Hostinec Zlaté oko

pro **Itachi Uchiha** Mon Aug 19, 2013 6:24 pm

First topic message reminder :

místo kde se schází naprosto všichni, nukenini, vesničané, občané, jounini, kage..Neplatí zde žádná pravidla snad kromě jednoho, žádný boj. Hostinec je neutrální místo se špinavým lokálem a nerudným hostinským. Pokud chcete informace, jedině sem..

pro **Kuroashi Sanji** Fri Aug 14, 2015 6:15 pm

Provokovali jsme se navzájem, jenže Akemi to brala ještě víc vážně. Nehodlal jsem prohrát, přeci jen kdo by chtěl prohrávat. Navíc tato soutěž v upřeném pohledu byla zajímavá a nikdo netušil co se stane. Když jsme na sebe tak zírali, tak jsem udělal takový úšklebek, jako bych myslel na něco velmi zajímavého. To mohlo také Akemi vyprovokovat aby hnula pohledem i jen o kousek, bo mi to vrátí dvojnásobně. Toho čeho jsem se bál nejvíc je barman, kterej se do toho může zase vložit s nějakou připomíňkou a vše skazit.

pro **Shinobi** Fri Aug 14, 2015 10:15 pm

Cesta bola dlhá, dlhšia ako samotný Tanzaku Rei predpokladal. To že sa až tak zdrží vôbec nečakal a vedel, že každá minúta bola pre neho dobrá. Preto už pred samotným hostincom zrýchlil krok, kým sa nedostal priamo na hranice oka viditeľného alebo hocijakej bariéry ktorá mohla tento podnik chrániť. A práve v ten okamih ako sa otvorili dvere nevstúpil dovnútra ako Anbu z Tsukigakure ale práve ako úplne nový človek. Maska bola preč, ale nevyzeral tak ako by mal vyzerať. Jeho tvár bola úplne iná ako by mala byť, aj jeho samotná čakra nepatrila práve jemu, jeho osobe, patrila obyčajnému Shinobimu z nejakej obyčajnej dediny ktorá vôbec nebola príliš známa. Tak isto ako táto postava. A tá sa pomaly presunula k baru. Samozrejme, už pred tým hľadal snáď všade stopy v okolí a všetky potrebné informácie už získal, najhlavnejšou bol práve tento bar. Práve preto do neho vošiel s novou identitou, ktorú nedokázal prekuknúť takmer nikto, aj keď sa to zdalo nemožné. To že patril ku klanu s Genjutsu na tak veľkolepej úrovni nevedel takmer nikto, iba pár osôb na tomto svete a práve kvôli tomu vyslali práve jeho. Vstúpil do vnútra a pomaly sa prechádzal k baru, kde sa usadil a čakal kým k nemu podíde barman. Nemal na neho len objednávku, ale práve otázky. Otázky, čo sa tu stalo.

pro **Akemi Kagayaki** Fri Aug 14, 2015 10:44 pm

Sanji nevypadal jako typ člověka, co by se jen tak vzdal. Jeho pohled byl okouzlující, ale já na tyto věci byla zvyklá, nebo jak to říct..."očkovaná". Možná jsem jsem mírně zrůžověla pod očima, ale držela jsem se. Proto jsem se rozhodla to vrátit. Chvíli jsem jen tak slepě hleděla do jeho očí, až jsem mírně pootevřela pusu a oblízla si spodní ret, mezi čímž jsem přimhouřila oči a potom pozvedla koutek úst k tváři a cukla obočím nahoru. Kdo ví, jak na toto zareaguje. Do toho jsem postřehla něčí chakru, ta mě ale však moc nezajímala, když jsem tu měla něco rozdělaného.

pro **Nukenin** Sat Aug 15, 2015 2:16 pm

Rudovlasý barman, ktorého aktuálna hostinská nazývala Hiro-chan, sa po krátkom tanci vzhľadom na okolnosti rozhodol radšej vrátiť k svojej práci. Nie že by sa odmietal baviť i naďalej, no uvedomoval si, že ak ho takto pristihne jeho nadriadená, pravdepodobne z toho nebude nadšená. Snaha o zdanlivo nevinné flirtovanie teda už skončila a Sanji tak dostal plno priestoru na venovanie sa Akemi. V momente, ako však vstúpil nový zákazník, svalovec pohliadol jeho smerom a s nepatrným úsmevom na tvári z neho nespúšťal oči. Za predpokladu, že od neho voľačo i chcel, ho samozrejme aj obslúžil, ale na nič konkrétne zámerne neodpovedal. To sa ale už malo zmeniť vo chvíli, kedy zozadu konečne vyliezla takzvaná jedovatá kvetinka, skutočná hostinská a až na majiteľov reťazca podnikov najvyššie postavená zamestnankyňa, Akabana.

"Ťuki ťuk. Dúfam, že ste mi tu nič nerozbili," prehlásila v nečakane dobrej nálade. Čím to asi tak mohlo byť spôsobené? Pravdou je, že pred nedávnom totiž hostinská uzavrela veľmi výhodný obchod, ktorý jej aj s najvyššou pravdepodobnosťou prinesie väčšiu finančnú čiastku ako snáď väčšina informácií, ktoré kedy predala. Ironické však bolo zrejme to, že presne tento biznis priamo súvisel s dôvodom návštevy čudesného nového zákazníka. Ten už skutočný výsluch z jeho strany teda bude môcť započať ešte iba teraz, s jej príchodom.

"Ako vidím, ešte stále sa to tu moc nevyprázdnilo. Tak čo tu ešte stojíš? Makaj, vyprevaď odtiaľ všetkých, ktorí už očividne majú dosť a len zaberajú miesta," vydala zo seba vynikajúco naladená Akabana skôr než rudovlasý svalovec riekol jediné slovo, následkom čoho už ani nemal na výber a s úsmevným povzdychnutím sa do toho pustil. Pult tak konečne po všetkom tom obchodovaní zas ovládla ona.
Nemám pocit, že by ma tu aktuálne niekto potreboval. Tie dve hrdličky si vystačia i bezo mňa a zvyšok vyzerá byť ešte viac mimo, pomyslela si hostinksá po krátkej analýze situácie a vrhla sa do umývania a utierania pohárov. Oddychu už bolo dosť. Tento podnik je otvorený nonstopo, takže aj keby si to všetko odkladala na neskôr, nedočkala by sa absolútne žiadnej spásy.

pro **Shinobi** Mon Aug 17, 2015 9:39 am

Na malý okamih sa zdalo že hostinský už nie nepovie a Rei bude nútený snáď vytiahnuť drastickejšie metódy na vypočúvanie, zrazu sa v bare objavila nová postava, ktorá zaujala Reiov pohľad. Ten ostal sedieť len s pohárikom v ruke, z ktorého doteraz ani raz neodpil a len s krátkym, ale stále dosť nápadným pohľadom si ju premeral. Majiteľ začal vyhadzovať všetkých, ktorý už boli opitý viac ako bolo treba, na Reia prišla rada. S krátkym povzdychnutím nechal pohárik pohárikom a pomalým krokom si to nakráčal priamo k novej obsluhujúcej. Nevedel kto to presne je, predsa len informácie o tomto podniku vôbec do ruky nedostal a tak sa musel chytať len slamky. Síce skúmal okolie tohto podniku dosť dlho a našiel zopár stôp, informácie boli oveľa viac potrebné, a tak sa len pristavil k baru.
"Zdravím.." Zatiaľ potreboval iba zaujať jej pozornosť, pohliadnúť jej do očí, ktoré boli teraz upriamené na riad, ktorý sa snažila utrieť. Toto miesto bolo známe pre sprostredkuvávanie informácií za nejakú cenu, a tým že si niečo Rei objednal, nevypil to a aj tak si nakráčal k hostinskej, bolo jasné o čo asi bude žiadať.
"Hrozné tie cesty, človek sa saží v pokoji prejsť z miesta na miesto a neminie ho doba aby ho niekde neprepadli, blbé to časy.." Začal nenútene, potreboval trochu uvolniť situáciu pred tým než sa na niečo spýta. Predsa len, aspoň sa tak zdalo, že informácie o ktoré požiada budú dosť cenné nato aby sa o nich len tak bavil. Kto vie čo mal na mysli.

pro **Nukenin** Mon Aug 17, 2015 4:29 pm

AKABANA (赤花)

Sotva som v rýchlosti prešla zopár skleničiek, podišla ku mne akási celkom podivná osoba. Dá sa povedať, že nás už delil len spomínaný pult. Nie že by mi to nejak zvlášť prekážalo. Kým sa návšteva nechovala nevrlo, i ja sama som sa snažila byť v rámci možností čo najprívetivejšia, ako to už len bolo možné.
"Vitajte v Zlatom oku," riekla som mu i s úsmevom na jeho pozdrav, položila posledné poháre, ktoré som mala v rukách, opláchla a utrela si ruky, následkom čoho som ich položila na vrch pultu a opätovala Reiovi očný kontakt, jak sa patrilo.

"Tomu verte. Aj keď vo vašom prípade mi niečo hovorí, že by sa na nepríjemne nebezpečné cesty mali sťažovať skôr tí nemenovaní zlodejíčkovia," reagovala som na jeho poznámku otvorene, naznačiac mu tým, že určite nepatrí k ľuďom, ktorí by sa potrebovali obávať prepadnutí. Ťažko povedať, či som to i myslela vážne, alebo som mu tým len lichotila, aby som jednoduchšie udržala prúd konverzácie.
"Predpokladám, že to asi nebude jediné, o čom so mnou chcete hovoriť, nemám pravdu?" prešla som prekvapivo rovno k veci. Je vysoko pravdepodobné, že som sa to skrátka pokúšala urýchliť, aby som sa mohla vrátiť k práci, ale možno som mu len chcela dať najavo, že mi je jasné, že sa ku mne neprihovára s neodpitým nápojom len tak, aby mi spríjemňoval robotu.

pro **Shinobi** Mon Aug 17, 2015 6:14 pm

Myslela si správne, už len to dalo Reiovi dosť informácií nato, aby sina túto ženskú dal pozor. Bol to fakt, neprišiel sem len pokecať, potreboval informácie, a tie z nej musel dostať skôr touto metódou, cez normálny rozhovor, a nerobiť hlúposti pri pokúšaní sa dostať z nej všetko o Rinku za pomoci násilia. Po prvé, neprešlo by mu to určite. Bol si istý že práve tento podnik má zabezpečenie na vyššej úrovni ako sa na prvý pohľad zdalo a tak tu nechcel robiť príliš bordel. Taktiež bol na neutrálnej zemi, keby sa odhalil, nemuselo by to dopadnúť práve najlepšie. Práve kvôli tomu si jednoducho objednal pohárik drahej Whisky.
„No, rád by som vás pozval na pohárik, ale vidím že ste dosť zamestnaná žena a ja vás nechcem krátiť o čas..“ Snažil sa byť čo najmilší na ženu, ktorá bola podľa všetkého studničkou informácií, ktoré práve potreboval. Po celý čas jej hľadel do očí, čo jej mohlo prísť aj nepríjemné, no práve naopak, snažil sa o to aby to bolo príjemné a odviazané. Chcel byť len pocestný pútnik, ktorý si zašiel na pohárik Whisky a keď zistil kde to je, možno by si rád aj zakúpil nejaké informácie.
„No, tí banditi už ohrozovať nikoho nebudú..“ Pričom sám urobil pózu naozajstného hrdinu. Hral sa na idiota a v duchu sa za takéto správanie preklínal, ale nesmel v nej vyvolať pocit že je až tak silný, potreboval aby ho podcenila a myslela si že je to strašná troska a idiot, ktorého by zmlátil aj nejaký ožratý idiot odtiaľ z baru. V tom momente ale naladila na tému, ktorá práve jemu bola príjemná a to dosť.
„Nerád to pripúšťam, ale áno. Počul som že v tomto bare sa nepredáva len naozaj skvelá Whisky.. ale aj veci, ktoré nejde naliať do pohára..“ Zatváril sa na okamih vážne, načo ho vystriedal úsmev. Herec to teda nebol dobrý, ale lepší než nič.

pro **Nukenin** Mon Aug 17, 2015 8:08 pm

AKABANA (赤花)

Osoba, ktorá so mnou udržiavala spoločne s nepretržitým očným kontaktom plnohodnotnú plynulú konverzáciu, pôsobila vskutku zaujímavo. Nemohla som si pomôcť, ale videla som na ňom akoby voľačo špeciálne. To však nič nemenilo na tom, že zanechával dojem až príliš sebavedomého pocestného, o čo mu s najvyššou pravdepodobnosťou vonkoncom i šlo. Necítila som tak potrebu z čohokoľvek ho tu upodozrievať, takže som na jeho hru bez problémov pristúpila. Záležalo mi len na tom dostať z neho čo najviac financií, ako to len bude možné, prípadne si aj nezáväzne zaflirtovať a povzbudiť ego.

"Skúste to znova, s radosťou vaše pozvanie na pohárik prijímem. Majte ale na pamäti, že opiť barmanku nie je tak jednoduché," podpichla som ho s čiastočne zvodným úsmevom na tvári, podoprúc si bradu rukami na pulte. Ocitla som sa tak v jemne prehnutej póze, z ktorej som na svojho zákazníka neodolateľným kukučom so záujmom hľadela zospodu. Pokúšala som sa snáď o niečo, alebo to bola len súčasť mojej vlastnej hry? Nech už mi šlo o čokoľvek, ochotne som sa započúvala do mužových siláckych rečí a odmenila jeho hrdinstvo príjemným pohľadom, len aby som mu v zápätí mohla potvrdiť jeho domnienky.
"Takže nie ste len silný, ale aj dobre informovaný. Nič ma nedokáže rozpáliť viac ako chytrí a schopní muži, ktorí vedia, čo chcú. Nemusíte viac krúžiť okolo horúcej kaše. Vyvráťte peňaženky a dám vám všetko, čo len budete chcieť," riekla som ľúbezne.

pro **Shinobi** Mon Aug 17, 2015 8:33 pm

Rei nemohol ani len v tom najmenšom tušiť, akú hru si zvolila táto barmanka proti nemu. Myslel si že práve ona je súčasťou jeho hry, pravdou však bolo že práve Rei bol súčasťou tej jej hry. Podľa všetkého táto barmanka vedela čo robí, avšak Rei vedel že nesmie tak ľahko padnúť do osídiel. Chcela sa hrať, tak sa budú hrať. Síce nechcel príliš preháňať, vedel akú má misiu a ako tajne musí prebehnúť, zase vystaviť sa nebezpečenstvu by sa rovnalo neúspechu tejto misie. Musel z nej vydolovať niečo čo vie ona sama o Rinke. Vedel že tu bola, stopy to naznačovali a tak sa rozhodol teda konfrontovať nepriateľa.
„V tom prípade vás rád pozvem na zopár pohárikov, síce je alkohol nezdravý, ale zopár pohárikov len rozprúdi náladu..“ Pousmial sa Rei, načo si okamžite, tak isto ako aj jej objednal po pár pohárikov dopredu. Vedel že nesmie piť, no taktiež vedel že ak by sa pripila, určite by bola povoľnejšia. Nemyslel to ale v zvádzaní, potreboval tie informácie ako soľ.
„Tak na začiatok by sa hodilo vaše meno, ak už ideme piť a trochu aj obchodovať, bolo by vhodné sa predstaviť..“ Nato vzal pohárik s alkoholom a okamžite si ho vrazil k ústam, pričom ona samotná mohla vidieť ako spomínaný tekutý mok zmizol v jeho hrdle, končiac práve tam kde dúfala že skončí, v tele, kde sa pomaly dostával do krvného obehu.
„Rád by som si kúpil pár informácii o Tsukigakure..“ Odpovedal hneď nato, čakajúc akú sumu za tieto informácie vybalí.

pro **Nukenin** Tue Aug 18, 2015 9:12 am

AKABANA (赤花)

Odjakživa je známe, že s ľuďmi podobnými tomu, na čo sa cudzokrajný návštevník hraje, sa aj najlepšie obchoduje za uvoľnenej a relatívne intímnej atmosféry. Práve preto som i naďalej zotrvávala v zmieňovanom rozpoložení a užívala si to.
"Len smelo do toho," akceptovala som jeho pozvanie, pomaly sa už aj pripraviac na prvú rundu. Bolo to približne v tomto čase, čo sa môj statný červenovlasý spoločník vrátil za pult.
"Vezmi to na chvíľu za mňa, Hiro-chan," prehovorila som jeho smerom a dúfala, že sa bez slova ujme obsluhovania.

"Ľudia mi v tomto hostinci hovoria Akabana (赤花, rudá kvetina), ale moje pravé meno je...," ani som nedokončila vetu a aj s pohárikom v ruke som sa prehla až k návštevníkovmu uchu, len aby som mu v zápätí na to mohla ľúbezným hlasom pošepkať odpoveď na jeho otázočku, či už to bola pravda alebo i nie.
"... Ha-na-ko," riekla som ako obvykle pútavo a kopla do seba prvú várku alkoholického nápoja. Sotva mi však skĺzol hrdlom, pomaly som sa od Reia odtiahla a s úsmevom na tvári si olízla pery.
"Priblížte mi, o čo presne ide a koľko ste ochotní zaplatiť. Kvalitu a rozsah požadovanej informácie zvážim na základe predloženej sumy," oboznámila som ho konečne s obchodnými záležitosťami, nespúšťajúc z neho rozžiarené oči. Prvý pohárik mnou zjavne vôbec neotriasol.

pro **Kuroashi Sanji** Tue Aug 18, 2015 10:25 am

Akemi byla vskutku dost provokativní, až mě to celkem dost zarazilo. Je to snad sen? Umřel jsem a zamířil do nebe? Štípněte mě někdo, jestli se mi to nezdá. Na takovou, ženu jsem ještě nenarazil. Je to náhoda? Nebo osud? Nebo snad jen hloupej vtip, jak si ze mě vystřelit? Nevím jak na to dál reagovat, tak daleko jsem se nikdy nedostal. Sanjimu se honilo hlavou spousta myšlenek o Akemi a této situaci, během chvíle co na sebe upřeně zírali. Jenže ten poslední pokus od Akemi ho dostal. Trochu ucuknul. Nebyl v této hře tak dobrý jako Akemi, a proto vyhrála. Bylo to smutné, ale i Sanji má v sobě pořád kus nevinnosti.

pro **Shinobi** Tue Aug 18, 2015 3:23 pm

Hra v plnom prúde pokračovala a Rei na chvíľku netušil, či to myslí vážne alebo hrá. Vedel že to nesmie preháňať, ale taktiež vedel že ak by sa vrátil do dediny s prázdnymi rukami, suspendovali by ho. Síce jedna nesplnená misia hore dole, teraz už by to bola tretia, kedy sa mu nepodarilo misiu splniť. Len nedávno sa dočkal sklamania, keď sa dostal do zlej spoločnosti a musel takticky ustúpiť späť do dediny. Preto mienil do hry vložiť všetko. Kocky boli vrhnuté.
„Nádherné meno. Rovnako ako samotný nositeľ. Kiež by tu bol môj brat, už by si vás bral za ženu..“ Hodil som pár lichôtok na úvod, v hlave mi šrotovalo a ja som vedel ako budem reagovať na otázky spojené s Tsukigakure. Predsa len by bolo príliš nápadné keby sa pýtal priamo na osobu, ktorá sa tu nedávno nachádzala, naskytla sa mu neuveriteľná príležitosť sa na ňu opýtať, pričom ani samotná Akabana nevedela, ako perfektne mu nahrala do kariet.
„A keďže nemám veľa času, čo keby sme túto výzvu o tom kto sa pripije skôr vzali trošku šupom?“ Spýtal sa jemne a objednal sebe aj jej naraz po dva poháriky alkoholu, ktoré okamžite začal do seba kopať. Či už odmietla alebo prijala, urobil to a vyzývavo na ňu hľadel provokatívnym pohľadom, ktorý jasne naznačoval kto vedie v tejto hre. Avšak ako si veril, bolo jasné že jeho výdrž je omnoho menšia ako výdrž barmanky, ktorá s alkoholom pracuje každý deň. Nikto to ani len netušil, ale práve vďaka Genjutsu schopnostiam, ktorými oplýval, dokázal barmanku presvedčiť že pije rovnako ako ona. Chcel ju vyhecovať, čo sa mu podarilo, a tak s ním predsa len pila, hrajúc jej hru, nevediac že práve on začal mať na vrch. Zatiaľ čo alkohol stúpal Akabane do hlavy, Rei necítil žiadnu zmenu, avšak ako Anbu jednotka dokázal perfektne hrať opitého. Vedel ako je to riskantné, keby ho tu začali podozrievať, tak nerobil kroky vedľa a len sa pýtal Akabany na jednoduché otázky, kým jej nevysvetlil že práve Rinku zabila spomínaného brata a tak ju hľadal. Samozrejme pod vplyvom alkoholu a toho že práve Rinku odtiaľ slobodne odišla, k čomu dopomohol aj malý obsah peňazí v koženom vrecúšku, barmanka mu predsa len povedala kam presne sa vybrala Rinku. Vediac že je to všetko čo potrebuje a že nesmie viac na seba upozorniť, Rei zaplatil alkohol ako ten čo vypil, tak aj barmanky a so sladkým úsmevom sa s ňou rozlúčil, načo sa vydal pomaly tackavým krokom preč. Len čo však dosiahol hranice podniku, jeho krok bol súmerný a následne nato zmizol z dohľadu každému, kto na neho zazeral.

~Presun~

pro **Akemi Kagayaki** Fri Aug 21, 2015 2:39 pm

Sanji na konec uhnul pohledem. Mezi tím, co jsme se na sebe stále upřeně dívali, jsem však vnímala rozhovor těch dvou. Očividně jsem nebyla jediná, která si tu šla pro informace. Tento chlapík hrál svou hru dobře a vyhrál, stejně jako já u Sanjiho. Opět jsem se od něho trošku vzdálila a pousmála se. Dopila skleničku Jacka a zaplatila u barmana.
"Jsi opravdu milý chlapík, děkuji za výhru. Pozdravuj ode mě prosím Atsuku, mám teď pár povinností." Mile jsem se na něj pousmála, vzala si plášť a ještě mrkla na barmana. Když už jsem byla u dveří, ještě jsem se otočila na patě směrem k Sanjimu.
"Měl by sis pospíšit do Kumo, nebo Atsuka nastaví pózu dávné Kumogakure no Akuma. Whaaaa." Opravdu by se měl bát. Já tu byla vědomě, ale on jen tak na výletě. Ráda bych s ním strávila víc času, ale musela jsem opravdu odejít, nějaké informace jsem jakš takš měla. Teď jsem musela ale přejít na mnohem nebezpečnější zdroj informací.

Přesun

pro **Akuma Saito** Sat Aug 22, 2015 11:26 am

Akuma Saito

Oděn v oblečení prostého kmána, nikoliv člena jakékoliv vesnice, jsem šel do hostince nechvalně proslulého právě slézáváním té největší špíny, co po Světě chodila. Právě proto tohle bylo ideální místo pro sběr informací. Na sobě jsem měl oblečení, které jasně dávalo najevo, že nejsem civilistou, ale ani ne členem žádné vesnice, že jsem Nukeninem. Převleky byli základem pro infiltraci. Koneckonců, šaty dělají člověka. Do mé skříně navíc přibyl i nový úlovek, plášť Shuuketsu. To bistro bylo fakt vynikající!

Otevřel jsem dveře a hned jsem ucítil ten zápach cigaretového kouře, zvrátků a nemytých hajz... záchodů. Byla to jakási imidž téhle hospody. Bylo tu celkem dost lidí. Kdybych polovinu z nich zadržel, jistě bych si vydělal velký ranec. Ale o ně mi dnes nešlo. Potřeboval jsem informace o nukeninech a ty se tady zajisté získat dali. Posadil jsem se tedy do kouta, kde jsem si objednal sklenici vody a tiše sledoval okolní dění. Zajímavé. Opilí lidé tak moc mluví, až se tu dozvídám zajímavé informace o dění ve Světě.

pro **Nukenin** Sat Aug 22, 2015 12:55 pm

Všude v hospodě panuje celkem veselá nálada. Lidé tu popíjejí, smějí se navzájem jeden druhému a čas od času si otevřou na někoho hubu. Nejvíce se tu nadává na styl vlády, ANBU jednotky a samozřejmě Oininy. Oininové byli noční můrou mnoho Nukeninů z Kirigakure. A měli k tomu dobrý důvod. Akuma si může všimnout, že se dva muži navzájem vyvádějí z hospody, pravděpodobně se jdou porvat. To tu bylo také na denním pořádku, nikdy však uvnitř hospody! Už by nikdy nedostali nalito.
Naproti tobě se objeví muž, věk okolo padesáti. Na sobě má tradiční kimono, což je zrovna této společnosti naprosto nečekané. Vedle sebe má odloženou katanu v pochvě s tradičním zdobením. Jeho obličej mu zakrývá bambusový klobouk, jde však poznat, že má dlouhý plnovous. Zpod klobouku leze dýmka, ze které stoupá dým. Samuraj kuřák? Zajímavá kombinace. Nikdo zde pořádně neví, kdo onen muž je. Je však více než jistě, že to nikdo poznat nechce.
Chvíli si tak kouřil a prohlížel si lidi v okolí, než se rozhodl cokoliv říct. Mohlo se zdát, že to trvá hodiny, ale byla to otázka deseti minut. Z úst se mu linul dým připomínající tančícího draka. Jak to sakra dělal? "Co tu asi tak dělá chlapec tvého věku oděn v tomhle? Vyhledáváš problémy chlapče, radši odsud okamžitě běž." Ozvalo se najednou z úst zakrytého muže. Bylo jasné, že se mu Akuma od prvního pohledu vůbec nelíbí. A jistě to nebyl ten typ člověka, co by po zbrani sahal s nelibostí. Jistě rád potřísnil svůj meč krví. Nyní si musel chlapec pořádně rozmyslet, co odpoví...

pro **Goku** Sat Aug 22, 2015 5:23 pm

Cesta sem bola pomerne dlhšia a ja som Sumi bral ako taký.. náklad. No bohužiaľ som tiež po ceste musel spraviť niečo, čo sa mi moc nepáčilo. Tým niečím bolo okradnutie niekoľkých podradných potulných samurajov, shinobi a normálnych ľudí. Samozrejme ale pomerne ďalej od tohto podniku, pretože som v týchto miestach nechcel mať problémy. Prečo som ich vlastne okrádal? No nie že by som minul všetky tri mega, ći koľko som si to zaslúžil poslednou misiou, ale nechcel som míňať peniaze za niečo, čo som si od niekoho mohol zobrať. Možno to Sumi prišlo blbé no.. silnejší sa vždy pekne najedli na úkor slabších a ja som tento zákon prírody nemienil nejak obchádzať. Pravdepodobne sa raz nájde silnejší shinobi než ja, teda skôr určite.. no nemyslel som si, že by práve taký niekto mal za potrebné robiť to, čo som pred nedávnom spravil ja. Sám som to považoval za pomerne potupné no shit happens.
Vošiel som až do podniku. Teda ja.. vošli sme zo Sumi spolu, ak s tým nemala problém. Držal som sa po jej boku s rukou stále položenou na rúčke katany. Nebolo to nijak výhražné gesto. 50% samurajov chodí týmto spôsobom. Posadil som sa za jeden z voľných stolíkov pre dvoch v tichšej časti podniku a katanu som si z páska odopol. oprel som ju o stôl a dával som si pozor, aby som u nej stále mal aspoň jednu ruku.
"Čo si dáš? Teda.. vlastne.. vieš vôbec čo sú tieto veci zač?" Spýtal som sa jej a prstom som poukázal na rôzne korble plné pív, či poháre s trocha tvrdším alkoholom.

pro **Sumi** Sat Aug 22, 2015 5:47 pm

Popravde som ho príliš spomaľovať nemohla, lebo ak som nevládala proste sa Kuro zväčšil a ja som sa vozila na jeho chrbáte. Mala som ho, ako taký dopravný prostriedok. Do tých potyčiek som sa vôbec nemiešala a ani som neriešila, prečo to robí, lebo som to v podstate vedela. Vedela som, ako si zarába, no tento svet bol vážne taký, kde slabí jedinec neprežije. Len som sa divila, že prepadával hlavne takých o dosť slabších a nehľadal si rovnocenných súperov ale ak by mu šlo o zážitok z boja, asi by ich hneď po tom neokradol. Stála som pred akousi veľkou budovou, pred ktorú sme práve dorazili. Už pri vchode som videla, že tam je plno ľudí a moc sa mi tam nechcelo ale ešte menej sa mi tam chcelo stáť samej. Kuro bol samozrejme už maličký ešte než sme sem prišli, preto by nemal budiť žiadne podozrenie. Usadila som sa na stoličku a pozrela som na Gokuho, ktorý prehovoril. Zakývala som hlavou, že nie. Naozaj som nevedela, čo to je. "Ale dala by som si TAMTO! To zelené, v tej peknej fľašy." Takmer som až nadskočila na stoličke, keď som na to ukázala. Najkrajšia fľaša, ktorá tam bola mala na sebe nápis apsint. Alkohol som v živote nepila a čo je ešte smutnejšie ani som o ňom ešte nepočula. Moja nevedomosť bola v niektorých veciach stále pomerne prekvapivá.

pro **Akuma Saito** Sat Aug 22, 2015 10:41 pm

Akuma Saito

Ani jsem nepostřehl, jak rychle se sem onen samuraj dostal. Vlastně jsem ani pořádně nevěděl, kdo to je a co po mě bude chtít. I když jsem se snažil pohlédnut muži do očí, nešlo přes jeho klobouk vidět nic než jeho vous a dýmka. Reflexy mi říkali, abych byl ostražitý. Hospoda plná nukeninů a já jsem tu nebyl zrovna z účelů, které by měli komukoliv v této hospodě pomoct. Sám jsem však byl v přestrojení za jednoho z nich a můj obličej nikdo neviděl, vždyť jsem také byl ANBU. Moji tvář již od mých 12 let nikdo pořádně ani neviděl. Proto jsem se nebál, že by se tu do mě někdo pustil. Pro jistotu jsem však pod stolem protočil svým chráničem na pravé ruce, jen tak ze zvyku.

Olízl jsem si rty a zamyslel jsem se. Nevěděl jsem, jak na to přišel, no pravděpodobně mu někdo podal echo o tom, že tu bude mít nějaký kšeft. A měl pravdu, šlo mi tu o inforamce, které jsem potřeboval. O Kangaem jsem měl dostatek informací. Věděl jsem kde je, a co dělá. O jednom jsem však nevěděl vůbec nic. Odešel, zatímco jsem byl na misi a vlastně ani pořádně nevím proč. Dlužil jsem mu však něco. Kdysi pro mě udržel tajemství, když jsme spolu ještě společně pracovali. Nyní jsem měl tu možnost pomoct a donutit ho vrátit se zpět. Vytáhl jsem fotku Toujua, kterou jsem obrázkem dolů přisunul k samurajovi. Druhou rukou jsem položil na stůl pytlík. Jakmile ho samuraj otevře, jistě pochopí, že se jedná o nákup inforamcí. A to za krásnou částku. Jednalo se o moje peníze, nikoliv o peníze, které jsem dostal od Mizukageho pro nákup těchto informací. Byl jsem rád za každou inforamci, která mi byla poskytnuta. Stačilo mi alespoň to, abych věděl, kde začít pátrat. Dával jsem si však pozor. Musel jsem.

pro **Goku** Sun Aug 23, 2015 8:10 am

Pri jej vyskočení a poukázaní na fľašku apsintu som si len povzdychol. Poškrabal som sa na krku a trocha slabo som sa na ňu pousmial.
"Prepáč, ale to nepôjde. Nezvládla by si to." Zachechtal som sa. Už to že tu ten diablov sopeľ predávali bolo pomerne zvláštne. Predsa len som si myslel, že v tomto podniku chcú ľudí skôr opiť nie .. zabiť.
"Niečo ti vyberiem." Žmurkol som na ňu nakoniec a následne som sa vydal sám k baru. Obsluhu tu zabezpečovalo viac ľudí a ja som práve oslovil jednu pomerne sympatickú slečnu a vypýtal som si od nej drink ktorý by v sebe nemal takmer žiaden alkohol a bol by taký pekný zelený.. no a pivo, ktoré som si objednal pre seba.
Následne som len naznačil na ktorom stole sedíme a už som sa tlačil späť. Keď som si sadol, o chvíľku sa objavila aj obsluha a pitie doniesla.
Prikývol som hlavou na vďaku a tejto malej pijavici som posunul zelený nápoj. No nebol to apsint, to naozaj nie.

pro **Nukenin** Sun Aug 23, 2015 10:03 am

Akuma měl pravděpodobně štěstí, že ani nezkoušel popírat. Mohlo ho to stát také život. Samuraj si i nadále pokuřoval. Nic nedělal hned. Dával jasně najevo, kdo je tu šéf. Oči samuraje z pod klobouku hleděli na fotku otočenou obrázkem ke stolu a pomalu k němu natáhl ruku. Jakmile ji měl u sebe, jednoduše ji otočil. Ihned na to ji opět položil na stůl, sundal si klobouk a až nyní mohl Akuma vidět jeho obličej. Plný vrásek, jizev a dalších ohyzdných věcí, krom toho byl na jedno oko v důsledku jednoho zranění slepý. Ačkoliv měl krásný bílý plnovous, hlavu měl holou.
Pohlédl na onoho chlapce a letmě se usmál. Vlastně vůbec netušil o koho jde. Nikoho takového neznal. To však neznamenalo, že Ti nedokázal nijak pomoct. Nakonec odložil i dýmku, položil si ruce na stůl zatnuté v pěst a pohlédl na Akumu. "Tohoto muže neznám, nikdy se tu nikdo takový, jako je na té fotce neocitl. To však neznamená, že neznám lidi, co by o něm už něco vědět mohli." Řekne, načež se porozhlídne po hospodě a třikrát tleskne. Znamenalo to něco víc? Snažil se někoho přivolat, nebo to byla past?

pro **Sumi** Tue Aug 25, 2015 9:41 am

Gokuova reakcia nevyzerala príliš nadšene, keď som si vybrala práve tú fľašu.
"Ako že nie? Prečo by som nezvládla vypiť zelenú vodu." Nafúkla som svoje tváre. Myslela som si, že je to sladké, preto som takto reagovala. On mi o tomto nič nepovedal, takže som si nemohla vyvodiť nič okolo toho.
"Hmm ... dobre no..." Povedala som celkom nespokojne ale aj tak som s ním súhlasila. Peniaze som nemala, takže som si príliš vyberať nemohla. Len som nechápala, prečo mi dal tú možnosť, keď som ju aj tak využiť nemohla. Na to on už odišiel a ja som sedela na mieste a pozorovala ľudí tu. Niektorý vyzerali pomerne hrôzostrašne, iný boli opitý na mol a zasa ďalší, vyzerali, ako vandráci. Bola tu rôzna zmeska a ja som radšej zo svojej stoličky nevstávala a nerozmýšľa nad tým, žeby som s niekým prehovorila. Goku sa vrátil a netrvalo dlho aj obsluha priniesla niečo, čo vyhovovalo môjmu prianiu. V očiach sa mi doslova objavili hviezdičky, vyzerala som dosť šťastne.
"Júú ..." Keď mi ho podal, len som si ho k sebe priatiahla, zobrala ho do dlane a upila som si. Bolo to sladké, naozaj sladké, čo bolo vidieť na mojom spokojnom výraze. Preto som nechápala, prečo by som niečo také nezvládla, čakal som, že aj tamto by malo byť sladké.
"Hľadáš niekoho, kto ti dá typ na "úlovok?" Natiahla som sa viac k nemu, aby som mu to mohla šeptnúť. Napadlo ma, žeby to nebol dobrý nápad, ak by som to hovorila na hlas. Ale ... možno by to bola sranda, no nechcela som to pokúšať.

pro **Goku** Sun Aug 30, 2015 9:24 am

Pohodlne som sa usadil na stoličke a popíjal som si z vlastného nápoja. Sledoval som pri tom Sumi, ktorá si to usrkávala z tej sladkej veci, čo som jej objednal. Bolo vidieť, že som celkom trafil jej chuť. Samozrejme o alkohole nevedela nič a tak ani nevidela rozdiel medzi zelenými vecami a zelenými malinovkami s kúskami alkoholu, ale len naozaj malými. Nad jej otázkou som sa pousmial a kývol som hlavou na nesúhlas.
"To nie, počkám ešte nejaký čas, aby som sa vylízal z rán. Teraz sme tu čisto kvôli.. rekreácií. Nemám v pláne zbytočne riskovať." Žmurkol som na ňu a len som si tak popíjal.. chilloval.. (čakal ma timeskip xD)

pro **Natao Hyuurai** Tue Sep 01, 2015 5:16 pm

Prešlo už dostatok času nato, aby som aj ja konal. Chvíľu som čakal, čo sa vlastne bude diať. Čakal som nato, že ma príjdu "vyslobodiť" jednotky Anbu z Kumogakure no sato. No ako čas plynul, tak sa nikto nevynoril a ja som si uvedomil, že ma nikto hľadať ani asi nebude. Však načo by, že? Nepochádzam z Kumo a Raikage, ktorá sa o mňa jediná starala sa asi prepadla pod zem. Kumogakure no sato už pre mňa viac nebola domovom. Aké je to vtipné, bol som vyhnaný zo všetkých svojich domovov. Nechcel som robiť unáhlené zábery, jediné čo som teraz chcel, bola sila. Potreboval som ju, aby som sa vedel lepšie vyjadriť. Malý pes breše a ten veľký vie, akú má silu. Či tak nejak to je. Napadlo ma, že si skúsim zarobiť nejaké peniaze a pokúsim odhaliť tajomstvá tohto vojnou milujúceho sveta. Od ľudí som sa dozvedel, že toto miesto bude pre mňa ako stvorené.

Nakráčal som do hostinca a hneď som zamieril za barmanom. Čelenku Kumo som mal schovanú v kapse a snažil som sa vyzerať ako nejaký obyčajný ninja, ktorý si hľadá prácu. Nevnímal som nikoho naokolo, snažil som sa nevzbudzovať pozornosť. Zdravím vás, máte tu... Bingo knihu? Opýtal som sa a posadil sa na stoličku, sledujúc len jeho.

pro **Nukenin** Tue Sep 01, 2015 6:47 pm

AKABANA (赤花)

Moje prekvapivo dlhé flirtovanie a zahrávanie sa s tajomným návštevníkom mi napokon zas tak moc nedoprialo. Aspoň si to teda onen muž mohol myslieť, no navzdory tomu, že s nami po celú dobu manipuloval prostredníctvom akejsi ilúzie, to nič nemenilo na tom, že mi dosť zaplatil za to, aby som sa trochu posilnila alkoholom, a dokonca mi ešte za relatívne výhodnú cenu umožnil vyťažiť z príchodu Tsukigakurčaniek viac, ako som pôvodne čakala. Napokon za to moje drobné zranenie nohy predsa len stálo. Pravdepodobne si myslel, že sa mu podarilo opiť ma, ale nebolo to tak dávno, čo som nepriamo odhalila, že som si vďaka svojej povesti vybudovala imunitu proti väčšine základných jedov, medzi ktoré alkohol patril tiež. Bola som až prekvapivo odolná a hoci som nejaké jeho efekty predsa len pocítila, nestačilo to zďaleka na ovplyvnenie úsudku či reči.

Veru tak. Svoju opitosť som z veľkej časti len hrala, aby som zistila, o čo mu tým všetkým šlo, a vo výsledku som uspela, aj keď si to zrejme ani vôbec neuvedomil. Moja nálada dneškom siahala takmer do samých nebies. Toľko vydarených kšeftov v kombinácii s miernymi účinkami alkoholu zadarmo ma robili veselejšou ako obvykle. Väčšinu mojich povinností tak musel prevziať statný červenovlasý muž, ktorého som osobne už nejakú dobu prezývala Hiro-chan. Ja sama som odkladala poháre a čakala na nejaké objednávky priamo pri pulte.

Z čiastočného tranzu ma vytrhlo až trojité zatlieskanie akéhosi návštevníka, no hoci som spozornela, nevyzeralo to tak, že by to bolo na mňa. Moju pozornosť však pár minút na to zaujala osoba, ktorá prešla až rovno k pultu a prihovorila sa ku mne bez akéhokoľvek pozdravu či predstavenia. Nie že by som si potrpela na zaužívané formality, ale to, čo vypustila z úst, ma fakticky nevýslovne prekvapilo.
Čo prosím? Bingo knihu? Tak počkať, nehovor mi, že sa tomu trúfalcovi naozaj podarilo opiť ma! zhrozila som sa pri pomyslení na to, že by som toho naozaj vypila až toľko. Čo najrýchlejšie som sa však vzchopila a robila takmer všetko preto, aby som Nataa považovala za skutočnú osobu.
"Ehm, vyzeráme snáď ako ANBU centrála? Predávame alkohol, príležitostne prenajímame izby na jednu noc a ak dobre zaplatíte, tak vydávame cenné informácie, ale nič viac."

pro **Goku** Tue Sep 01, 2015 6:53 pm

Zaujal ma istý chlapík, ktorý.. sem prišiel a vypítal si Bingo knihu. Sluch som mal naozaj dobrý a aj keď sa snažil tváriť nenápadne, rozosmial ma. Bol tak čerstvý jak práve vyrobená zmrzlina.
"Hej chlapče, poď sem!" Zakričal som na neho a pobúchal som na stôl, za ktorým som sedel zo Sumi.
"Akabana-san, môžem poprosiť ešte jeden z tých tovjich úžasných drinkov? Výber nechám na tebe, ďakujem." Žmurkol som na ňu. Bolo to také normálne správanie. Teraz už len ćakať, či moje pozvanie ten chlapík prijme, alebo nie.

pro Sponsored content

Hostinec Zlaté oko

Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko

Re: Hostinec Zlaté oko