibiho jinchuuriki prakticky hneď potom uskočil. Než som sa nazdal, rútila sa na mňa obrovská ohnivá smršť. Na žiadne techniky pri všetkom tom prekvapení nebol čas, preto mi nezostávalo nič iné, než sa s využitím svojej rýchlosti vzdialiť. Nebyť toho, že bola naozaj na obrovskej úrovni, možno by som si hneď odniesol aj nejaké tie zranenia, ale napokon to postihlo iba časť môjho plášťa. Bolo zjavné, že ich nemôžem brať na ľahkú váhu.

pro **Sato Keiko** Wed Jun 18, 2014 3:59 pm

Možno predvídateľná ale naozaj účinná taktika. Mohol byť ale rád, že som si neuvedomoval to, že ma nemôže zabiť inak by som to určite nejako využil proti nemu.

Dúfal som, že ho to aspoň nejako zraní ale bez úspechu. Ja som nelenil a okamžite než sa stihol spamätať som sa ho snažil zasiahnuť svojou katanou, ktorá bola pokrytá "ohňom." Už len tým, že uhol tej ohnivo-vzdušnej technike som si mohol v hlave urobiť obraz o tom, ako veľmi je rýchly.

Problém bude mať v tom, že ja som bol tiež pekne rýchly a to som mu chcel aj ukázať. Medzitým, ako som naňho útočil ja, zozadu sa k nemu dostala chuuninka, ktorá naňho taktiež zaútočila. "Kumo-Ryū Mikazukigiri!" Dúfal som, že sa jej to veľké sebavedomie niekedy nevypomstí, keďže takto útočiť na nepriateľa, ktorý je podobne silný ako ja, je príliš riskantné. Šťastie mala asi v tom, že z pravej strany už dokončili svoje techniky tí dvaja a zasa vyslali na nášho protivníka shurikeny posílené veternou chakrou. Na to, že som tento tím dostal len nedávno, dokázali sme sa zohrať pomerne rýchlo.

pro **Seiji** Wed Jun 18, 2014 4:20 pm

Bolo zrejmé, že šlo do tuhého. Vzhľadom na to, že ma kumogakurskí shinobi neustále zasypávali útokmi, nebol čas na to, aby som sa čo i len pokúsil o nejaké väčšie ninjutsu. Nevidel som k tomu ale ani dôvod. Pravdou bolo, že i napriek Satovmu očividnému zameraniu na kenjutsu som mal navrch ja. Síce som práve nevyužíval kekkei genkai, ale moje zmysly boli predsa len o čosi ostrejšie ako u ostatných ľudí. To mi v kombinácii s obrovskou rýchlosťou a silou, s akou som švihal, dávalo navzdory porovnateľnej úrovni kenjutsu techniky výhodu.

Bežnému človeku by sa mohlo zdať, že mám nebodaj sharingan. Bolo totiž miestami až neuveriteľné, s akou ľahkosťou a precíznosťou som si dokázal poradiť s útokmi jak hachibiho jinchuurikiho, tak i chuuninky, ktorá sa mu vrhla na pomoc. Márne útočil ohnivou katanou, márne na mňa jeho spoločníčka vyťahovala tajné šermiarske techniky Kumo. Aj samotný Sato Keiko mohol postrehnúť, že nie som nikde otvorený. Pre tak zručného bojovníka s mečom, akým môj súper rozhodne bol, to mohlo vyzerať, ako keby som okolo seba mal neviditeľné silové pole, ktoré neprepúšťalo žiadne útoky. Prvý náznak problému prišiel až vtedy, keď na mňa vzadu stojaci genini vrhli fuutonom posilnené shurikeny. Dokázal som sa im vyhnúť a niektoré z nich pozrážať, ale nanešťastie pre mňa katana prestávala znášať ten nápor a objavovali sa na nej praskliny.

pro **Sato Keiko** Wed Jun 18, 2014 4:54 pm

Nechápal som, ako mohol všetko vykrývať, keď sme naňho útočili všetci štyria naraz. Je silný, ak zaútočí bude to zlé. Musím ho zabaviť tak, aby útočiť ani nemohol.

Vyštartoval som naňho zasa, no v ten moment chuuninka odskočila na stranu, lebo si všimla mojej pozície. V ľavej ruke som nazhromáždil chakru a zaútočil som. "Kumo-Ryū Mikazukigiri!"

Aj keby sa vyhol tejto tajnej technike, hneď po nej nasledovali tri vlny fuutonovej chakry, ktoré by ho mali bez problémov rozkrájať na malé kúsky, alebo mu aspoň mohli odrezať ruku. Aj pre mňa samého bolo toto kombo veľmi ťažké použiť, ale zvyčajne bolo veľmi účinné a málo kto dokázal ostať bez zranenia.

Môj tím bol teraz po kope na pravej strane od neho. Všetci traja začali skladať pečate, aby dokázali skombinovať svoje techniky. Aj oni si uvedomovali, že proti akému silnému nepriateľovi stoja, keďže ho zatiaľ zo žiadnym naučeným kombom nedokázali trafiť, preto teraz siahli po ich najsilnejšom kombe. "Fuuton..." Prehovorili dvaja genini. "Katon..." Nestihli ani dopovedať názov ich techniky a na nášho spoločného nepriateľa sa valila silná vlna ohňa spojeného zo vzduchom. Naše kombinácie boli preto dobré, lebo som ich mohol naučiť všetko, čo som vedel aj ja sám, vďaka mojim podstatám.

pro **Seiji** Wed Jun 18, 2014 5:30 pm

Čím dlhšie náš súboj trval, tým viac prituhovalo. Moja rýchlosť ale akoby nepoznala hraníc a hoci ma kombinácie prítomných shinobi z Kumogakure neprestávali udivovať, doposiaľ som si bez problémov so všetkými poradil. Aby toho ale nebolo málo, úsmev na mojej tvári bol stále širší a širší. Už som viac nechcel skrývať fakt, že som sa ohromne bavil. Bol som totiž ten typ náladového človeka, ktorý sa dokázal nadchnúť pre vec a v momente prejsť od chladného psieho čumáku k energickému nadšencovi. Poprvýkrát sa však schyľovalo k zraneniu.

Bez ohľadu na to, aký rýchly a svižný Sato Keiko bol, švih, o ktorý sa už predtým pokúsila jeho spoločníčka, ma druhýkrát rozhodne nemohol prekvapiť. Včas som sa ubránil katanou, ktorá sa po onom náraze už takmer zlomila. Nemožno skrývať fakt, že ma to, čo prišlo potom, naozaj prekvapilo, ale ten, kto z nás dvoch ostal prekvapený viac, musel byť práve hachibiho jinchuuriki. I napriek tomu, že som vedel, že blížiaci sa fuuton už nemôžem za žiadnych okolností vykrývať mečom, som ani na moment nepoľavil a za využitia pružnosti nádherným úskokom zabránil tomu, aby sa ma čo i len dotkol.

Po tomto na pohľad krásnom zákroku sa mohlo zdať, že ma naozaj nemajú šancu poraziť. Bohužiaľ som už ale nestihol nič urobiť s ohnivou technikou, ktorá šla rovno mojim smerom.
Tse... tak sa zdá, že ste ma dostali, zanadával som vo svojej mysli a celou oblasťou sa prehnali plamene. Všetko nasvedčovalo tomu, že som dostal priamy zásah. Dym, ktorý sa následne z onoho miesta povalil, ale všetkým zabraňovali vidieť, čo sa za jeho clonou vlastne udialo. Bol som naozaj porazený a spálený na popol, alebo som len čakal na to, kedy sa priblížia?

pro Sponsored content

Kisaragi no sato

Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato

Re: Kisaragi no sato